Zadar

Zadar (tal. Zara) je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori. Žije tu asi 75 tisíc obyvateľov, pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Chorváti. Zadar je správnym centrom rovnomennej župy. Staré mesto bolo postavené na polostrove, ktorý obkolesujú mohutné staré hradby a počas tureckých nájazdov sa jeho obyvatelia chránili jednoduchým prekopaním šije, čím mesto oddelili od pevniny.

Zadar
tal. Zara
chorvátske mesto
Zadar Kathedrale St. Anastasia 02
Pohľad z katedrály do centra
Zadar
Erb
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Župa Zadarská župa
Mesto Zadar
Európska cesta E 65
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 44°7′13″S 15°13′50″V / 44,12028°S 15,23056°V
Rozloha 194 km² (19 400 ha)
Obyvateľstvo 75 082 (2011)
Hustota 387,02 obyv./km²
Primátor Božidar Kalmeta
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 23000
Tel. predvoľba +385(0)23
EČV ZD
EČ lode ZD
Poloha mesta Zadar v rámci Chorvátska a Zadarskej župy
Red pog.svg
Poloha mesta Zadar v rámci Chorvátska a Zadarskej župy
Webová stránka: http://www.grad-zadar.hr
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Meno

V najstarších časoch sa mesto nazývalo Iader (čo nesúvisí s menom mora), neskôr Diadora. Druhé -a- v slove Zadar je pohyblivé, takže v chorvátčine je do Zadru, v Zadru a pod. V minulosti sa Zadar po taliansky nazýval Zara.

Dejiny

Už v 9. storočí pred Kr. bol dnešný Zadar osídlený ilýrskym kmeňom Liburnov. V období tesne pred prelomom nášho letopočtu Zadar pripadol do správy Rímskej ríše, kde však mal svoju autonómiu. Po páde západorímskej ríše sa stal centrom Dalmáckej provincie vo Východorímskej (Byzantskej) ríši a sídlom jej správcu.

Na začiatku 11. storočia prišli do Zadaru prví Slovania – Chorváti – a rýchlo sa zmocnili vlády nad mestom. Neskôr v 12. storočí bojoval Zadar často s Benátkami, po niekoľkých útokoch, ale prehral a bol vyplienený vojskami Benátok a štvrtej krížovej výpravy. Nasledovalo niekoľko povstaní, ale aj tak bol Zadar pripojený pod uhorskú vládu. Tá ho o niekoľko storočí neskôr predala naspäť Benátčanom. Nová benátska vláda zrušila mestu jeho autonómiu, čo viedlo k stagnácii. Po páde Benátskej republiky na konci 18. storočia pripadol pod správu Habsburskej monarchie.

Po prvej svetovej vojne sa v roku 1920 stal podľa Rapallskej zmluvy súčasťou Talianska. Za druhej svetovej vojny bol ako dôležitá fašistická pevnosť veľa razy bombardovaný britským a americkým letectvom. Po oslobodení v roku 1944 bol Zadar v rámci Chorvátska začlenený do Juhoslávie. Po vojne sa stalo mesto turistickým centrom. To však trvalo len do občianskej vojny v roku 1991, kedy bol ostreľovaný Juhoslovanskou ľudovou armádou, ktorá dva roky obliehala mesto.

Pamiatky

V Zadare sú pozostatky z rímskeho obdobia, sú to najmä časti opevnenia, z ktorých bola väčšina zbúraná za čias rakúskej nadvlády. Zachovalo sa rímske fórum, chrám sv. Donáta z 9. storočia, vedľa neho veža a zvonica, bazilika sv. Anastázie z 12. storočia a niekoľko kostolov a kláštorov zo stredoveku.

Novodobé pamiatky sú najmä Morský organ a Pozdrav slnku. Morský organ sa nachádza na brehu mora v západnej časti mesta a sú to vlastne biele schody, ktoré ukrývajú rúrky a pri najmenšom pohybe vĺn a vetra vydávajú príjemnú a zvláštnu melódiu. Vedľa Morského organu, tiež na brehu mora sa nachádza umelecké dielo Pozdrav slnku od architekta Nikolu Bašiča. Táto zaujímavosť – kruh s priemerom 22 metrov, ktorý je zapustený do zeme - je postavená na základe hry svetla.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zadar

Externé odkazy

Cestná infraštruktúra v Chorvátsku

Cestná infraštruktúra v Chorvátsku pozostáva z diaľnic, štátnych, župných a lokálnych ciest. Rýchlostné cesty nemajú zvláštny štatút, sú stavané v rámci štátnych ciest.

