26. apríl

26. apríl je 116. deň roka v gregoriánskom kalendári (117. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 249 dní. Meniny má Jaroslava.

Aféra Watergate

Aféra Watergate (prípadne škandál vo Watergate alebo skrátene Watergate) sa nazýva škandál, ktorý vypukol v Spojených štátoch potom, čo do sídla Demokratickej strany v komplexe Watergate vo Washingtone D.C. v roku 1972 násilne vnikli pracovníci aparátu republikánskeho prezidenta Richarda Nixona, ktorí boli poverení úlohou umiestniť do budovy zariadenie určené pre odpočúvanie. Aby zakryli svoje pravé určenie, maskovali sa ako obyčajní lupiči. Pracovne sa tejto operatívnej skupine hovorilo inštalatéri (anglicky plumber unit) a pozostávala okrem iného i z bývalých agentov CIA. Aféra Watergate eskalovala potom, čo sa ukázalo, že Nixonova administratíva aktívne bránila vyšetrovaniu celej záležitosti, že Nixon o akcii vedel, a že okrem iného klamal o prípade pred Kongresom, čo nakoniec viedlo k prezidentovej vynútenej rezignácii.

Arthur Harden

Arthur Harden (* 12. október 1865, Manchester – † 17. jún 1940, Bourne End) bol anglický biochemik. V roku 1929 získal spolu s Hansom von Euler-Chelpinom Nobelovu cenu za chémiu za objav fermentácie cukrov a fermentatívnych enzýmov.

Bielorusko

Bielorusko (biel. Белару́сь, rus. Белару́сь), dlhý tvar názvu Bieloruská republika (biel. Рэспу́бліка Белару́сь, rus. Республика Беларусь), je najväčší štát na území Východnej Európy, ktorý nemá prístup k moru. Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu s Ukrajinou (891 km), na západe s Poľskom (535 km), na severozápade s Litvou (677 km) na severe s Lotyšskom (167 km) a na severe a východe s Ruskou federáciou (1 239 km).

Bieloruská sovietska socialistická republika

Bieloruská sovietska socialistická republika (bielorusky Беларуская Савецкая Сацыялістычная Рэспубліка, slovenské skratky Bieloruská SSR a BSSR) bola zväzová republika Sovietskeho zväzu, existujúca v rokoch 1919 – 1991. Zanikla rozpadom ZSSR a následným obnovením bieloruskej samostatnosti.

Demokratická strana (USA)

Demokratická strana je jednou z dvoch hlavných strán v Spojených štátoch. Zaujíma liberálne postoje, podporujú ju najmä obyvatelia zo štátov na východnom a západnom pobreží a obyvatelia veľkých miest. Jej súčasnú politickú líniu možno označiť ako stredoľavicovú liberálnu politiku.

Jadrová havária

Jadrová havária je porucha jadrového zariadenia, ktorej závažnosť sa na Medzinárodnej stupnici jadrových udalostí (INES - International Nuclear Event Scale) pohybuje v rozsahu 4 až 7. Podľa Zákona č. 130/1998 Z.z. to je udalosť, pri ktorej sa závažne poškodilo jadrové zariadenie, alebo prišlo k závažnému poškodeniu alebo môže prísť k závažnému poškodeniu zdravia vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.

Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom

Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom alebo uránovo-grafitový varný reaktor kanálového typu alebo hovorovo reaktor RBMK (z rus. reaktor boľšoj moščnosti kipjaščij (alebo ...kanaľnyj)) je druh jadrového reaktora. Moderátorom je grafit, má ľahkovodné chladenie. Medzi jeho prednosti patrí, že môže pracovať aj s neobohateným uránom, a tak sa môžu ušetriť náklady na drahé procesy obohacovania uránu.

Richard Nixon

Richard Milhous Nixon (* 9. január 1913 Yorba Linda, Kalifornia – † 22. apríl 1994, New York, New York) bol americký politik. V rokoch 1969 až 1974 bol 37. prezident Spojených štátov.

