Vrása

Vrása je vlnovité, periodicky sa opakujúce prehnutie vrstiev zemskej kôry, alebo iných štruktúrnych plôch. Vzniká skracovaním priestoru pôvodne horizontálne uložených vrstiev pri tangenciálnych poruchách zemskej kôry vyvolaných bočným tlakom. Každá vrása je všeobecne zložená z časti vyklenutej nahor (antiklinála), z časti prehnutej nadol (synklinála) a z ramien spájajúcich vrcholy antiklinál a synklinál.

Agiospavlos DM 2004 IMG003 Felsenformation nahe
Zvrásnená hornina pri Agios Pavlos v Grécku

Geometria vrás

Antecline (PSF)

Geometrické prvky vrás

Pri poznávaní a ďalšej klasifikácii vrás je dôležité poznať niektoré ich geometrické prvky. Vrásy môžu mať rôznu veľkosť od niekoľkých centimetrov až do obrovských niekoľko kilometrových rozmerov (megaantiklinála, megasynklinála, veľvrása). Priamo v teréne ale nemožno vždy pozorovať celé vrásy, väčšinou možno na odkryvoch sledovať iba priečny profil, prípadne pozorovať len niektoré prvky, ktoré presahujú cez sediementy na povrch. V priečnom profile možno pozorovať dve základné časti vrásy, ktoré určujú jej tvar, nahor vyklenutú Antiklinálu a nadol prehnutú Synklinálu. Podľa stratigrafického vývoja zvrásnených vrstiev je antiklinálou taká vyklenutá vrása, ktorá má vo svojom jadre staršie vrstvy, synklinála má vo svojom preliačenom jadre zvrásnené naopak mladšie vrstvy. V prírode počas vrásnenia bežne dochádza k mnohonásobnému prevrásneniu, čo má za následok usporiadanie vrstiev synklinál a antiklinál do rôznych kombinovaných štruktúr, v ktorých nie je rozloženie vrstiev na prvý pohľad zrejmé. Medzi ďalšie prvky patria:

  • zámok vrásy je miesto najväčšieho zakrivenia vrásy, na antiklinále sa zámková časť nazýva vrchol a na synklinlinále je to dno vrásy. V prípade že vrása nie priama (napr. ak je uklonená na bok a podobne), možno pozorovať aj hrebeň, ktorý je hypsometricky (výškovo) najvyšším bodom antiklinály, prípadne kýl, čo je najnižší bod synklinály. Pozícia zámku je dôležitá pri ďalšej klasifikácii vrás.
  • rameno vrásy je spojnica antiklinálneho a synklinálneho zámku vrásy. Ak spája antiklinálnu a synklinálnu časť jednej vrásovej vlny, nazýva sa stredné rameno vrásy. Na ramene sa tiež nachádza inflexný bod najmenšieho zakrivenia vrásy. Dve priľahlé ramená vrásy zvierajú medziramenný uhol, na základe veľkosti ktorého možno odvodiť veľkosť deformácie, ktorá sprevádzala vznik vrásy. Čím je medziramenný uhol menší, tým intenzívnejšie sily museli pôsobiť pri stláčaní vrásnenej plochy. Osou medziramenného uhla je takzvaná os vrásy.

Medzi geometrické parametre, ktoré sú dôležité pri určovaní rozmerov vrás patrí amplitúda, čo je polovica výšky medzi hrebeňom a kýlom vrásy, vlnová dĺžka, ktorá vyjadruje vzdialenosť medzi dvoma priľahlými vrcholmi vrás a dĺžka (osi) vrásy.

V trojrozmernom priestore je významným znakom vrásy osová rovina, ktorá prechádza spojnicou osí antiklinálnych (alebo synklinálnych) zámkov celej zvrásnenej horninovej sekvencie. Kýlová a hrebeňová os sú spojnice najnižších (kýlov), alebo najvyšších (hrebeňov) bodov vrásy.

Typy vrás

Uklon vrasy
Klasifikácia vrás podľa úklonu osovej roviny

K hlavným typom vrás podľa polohy osovej roviny medziramenného uhla sa zaraďujú priame, šikmé, prevrátené, ležaté, ponorené, vejárovité a iné. Podľa symetrie možno vyčleniť vrásy symetrické, ktorých ramená majú rovnakú dĺžku a asymetrické, ramená ktorých sú rôzne dlhé. Pri asymetrických vrásach možno určiť vergenciu, ktorá vyjadruje úklon osovej roviny vrásy od vertikály na určitú stranu. Možno tak preniknúť do dynamiky vrásnenia, pretože v smere, na ktorý sú vrásy naklonené, predtým pôsobili väčšie tektonické sily.