Chorvátsko

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991.

Dalmácia

Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke. V mori je lemované početnými ostrovmi.

Diaľnica A1 (Chorvátsko)

Diaľnica A1 (chorv. Autocesta A1, hovor. Dalmatina, Croatica, Jadranska autocesta, Autocesta Zagreb – Split – Dubrovnik, pôvodne aj Autocesta Kralja Tomislava) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.

Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova. Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb – Bosiljevo a Žuta Lokva – Vrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).

Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 480,7 km medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý 10,3 km, ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli – Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami. Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur.

Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice.

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny. Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).

Dušan Vemić

Dušan Vemić (* 17. jún 1976, Zadar, Chorvátsko) je súčasný srbský profesionálny tenista.

Hala Krešimira Ćosića

Hala Krešimira Ćosića (chorv. Dvorana Krešimira Ćosića) je multifunkčná hala v chorvátskom meste Zadar. Hala bola dokončená v máji 2008 a jej kapacita je 8 500 miest. V januári 2009 sa tu hrali zápasy Majstrovstiev sveta v hádzanej mužov. Staršie názvy haly sú Zadar Arena či Sportski Centar Visnjik.

Hala je pomenovaná po chorvátskom hádzanárovi Krešimirovi Ćosićovi a je najdlhšia v Chorvátsku.

Hrvoje Ćustić

Hrvoje Ćustić (* 21. október 1983, Zadar – † 3. apríl 2008, Zadar) bol chorvátsky futbalista, ktorý reprezentoval svoju krajinu v 10 medzištátnych zápasov v mužstve do 21 rokov.

Jadranské more

Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom. Na juhu je Otrantský prieliv, široký 71 km, ktorý spája Jadran s Iónskym morom. More je dlhé asi 800, široké 150 až 200 km a zaberá plochu asi 144 000 km². Najväčšiu hĺbku 1 589 m dosahuje v južnej časti, no prevažujú hĺbky do 200 m. Teplota povrchových vrstiev vody v lete 24 – 26 °C, v zime 7 – 13 °C, slanosť 35 – 38 ‰.

Letisko Zadar

Letisko Zadar (chorv. Zračna luka Zadar), (IATA: ZAD, ICAO: LDZD) je jedno z deviatich letísk v Chorvátsku.

Letisko bolo otvorené v roku 1968. Nachádza sa neďaleko dediny Zemunik Donji 7 km východne od Zadaru a je položené v nadmorskej výške 88 m.

Počas vojny v Chorvátsku, bolo úplne zničené. Obnovené letisko je vo vlastníctve Chorvátskej republiky s podielom 55%, Zadarskej župy s podielom 20%, mesta Zadar s podielom 20% a obce Zemunik Donji s podielom 5%.

Luka Modrić

Luka Modrić [ˈluːka ˈmɔːdritɕ] (* 9. september 1985, Zadar) je chorvátsky futbalový stedopoliar tímu Real Madrid do ktorého prišiel v sezóne 2012 z tímu Tottenham Hotspur FC.

Mladen Grdović

Mladen Grdović (* 28. júl 1958, Zadar) je chorvátsky spevák a hudobný skladateľ.

Národný park Plitvické jazerá

Národný park Plitvické jazerá (chorv. Nacionalni park Plitvička jezera) je najznámejší národný park v Chorvátsku, ktorý leží v Licko-senjskej župe. Nachádza sa na hornom toku rieky Korana medzi horskými vápencovými masívmi Velká a Malá Kapela a Pleševica medzi mestami Karlovac a Zadar v blízkosti hranice s Bosnou a Hercegovinou. Krasové jazerá sú terasovito rozložené a spojené prietokmi. Nachádza sa tu 140 vodopádov, 20 jaskýň a žriediel. Rozloha parku je 29 482 ha. Lesy sú bukové, jedľové, smrekové a tisové. Žijú tu medvede, líšky, srnce a diviaky.

Velebit

Velebit je vápencové pohorie v severnej Dalmácii v Chorvátsku, severne od mesta Zadar. Pohorie má tvar mohutnej hradby, tiahnúcej sa popri pobreží v smere severozápad - juhovýchod. Je najväčším a najdlhším pohorím Dinárskej horskej sústavy a najvyšším vrchom je 1 758 m n. m. vysoký Vaganski vrh.

Zadarská župa

Zadarská župa (chorv. Zadarska županija) je jedna z chorvátskych žúp. Leží na juhu krajiny, na rozhraní Dalmácie a vlastného Chorvátska. Jej hlavným mestom je Zadar.

