Východné Alpy

Východné Alpy sú geomorfologická provincia vo východnej časti Álp. V tejto členitejšej oblasti Álp sa nachádzajú skôr nižšie pohoria. Najčastejšie sú vymedzované ako oblasť Álp východne od línie Bodamské jazero (na severe)-priesmyk Splügen-Comské jazero (na juhu)[1].

Východné Alpy
(Ostalpen)
pohorie
Dolomiten Drei Zinnen
Štáty Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko
Nemecko, Lichtenštajnsko
Slovinsko
Hranice Wienerwald
Najvyšší bod Piz Bernina
 - výška 4 049 m n. m.
Dĺžka 1 200 km
Rozloha 180 000 km² (18 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
SOIUSA-Alpi Orientali
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Hranice a členenie

Východné Alpy zahŕňajú oblasti Švajčiarska, Rakúska, Lichtenštajnska ako aj menšie oblasti južného Nemecka a sever Slovinska. Východnú hranicu tvorí Wienerwald (Viedenský les) a viedenská panva, ktoré sú prechodným členom medzi Alpami a Západnými Karpatami. Geologicky je hranica medzi oboma pohoriami menej zreteľná, pretože viaceré stavebné jednotky Východných Álp sú prítomné v Malých Karpatoch a možno i v Považskom Inovci.

Alpský klub (Alpenvereins-Einteilung) uprednostňuje členenie Východných Álp na[1] Nördliche Kalkalpen, Zentrale Ostalpen a Südliche Kalkalpen. Tieto väčšie celky sa ďalej členia na niekoľko desiatok menších regiónov.

Prírodné podmienky

Najvyšší vrch vo Východných Alpách je Piz Bernina (4 049 m) vo Švajčiarsku. Okrem niekoľkých vrcholov v oblasti Bernina, je ďalším najvyšším vrch Ortler (3 905 m) v Taliansku resp. Južnom Tirolsku a Großglockner (3 798 m) v Rakúsku.

Počas poslednej ľadovej doby – Würmu, boli Východné Alpy suchšie ako Západné Alpy, s ľadovou pokrývkou končiacou v oblasti Nízkych Taur. Toto umožnilo prežiť dobu ľadovú mnohým druhom, ktoré sa nezachovali v žiadnej z okolitých oblastí.

Geológia

Východné Alpy majú výraznú príkrovovú stavbu, ktorá bola formovaná počas alpínskej orogenézy pri vzniku a uzatvorení oceánu Tethys. Rozsiahle príkrovy tvoria 3 na seba nasunuté jednotky. Najvyššou z nich je austroalpinikum, v Západných Alpách, ktoré boli viac vyzdvihnuté, je už takmer oderodované. Pod austroalpinikom leží penninikum a helvetikum. Jednotky penninika predstavujú 2 oceánske oblasti (severná Valaiská a južná Piemontská), medzi ktorými sa nachádzal úzky pás pevniny známy ako Briançonnaiský mikrokontinent. Geologickú spätosť so Západnými Karpatami podčiarkuje aj prítomnosť pozostatkov Meliatsko-halstattského oceánu.

Referencie

  1. a b I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 17
Alcapa

Alcapa niekedy písané aj ako ALCAPA je tektonický blok, mikroplatňa zahŕňajúca Východné Alpy, Západné Karpaty a pohoria Cezdunajského pásma (Uppony a Szendrö) severne od jazera Balaton, ako aj predmiocénny podklad Panónskej panvy na severe až po Pieninské bradlové pásmo. V niektorých zovšeobecňujúcich prácach je považovaná za súčasť Apulskej platne, stavebne je však samostatným celkom. Na rozdiel od Apulskej platne, ktorá bola pričlenená ku Gondwanskej časti Pangey, patrila Alcapa k jej Laurázijskej časti.Zo severu je blok od Českého masívu a východoeurópskej platformy oddelený peripieninským lineamentom (v oblasti Západných Karpát) a dunajským zlomovým pásmom (vo Východných Alpách), z juhu ho od bloku Tisia-Dacia prípadne od pohoria Bükk oddeľuje pokračovanie periadriatickej línie, darnósky a nekésensky zlom. Samotná mikroplatňa sa skladá z viacerých blokov, spomedzi ktorých sa na území Slovenska nachádza blok vonkajších karpát, dunajský, tatransko-fatranský, potiský a rudohorsko-piliský blok.