Rusko

Rusko (rus. Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratická federálna republika s poloprezidentskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 128 426 km². Je najväčším štátom sveta, zaberá niečo vyše osminu zemskej súše. Zahŕňa značnú časť východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 146,8 miliónov obyvateľov je Rusko deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Ruská sovietska federatívna socialistická republika

Ruská sovietska federatívna socialistická republika (skr. RSFSR; rus. Российская Советская Федеративная Социалистическая Республика – skr. РСФСР; iné názvy pozri dole a pozri aj sovietske Rusko) bola prvá socialistická krajina na svete. Vznikla na troskách Ruského impéria, oslabeného prvou svetovou vojnou a vnútornými sociálnymi a ekonomickými problémami, ktoré vyústili do demokratickej februárovej revolúcie v roku 1917. Časť radikálnych socialistov, pod vedením boľševickej strany 7. novembra 1917 (25. októbra podľa juliánskeho kalendára) zvrhlo dočasnú vládu počas tzv. októbrovej revolúcie. Boľševici pod vedením V.I. Lenina rýchlo umlčali, zatkli, zlikvidovali alebo vyhnali politickú opozíciu a upevnili svoje pozície. Ukončili vojnu s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom uzavretím separátneho mieru (brestlitovský mier). V tajnosti popravili cársku rodinu Mikuláša II. a čelili občianskej vojne, ktorá sa rozhorela po celej krajine ako odpor voči ich vláde. V rokoch 1922 až 1991 bola Ruská sovietska (federatívna) republika súčasťou Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Po jeho rozpade sa stala nezávislým štátom a od 26. decembra 1991 nesie dnešný názov – Ruská federácia.

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka ZSSR; rus. Sojuz Sovetskich Socialističeskich Respublik, Союз Советских Социалистических Республик) bol federatívny socialistický zväzový štát vo východnej Európe a severnej časti Ázie existujúci v rozmedzí rokov 1922 až 1991. Rozlohou 22,4 milióna km2 bol rozlohou najväčším štátom sveta. Jeho hlavným mestom bola Moskva.

Ukrajina

Ukrajina (ukr. Україна – Ukrajina) je štát vo východnej Európe. Je druhou najväčšou krajinou Európy po Rusku. Hraničí so siedmimi štátmi: so Slovenskom (94 km), Maďarskom (103 km), Rumunskom (531 km), Moldavskom (939 km), Ruskom (2 245 km), Bieloruskom (891 km) a Poľskom (428 km). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje 4 558 km. Južná hranica je tvorená Čiernym a Azovským morom, pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov Krym. Hlavné mesto Kyjev leží na Dnepri, najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajinská sovietska socialistická republika

Ukrajinská sovietska socialistická republika (skrátene: Ukrajinská SSR; ukr. Українська Радянська Соціалістична Республіка – Ukrajinska Radianska Socialistyčna Respublika; rus. Украинская Советская Социалистическая Республика – Ukrainskaja Sovetskaja Socialističeskaja Respublika) bola jednou z pätnástich zväzových republík Sovietskeho zväzu, obývaná hlavne Ukrajincami. Vznikla 10. marca 1919, pričom do ZSSR vstúpila 30. decembra 1922 a názov „Ukrajinská sovietska socialistická republika“ niesla od roku 1936. V dôsledku rusko-poľskej vojny prišla Ukrajina o západnú časť svojho územia, ktoré pripadlo Poľsku. Po anexii Sovietskeho zväzu do východných častí Poľska v roku 1939 získala Ukrajinská SSR svoje západné územie späť. Počas druhej svetovej vojny bola dva roky väčšina Ukrajiny okupovaná nacistickým Nemeckom, ktoré tu zriadilo tzv. Ríšsky komisariát Ukrajina. Nemecké jednotky boli z krajiny vytlačené v priebehu roku 1944. Po druhej svetovej vojne získala Ukrajinská SSR územie Podkarpatskej Rusi od Česko-Slovenska a v roku 1954 získala Krym, ktorý bol predtým ruský, a ktorý bol administratívne pričlenený k Ukrajine. Nezávislosť od ZSSR Ukrajinská SSR vyhlásila 24. augusta 1991 a 1. decembra toho istého roku oficiálne vznikla nezávislá Ukrajina.

Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove

Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove je akademická knižnica, ktorej zriaďovateľom je Prešovská univerzita v Prešove. Bola založená v roku 1949 ako Knižnica Pobočky Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Košiciach. Jej súčasným riaditeľom je Ing. Peter Haľko.Knižnica je vedecko-informačným, bibliografickým, koordinačným a poradenským pracoviskom univerzity, ktoré poskytuje knižnično-informačné služby predovšetkým študentom univerzity a zamestnancom univerzity a v rámci svojich možností (so súhlasom zriaďovateľa) aj ďalšej odbornej verejnosti.Univerzitná knižnica okrem poskytovania knižničných služieb organizuje rôzne podujatia, ako napríklad literárne besedy, prednášky, výstavy či koncerty.

Východná Európa

Východná Európa je rôzne definovaný európsky región.

Wikimedia Foundation

Wikimedia Foundation (skratka WMF, slovensky Nadácia Wikimedia, skrátená verzia Wikimedia) je nezávislá nezisková organizácia, ktorá si dala za úlohu, voľne sprístupniť na internete všetky doteraz zhromaždené vedomosti ľudstva bez poplatkov. Pre sústreďovanie, vývoj a šírenie týchto obsahov využíva nadácia ľahko ovládateľný počítačový softvér wiki, ktorý používateľom umožňuje jednoduché prispievanie alebo editáciu daných obsahov. Nadácia zároveň zaručuje neustálu dostupnosť a bezplatnosť tejto ponuky. Najznámejší wiki softvér, ktorý nadácia prevádzkuje, je projekt slobodnej internetovej encyklopédie Wikipédia. Okrem nadácie Wikimedia Foundation existujú súčasne národné organizácie tzv. chapters. Tieto organizácie podporujú projekty nadácie Wikimedia Foundation ako právne nezávislé subjekty. Na území Slovenska je to zatiaľ nadáciou Wikimedia Foundation nepotvrdená, ako občianske združenie registrovaná organizácia pod názvom Wikimedia Slovenská republika. V roku 2012 nadácia Wikimedia Foundation oznámila, že plánuje schváliť ako svojich partnerov, nielen národné organizácie, ale aj tématické okruhy skupín ako user groups alebo partners.

Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu

Toto je zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu.

Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina

Černobyľská atómová elektráreň V.I. Lenina (rus. Чернобыльская АЭС им. В.И.Ленина, ukr. Державне спецiалiзоване пiдприємство Чорнобильська АЕС) je atómová elektráreň blízko mesta Pripjať na Ukrajine, 18 km severozápadne od mesta Černobyľ, 16 km od hranice Ukrajiny a Bieloruska a asi 110 km severne od Kyjeva. 26. apríla 1986 sa pri nedodržaní prevádzkových predpisov stala miestom tragickej havárie, ktorá znefunkčnila jeden reaktor. V dôsledku veľkého dopytu po energii pracovali ostatné tri reaktory až do decembra 2000. V elektrárni naďalej zostáva obsluha, ktorá sa stará o monitoring jadrového paliva, ktoré po výbuchu zostalo v poškodenom reaktore.

Škandinávia

Škandinávia je európsky región na Škandinávskom polostrove, čo je najväčší polostrov na severe Európy nachádzajúci sa medzi Barentsovým morom, Nórskym morom, Severným morom a Baltským morom, zaberá 800 tis. km². Na severe a západe hornatý, na juhu nížinatý s mnohými jazerami ľadovcového pôvodu.

Čítať v inom jazyku