Vzdelávanie

Vzdelávanie alebo edukácia je procesuálna stránka pedagogického procesu. Podrobnejšie definície znejú:

  • proces cieľavedomého uvedomelého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si vedeckých a technických vedomostí, intelektuálnych a praktických skúseností, utváranie morálnych rysov, osobitých záujmov a postojov. Je procesom utvárania osobnosti, individualizácie spoločenského vedomia, teda súčasťou socializácie.
  • proces všestrannej humanizácie a kultivácie človeka zahrňujúci procesy ako je socializácia, enkulturácia a personalizácia, kde je zahrnutý široký rozvoj človeka. Vzdelávanie je proces všestrannej humanizácie človeka, je to pretváranie a zdokonaľovanie všetkých jeho schopností, zatiaľ čo výchova vštepuje predovšetkým základné návyky, určitú citovú orientáciu a je činnosťou podstatne jednoduchšou, ktorá do vzdelania organicky vplýva.

Typy vzdelávania :

  • Formálne vzdelávanie („formal learning“) vzťahujeme k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie.
  • Neformálne vzdelávanie („non-formal learning“) prebieha popri hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej prípravy a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Neformálne vzdelávanie sa môže byť umožňované na pracovisku a v rámci aktivít občianskych združení a organizácií (napr. mládežnícke organizácie, odbory a politické strany). Môže byť umožňované aj prostredníctvom organizácií, ktoré boli vytvorené na doplnenie formálnych systémov vzdelávania (napr. výtvarné, hudobné, športové krúžky, súkromné hodiny ako príprava na skúšky).
  • Informálne vzdelávanie (neinštitucionálne vzdelávanie; „informal learning“) je prirodzenou súčasťou každodenného života. Na rozdiel od formálneho a neformálneho vzdelávania sa nemusí byť zámerné. Dokonca si ho vzdelávajúci sa ani nemusia uvedomovať a nemusia ani rozpoznať, ako prispieva k ich vedomostiam a zručnostiam.

Cieľ vzdelávania

Cieľom vzdelávania sa rozumie vzdelávací ideál, teda kvalita, ktorá má byť dosiahnutá. Formulovanie výchovno-vzdelávacích cieľov je považované za jednu z najdôležitejších úloh pedagóga. Formulácia súvisí so:

  • spoločenskou situáciou – podmienenosť náboženská, filozofické názory, politika
  • pedagogickou situáciou – je daná preferovaním určitých pedagogických názorov

Podľa toho môžu byť ciele povinné a nepovinné. Ďalej čiastkové, etapové, celkové, konkrétne. Formulácia cieľov je spájaná s pedagogickou koncepciou. S pojmom cieľ vzdelávania sa spája aj pojem obsah vzdelávania.

Formálne vzdelávanie

Formálne vzdelávanie je učenie vo vzdelávacích inštitúciách, kde sú ciele, obsah, prostriedky. Je presne definované poprípade aj legislatívne vymedzené. Formálne vzdelávanie prebieha v stanovenom čase, v určených formách, v rôznych skupinách a typoch škôl a zahŕňa v tom či onom rozsahu celú populáciu.

Obsah vzdelávania

Obsah vzdelávania je súbor vedomostí, zručností a návykov, ktoré vzdelávacia inštitúcia sprostredkuváva žiakovi a ten si ich osvojuje. S obsahom vzdelávania sa spája pojem kurikulum.

Iné projekty

Amiens

Amiens je mesto na severe Francúzska v departemente Somme a regióne Pikardia. Má asi 135 000 obyvateľov.

Ekonomická univerzita v Bratislave

Ekonomická univerzita v Bratislave je najstaršia vysoká škola ekonomického zamerania na Slovensku. Vznikla v roku 1940 ako súkromná Vysoká obchodná škola v Bratislave (VOŠ). V roku 1945 bola škola poštátnená a premenovaná na Slovenskú vysokú školu obchodnú. Od roku 1949 bol tento názov zmenený na Vysoká škola hospodárskych vied a od roku 1952 na Vysoká škola ekonomická (VŠE). Terajší názov Ekonomická univerzita v Bratislave bol stanovený na základe zákona č. 292/1992 Zb. SNR zo dňa 28. apríla 1992.

Počas svojej existencie vychovala vyše 100 000 absolventov. V súčasnosti tu študuje viac ako 7418 študentov.

V rámci výchovno-vzdelávacej činnosti Ekonomická univerzita organizuje vysokoškolské štúdium bakalárske, inžinierske, doktorandské a celoživotné vzdelávanie občanov.

Poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v 18 akreditovaných študijných programoch 1. bakalárskeho), v 31 študijných programoch 2. (inžinierskeho) a v 16 študijných programoch 3. (doktorandského) stupňa štúdia na 6 fakultách v Bratislave a na jednej fakulte v Košiciach. EU ponúka možnosť študovať vybrané predmety v cudzích jazykoch a to v rámci doplnkového nemeckofónneho štúdia v spolupráci s Univerzitou Martina Luthera v Halle a čiastočného frankofónneho štúdia v spolupráci s Univerzitou Pierre Mendes France v Grenobli s možnosťou získať certifikát zahraničnej univerzity. Okrem toho ponúka celouniverzitné študijné programy: na 1. stupni štúdia Cudzie jazyky a interkultúrna komunikácia, na 2. stupni štúdia celouniverzitné študijné programy vyučované v cudzích jazykoch – Medzinárodný finančný manažment v nemčine, Medzinárodný manažment v angličtine a Manažment predaja vo francúzštine s možnosťou získania dvojitého diplomu (v študijných programoch medzinárodný finančný manažment a manažment predaja).

V rámci spolupráce s European School of Management v Paríži študujú vybraní študenti po skončení prvého stupňa na tejto vysokej škole.

Študenti majú možnosť ako cudzie jazyky študovať angličtinu, nemčinu, francúzštinu, španielčinu, ruštinu a taliančinu.

EU administruje multiregionálne programy v oblasti vysokého školstva, ako je CEEPUS, ERASMUS, Letná škola Danubia a iné. EU úspešne absolvovala medzinárodnú evalváciu, vykonanú Európskou asociáciou univerzít (EUA).

Gymnázium

O konkrétnych školách nesúcich názov Gymnázium pozri Kategória:Gymnáziá

Gymnázium je označenie pre stredné všeobecnovzdelávacie školy v niektorých krajinách, napríklad na Slovensku.

Pôvodne to bolo v starovekom Grécku miesto športových hier a cvičení.

Na Slovensku sa pojem gymnázium objavil počas humanizmu na označenie latinských cirkevných škôl. V 16. storočí bolo na Slovensku veľa protestantských gymnázií, v 17. a 18. storočí jezuitských latinských gymnázií či kolégií.

V 18. a začiatkom 19. storočia sa ako gymnáziá označovali vyššie latinské školy (ak sa na nich študovala aj filozofia, teológia a právo, nazývali sa „akadémie“, u evanjelikov „lýceá“). Roku 1849 boli premenené na 8-ročné školy a vyučovacím jazykom sa stala nemčina, neskôr maďarčina, len na troch gymnáziách prechodne (Revúca 1863-74, Martin 1867-75, Kláštor pod Znievom 1869-74) slovenčina. Začiatkom 20. storočia začali vznikať aj reálne gymnáziá (s dôrazom na reálne a prírodovedné predmety).

Po roku 1918 boli najrozšírenejšie reálne gymnáziá (dodnes existujú v Nemecku a Rakúsku). Po roku 1945 boli všetky gymnáziá zoštátnené a boli vytvorené „gymnáziá“ z najvyšších štyroch tried bývalých gymnázií. V nových gymnáziách bolo obmedzené vyučovanie klasických jazykov. V roku 1953 boli gymnáziá zrušené a začlenené do „stredných všeobecnovzdelávacích škôl“ (SVŠ). Roku 1968 boli gymnáziá znovu vytvorené ako 4-ročné stredné všeobecnovzdelávacie školy pripravujúce na vysokoškolské štúdium a kvalifikovanú prácu. Po roku 1989 pribudli k týmto 4-ročným gymnáziám po desaťročiach opäť 8-ročné gymnáziá.

Malopoľské vojvodstvo

Malopoľské vojvodstvo (po poľsky: województwo małopolskie) je jedným zo 16 vojvodstiev Poľska. Nachádza sa v južnom Poľsku a hraničí so Sliezskym, Svätokrížskym a Podkarpatským vojvodstvom a Slovenskom. Vojvodstvá, v hraniciach ako ich poznáme dnes, boli vytvorené 1. januára 1999.

Materská škola

Materská škola je predškolské zariadenie, ktoré zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí v predškolskom veku.

Podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

Maturitná skúška

Maturitná skúška (iné názvy: maturita, staršie: matúra, knižne a v minulosti: skúška dospelosti) je záverečná skúška pri absolvovaní strednej školy.

Na Slovensku je upravená najmä v § 74 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.

