Veľká noc

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha (novogr. πάσχα – pascha, z hebr. פסח - pesach) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci). Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília O Pasche Melitona Sardského z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú že prečo akoako likava a fish ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

Easter eggs - straw decoration
Veľkonočné kraslice ozdobené slamou

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

Kresťanstvo
StJohnsAshfield StainedGlass GoodShepherd Portrait
Hlavné znaky
Viera v jedného Boha v troch osobách
Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
Hlavné osobnosti
Ježiš Kristus

Panna Mária
Dvanásti apoštoli
Svätí

Zoznam osobností kresťanstva
Hlavné náboženské obrady
Omša/LiturgiaSviatosti
Knihy
Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
História a kultúra
Dejiny kresťanstvaKresťanské umenie
Hlavné sviatky
Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, ...
Fra Angelico - Resurrection of Christ and Women at the Tomb (Cell 8) - WGA00542
Fra Angelico: Ženy a prázdny hrob
Resurrection (24)
Ikona Vzkriesenia
Pascha kolac
Pascha ‒ okrúhly sladký koláč u gréckokatolíkov a pravoslávnych
Velikden Kamienka okr Stara Lubovna 1996 Pascha
Pascha a jedlá určené na posvätenie, Kamienka, okr. Stará Ľubovňa, foto z r. 1996

Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia

Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. Isaac Newton svojimi výpočtami z roku 1733 prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok 7. apríla 30, 4. apríla 33 alebo 23. apríla 34; poslednej z možností sám dával prednosť. Gerhard Kroll vo svojej knihe Po Ježišových stopách usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa C. Humphreysa a W. D. Waddingtona (1990) v podvečer 3. apríla 33 v Jeruzaleme vyšiel Mesiac v splne sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesiaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami (Mt 27,34; Mk 15,33; Lk 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríl 33.

Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa Mt 12,40, kde sa píše: "Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci", musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno (Mk 16,9: "A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele – môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatku je, že podľa Mt 16,21 a Lk 9,22 Ježiš vstane na tretí deň alebo doslova tretieho dňa, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci.

Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi

Veľká noc podľa rímskokatolíckej tradície sa začína Veľkonočnou vigíliou (ktorá je stredom a vyvrcholením Veľkonočného trojdnia) a trvá päťdesiat dní až do Turíc, slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva Veľkonočná oktáva. 40. deň Veľkej noci je slávnosť Nanebovstúpenia Pána, ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.

Pascha v gréckokatolíckej cirkvi

UniateEaster
Požehnávanie paschálnych pokrmov

V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Pasche predchádza Veľký týždeň (od Veľkého pondelka do Veľkej soboty). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je utiereň vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť polnočnica, počas ktorej sa prenesie pláštenica zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo Veľkom pôste nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána ("Na počiatku bolo Slovo...") v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Na večierni Paschy, ktorá sa koná podľa osobitného poriadku, sa číta aj evanjelium o vzkriesení.

Najtypickejším a najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy (spieva sa na 5. hlas): Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Tento tropár sa veľa razy opakuje na všetkých bohoslužbách Paschy.

Obdobie Paschy

Obdobie Paschy (posviatok alebo poprazdenstvo Paschy) trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením Pána, teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom Christós voskrése! – Voístinu voskrése! (po slovensky: Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!) Cirkevné predpisy stanovujú, že v období Paschy sa v chráme vôbec nemá kľačať, ale len stáť alebo sedieť - státie je totiž výrazom radosti zo vzkriesenia, zatiaľ čo kľačanie je výrazom pokánia a skrúšenosti.[1] (V prostredí slovenských gréckokatolíkov sa toto pravidlo zväčša nezachováva.)

Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň a vyznačuje sa mnohými špecifikami. (Pozri osobitný článok Svetlý týždeň.) Tento týždeň platí v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku voľnica (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých východných cirkvách je voľnica dokonca až do stredy pred Nanebovstúpením Pána.

Veľkonočné symboly

Slovak easter symbols
Veľkonočné symboly
  • baránok — symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
  • kríž — kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
  • oheň — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
  • sviečka — sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi a , t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.
Slovak easter food
Tanier so šunkou, vajíčkom, hrudkou a zeleninou.
  • vajíčko — pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
  • zajačik — aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.
  • korbáč — Tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

Nenáboženské veľkonočné tradície

Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov.

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč) . Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa v minulosti používala iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie.

V USA sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.

V Nórsku je, okrem lyžovania v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad Poirot Agathy Christie. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.

Slovo „Veľká noc“ v iných jazykoch

Názvy odvodené od germánskej bohyne Eostre alebo zo starogermánskeho názvu mesiaca apríl Eostremonat.

