VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 19431953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení,[1] v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“[2]

Súradnice: 48°10′00″S 17°04′21″V / 48,166801°S 17,07244°V

Dejiny

Veda vznika pôvodne v roku 1943 ako súčasť Slovenskej akadémie vied a umení.[3] Po februárovom prevrate bola jeho činnosť kritizovaná a v tomto období bolo vydavateľstvo istý čas (september 1950 - jún 1951) bez vedenia.[4] Od roku 1953 sa datuje oficiálny vznik pod názvom Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.[5] Počas prvých rokov svojej existencie sa Veda zameriavala najmä na spoločenské vedy, postupne rástol podiel prírodných a vedeckých titulov.[6] V rokoch 1953-1968 vyšlo 1357 vedeckých publikácii s nákladom 2,4 milióna kusov.[4] Po auguste 1968 sa činnosť mierne narušila, ale už od začiatku 70. rokov sa začala konsolidovať. V roku 1972 sa zmenila dovtedajšia prevaha spoločenskovednej voči prírodovedeckej a technickej literatúre; do roku 1970 bol pomer 70:30 (v prospech spoločenských vied), rok 1971 mal pomer 40:60.[4]

Od 2. júla 1973 sa názov zmenil na VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. V osemdesiatych rokoch 20. storočia Veda vydávala ročne okolo 75-80 titulov.[6] Za roky 19531980 to predstavuje 2116 knižných titulov a celkový náklad 4,102 milióna kusov.[5] Po roku 1989 sa Veda transformovala z rozpočtovej na príspevkovú organizáciu (k 1. januáru 1993).[4] Prechod na trhové hospodárstvo spôsobil zníženie počtu vydávaných titulov - v roku 1993 to bolo 50 % z úrovne roku 1990. Od roku 1995 nastalo postupné oživenie činnosti. Do roku 2004 sa počet kníh zvýšil na takmer 3500 a do roku 2014 vyše 5000.

V roku 2000 sa Veda zlúčila s Polygrafiou vedeckej literatúry a časopisov SAV.[3]

Významné diela[2][3]

Referencie

  1. Bulletin o edičnej činnosti 2013/2014 archivované
  2. a b http://www.veda.sav.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=10&Itemid=14 archivované
  3. a b c http://www.litcentrum.sk/rozhovory/veda-vydavatelstvo-slovenskej-akademie-vied
  4. a b c d KOVÁČ, Dušan, a kol. Dejiny Slovenskej akadémie vied. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2014. 687 s. ISBN 978-80-224-1316-9. S. 359 – 362.
  5. a b Veda, vydavateľstvo SAV. In: Encyklopédia Slovenska VI. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. S. 262.
  6. a b Veda, vydavateľstvo SAV. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska 2 P – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1985. S. 532 – 533.

Externé odkazy

Absolutórium (školstvo)

Absolutórium je písomné potvrdenie (osvedčenie, vysvedčenie) o úspešnom ukončení štúdia a všetkých predpísaných skúšok na škole, spravidla na vysokej škole.Na území Slovenska sa pôvodne vystavovalo na konci posledného ročníka na školách, kde štúdium nebolo uzavreté súbornejšou skúškou. Do reformy vysokoškolského štúdia v roku 1950 absolutóriá udeľovali fakulty ako osobitný doklad o úspešnom absolvovaní predpísaných semestrov, prednášok, seminárov a cvičení, ktorý bol potrebný na pripustenie k štátnej skúške alebo k rigoróznej skúške.

Afélium

Afélium (iné názvy: apohélium, odslnie, afel; z starogr. ἀπό apo – od + starogr. ἥλιος hélios – slnko) je bod na obežnej dráhe astronomického telesa (planéty, kométy) okolo Slnka, v ktorom je dané teleso v najväčšej vzdialenosti od Slnka. V aféliu sa teleso pohybuje najmenšou rýchlosťou. Vzdialenosť Zeme od Slnka v aféliu je 152,1 miliónov km.[chýba zdroj]

Anexia

Anexia (verbálne substantívum: anektovanie, staršie adnektovanie, annektovanie; z franc. annexion od lat. annectere – „privádzať“, „pripájať“, od ad- – „k“, „do“ a nectere – „pliesť“, „spletať“) je násilné pripojenie územia cudzieho štátu alebo jeho časti k územiu iného štátu alebo k štátom na základe násilného obsadenia po víťaznej vojne alebo pod hrozbou ozbrojeného násilia. Koná sa spravidla proti vôli jeho obyvateľstva, čím predstavuje porušenie práva na samourčenie národov.Podľa čl. 2. ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov z 26. júla 1945 je hrozba silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu pokladané za nezlučiteľné so zásadami Organizácie Spojených národov.