Podľa tvaru možno vrásy rozdeliť na valcovité (cylindroidálne), ktoré majú rovnaký profil po celej svojej dĺžke a nevalcové (necylindroidálne), ktoré majú zakrivenú os vrásy. Sú to napríklad brachyantiklinálne vrásy, ktoré vyzerajú ako dómy, alebo klenby a brachysynklinály, ktoré tvoria panvové štruktúry.

Podľa tvaru v profile sa vyčleňujú 4 základné typy vrás:

  • paralelné, u ktorých sa v celom telese vrásy zachováva rovnaká pravá hrúbka vrstvy
  • koncentrické sú špecifickým typom paralelných vrás
  • podobné, pri ktorých sa pravá hrúbka zvrásnenej vrstvy mení postupne, na zámkoch je najväčšia a v ramenách sa zmenšuje.
  • angulárne sú typické rovnými ramenami a ostrými zámkami.

V prípade že sú malé vrásy nižšieho rádu naložené na veľké vrásy, nazývame tieto menšie vrásy parazitické. Tieto vrásy majú zákonitú stavbu, v pravom ramene dominantnej vrásy pripomínajú periodicky sa opakujúce písmeno M, zatiaľ čo na ľavom ramene písmeno Z. V prípade, že nemožno pozorovať celú vrásu, ale iba časť jej ramena, umožňuje tento fakt správe identifikovať aj zvyšok inak neprístupnej vrásovej štruktúry.

Fault-propagation fold
Diagram znázorňujúci vývoj a geometriu vrásy nad slepo ukončeným násunom.

V oblastiach s vrásovo-násunovou tektonikou sú bežné vrásy nad slepo ukončeným násunom (tzv. fault propagation fold) a angulárne vrásy vyvinuté nad rampami násunov (tzv. fault-bend fold).[1]

Vznik vrás, vrásnenie

Vrása je v prírode najčastejším prípadom plastickej (duktílnej) deformácie všetkých druhov hornín (magmatických, premenených aj sedimentárnych). Vznik vrás je ovplyvnený vlastnosťami hornín, ktoré sa zúčastňujú deformácie. Bežnou príčinou deformácie sú tektonické pohyby zemskej kôry, ktorých vnútorná energia pochádza prevažne zo zemského plášťa najčastejšie počas orogenézy. Keďže tá často prebieha vo viacerých časovo oddelených fázach a nezriedka majú sily, ktoré ju vyvolávajú, rôzny smer a tak často dochádza k interferencii a vzniku komplikovaných vrásových systémov.

Uplatnenie jednotlivých mechanizmov vrásnenia závisí od rady faktorov, najmä však od hrúbky, kontrastu pevnosti a viskozity vrásnených vrstiev. Čím je vrásnená vrstva hrubšia, tým zvykne byť vlnová dĺžka výsledných vrás. V prípade, že vrásnené vrstvy nemajú rovnakú hrúbku potom dochádza k disharmonickému vrásneniu. Pri extrémne veľkom kontraste pevnosti a viskoity dochádza k vzniku vrás so špecifickou štruktúrou tzv. mulionov. Pri vysokom pevnostnom kontraste dochádza k strižnému vrásneniu, pri slabšom viskóznom kontraste sa tvoria hlavne ohybové vrásy.

Iné druhy vrás

Špecifickými prípadmi vrás sú takzvané glacitektonické vrásy, ktoré vznikajú pred čelom postupujúceho ľadovca v jeho plastickom podloží. Tieto však nevznikajú tektonickými silami a preto napriek svojej podobnosti nie sú považované za klasické vrásy. Vrásam podobné sú aj iné štruktúry, často sedimentárneho charakteru, ako sú čeriny alebo expulzné štruktúry vznikajúce po úniku vody z horizontu do nadložia. Vrásové štruktúry vznikajú aj pri hydratácii, alebo dehydratácii niektorých evaporitov, alebo pri pozdĺžnom úniku vody zo sedimentu, kedy môže zmršťovaním dehydratovanej vrstvy vzniknúť takzvané konvolútne zvrstvenie pripomínajúce nepravidelné vrásy.

