Zemepisné súradnice

Zemepisné súradnice (iné názvy: geografické súradnice, zriedkavo: zemepisné/geografické koordináty) je súhrnné označenie pre zemepisnú šírku a zemepisnú dĺžku. Inak povedané ide o dve uhlové súradnice bodu vztiahnuté k Zemi alebo k jej náhradnému telesu, pomocou ktorých možno určiť ľubovoľnú polohu tohto bodu na Zemi.[1][2][3][4] Sústava týchto súradníc sa nazýva systém zemepisných súradníc (iné názvy: systém geografických súradníc, zemepisný/geografický súradnicový systém, staršie: sústava zemepisných/geografických súradníc).[5][6][7]

Geographic coordinates sphere
Sféra zemepisných súradníc

Zemepisná šírka a dĺžka

Zemepisná šírka je uhol medzi zvislicou miesta na zemský povrch (presná definícia tejto zvislice závisí od podtypu zemepisných súradníc – pozri nižšie) a rovinou rovníka. Na mapách sa vyjadruje rovnobežkami.

Zemepisná dĺžka je uhol medzi rovinou základného poludníka a rovinou poludníka daného bodu. Na mapách sa vyjadruje poludníkmi.

Typy

Vzhľadom na to, že Zem nemá tvar presnej gule, rozlišujeme[4][8][9][10]:

  • Astronomické zemepisné/geografické súradnice (=astronomické súradnice): Toto sú zemepisné súradnice, ktoré sa vzťahujú na skutočný tvar Zeme, t. j. vzťahujú sa na tiažnicu v danom bode.
  • Geodetické zemepisné/geografické súradnice (=geodetické súradnice, elipsoidické zemepisné/geografické súradnice): Toto sú zemepisné súradnice, ktoré sa vzťahujú na aproximáciu Zeme v podobe tzv. referenčného elipsoidu.
  • Sférické zemepisné/geografické súradnice (=guľové zemepisné/geografické súradnice): Toto sú zemepisné súradnice, ktoré sa vzťahujú na aproximáciu Zeme v podobe tzv. referenčnej gule (t. j. gule s priemerným polomerom 6377,22 km). Používajú sa pri tvorbe máp.

Referencie

  1. zemepisná dĺžka a šírka. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo vydavateľstve Obzor), apríl 1987, roč. XVI, čís. 190, s. 6068. ISSN 0231-9047.
  2. Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí [online]. Zdiby : Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  3. zemepisné súradnice. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. S. 694.
  4. a b zeměpisné souřadnice. In: Technický slovník naučný 8 T-Ž. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2005. 609 s. ISBN 80-86044-26-2. S. 540.
  5. Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí [online]. Zdiby : Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  6. KLAUČO, Michal, at al. Súradnicové systémy [online]. REV. 2011-01-17, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  7. DELONG, Bořivoj. Theorie konštrukce hypebolické sítě. Zeměměřictví (Praha: Státní nakladatelství technické literatury), 1954, roč. 4/42, čís. 2, s. 52. Dostupné online [cit. 2017-02-02]. ISSN 1804-3992.
  8. Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí [online]. Zdiby : Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  9. Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí [online]. Zdiby : Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  10. Geographische Koordinaten. In: Lexikon der Kartographie und Geomatik. [CD-ROM] Heidelberg, Berlin : Spektrum, Akad. Verl, 2002. ISBN 3-8274-1137-8.

Pozri aj

Abruka

Abruka (švédsky Abrö, nemecky Abro) je jeden z estónskych ostrovov v Baltskom more. Abruka sa nachádza na severnom okraji Rižského zálivu, približne 12 km južne od Kuressaare. Zemepisné súradnice stredu ostrova sú 58° 08' 50" severnej šírky a 22° 30' 30" východnej dĺžky. Ostrov má rozlohu 878 ha.

Atentát na Heydricha

Útok na Reinharda Heydricha s krycím názvom operácia Antropoid bol vykonaný 27. mája 1942 v Prahe-Libni. Útok uskutočnili česko-slovenskí výsadkári Jozef Gabčík (Slovák s krycím menom Zdeněk) a Jan Kubiš (Čech s krycím menom Ota Navrátil), ktorí boli na túto úlohu špeciálne vycvičení v Škótsku. Zaužívaný výraz atentát je nesprávny, išlo o vojenskú operáciu. Tradovaná účasť Josefa Valčíka na útoku nebola historicky doložená a je veľmi nepravdepodobná, kedže v čase útoku Gestapo malo jeho fotografiu a pátralo po ňom. Vysadenie skupiny Anthropoid uskutočnila 138. (výsadková) peruť RAF 28. a 29. decembra 1941. Akcii velil Adolf Opálka. Dodnes nie je celkom jasné, akú úlohu v celej operácii zohral Edvard Beneš, vtedajší prezident ČSR v londýnskom exile.Útok na Ríšskeho protektora bol jednou z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejšou úspešnou diverznou akciou na likvidáciu predstaviteľa nacistického režimu v priebehu celej 2. svetovej vojny. Heydrich bol najvyššie postaveným nacistickým pohlavárom, ktorý bol zlikvidovaný príslušníkmi protinacistického odboja. V reakcii na útok nacisti zavraždili viac ako pätnásťtisíc ľudí, okrem iného vypálili obce Lidice a Ležáky. Páchateľov útoku sa im podarilo vypátrať aj vďaka zrade 18. júna 1942.