Názvy odvodené od hebrejského slova Pesach

Názvy v ďalších jazykoch

Referencie

  1. Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Veľká noc
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká noc

Externé odkazy

Biela sobota

Biela sobota (iné názvy: Veľká sobota, Svätá a veľká sobota) je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou.

Kraslica

Kraslica (iné názvy: písanka, veľkonočné vajce, maľované vajce, červené vajce, križľané vajce, cifrované vajce) je zdobené slepačie, kačacie, husacie alebo iné vajce, ktoré patrí k symbolom Veľkej Noci. Kraslice sa vyrábajú z uvarených alebo z vyfúknutých vajec; zdobia sa celou radou techník, jednoduchým farbením, voskovou kresbou, batikovaním, leptaním, gravírovaním alebo polepovaním slamou. Kraslice môžu byť aj drevené. Vajce je vo všeobecnosti symbol plodnosti a znovuzrodenia, v kresťanstve symbolizujú kraslice aj prázdny hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal z mŕtvych. Tento zvyk sa dá vystopovať až do Mezopotámie a Starovekého Egypta, odkiaľ sa rozšíril prostredníctvom prvých kresťanov do Ruska a na Sibír a neskôr až do Európy.

Kresťanstvo

Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je jedno zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev. Za pôvodcu a centrálnu osobu kresťanstva sa považuje Ježiš Kristus, jeho život, smrť, zmŕtvychvstanie a jeho učenie tak, ako boli zachytené v Novom zákone. S viac ako 2,5 miliardami veriacich je kresťanstvo najrozšírenejším náboženstvom vo svete.

Liturgický rok

Liturgický rok alebo cirkevný rok (lat. annus ecclesiasticus) je časový sled sviatkov a liturgických období v niektorých kresťanských cirkvách.

V rímskokatolíckej cirkvi a evanjelickej a.v. sa začína adventom, prvou adventnou nedeľou. Pokračuje vianočným obdobím, nasleduje prvá časť cezročného obdobia , pôstne obdobie, potom veľkonočné obdobie a nasleduje druhá časť cezročného obdobia. Obdobia sa staršie nazývajú aj cykly. Liturgický rok končí Slávnosťou Krista Kráľa .

V gréckokatolíckej cirkvi a pravoslávnej cirkvi (teda v cirkvách byzantského obradu) sa začína 1. septembra. Má dve konštitutívne zložky - okruh pohyblivých sviatkov, ktorý sa odvíja od Paschy, a okruh nepohyblivých sviatkov (majú pevný dátum slávenia). Sviatky sa delia na tri základné kategórie (veľké, polyjelejné a malé), pričom niektoré veľké sviatky majú aj obdobie predsviatku a posviatku. Najväčším sviatkom liturgického roka je Pascha (Veľká noc). Významné sú aj štyri pôstne obdobia (Filipovka, Veľký pôst, Petro-pavlovský pôst, Uspenský pôst).

Nedeľa Božieho milosrdenstva

Druhá veľkonočná nedeľa, od roku 2000 Nedeľa Božieho milosrdenstva (v minulosti nazývaná Biela nedeľa; lat. Dominica in albis) je posledný deň veľkonočnej oktávy v rímskokatolíckej cirkvi. Názov pochádza zo zvyku, že novokrstenci tohto dňa naposledy nosili biele rúcho , do ktorého boli oblečení pri krste vo veľkonočnú vigíliu. Liturgická farba dňa je biela.

Pred liturgickou reformou 2. vatikánskeho koncilu sa k novokrstencom obracalo epištolné čítanie (1 Peter 2,2-10, ktoré začínalo slovami: „quasi modo geniti“ (ako novonarodené deti), preto sa nedeľa nazývala (a v evanjelických cirkvách sa tak stále nazýva) tiež Quasimodogeniti.

Pendantom v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Tomášova nedeľa (Nedeľa Antipaschy).

Dňa 30. apríla 2000 stanovil pápež Ján Pavol II. pre rímskokatolícku cirkev na prianie poľskej rehoľníčky Faustíny Kowalskej tento deň ako Nedeľu Božieho milosrdenstva.

Pesach

Pesach (hebr. פסח) alebo pascha, v Biblii Sviatok nekvasených chlebov (hebr. חג המצות - Chag ha-macot), nesprávne (židovská) Veľká noc je židovský pútnický sviatok slávený na jar, pripomienka exodu Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Keď faraón ani po deviatich ranách nechcel Židov prepustiť, pobil Hospodinov anjel všetkých egyptských prvorodených (ľudí aj zvieratá). Židia si však na Boží rozkaz natreli veraje svojich dverí krvou obetovaného baránka a tak ostali ušetrení (Ex 12, 3-11). Sviatok sa začína 15. dňa židovského mesiaca nisan a trvá sedem (v Izraeli), resp. osem (v diaspóre) dní. Počas trvania sviatku židia nesmú konzumovať nič kvasené. Podľa niektorých religionistov vznikol Pesach pravdepodobne historizáciou dvoch archaických jarných sviatkov, pastierskeho (obeta prvorodeného baránka) a roľníckeho (sviatok nekvasených chlebov).