Referencie a bibliografia

  1. Marko, F., 2000: Štruktúrna geológia 2. Úvod do deformačnej a dynamickej analýzy. Univerzita Komenského, Bratislava, 122 s.
  • Reichwalder, P. a Jablonský, J., 2003: Všeobecná geológia 2. Bratislava, Univerzita Komenského ISBN 80-223-1664-4 s. 407 - 424
  • Marko, F., Jacko, S., 1999: Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická). Vydavateľstvo Harlequin ISBN 80-88896-36-3, Košice, s. 122 - 139

Ďalšie zdroje

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrása

Pozri aj

Portal Portál vedy o Zemi
Antiklinála

Antiklinála (z gr.) alebo sedlo je označenie strechovito alebo sedlovito vyklenutej časti vrásy, opak synklinály. Jadro antiklinály budujú staršie členy, krídla mladšie členy zvrásneného súvrstvia.

Antiklinálne štruktúry sa na Slovensku vyskytujú vo všetkých zvrásnených usadených súvrstviach.

Osové časti antiklinál sú miestom ich najväčšej deformácie, často tu dochádza k vzniku puklín a extenzných trhlín, ktoré môžu byť vyplnené minerálmi. V osových častiach antiklinál preto môžu vo vhodných podmienkach vznikať menšie ložiská zlata. Antiklinály vytvárajú výborné pasce na uhľovodíky (ropu a zemný plyn), hlavne vrásy s horninami rezervoárového typy vo svojom jadre a nepriepustnými horninami v krídlach a nadloží antiklinály.

Atlas (pohorie)

Atlas (po arabsky Al-Atlas) je pohorie v severozápadnej Afrike v Maroku, Alžírsku a Tunisku. Najvyšší vrch je Džabal Tubkal (známy aj ako Toubkal) s výškou 4 165 m n. m..

Ide o vrásovú vysočinu patriacu k európskej alpínskej štruktúre, dlhú vyše 2400 km. Pozostáva z kryštalického základu obaleného horninami z prvohôr a druhohôr a s treťohornými flyšovými vrstvami.

Migmatit

Migmatit (z gréckého slova migma – zmes) je hornina hybridného charakteru, ktorá tvorí hranicu medzi premenenými a vyvretými horninami. Hornina sa skladá z dvoch zložiek, rulovej a granitoidnej. Často má podobu páskovaných rúl, od ktorých ho makroskopicky často nemožno rozlíšiť.

Pre migmatity sa pôvodne používalo viacero rôznych označení. Termín migmatit prvýkrát použil fínsky petrológ J. J. Sederholm v roku 1907, ktorý skúmal migmatity v oblasti Baltského štítu v južnom Fínsku.

Porucha

Porucha môže byť:

nepriaznivá, škodlivá zmena normálneho stavu, priebehu či funkcie niečoho

v technike: úplná alebo čiastočná strata schopnosti prevádzky prvku či zariadenia, pozri porucha (technika)

v rádiotelegrafii: zvukový ohlas atmosferických javov rušiaci bezdrôtové vysielanie , pozri porucha (rádiotelegrafia)

v astronómii: (malá) odchýlka od ideálnej dráhy kozmického telesa obiehajúceho centrálne teleso (najčastejšie v dôsledku gravitácie sekundárnych telies, ale aj napríklad odporom prostredia), synonymá: perturbácia, porucha dráhy, pozri perturbácia (astronómia)

v meteorológii: náhla zmena v počasí (napr. atmosférická porucha)

v medicíne: (duševný alebo telesný) chorobný stav, ochorenie

v botanike: škodlivá odchýlka fyziologického procesu v rastline, ktorá bola vyvolaná inými faktormi než patogénom či škodcom , pozri porucha (botanika)

vo fyzike: poruchová veličina

v geológii: dislokácia v širšom zmysle (napr. vrása, flexúra, zlom, pokles, prešmyk, príkrov a pod.), pozri dislokácia (porucha v geológii)

Príkrov (geológia)

Príkrov je veľké doskovité teleso tektonicky horizontálne presunuté na vzdialenosť minimálne 5 km pozdĺž násunových zlomov na cudzorodý podklad, ktorý sa v súvislosti s príkrovmi často nazýva autochtón. Teleso príkrovu na cudzorodom nadloží sa označuje ako allochtón. Ak sa nad sebou nachádza viacero príkrovov, podložný sa vzhľadom na nadložný označuje paraautochtón.