Bajkonur

Kozmodróm Bajkonur (rus. Космодром Байконур) je hlavný ruský kozmodróm, používaný od začiatku kozmickej éry. Jeho stred sa nachádza v bode so zemepisnými súradnicami 46°00' s. š. a 63°40' v. d.

Dediny s opevnenými kostolmi v Transilvánii

Dediny s opevnenými kostolmi v Transylvánii je rumunská pamiatka zapísaná od roku 1993 na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Jedná sa o 7 obcí v juhovýchodnom Sedmohradsku, ktoré založili sedmohradskí Sasi - nemecké etnikum, ktoré kolonizovalo toto územie už od stredoveku. Obce vznikali medzi 13. a 16. storočím. Pre ich urbanizmus je typický opevnený kostol ako ústredný prvok obce. Nutnosť opevnenia chrámu bola vyvolaná takmer neustálou hrozbou zo strany Tatárov a Osmanskej ríše. Na zozname UNESCO figuruje síce iba 7 obcí, ale v regióne sa nachádza vyše 150 ďalších podobných obcí - nielen saských, ale aj sikulských.

Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)

Diviacka Nová Ves (nem. Divickneudorf) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.

Katastrálne územie obce Diviacka Nová Ves sa nachádza v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji. Obec leží v nadmorskej výške 275 m n. m. Rozloha obce je 1 336 ha. Zemepisné súradnice stredu obce sú 48° 54´ východnej šírky a 18°29´severnej dĺžky. Katastrálne územie Diviackej Novej Vsi sa nachádza z geografického hľadiska v pohorí Strážovské vrchy (celá západná časť územia) a stredná a východná časť leží v Hornonitrianskej kotilne. Katastrálne územie tvoria dve časti: Diviacka Nová Ves a Vrbany. Na území Diviackej Novej Vsi sa nachádza vodný tok Nitrica známa aj ako Belianka s dĺžkou 51,4 km a ústi do rieky Nitry. Vodný tok Trebianka prechádza tiež obcou a tvorí jej východnú hranicu.

V obci je rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1578, kaštieľ a židovský cintorín.

Drevené kostoly v oblasti Maramureș

Drevené kostoly v oblasti Maramureș je súbor kostolov v oblasti Maramureș v Rumunsku.

Tieto kostoly predstavujú výnimočné príklady ľudovej architektúry. Tradícia drevených stavieb v regióne siaha do stredoveku, dochované kostoly však pochádzajú až zo 17. až 19. storočia. V roku 1999 bolo 9 kostolov zapísaných na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale v historickom regióne Maramureș (dnes rozdelenom medzi Rumunsko a Ukrajinu) sa nachádza približne 50 ďalších drevených kostolov.

Najčastejšie bolo používané bukové, dubové, jedľové či brestové drevo. Pre všetky kostoly je charakteristické umiestnenie úzkej, vysokej veže do západného priečelia stavby a šindľová strecha. Interiér chrámov je zdobený nástenným maľbami - freskami, ktoré zachytávajú rôzne výjavy zo Starého zákona, či zo života rôznych svätcov a svätíc.

Dácke pevnosti v horách Orăștie

Dácke pevnosti v horách Orăștie je sústava šiestich opevnených hradísk vystavaných v 1. storočí pred Kr. a 1. storočí. Nachádzajú sa v Južných Karpatoch v dnešnom Rumunsku (župy Hunedoara a Alba).

Pevnosti Sarmizegetusa Regia, Blidaru, Costești (blízko Orăștioara de Sus), Piatra Roșie, Căpâlna a Bănița boli vybudované s použitím stavebnej techniky zvanej murus Dacicus, pričom chránili jadro dáckeho kráľovstva až do začiatku 2. storočia, keď ich počas dáckych vojen s Decebalusom dobyli a spustošili Rimania.

V roku 1999 boli zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. V regióne sa nachádza mnoho ďalších dáckych pevností, ktoré však nie sú súčasťou svetového dedičstva.

Geografia Belgicka

Belgicko je prímorský štát, ktorý sa nachádza v západnej Európe na pobreží Severného mora medzi Francúzskom a Holandskom. Zemepisné súradnice sa pohybujú medzi 49° 30' a 51° 30' s. š. a medzi 2° 33' a 6° 24' v. d. Spoločne s Holandskom a Luxemburskom je Belgicko súčasťou Beneluxu.