Najdôležitejším rituálom sviatku Pesach je tzv. pesachový seder, ritualizovaná rodinná večera, pri ktorej hlava rodiny deťom predčíta príbeh exodu z bohato ilustrovanej knižky, pesachovej hagady.

Popolcová streda

Popolcová streda alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia.

Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

V nasledujúcich rokoch pripadne Popolcová streda na:

2014 – 5. marca

2015 – 18. februára

2016 – 10. februára

2017 – 1. marca

2018 – 14. februára

2019 – 6. marca

2020 - 26. februáraNázov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Veľkým piatkom).

Svetlý týždeň

Svetlý týždeň je liturgické obdobie v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktoré trvá od Nedele Paschy (Nedele vzkriesenia) do Svetlej soboty. Tento týždeň má svoje špecifické bohoslužobné predpisy, všetky bohoslužby časoslova sa slúžia podobne ako v nedeľu Paschy. Všetky bohoslužby sa slúžia v úplných kňazských rúchach bielej farby, dokonca aj pohreb, ak pripadne na tento týždeň. Cárske dvere (kráľovské dvere) aj diakonské dvere ikonostasu sú celý týždeň otvorené, vypúšťa sa používanie Žaltára v časoslove. Počas všetkých bohoslužieb Svetlého týždňa by sa malo stáť (výnimkou môže byť kázeň). Mnohé časti v liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa nahrádzajú spevom tropára Paschy Kristus slávne vstal zmŕtvych... Ak pripadne na Svetlý týždeň pohreb, mnohé spevy sa nahrádzajú paschálnymi (veľkonočnými) hymnami.

Všetky bohoslužby Svetlého týždňa (s výnimkou božskej liturgie) majú svoju osobitnú štruktúru, v ktorej dominujú radostné paschálne spevy, zatiaľ čo žaltár je redukovaný na minimum. Hodinky (časy), povečerie a polnočnica majú jednotnú štruktúru. Každý deň Svetlého týždňa je ako nedeľa, jednotlivé dni Svetlého týždňa sa postupne striedajú hlasy oktoicha, tak ako sa cez rok striedajú v nedele.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je celý týždeň voľnica (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých východných cirkvách je voľnica dokonca až do stredy pred Nanebovstúpením Pána.

Tomášova nedeľa

Tomášova nedela čiže Nedeľa svätého apoštola Tomáša alebo Nedeľa Antipaschy je v gréckokatolíckom a pravoslávnom liturgickom kalendári prvá nedeľa po Pasche (Veľkej noci). Názov dostala podľa toho, že sa pripomína udalosť zjavenia Ježiša apoštolovi Tomášovi na ôsmy deň po vzkriesení. Evanjelium je o Ježišovom príchode medzi apoštolov a darovaní viery „neveriacemu“ Tomášovi (Jn 20, 19–31). Touto nedeľou sa zároveň začína nedeľný cyklus oktoicha (osmohlasníka) a evanjeliových čítaní na utierni, čiže na Tomášovu nedeľu je predpísaný 1. hlas a 1. utierňové evanjelium.

Turíce

Turíce (iné názvy: Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha, Päťdesiatnica, lat. pentecostes, gr. πεντεκοστή (ἡμέρα) - pentekosté (hémerá) - päťdesiaty deň) sú svätodušné sviatky.

Veľkonočná oktáva

Veľkonočná oktáva je týždeň rímskokatolíckeho liturgického roka, ktorý sa začína nedeľou Zmŕtvychvstania Pána a končí sa na Bielu nedeľu, t. j. 2. veľkonočnú nedeľu čiže nedeľu Božieho Milosrdenstva (o 8 dní neskôr, preto oktáva). V kresťanstve je Veľká noc slávnosťou Kristovho víťazstva nad smrťou najväčším sviatkom, preto samotný deň slávnosti je akoby predĺžený o 8 dní, kedy si veriaci majú uvedomiť veľkosť a význam Kristovho vzkriesenia pre svoj život.

Sviatočné dni veľkonočnej oktávy majú liturgické náležitosti Veľkonočnej nedele, čiže dve čítania, hymnus glória aj krédo a nepovinnú sekvenciu.

Pendantom v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Svetlý týždeň.

Veľkonočná vigília

Veľkonočná vigília je v liturgickom kalendári noc medzi Bielou sobotou a nedeľou Zmŕtvychvstania Pána, Noc nocí alebo Matka všetkých vigílií, teda noc, kedy vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.