Biografia

Biografia (starogr. βίο- bio- < starogr. βίος bios – „život“ + γράφω grafó – „píšem, kreslím, znázorňujem, maľujem“) alebo životopis je literárny žáner založený na opise (osobného, akademického, profesionálneho) života nejakej osoby, spravidla politicky, vojensky, vedecky, umelecky či inak významnej osobnosti. Podrobnou opisnou formou zachytáva všetko, čo sa týka života osobnosti, napr. detstvo, rodinné prostredie, priebeh profesionálnej prípravy, významní učitelia, osobnosti alebo i vplyvy v kultúrnom prostredí, sebareflexie tvorby, ohlasy, spomienky iných, ocenenia ap. K tomu sú prikladané aj fotografie, recenzie, kritiky, listová korešpondencia, resp. aj iné materiály.[chýba zdroj]Biografia sa odlišne chápe v beletrii, biografistike a historiografii (pozri historická biografia).[chýba zdroj]Autor, spisovateľ životopisov sa označuje ako životopisec alebo (zriedkavo) knižne biograf.

Bádanie

Bádanie je odborné, vedecké skúmanie. Osoba zaoberajúca sa bádaním sa nazýva bádateľ, hoci frekventovanejším výrazom s obdobným významom je vedec či výskumník. Výraz bádateľ sa naďalej používa v archivistike, kde označuje osobu študujúcu (bádajúcu) archívne dokumenty.

Diplomat

Diplomat (z franc. diplomate < diplomatique – „týkajúci sa [medzinárodných] dokumentov“ < lat. diplomaticus – „súvisiaci s listinami“) alebo diplomatický zástupca je štátny úradník poverený zastupovaním svojho štátu pri medzinárodných stykoch. Výraz kariérny diplomat označuje diplomata, ktorý prešiel všetkými stupňami diplomatických funkcií (na rozdiel napr. od osoby z prostredia mimo zahraničnej služby, ktorá bola vymenovaná do funkcie veľvyslanca). Výraz diplomacia v užšom zmysle označuje aj diplomatický personál (diplomatický zbor, diplomatov ako celok) alebo povolanie diplomata.V medzinárodnom práve upravuje postavenie, práva a povinnosti diplomatov Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961 a Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z roku 1963.

Docent

Docent (z lat. docens – „vyučujúci“, teda z particípia od docere – „učiť, vyučovať“; skratka doc.) je vedecko-pedagogická alebo umelecko-pedagogická hodnosť vysokoškolského pedagóga a zároveň označenie nositeľa takejto hodnosti. Hodnosť (alebo činnosť) docenta sa označuje tiež ako docentúra. Na Slovensku je podmienkou jej získania úspešné absolvovanie habilitačného pokračovania v príslušnom odbore, t. j. habilitácia. Titul docenta priznáva rektor.

V Česko-Slovensku až do vyhlásenia zákona č. 58/1950 Zb. zo dňa 18. mája 1950 o vysokých školách 3. júna 1950 platilo rozlišovanie medzi vedecko-pedagogickými hodnosťami súkromný docent (staršie privátny docent) a honorovaný docent, zdedené z rakúsko-uhorskej zákonnej úpravy. Súkromný docent bol vysokoškolský pedagóg, ktorý habilitáciou získal od profesorského zboru príslušnej fakulty právo verejne prednášať na vysokej škole (venia docenti) v odbore, pre ktorý bol habilitovaný, ale s vysokou školou nemal zamestnanecký pomer (tzn. bol externým prednášajúcim). Za svoju prácu na škole mu neprislúchal riadny plat, no dostával kolegiálne taxy od svojich poslucháčov. Hodnosť honorovaného docenta udeľoval profesorský zbor danej fakulty bez habilitácie. Bol zamestnancom fakulty a spravidla viedol špecifické prednášky a praktické cvičenia, ktoré nezabezpečovali profesori fakulty. Zákonom č. 58/1950 Zb. boli obe hodnosti zlúčené a docentúru udeľoval minister školstva.

