Záhreb

Záhreb (chorv. Zagreb, maď. Zágráb, nem. Agram, tal. Zagabria) je hlavné mesto Chorvátska.

Mesto má rozlohu 641,29 km² a žije tu 792 875 obyvateľov (2011), v metropolitnej oblasti 1,2 milióna. Leží na rieke Sáve, južne od pohoria Medvednica.

Záhreb
mesto
Montage of major Zagreb landmarks
Oficiálny názov: Zagreb
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Župa Záhreb
Súradnice 45°49′00″S 15°59′20″V / 45,81667°S 15,98889°V
Rozloha 641,355 km² (64 136 ha)
Obyvateľstvo 790 017 (2011)
Hustota 1 231,79 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1094
Primátor Milan Bandić
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 1000
Telefónna predvoľba +385-(0)1
EČV ZG
Poloha mesta na mape Chorvátska
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Chorvátska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Dejiny

Prvá zmienka o meste pochádza z roku 1093. Roku 1273 sa tu konal prvý chorvátsky snem. V 16. storočí došlo k spojeniu osád Kaptol, Gradec a Donji Grad do mesta Záhreb. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa tu konal snem juhoslovanských národov, ktorých zástupcovia rozhodli o vytvorení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Demografické údaje

Etnické zloženie

  • Chorváti – 716 344 (91,94 %)
  • Srbi – 18 811 (2,41 %)
  • Bosniaci – 6 204 (0,80 %)
  • Albánci – 3 389 (0,43 %)
  • Slovinci – 3 225 (0,41 %)
  • Cigáni – 1 946 (0,25 %)
  • Macedónci – 1 315 (0,17 %)

a iní

Náboženské zloženie

  • rímski katolíci – 678 538 (87,09 %)
  • moslimovia – 16 215 (2,08 %)
  • pravoslávni – 15 634 (2,01 %)
  • ateisti a bez vyznania – 59 262 (7,60 %)

a iní

Osobnosti mesta

Panoramatická fotografia mesta Záhreb na Trgu bana Josipa Jelačića a v jeho najbližšom okolí

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Záhreb
Chorvátsko

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991.

Diaľnica A11 (Chorvátsko)

Diaľnica A11 (chorv. Autocesta A11, Sisačka autocesta, Autocesta Zagreb-Sisak) je diaľnica v Chorvátsku, ktorá bude spájať hlavné mesto Záhreb s mestom Sisak. Z celkovej plánovanej dĺžky 47,5 kilometrov je zatiaľ dokončených len 9 kilometra pri obci Velika Gorica.

Diaľnica A1 (Chorvátsko)

Diaľnica A1 (chorv. Autocesta A1, hovor. Dalmatina, Croatica, Jadranska autocesta, Autocesta Zagreb – Split – Dubrovnik, pôvodne aj Autocesta Kralja Tomislava) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.

Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova. Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb – Bosiljevo a Žuta Lokva – Vrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).

Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 480,7 km medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý 10,3 km, ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli – Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami. Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur.

Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice.

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny. Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).

Diaľnica A2 (Chorvátsko)

Diaľnica A2 (chorv. Autocesta A2, Zagorska autocesta, Autocesta Zagreb-Macelj) je 59,2 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája hlavné mesto Záhreb so štátnou hranicou so Slovinskom pri obci Donji Macelj. Po jej trase vedie európska cesta E59 a v budúcnosti na ňu bude na slovinskej strane nadväzovať diaľnica A4.

Časť diaľnice medzi Viaduktom Ravninšćica a Tunelom Sveta Tri Kralja (vrátane) je zatiaľ vybudovaná v polovičnom profile. Vybudovanie druhej časti cesty je momentálne v štádiu plánovania. Na zúženom úseku je obmedzená maximálna povolená rýchlosť na 80 km za hodinu.

Diaľnica A2 je spoplatnená na dĺžke asi 50 km od výjazdu Trakošćan po výjazd Zaprešić. Pokračovanie od Záhrebu, rovnako ako i krátky úsek od štátnej hranice po prvý výjazd je bez úhrady. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,45 chorvátskej kuny. Diaľnicu A2 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Autocesta Zagreb-Macelj d.o.o. (AZM).

Diaľnica A3 (Chorvátsko)

Diaľnica A3 (chorv. Autocesta A3, Posavska autocesta, Autocesta Zagreb-Lipovac) je 306,4 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája hraničný priechod Bregana s hlavným mestom Záhreb a pokračuje Posávskou oblasťou až k srbskej štátnej hranici pri obci Lipovac.

Diaľnica sa nachádza na trasách troch európskych ciest. Po celej dĺžke diaľnice vedie E70 a na úseku Buzin-Ivanja Reka E65 a E71. Na slovinskom území na ňu nadväzuje tamojšia diaľnica A2, v Srbsku zas diaľnica 1.