Meštianska škola

Meštianska škola (od roku 1919 aj občianska škola; hovorovo: meštianka, polgárka; nem. Bürgerschule, maď. polgári iskola) bol v minulosti (18. - 20. stor.) názov typu všeobecnovzdelávacej školy (pôvodne pre mestské deti) v Škandinávii, nemecky hovoriacich krajinách, rakúskej monarchii (vrátane Uhorska) a nástupníckych štátoch rakúskej monarchie. Bola koncipovaná buď ako alternatíva k základnej škole určenej pre široké masy (ľudovej školy) alebo ako pokračovanie takejto základnej školy. V Uhorsku bola určená pre 10 - 13-ročné (pôvodne sčasti 10-15-ročné) deti, v Česko-Slovensku pre 11-13-(ojedinele aj 14-) ročné deti.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenska pre školstvo a vzdelávanie.

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru alebo Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (angl. United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization, skratka UNESCO) je medzinárodná organizácia systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj vzdelávacieho, vedeckého a kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva.

Stála pri zrode Európskeho strediska pre jadrový výskum alebo Medzinárodného strediska pre štúdium konzervácie a reštaurovania pamiatok. Pomohla pri vzniku medzivládnych programov v oblasti hydrológie, oceánografie, geológie a životného prostredia. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok a iné.

Vzhľadom na nesúhlas s vtedajšími cieľmi, administratívou a neefektívnou prácou vystúpili v roku 1984 z UNESCO USA. V roku 1985 ich nasledovalo Spojené kráľovstvo a v roku 1986 Singapur. Postup týchto krajín mal vážne následky na finančnú situáciu tejto svetovej organizácie.

Spojené kráľovstvo obnovilo členstvo v UNESCO v roku 1997 a USA v roku 2003.

Slovensko získalo členstvo v UNESCO 9. februára 1993 (Česko-Slovensko bolo zakladajúcim členom UNESCO).

21-členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz niekoľko lokalít zo Slovenska:

a) z kultúrneho dedičstva:

Mesto Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia – Cartagena, 1993)

Levoča, Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Kolumbia – Cartagena, 1993)

Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia – Cartagena, 1993)

Historické jadro mesta Bardejov (Austrália – Cairns, 2000)

Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka - rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, evanjelický artikulárny kostol v Hronseku, evanjelický artikulárny kostol v Leštinách, gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v Bodružali, gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej a gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej (Kanada – Quebec, 2008)b) z prírodného dedičstva:

Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu (spolu s Maďarskom v Berlíne, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (Austrália – Cairns, 2000) podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6. 1997.

Pralesy Havešová, Stužica a Rožok v Národnom parku Poloniny a Vihorlatský prales v pohorí Vihorlat (Nový Zéland – Christchurch, 2007)

Pedagogika

Pedagogika (z gr. paidagōgike (téchnē) = umenie výchovy < paidós = dieťa + ágein = viesť, hnať; pôvodne sa myslelo sprevádzanie dieťaťa z domu do školy) je jednak spoločenská disciplína (veda, teória a náuka) o výchove a vzdelávaní a jednak príslušná prax. Opiera sa o výsledky spoločenských aj prírodných vied.

Skúma výchovný proces so všetkými jeho činiteľmi, zložkami, metódami a podmienkami.

Rennes

Rennes (po bretónsky Roazhon) je mesto v severozápadnom Francúzsku, najvýznamnejšie mesto v regióne Bretónsku a sídlo prefektúry departement Ille-et-Vilaine. Rozkladá sa na pahorku, sútoku riek Ille a Vilaine.

Žije v ňom približne 209 000 obyvateľov. Rennes je ôsme univerzitné mesto vo Francúzsku (60 000 študentov)

Turkménsko

Turkménsko (normovaný názov; staršie, t. j. najmä pred vznikom dnešného štátu, aj Turkménia alebo Turkmenistan) je štát v Strednej Ázii. Hraničí s Afganistanom, Iránom, Uzbekistanom a Kazachstanom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu a členom Spoločenstva nezávislých štátov.

Universitas Istropolitana

Universitas Istropolitana, od 16. storočia nesprávne[chýba zdroj] nazývaná a dodnes známejšia ako Academia Istropolitana, (1465/1467- cca 1491) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska.

Univerzita

Univerzita (z lat. universitas = všeobecnosť / (spoločenský) celok, kolégium) je pôvodne najstarší typ vysokej školy. Dnes univerzita spravidla môže byť označenie pre:

(v západnej Európe a všeobecne) vedeckú vysokú školu poskytujúcu vzdelanie vo „všetkých“ oblastiach a deliacu sa na fakulty a/alebo pre vedeckú vysokú školu udeľujúcu aj najvyššie akademické tituly

(tradične najmä na Slovensku) vysokú školu ktorá získala vyššiu akreditáciu ako ostatné vysoké školy, vyššiu úroveň vzdelania, dostatok kvalifikovaných profesorov a docentov, kvalitný proces výučby a pod. Nedokazuje zamerania škôl ale ich kvalitatívnu úroveň.