Droga

Droga môže byť:

farmaceutická surovina rastlinného, živočíšneho alebo nerastného pôvodu používaná na prípravu a výrobu liečiv, pozri droga (farmácia), rastlinná droga

prírodná alebo umelo vyrobená návyková omamná látka pôsobiaca na nervovú sústavu (synonymum: narkotikum), pozri droga (omamná látka)

prenesene: niečo (najmä duševne) povzbudzujúce (napr. pre umelca publikum)

Hnutie

Hnutie môže byť:

zmena polohy, pozri pohyb

vnútorný nepokoj

hromadná organizovaná snaha o uskutočnenie určitej myšlienky, pozri hnutie (sociológia)

politické hnutie

Kodifikačná príručka

Kodifikačná príručka je príručka, ktorá kodifikuje nejaký jazyk.

Korisť

Korisť môže byť:

násilím získaná, ulúpená vec alebo veci, pozri pod krádež

zver ulovená dravcom alebo pytliakom, pozri pod lov

vo vojenstve:

vojenský materiál ukoristený protivníkovi alebo zanechaný protivníkom na bojisku, pozri vojnová korisť

vojenský materiál, ktorý protivník používal v čase vojny, zanechal ho na bojisku a ozbrojené sily ho ukoristili, pozri koristný materiál

expresívne: osoba vystavená násiliu (násilnému trestnému činu, vojnovej krutosti a pod.), obeť, pozri napr. obeť (právo)

Kovboj

Kovboj alebo pôvodne cowboy (z angl. cowboy od angl. cow – „krava“ a boy – „chlapec“) je pastier dobytka (spravidla jazdec na koni) na farme (ranči), pričom toto pomenovanie sa vzťahuje najmä na Spojené štáty resp. na prérie v Severnej Amerike. Zatiaľ čo v angličtine vznikol pre ženu vykonávajúcu toto povolanie výraz cowgirl (od angl. cow a girl – „dievča“), v slovenčine sa utvoril výraz kovbojka.Obraz kovboja sa stal neoddeliteľnou súčasťou americkej kultúry. Vo forme príbehov a piesní prenikol do literárnych a filmových diel westernového žánru, kvôli čomu sa tento výraz hovorovo zaužíval aj ako všeobecné označenie westernového hrdinu, jazdca na koni na divokom západe, bez ohľadu na to, či kovbojské povolanie aj skutočne vykonáva. Kultúra spätá s kovbojstvom sa prejavila tiež vo vzniku športov rodeo a westernové jazdectvo.[chýba zdroj]

Kovbojka

Kovbojka (plurál kovbojky) môže byť:

pastierka dobytka na farme, zvyčajne jazdiaca na koni (spravidla v americkom prostredí), pozri kovboj

(pôvodne hovorovo) literárne alebo filmové dielo zo života kovbojov resp. z prostredia amerického divokého západu, western, pozri western

hovorovo:

expresívne: situácia vyznačujúca sa napätím, dramatickosťou (napr. volebná kovbojka)

(obyčajne v pluráli) druh pánskych alebo dámskych čižiem s vysokým zvrškom (spravidla bez šnurovania), vyšším opätkom a výraznou oblou špičkou, vzhľadom pripomínajúcich tradičnú jazdeckú obuv kovbojov, pozri kovbojské čižmy

(obyčajne v pluráli) zápalky, ktoré možno zapáliť škrtnutím o takmer každý povrch (tzv. kovbojské zápalky), pozri zápalka (palička)

