Vŕba

Vŕba (Salix Linné, 1753) je rod rastlín z čeľade vŕbovité. Rod zahŕňa približne 400 druhov[1] listnatých stromov a kríkov, ktoré rastú vo vlhkom a miernom podnebí severnej pologule. Niektoré vŕby sú zakrpatené ako napríklad Salix herbacea, ktorá dorastá do výšky cca 6 cm.

Vŕby sú často krížené a existuje veľké množstvo prírodných aj vypestovaných odrôd. Medzi najznámejšie vŕby patrí Vŕba biela Salix alba

Vŕba
Salix caprea

Salix caprea
Vedecká klasifikácia
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Referencie

  1. Mabberley, D.J. 1997. The Plant Book. Cambridge University Press #2: Cambridge.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vŕba
Břenčák

Břenčák je prírodná rezervácia ev. č. 1130 na k.ú. Kníničky v Brne, okres Brno-mesto. Správa AOPK Brno. Nachádza sa nad ľavým brehom Brnenskej priehrady. Geomorfologicky patrí Bobravskej vrchovine.

Drevo

Drevo sú kmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunaté stromy alebo ihlancovité stromy. Taktiež drevnatie stržeň ( stržeň -biologický stred stromu) buku.

Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria ročné kruhy.

Jovsianska hrabina

Jovsianska hrabina je národná prírodná rezervácia, nachádza sa na úpätí Vihorlatských vrchov, na rozhraní pahorkatiny a roviny pri obci Jovsa, v nadmorskej výške 162 – 227 m n. m. Zaberá plochu 257 ha a je súčasťou chráneného územia CHKO Vihorlat.

NPR je vyhlásená na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev s výskytom chránených druhov rastlín, najmä bledule jarnej (Leucojum vernum L.). Je to dubovo-hrabový les na južných svahoch sopečného pohoria. NPR je zriadená na vedecké a osvetovo-výchovné účely.

Okrajom rezervácie preteká potok Myslina. Územie je známe výskytom bledule jarnej karpatskej (Leucojum vernum ssp. carpaticum). Bleduľa sa vyskytuje aj v priľahlých lúčnych spoločenstvách, ktoré sú aspoň čiastočne ovplyvňované vodným režimom potoka. V tejto NPR má najvhodnejšie ekologické podmienky na východnom Slovensku a je tu jej najpočetnejšia populácia.

Porast okolo potoka tvoria jelša lepkavá (Alnus glutinosa), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lieska obyčajná (Corylus avellana), slivka trnková (Prunus spinosa), topoľ osikový (Populus tremula), hlohy (Crataegus spp.), vŕba rakyta (Salix caprea).

Kysucké Nové Mesto

Kysucké Nové Mesto je okresné mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji. Hospodárske a kultúrne stredisko dolných Kysúc je najstarším mestom na Kysuciach.

Lužný les

Lužný les alebo luh je podmáčaný les s vysokou hladinou podzemnej vody a záplavovým cyklom. Tento kedysi bežný biotop mizne s rastúcou regulovateľnosťou vodných tokov. Na Slovensku sa lužné lesy nachádzajú pozdĺž tokov ako Dunaj, Morava, Váh, Hron, Latorica či Bodrog.

Malé Zajfy

Malé Zajfy sú prírodná rezervácia v národnom parku Slovenský raj.

Je to údolná niva nekrasového reliéfu odvodňovaná malým potokom. Výmera rezervácie je 7,24 ha. Leží v katastrálnom území obce Stratená, v okrese Rožňava.

Vyhlásená bola 1. mája 1993 ako štátna prírodná rezervácia a po novelizácii v roku 1995 ako prírodná rezervácia.

Územie je vhodným biotopom viacerých druhov vtákov, obojživelníkov a tiež je zaujímavé zachovalými slatinnými spoločenstvami s množstvom vzácnych druhov živočíchov a rastlín, ktoré sú chránené (žltohlav európsky (Trollius europaeus), prvosienka pomúčená (Primula farinosa), vŕba rozmarrinolistá (Salix repens subsp. rozmarinifolia), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), jazyčník sibírsky (Liguaria sibirica) a iné).