(často v mnohých krajinách; na Slovensku od 90. rokov 20. stor.) akúkoľvek vysokú školu

(na Slovensku od roku 2002) univerzitnú vysokú školu, čiže vysokú školu poskytujúcu študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa (pozri pod Vysoká škola); len tieto školy smú mať v názve slovo univerzitaUniverzity slúžia tak na vzdelávanie, ako aj na výskum.

Univerzita Komenského v Bratislave

Univerzita Komenského v Bratislave (v rokoch 1939 až 1954 nazývaná Slovenská univerzita) je najstaršia a najväčšia slovenská univerzita. Vznikla v roku 1919 a mala mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Od svojho vzniku zaujíma popredné miesto v slovenskom systéme vysokoškolského vzdelávania. Je najkomplexnejšie vybudovaná univerzita klasického typu na Slovensku.

Univerzita Komenského má 13 fakúlt a viac ako 20[chýba zdroj] pedagogických, vedeckých a iných pracovísk a účelových zariadení. Na fakultách univerzity študuje vo všetkých formách a stupňoch štúdia 22 512 študentov. Každoročne prijíma do prvých ročníkov štúdia takmer 8 000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky 790 študijných programov. Univerzita Komenského je aj významnou vedeckou inštitúciou. Študuje na nej približne 1 800 doktorandov. Počet zahraničných študentov z 88 krajín v dennej a externej forme štúdia je 2 877.

Varšava

Varšava (po poľsky Warszawa, nem. Warschau, angl. Warsaw) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska. V roku 2019 malo 1 777 972 obyvateľov, s okolitou aglomeráciou 3 050 000. Je taktiež hlavným mestom Mazovského vojvodstva. Mesto bolo zničené v roku 1945 vojskami Wehrmachtu a po druhej svetovej vojne bolo nanovo postavené.

Je známa aj vďaka viacerým medzinárodným dohodám, ktoré tu boli podpísané, ako napríklad Varšavská zmluva alebo Varšavská konvencia.

Vysoká škola múzických umení v Bratislave

Vysoká škola múzických umení v Bratislave (VŠMU) je vysoká škola, ktorá na svojich fakultách vychováva odborníkov v oblastiach divadla, bábkarstva, hudby, tanca, filmu a televíznej tvorby. Bola založená v roku 1949 v Bratislave a nadviazala na Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko (HADAPS).

Súčasnou rektorkou VŠMU je doc. Mária Heinzová, ArtD. . Ďalšími predstaviteľmi školy sú prorektori - Mgr. art. Martin Čuvaj, ArtD. (prorektor pre vzdelávanie), prof. Daniel Buranovský, ArtD. (prorektor pre rozvoj, výskum a umeleckú činnosť) a doc. Svetlana Waradzinová (prorektorka pre zahraničie a styk s verejnosťou). Rektorát Vysokej školy múzických umení sídli na Ventúrskej ulici 3 v Bratislave, v bývalej budove Universitas Istropolitana.

Ľudová škola

Ľudová škola (v niektorých kontextoch aj národná škola, v rokoch 1918-1948 pre Česko aj obecná škola) je jeden z (väčšinou už len bývalých) názvov všeobecnovzdelávacej elementárnej (čiže základnej) školy v nemecky hovoriacich krajinách a rakúskej monarchii (vrátane Uhorska) resp. jej nástupníckych štátoch. Pôvodne sa ľudovou školou myslela všeobecnovzdelávacia elementárna (čiže základná) škola určená výslovne pre všetko obyvateľstvo a spravidla vyučujúca v materinskom jazyku.

Škola

Škola môže označovať aj umelecký alebo filozofický smer, spravidla pochádzajúci od nejakej osoby alebo z nejakého mesta, pozri škola (smer).

Škola je vo všeobecnosti akékoľvek výchovno-vzdelávacie zariadenie, organizácia alebo inštitúcia. Niekedy sa týmto pojmom myslí budova alebo sídlo danej inštitúcie.

Na Slovensku sa školy delia najmä na:

materské

základné

stredné

vysoké a univerzityZvláštnu kategóriu tvoria špeciálne alebo osobitné školy.

Podľa zriaďovateľa sa rozlišujú najmä:

štátne školy

cirkevné školy

súkromné školy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.