Letec

Letec môže byť:

osoba zúčastnená na uskutočnení letu (pilot, letecký navigátor alebo palubný inžinier; synonymum: výkonný letec), pozri výkonný letec

pilot lietadla (príp. kozmickej lode), pozri pilot

staršie: pilot lietadla alebo letecký pozorovateľ (vzdušný pozorovateľ), pozri pilot a vzdušný pozorovateľ

príslušník vojenského letectva, pozri pod vojenské letectvo

v biológii: príslušník taxónu letce, pozri letce

americký životopisný film z roku 2004, pozri Letec (2004)

Letecký terminologický slovník

Letecký terminologický slovník je brožovaná publikácia zostavená Komisiou pre strojnícku terminológiu pri Ústave slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied (od roku 1966 Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied) pod vedením predsedu komisie Jána Gondu a vydaná Vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied (od roku 1973 VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) v Bratislave v roku 1953 ako 9. zväzok série Odborná terminológia. Po Terminológii častí strojov (1952) a Terminológii obrábania kovov (1952) išlo o tretí terminologický slovník zostavený touto komisiou. Obsahuje 655 hesiel z oblasti letectva a pomocných náuk (mechaniky, aerodynamiky a pod.). Výklady pri jednotlivých termínoch vypracoval Štefan Pleško, jazykovým poradcom vydania bol Ferdinand Buffa, odborným redaktorom Ján Horecký a technickou redaktorkou Libuša Jacková. Publikáciu vytlačili Grafické tlačiarne, n. p. v náklade 1 200 výtlačkov a pôvodne sa predával za 11 Kčs.

Národnosť

Národnosť môže byť:

národný ráz

v demografii: príslušnosť obyvateľa k národu alebo k etnickej skupine (napr. podľa definície Štatistického úradu Slovenskej republiky), synonymum: zriedkavo nacionalita, zastarano nacionálnosť, pozri národnosť (demografia)

menšinový národ v štáte alebo časť národa žijúca mimo územia svojho štátu, synonymum: národnostná menšina, pozri národnostná menšina

v etnografii a histórii: predstupeň národa, pozri národnosť (predstupeň národa)

Veda

Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypotéza je vnútorne konzistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz).

Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti).

Veda je predmetom skúmania radu metavedných disciplín, napr. filozofie vedy, logiky, teórie vedy a i.

Výrazom „veda“ sa niekedy skrátene označuje vedný odbor.

Vedecká práca (publikácia)

Vedecká práca je z hľadiska originality a druhovo-funkčnej charakteristiky výstupu písomná práca zverejňujúca pôvodné výsledky vlastnej vedeckej práce autora alebo autorského kolektívu a má vedecko-objaviteľský charakter.Vedecké práce sa z hľadiska originality možno rozdeliť nasledovne:

pôvodné práce - prinášajú nové poznatky a výsledky

syntetizujúce (prehľadové) - sumarizujú doterajšie poznatky ku konkrétnej téme a zvyčajne neprinášajú nové poznatky ani výsledkySú spravidla vydávané špecializovanými vydavateľstvami (napr. Elsevier, Springer, Thomson Reuters, John Wiley & Sons a pod.) alebo alebo vydavateľstvami rôznych odborných inštitúcií (napr. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied). Bývajú súčasťou špecializovaných publikácií ako sú vedecké monografie, zborníky a hlavne (vedecké) články v špecializovaných vedeckých časopisoch. Tieto pred publikáciou prechádzajú prísnou kontrolou a posudzovaním (peer review a pod.).

Štvrť

Štvrť môže byť:

štvrtá časť celku, synonymum: štvrtina, pozri štvrtina (časť celku)

v astronómii: prvá štvrť a/alebo posledná štvrť Mesiaca, pozri pod fáza Mesiaca

časť mesta (napr. obytná štvrť, priemyselná štvrť, vilová štvrť)

časť mesta ako administratívny celok, napr.:

nižší administratívny celok v Paríži vo Francúzsku (franc. quartier), pozri štvrť (Paríž)

historicky: štvrtina sedenia (t.j. roľníckej usadlosti), pozri pod usadlosť

Dejiny a predchodcovia
Ľudia
Ústavy
Vedecké kolégiá
Vedecké spoločnosti
Špecializované pracoviská
Ostatné

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.