Martovská mokraď

Martovská mokraď je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy.

Nachádza sa v katastrálnom území obce Martovce v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v roku 1993 na rozlohe 11,8729 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.

Predmetom ochrany je: Ochrana vzácnych zvyškov pôvodnej flóry a fauny - vŕbovo-topoľového lužného lesa ovplyvňovaného vysokou hladinou podzemnej vody. Rastie tu najmä vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely a topoľ sivý. Územie je významné aj z ornitologického hľadiska.

Meandry Smědé

Prírodná rezervácia Meandry Smědé bola vyhlásená 1. júla 1998 na ochranu krajinársky hodnotného územia údolnej nivy rieky Smědej s vyvíjajúcimi sa meandrami a slepými ramenami a štrkopieskovým náplavami. Má chrániť prirodzený charakter riečneho koryta so spoločenstvami rastlín a živočíchov mokradí, riečnej nivy a svahového lesa. Rezervácia má rozlohu 137 hektárov, leží v nadmorskej výške 220 – 270 metrov, nachádza sa v katastroch obcí Višňová a Černousy. Súčasťou chráneného územia je aj Dubový rybník, ornitologicky významná lokalita severných Čech.

Geologicky sa územie nachádza na rumburskej žule a kvartérnych sedimentoch.

Meandry Staré Odry

Meandry Staré Odry je prírodná pamiatka ev. č. 2083 neďaleko obce Jeseník nad Odrou v okrese Nový Jičín. Oblasť spravuje AOPK ČR Správa CHKO Poodří.

Nosislavská zátočina

Nosislavská zátočina je prírodná pamiatka v okrese Brno-venkov, severozápadne od obce Nosislav. Dôvodom ochrany je zachovanie posledného prirodzeného meandra na dolnom toku Svratky (tj. južne od Brna), kde sú brehové spoločenstvá s významným výskytom živočíšnych populácií.

Pižmovec hnedý

Pižmovec hnedý (Osmoderma eremita) je druh európskeho chrobáka z čeľade skarabeusovité.

Vyskytuje sa v listnatých lesoch celej Európy (okrem Britských ostrovov), pričom smerom na západ a sever je jeho výskyt vzácny. Tento druh je saproxylofágny – živiaci sa odumretou drevnou hmotou. Larvy tohto druhu sa vytvárajú v dutinách starých stromov. Vývoj larvy trvá približne dva roky a pri zhoršených podmienkach aj dlhšie. Dôležitým druhom je dub, vŕba a topoľ, ale larvy sa vyvíjajú aj v ostatných vhodných stromoch. Z dôvodu straty lokalít prirodzeného výskytu je populácia tohto druhu klesajúca. Vo väčšine Európy prioritne chránený.

Remus Lupin

Remus John Lupin (* 10. marec 1960 - † máj 1998) je literárna postava 7-dielnej ságy o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi. Keď bol malý, pohrýzol ho vlkolak Fenrir Greyback, ale rodičia sa neprestali o neho starať. Na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku ho prijali vďaka Albusovi Dumbledorovi a v ten istý rok bola v areáli školy vysadená Zúrivá vŕba, ktorá viedla tunelom do Škriekajúcej búdy v Rokville, kde sa za splnu menil na vlkolaka. V Rokforte sa zoznámil s priateľmi Jamesom Potterom, Siriusom Blackom a Petrom Pettigrevom. Spolu si hovorili Záškodníci a vymysleli Záškodnícku mapu, ktorá ukazuje všetky tajné cesty a obyvateľov hradu. Bol pilný študent a preto sa stal rokfortským prefektom, aby ich upokojil. Lupin sa ožení s Nymphadorou Tonksovou a budú mať syna Teddyho Remusa Lupina, ktorý zdedí po matke schopnosti metamorfmága. Remus Lupin je milujúci, priateľský a zhovievavý. Lupinov proces premeny na vlkodlaka je veľmi bolestivý. Má syna Teddyho Lupina.