Veľkonočné obdobie

Veľkonočné obdobie je časť liturgického roka. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári rímskokatolíckej cirkvi o ňom (okrem iného) hovoria, že:

V rímskokatolíckej cirkvi veľkonočné obdobie trvá od Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého (Turíce), spolu 50 dní (osem týždňov). Prvých osem dní sa slávi ako Veľkonočná oktáva, 40. deň je slávnosťou Nanebovstúpenia Pána. Veľkonočnému obdobiu predchádza Veľkonočné trojdnie a pôstne obdobie, nasleduje po ňom cezročné obdobie.V evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku je veľkonočný kruh súčasťou Slávnostnej časti cirkevného roka. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ, Svätý týždeň, Veľkú Noc a päť nedieľ po veľkej noci. Bezprostredne po ňom nasleduje svätodušné obdobie.

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania, resp. po Nedeli Paschy. Je to druhý deň Svetlého týždňa, resp. veľkonočnej oktávy. V ľudovej sfére je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola v priebehu dejín v rôznych kultúrach teologizovaná a zaradená do kresťanského rámca.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa na Svetlý pondelok po liturgii svätého Jána Zlatoústeho a myrovaní koná slávnostný sprievod okolo chrámu, pri ktorom sa na štyri svetové strany čítajú evanjeliá od všetkých štyroch evanjelistov o vzkriesení Ježiša Krista, čo symbolizuje ohlasovanie radostnej zvesti (evanjelia) celému svetu. Utiereň sa slávi podobným spôsobom ako na samu Nedeľu vzkriesenia, len sa na jej začiatku neobchádza okolo cerkvi. Večiereň sa slávi tiež podobným spôsobom ako na Paschu s tým rozdielom, že sa na nej nečíta evanjelium. Menlivé časti na utierni sú z 2. hlasu, na večierni sa začína 3. hlas.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Svetlý pondelok (Pondelok Paschy) prikázaným sviatkom.

O zvyklostiach pozri oblievačka, šibačka a kraslica.

Veľký piatok

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.

V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom eucharistia, podáva sa však sväté prijímanie. V Latinskej cirkvi je Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou).

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v Čistý pondelok). Veľký piatok má tri nosné bohoslužby:

Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na Veľký štvrtok večer.

Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.

Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.Zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách.

Veľký týždeň

Veľký týždeň alebo Svätý a veľký týždeň či Strastný týždeň (gr. Μεγάλη Εβδομάδα, csl. Страстна́я седмица) je obdobie liturgického roka v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktoré sa začína Veľkým pondelkom a končí sa Veľkou sobotu. Sprítomňuje tajomnú večeru, utrpenie a smrť Ježiša Krista a udalosti, ktoré jej predchádzali, ale má aj výrazný eschatologický rozmer. Všetky dni tohto týždňa majú prívlastok veľký (-á).

Jednotlivé dni veľkého týždňa sú:

Veľký pondelok

Veľký utorok

Veľká streda

Veľký štvrtok

Veľký piatok

Veľká sobota

Pendantom v rímskokatolíckej cirkvi je Svätý týždeň.

Výpočet dátumu Veľkej noci

Výpočet dátumu Veľkej noci sa v jednotlivých cirkvách odlišuje.

Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile (prvom všeobecnom) roku 325.

Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc bude až nasledujúcu nedeľu. Dátum Veľkej noci sa teda môže odlišovať medzi jednotlivými rokmi až o viac ako jeden mesiac (od 22. marca do 25. apríla).

Jarná rovnodennosť je „úradne“ stanovená na 21. marec podľa gregoriánskeho kalendára bez ohľadu na astronomickú skutočnosť (ktorá sa môže líšiť až o dva dni). V niektorých protestantských krajinách (napríklad v Nemecku, Švédsku a Dánsku) sa ale Veľká noc slávila počas niekoľkých desaťročí 18. a 19. storočia podľa astronomickej skutočnosti.

Pravoslávne cirkvi (s výnimkou pravoslávnych cirkví vo Fínsku a v Estónsku) používajú pre výpočet dátumu Paschy juliánsky kalendár. Navyše zachovávajú kánon nicejského koncilu, že Veľká noc nesmie kolidovať so židovským sviatkom Pesach. V praxi sa tak dátum Veľkej Noci vo východných cirkvách a na Západe môže odlišovať o 0, 1, 2, 4, alebo 5 týždňov.

Zelený štvrtok

Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa.

Zmŕtvychvstanie Pána

Zmŕtvychvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.

Adventné obdobie
Vianočné obdobie
Cezročné obdobie
Pôstne obdobie
Veľkonočné trojdnie
Veľkonočné obdobie
Cezročné obdobie
Pohyblivé sviatky
Nepohyblivé sviatky
Pôstne obdobia

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.