Diaľnica A3 je spoplatnená na dĺžke asi 280 kilometrov. Výnimku tvorí len obchvat mesta Záhreb na 26 kilometrovom úseku Jankomir-Ivanja Reka, ktorý je bez úhrady. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,35 chorvátskej kuny. Diaľnicu A3 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o. (HAC).

Diaľnica A4 (Chorvátsko)

Diaľnica A4 (chorv. Autocesta A4, Varaždinska autocesta, Autocesta Zagreb-Goričan) je diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája maďarskú štátnu hranicu pri obci Goričan s hlavným mestom Záhreb. Po jej trase vedú európske cesty E65 a E71.

Diaľnica A4 je spoplatnená na dĺžke 76,2 km od výjazdu Goričan po križovatku Sveta Helena. Pokračovanie od Záhrebu, rovnako ako i krátky úsek od štátnej hranice po prvý výjazd je bez úhrady. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,47 chorvátskej kuny. Diaľnicu A4 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Hrvatske autoceste (HAC).

Diaľnica je vybavená automatickým monitorovacím systémom na celej svojej dĺžke, najmä na miestach s premenlivou hustotou dopravy a s vysokým rizikom nehôd. Systém zahrňuje aj premenlivé dopravné značenie, pomocou ktorého správa diaľnice upravuje maximálnu povolenú rýchlosť vzhľadom na dopravnú a poveternostnú situáciu.

GNK Dinamo Záhreb

Građanski nogometni klub Dinamo Zagreb, (GNK Dinamo Záhreb) je chorvátsky futbalový klub, ktorý hrá prvú najvyššiu chorvátsku súťaž. Bol založený v roku 1945. Sídli v meste Záhreb. Domáce zápasy hráva na štadióne Stadion Maksimir. Je držiteľom 11 ligových titulov a 10 ligových pohároch, čo je najviac v histórii Prva HNL.

Goran Ivanišević

Goran Ivanišević (* 13. september 1971, Split) je bývalý chorvátsky profesionálny tenista. Zástupca generácie hráčov útočného štýlu tenisu, servis-volej založenom na vynikajúcom podaní, následnom nábehu na sieť a rýchlom ukončení výmeny. Jeden z najlepšie servujúcich hráčov v tenisovej histórii. Najpamätnejšie víťazstvo svojej kariéry zaznamenal v roku 2001 vo Wimbledone, kde získal titul ako držiteľ divokej karty, čo sa nikomu v histórii tohto podujatia dovtedy nepodarilo. V deväťdesiatych rokoch sa pravidelne pohyboval v prvej desiatke medzinárodného rebríčka ATP, najvyššie dosiahol na 2. miesto (leto 1994).

Počas svojej kariéry Goran Ivanišević vyhral 22 turnajov ATP v dvojhre, z toho 1 grandslamový turnaj - celkom nečakane Wimbledon v roku 2001, keď už bol výrazne za zenitom svojej kariéry:

1990 – Stuttgart Outdoor

1991 – Manchester

1992 – Adelaide, Stuttgart Indoor, Sydney Indoor, Štokholm

1993 – Bukurešť, Vídeň, Paríž (Masters)

1994 – Kitzbuhel, Tokio Indoor

1995 – Grand Slam Cup

1996 – Záhreb, Dubai, Miláno, Rotterdam, Moskva

1997 – Záhreb, Miláno, Viedeň

1998 – Split

2001 – Wimbledon

Iva Majoliová

Iva Majoliová (* 12. august 1977, Záhreb, Chorvátsko) je bývalá chorvátska profesionálna tenistka. Počas svojej profesionálnej kariéry vyhrala 8 turnajov WTA v dvojhre a 1 turnaj vo štvorhre.

Ivo Karlović

Ivo Karlović (* 28. február 1979, Záhreb, Chorvátsko) je chorvátsky profesionálny tenista. S výškou 211 cm je najvyšším hráčom, aký kedy hral na okruhu ATP. Počas svojej kariéry vyhral 4 turnaje ATP v dvojhre a 1 turnaj vo štvorhre.

Liga majstrov EHF mužov

Liga majstrov EHF mužov (angl. EHF Champions League) je najprestížnejšia európska hádzanárska klubová súťaž mužov, ktorú organizuje Európska hádzanárska federácia (EHF). Jej predchodca, Európsky pohár majstrov EHF, vznikol v roku 1955. Súčasná podoba súťaže vznikla v roku 1993. Najúspešnejším klubom je španielsky veľkoklub FC Barcelona, ktorý v nej zvíťazil 9-krát.

Súčasťou každého zápasu LM je hymna LM – nazvaná ako Hymn of the Champions. Bola skomponovaná v roku 2007, jej autorom je Rakúšan Roman Kariolou a nahral ho Bratislavský sympfonický orchester.