Zoznam miest v Chorvátsku

Tento článok obsahuje zoznam niektorých miest v Chorvátsku.

Zoznam štátnych ciest v Chorvátsku

Toto je zoznam štátnych ciest v Chorvátsku.

Štvrtá križiacka výprava

Štvrtá križiacka výprava (1202 - 1204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše.

Štvrtá výprava, ktorú vyhlásil roku 1199 pápež Inocent III. po neúspešnom križiackom „podniku“ nemeckého cisára Henricha VI., nesúvisela priamo s oslobodzovaním svätých miest v Palestíne, ale mala výlučne koristnícky charakter. Zúčastnení šľachtici sa stretli v Benátkach a po dohode s Benátčanmi (výmenou za dlhové moratórium) roku 1202 proti pápežovej vôli obsadili Zadar (ktorý roku 1186 prešiel od Benátok k Uhorsku) a dalmátske mestá (zabraté predtým Byzantskou ríšou). Potom roku 1203, po dobytí Drača a Korfu, na žiadosť Izáka Angela (brata byzantského cisára Alexeia III., ktorý ho zosadil) i Alexeia IV. (syna Izáka, švagra nemeckého cisára), ako aj na popud Benátok, ktoré Byzantská ríša predtým zbavila bývalých výsad, križiaci dobyli Carihrad, hlavné mesto Byzantskej ríše. Po vzbure miestnych obyvateľov proti nadvláde cudzincov a následnom opätovnom dobytí Carihradu v roku 1204, vytvorili tu križiaci na mieste Byzantskej ríše na 50 rokov (1204 - 1261) tzv. Latinské cisárstvo a niekoľko menších panstiev. Križiaci tak de facto naveky zničili Byzantskú ríšu, bývalú východnú časť Rímskej ríše.

Štátna cesta 424 (Chorvátsko)

Štátna cesta 424 (chorv. Državna cesta 424, D424) je 17,6 km dlhá chorvátska štátna cesta, ktorá spája mesto Zadar s výjazdom Zadar 2 na diaľnici A1. Na celej svojej dĺžke je kategorizovaná ako rýchlostná cesta (brza cesta).

Štátna cesta 8 (Chorvátsko)

Štátna cesta 8 alebo Jadranská magistrála (chorv. Državna cesta 8, D8, Jadranska magistrala) je 643,1 kilometrov dlhá cesta, ktorá vedie od hraničného priechodu Pasjak so Slovinskom cez mestá Rijeka, Zadar, Šibenik, Split, Opuzen a Dubrovnik až na hraničný priechod Karasovići do Čiernej Hory. Je najdlhšou štátnou cestou v krajine. Na úseku Klek – Zaton Doli je cesta prerušená bosniansko-hercegovinským teritóriom okolo mesta Neum. Tu ju dopĺňa magistrála 2.

Pred dokončením diaľnic A1, A6 a A8 (postupne v rokoch 2001 až 2007), bola D8 jednou z najvyťaženejších ciest Chorvátska, a to najmä v letnej sezóne. Spája totiž všetky chorvátske letoviská pri Jadranskom mori. D8 však nie je výhodnou alternatívou ku diaľniciam kvôli početným úrovňovým križovaniam, množstvom prejazdov cez zastavané územie a takisto aj z dôvodu, že cesta takmer dokonale kopíruje veľmi členité chorvátske pobrežie.

Na niektorých úsekoch, najmä v okolí Splitu je cesta v súčasnosti rozširovaná na štvorprúdovú rýchlostnú cestu (brza cesta) z dôvodu naplnenia kapacity dvoch prúdov. Diaľnica A1 v súčasnosti končí pri osade Ravča a prakticky všetka doprava smerujúca na juh sa napája na D8. Problémovým úsekom je prejazd cez bosniansko-hercegovinské územie, ktoré sa snaží chorvátska vláda vyriešiť obchvatom cez polostrov Pelješac. V roku 2007 sa začali stavebné práce na Moste Pelješac, ktorý bude súčasťou D8alt, avšak tie boli pozastavené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

D8 bude definitívne nahradená diaľničnou sieťou až po dobudovaní A1 po Dubrovnik a po dokončení A7 na úseku Rijeka – Žuta Lokva.

V letnej sezóne počas výmeny turnusov cez víkendy býva často D8 uzavretá pre nákladnú dopravu. Problémy spôsobuje aj bóra, silný severovýchodný vietor, ktorý často fúka vo Velebitskom kanáli.

Mestá (Gradovi)
Obce (Općine)

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.