Príkrovy, respektíve ich násunové plochy, sa rovnako ako násuny do geologických máp zaznačujú štruktúrnou značkou línie s trojuholníkmi, ktoré smerujú do vnútra telesa príkrovu.

Rohožník - lom v Dubči

Prírodná pamiatka Rohožník - lom v Dubči, ktorú tvoria dva samostatne stojace opustené lomy, nachádzajúce sa medzi Dubečkom a Dubčom, v kopcoch na pravom brehu Říčanského potoka. Obe lokality spája úzky pruh ochranného pásma. Územie je súčasťou prírodného parku Říčanka a slúži ako objekt exkurzného charakteru.

Vrásnenie

Vrásnenie je proces duktílnej (plastickej) deformácie hornín, pri ktorom dochádza k vzniku vrás. V tektonike je vrásnenie najbežnejším spôsobom skrátenia v zemskej kôre. Spolu s tvorbou príkrovov a rôznych druhov smerných posunov pozdĺž zlomov je typickým sprievodným javom orogenézy.

Vrásnenie je v bežnej reči zamieňané za orogenézu. Za vrásnenie sa označujú aj tektonické fázy vo vývoji Zeme ako napríklad Alpínske vrásnenie.

Zoznam chránených území v okrese Teplice

Toto je zoznam chránených území v okrese Teplice aktuálny k decembru roku 2015, v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti okresu Teplice.

Zoznam geovedných článkov/V

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 153 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Štruktúra

Štruktúra môže byť:

všeobecne:

usporiadanie entít a ich väzieb v nejakej inej entite, vnútorná stavba, pozri štruktúra (usporiadanie entít)

celok/útvar s takýmto usporiadaním, vnútorne štruktúrovaný celok/útvar

súhrn stálych vzťahov objektu zabezpečujúcich jeho celostnosť a totožnosť samého so sebou, čiže zachovanie základných vlastností pri externých či interných premenách, pozri štruktúra (filozofia)

zloženie a vnútorné usporiadanie nejakej látky

vplyvná skupina ľudí, štátov alebo organizácií (napr. severoatlantické štruktúry)

pejoratívne: vedúci káder

v štrukturalizme: pozri pod štrukturalizmus (humanitné vedy)

v psychológii: pozri štruktúra (psychológia)

v sociológii: skrátene sociálna štruktúra

zloženie kovového materiálu z jednotlivých kryštálov určované metalografickými skúškami, pozri štruktúra (kovový materiál)

vo fyzike a chémii: usporiadanie atómov, iónov, molekúl alebo disperzných čiastočiek kvapalných, pastovitých či tuhých látok, pozri štruktúra (atómy)

v biológii: stavba, poriadok, súbor stabilných vzťahov prvkov biologického objektu, ktoré zabezpečujú jeho celistvosť, identitu, zachovanie základných vlastností pri externých a vnútorných premenách, pozri štruktúra (biológia)

v geológii:

funkčná časť, prvok horninového prostredia (napr. zlom, vrása, príkrov), pozri štruktúra (štruktúrna geológia)

mikroskopická stavba horniny, mikroštruktúra, pozri štruktúra (hornina)

pôdny sloh

v textilníctve: reliéfovitý povrch látky, pozri štruktúra (textil)

v jazykovede:

organizácia jazykového systému určená vzťahmi medzi jeho jednotkami, niekedy považovaná za synonymum s jazykovým systémom; synonymum: jazyková štruktúra, pozri štruktúra (organizácia jazykového systému)

jednotlivá jazyková rovina a jej opis (napr. fonologická, morfologická, lexikálna štruktúra)

organizácia konkrétnej jazykovej jednotky (napr. štruktúra konkrétnej vety)

v literatúre: sekvenčná organizácia syntagmatických jednotiek, niekedy označovaná ako systém, pozri štruktúra (literatúra)

v matematike:

súbor vlastností

objekt tvorený množinou a operáciou, pozri štruktúra (matematika)

model (logika)

zväz (matematika)

skrátene štruktúra priestoru

v informatike: sústava vnútorných vzájomných vzťahov medzi jednotlivými prvkami systému s cieľom riadiť správanie tohto systému, pozri štruktúra (informatika)

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.