Má približne trojuholníkový tvar. Brusel, hlavné a zároveň najväčšie mesto Belgicka, sa nachádza v strednej časti krajiny. Belgicko je križovatkou západnej Európy a hlavné mestá väčšiny západoeurópskych štátov ležia v okruhu 1 000 km od Bruselu, ktorý je sídlom EÚ a NATO.

Geografický súradnicový systém GIS

Geografický súradnicový systém GIS je súradnicový systém určujúci polohu na základe zemepisnej dĺžky a šírky. Niektoré geografické systémy sú definované zemepisná šírka/zemepisná dĺžka, alebo zemepisná dĺžka/zemepisná šírka. Zemepisné súradnice šírka a dĺžka sú udávané v rôznych uhlových jednotkách, najčastejšie v stupňoch.

Anglický ekvivalent pojmu geografický súradnicový systém GIS je Geogcs.

Hiiumaa (ostrov)

Hiiumaa (švéd. Dagö je jeden z estónskych ostrovov v Baltskom mori. Hiiumaa sa nachádza v severozápadnej časti Západoestónskeho súostrovia, severne od ostrova Saaremaa a západne od ostrova Vormsi. Zemepisné súradnice stredu ostrova sú 58° 53' 17" severnej šírky a 22° 41' 10" východnej dĺžky. Ostrov má rozlohu 989 km², je druhým najväčším ostrovom v Estónsku, a dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 68 m.

Krušetnica

Krušetnica je obec na Slovensku v okrese Námestovo.

Obec Krušetnica leží v Podbeskydskej vrchovine pri sútoku Bielej Oravy a Klinianky.

(Zemepisné súradnice: 49°23' N a 19°17' E.). Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 656 metrov (chotár od 640 m do 944 m).

Pracovné príležitosti pre obyvateľov zabezpečuje v prevažnej miere miestne roľnícke družstvo, zamerané na poľnohospodársku výrobu. Ostatné pracovné príležitosti poskytujú iné organizačné jednotky nachádzajúce sa v obci a to predovšetkým ZŠ, MŠ, jedáleň, obchody s pohostinstvom a živnostníci. Veľký počet zamestnaných obyvateľov obce dochádza za prácou do priemyselných podnikov na Orave, ale aj mimo okres do vzdialenejších oblastí republiky aj do zahraničia.

Občianska vybavenosť v obci je zabezpečená v pomerne širokom rozsahu, i keď veľa budov a zariadení potrebuje rekonštrukciu a dobudovanie.

Mosfellsbær

Mosfellsbær je siedme najväčšie mesto na Islande. Leží v obci rovnakého názvu. Patrí do aglomerácie Reykjavíku, pričom leží pri pobreží zálivu Faxaflói v Atlantickom oceáne. V roku 2007 tu žilo 8 147 obyvateľov. Zemepisné súradnice sú 64°10' severnej šírky a 21°43' západnej dĺžky.

V meste žil aj zomrel islandský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Halldór Kiljan Laxness, ktorému je to venované aj múzeum.

Narviansky záliv

Narviansky záliv (estón. Narva laht, rus. Нарвский залив alebo Нарвская губа, fín. Narvanlahti) je záliv, zátoka, časť Fínskeho zálivu v Baltskom mori pri pobreží Ruska (Leningradská oblasť na juhovýchode a východe) a Estónska (Ida-Virumaa na juhozápade a juhu). Zarezáva sa asi 40 km do pevniny a je cca 90 km široký. Hlboký je viac ako 30 metrov.

Prelet dotyčnicového meteoroidu nad Česko-Slovenskom a Poľskom 13. októbra 1990

Dňa 13. októbra 1990 preletel nad územím Česko-Slovenska a Poľska rýchlo sa pohybujúci dotyčnicový meteoroid EN131090. Teleso vletelo do zemskej atmosféry a po niekoľkých sekundách z nej opäť vyletelo do kozmického priestoru. Pozorovanie takejto udalosti je pomerne vzácne, pričom táto bola ešte len druhá vedecky pozorovaná a prvá, kedy sa teleso podarilo zachytiť kamerami z dvoch rôznych stanovíšť, a tak následne vypočítať charakteristiky jeho obežnej dráhy v slnečnej sústave. Ukázalo sa, že stretnutie so Zemou obežnú dráhu meteoroidu významne zmenilo. Do malej miery sa zmenili aj niektoré jeho fyzikálne vlastnosti (hmotnosť a povrch).

Vranov nad Topľou (okres)

Okres Vranov nad Topľou je okres v Prešovskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 769,47 km², žije tu 80 692 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 105 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2018). Správne sídlo okresu je mesto Vranov nad Topľou.

Zoznam geografických článkov/Z

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 685 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam matematických článkov/Z

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 71 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.