V Kopaninách

V Kopaninách je prírodná pamiatka ev. č. 5787, ktorá sa nachádza juhozápadne od obce Myslůvka v okrese Jihlava. Správa AOPK ČR.

Vŕba biela

Vŕba biela (Salix alba L.) je listnatý dvojdomý strom z čeľade vŕbovité (Salicaceae).

Vŕba oštepovitolistá

Vŕba oštepovitolistá (Salix hastata) je kerovitý druh z rodu vŕba, kde je zaradený do podrodu Vetrix.

Zoznam chránených rastlín na Slovensku

Toto je zoznam chránených rastlín na Slovensku a ich spoločenská hodnota.

Červenica

Červenica môže byť:

obec na Slovensku:

obec v okrese Prešov, pozri Červenica (okres Prešov)

skrátene: Červenica pri Sabinove

dolina pri Plaveckom Podhradí a názov viacerých jaskýň v nej, pozri Červenica (Plavecké Podhradie)

v zoológii:

rod rýb z čeľade kaprovité, lat. Scardinius, pozri červenica (rod rýb)

staršie alebo nárečovo: červenica ostrobruchá (=červenica obyčajná; lat. Scardinius erythrophthalamus)

v botanike ľudovo zastarano: kapusta obyčajná hlávková červenáČervenica alebo červenic môže byť:

nárečovo alebo v dávnej slovenčine:

tmavoružová odroda hrozna, pozri červenica (hrozno)

(obyčajne v množnom čísle) odroda červenkastých veľkých okrúhlych slivák, pozri červenice (slivka)

červenkastá hlinitá pôda, pozri pod hlinitá pôda

hrdzavočervená voda na močaristej pôde

nárečovo aj:

žena s červenými lícami alebo s červenými vlasmi, pozri pod žena, líca a vlasy

červená krojová sukňa, pozri pod kroj a sukňa

v dávnej slovenčine aj:

odroda červených hrušiek

červená krava, pozri pod krava

červená vŕba, t.j. vŕba Salix x rubra

Šafranice (prírodná pamiatka)

Prírodná pamiatka Šafranice je rozľahlá ostricovo-rašeliníková lúka medzi lesmi. Vzhľadom na veľkú plochu zachovaných prírodných biotopov sú tu bohaté populácie osobitne chránených druhov rastlín: vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) a vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia). Veľká plocha prírodných biotopov je nemenej pozoruhodná z hľadiska živočíchov, typickým zástupcom je napr. Ohrozený hnedáčik čermeľový (Melitaea diamina). K chránenému územiu patrí tiež lesný rybník vo východnom okraji, ktorý hostí bohaté populácie obojživelníkov a má veľmi kvalitné litorálne porasty.

Žermanický lom

Žermanický lom je takmer dvojhektárový bývalý lom založený v telese těšinitu (sopečná hornina podobná čadiču). Nachádza sa severne od Žermanickej priehrady, pri jej stavbe v 50. rokoch 20. storočia boli použité materiály z lomu. Lokalita spadá do celku Podbeskydská pahorkatina, podcelku Těšínská pahorkatina, okrsku Hornotěrlická pahorkatina.

Na jeho dne druhotne vznikol mokradný ekosystém s rozsiahlou vodnou plochou s mnohými druhmi rastlín a živočíchov, z ktorých niektoré sú kriticky ohrozené alebo blízko k vyhynutiu. Ekosystém sa skladá z otvorených vodných plôch a výhrevnej steny lomu orientovanej k juhu. Od roku 1992 je prírodnou pamiatkou.

Rastlinnú ríšu zastupuje napr. vŕba rakytová, vŕba purpurová, kriticky ohrozená prasličkovka pestrá, ostrica šupinatoplodá, páperník úzkolistý či kruštík močiarny.

Faunu reprezentuje napr. významná populácia mloka hrebenatého či 19 druhov vážok. Najcennejší z nich je stála populácia vážky tmavej. Z vtákov sa tu vyskytuje napr. žlna zelená, penica slávikovitá, ľabtuška lúčna či bocian biely.

Negatívny vplyv na ohrozené druhy má sukcesia drevín a tiež blízky rekreačný areál Žermanickej priehrady.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.