Luka Modrić

Luka Modrić [ˈluːka ˈmɔːdritɕ] (* 9. september 1985, Zadar) je chorvátsky futbalový stedopoliar tímu Real Madrid do ktorého prišiel v sezóne 2012 z tímu Tottenham Hotspur FC.

Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012

Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012 boli 8. majstrovstvá Európy vo futsale. Bolo to najvyššie európske podujatie UEFA vo futsale v roku 2012. Konalo od 31. januára – 11. februára 2012 v Záhrebe a Splite, v Chorvátsku, za účasti 12 tímov. Šiestykrát (štvrtýkrát za sebou) sa víťazom stali Španieli a vo štvrtom vzájomnom finálovom zápase proti Rusom zvíťazili po tretíkrát.

Chorvátsko získalo právo organizovať podujatie pred Belgickom (Antverpy a Charleroi) a Severné Macedónskom (Skopje) vo voľbách UEFA 24. marca 2010.

Maribor

Maribor (nem. Marburg, Marburg an der Drau, tal. Marburgo) je druhé najväčšie mesto v Slovinsku. Je však najväčším mestom Podravskej regije.

Maribor je významnou dopravnou križovatkou, hlavne pri cestách zo strednej a západnej Európy do Chorvátska (prepojenie E59 medzi mestami Graz a Záhreb) a z Talianska a juhozápadnej Európy do strednej a východnej Európy cez Ľubľanu a Viedeň alebo Budapešť. Hlavným priemyselným podnikom je TAMBUS Maribor, ktorý vyrábal až do roku 1996 autobusy pre celú Juhosláviu, a pre niektoré východné krajiny. Sú tu galérie, múzeá a univerzita, založená v roku 1961.

Mesto vzniklo z osady pod hradom Markburg. Prvá zmienka pochádza z roku 1208, mestské práva získalo v roku 1254. Názov Maribor sa používa až od konca 19. storočia. V meste je veľká železničná križovatka a diaľnica na Záhreb, Ľubľanu a Štajerský Hradec. Ešte do doby 1. svetovej vojny žilo v meste mnoho Nemcov, po nej a po druhej svetovej vojne však museli odísť, takže dnes je mesto výlučne slovinské.

Mesto získalo prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry, ktoré hostilo v roku 2012.

Prva HNL

Prva HNL je najvyššia chorvátska futbalová liga, hrajúca od roku 1991. Najviac titulov získal tím GNK Dinamo Záhreb s počtom 15-tich prvenstiev. V sezóne 2013/14 bolo v lige 10 tímov. Posledný zostupuje do Druga HNL a predposledný hrá baráž s druhým tímom Druga HNL.

Vonkajší obchvat mesta Záhreb

Vonkajší obchvat mesta Záhreb (chorv. Zaobilaznica Zagreba, Zagrebačka zaobilaznica) je plánovaná, zatiaľ neočíslovaná diaľnica v Chorvátsku, ktorá vytvorí súvislý vonkajší obchvat hlavného mesta Záhreb, ktorý bude merať 101 km a bude sa križovať postupne s diaľnicami A2, A3, A1, A11, A3 a A4. Výrazne sa tak odľahčí doprava na terajšom "vnútornom" obchvate, ktorý tvoria diaľnice A2, A3 a A4.

V decembri 2010 bol plánovaný obchvat rozdelený na tri úseky Pojatno-Horvati, Horvati-Ivanić Grad a Ivanić Grad-Zelina, ktoré boli zadané inžinierskym spoločnostiam na vypracovanie podkladov pre potreby budúcej výstavby.

Záhrebská župa (Uhorsko)

Záhrebská župa (po latinsky: Comitatus Zagrabiensis, po chorvátsky: Zagrebačka županija, po maďarsky: Zágráb vármegye, po nemecky: Komitat Agram) je názov komitátu, stolice a župy v Chorvátsko-Slavónsku, v súčasnosti jej územie leží v severnom Chorvátsku. Hlavným mestom bol Záhreb.

Štátna cesta 3 (Chorvátsko)

Štátna cesta 3 (chorv. Državna cesta 3, D3) je 218,4 kilometrov dlhá chorvátska štátna cesta.

Cesta začína na hraničnom prechode Goričan (hranica so Maďarskom), pokračuje cez mestá Čakovec a Varaždin cez hlavné mesto Záhreb, ďalej pokračuje popri diaľnici A1 a A6 do mesta Rijeka, ďalej pokračuje cez obce Pazin, Svetvinčenat až do obce Vodnjan, kde sa napája na cestu číslo 21.

Hlavné mestá Európy
Nezávislé štáty
Závislé územia
Územné celky so sporným
medzinárodným postavením

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.