Označenie Alcapa bolo odvodené podľa hlavných oblastí (AL=Alpy, CA=Karpaty, PA=Panónia), ktoré ju budujú.

Alcapa vznikla pri alpínskej orogenéze subdukciou viacerých oceánskych a intrakontinentálnych priestorov, pri ktorej bolo amalgamovaných niekoľko menších kontinentálnych blokov. V terciéri sa v dôsledku tlaku Apulskej platne oddelil blok Západných Karpát od Východných Álp a došlo k ich posunu pozdĺž transtenzných zlomov smerom na severovýchod. Tieto pohyby umožnili napr. formovanie Viedenskej a Východoslovenskej pull-apart panvy. Následná subdukcia podložia flyšového pásma spôsobila v nasúvajúcej platni extenziu. Tá mala za následok vývoj významných vulkanických štruktúr ako aj vznik neogénnych kotlín a pokles v oblasti Panónskej panvy. Pokračukúce tektonické pohyby sa prejavujú dvomi spôsobmi, jednak výzdvihom (tatransko-fatranský blok o 2 mm ročne) ale aj subsidenciou o 2 - 3 mm ročne v oblasti Panónskej panvy.

Allgauské Alpy

Allgauské Alpy sú vápencové pohorie ležiace na území Nemecka (Bavorsko a Bádensko-Württembersko) a Rakúska (Vorarlbersko a Tirolsko). Tvorí na vápencové hory trochu nezvyčajne súvislý hrebeň, z ktorého vystupujú jednotlivé štíty. Mnohé z nich sú prístupné po zaistených cestách. Najvyšším vrcholom je Großer Krottenkopf (2 657 m) ležiaci na rakúskej strane.

Dachstein

Dachstein je horský masív v Rakúsku v Nördliche Kalkalpen (Východné Alpy). Najvyšší vrch masívu Hoher Dachstein je druhý najvyšší v Severných Vápencových Alpách. Ľadovec na severnej strane je zatiaľ lyžiarsky využívaný po väčšinu roka (trpí globálnym otepľovaním). Južné steny horolezecky zaujímavé, hoci málo využívané.

Len tri minúty od hornej stanice lanovky sa ukrytý vo vnútri dachsteinského ľadovca nachádza ľadový palác „Dachstein Ice Palace“. V tomto ľadovom kráľovstve je možné počas celého roka obdivovať fascinujúci svet ľadu, doplnený o žiarivé ľadové sochy a komnaty so svetelno – akustickými efektmi.

Prehliadka začína vstupom cez stĺpový portál, ktorý vedie do korunnej sály s trónom. Zavedie Vás do krištáľového dómu i modrého salónu, kde umelci každoročne priamo pred očami návštevníkov vytvárajú jedinečné diela z ľadu.

Karpaty

Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi 210 000 km² a dĺžkou okolo 1 400 km, čo z neho robí po Škandinávskych vrchoch druhé plošne najrozsiahlejšie pohorie v Európe. Sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Na západe karpatský oblúk hraničí s Alpami, na juhozápade s Dinármi.

L’Angelo Grande

L’Angelo Grande (nem. Hohe Angelusspitze) je vrch nachádzajúci sa v pohorí Ortlerské Alpy, v provincii Južné Tirolsko, v Taliansku. Jeho vrchol leží vo výške 3 521 m n. m.

L’Angelo Grande sa nachádza na východnej strane Valle di Zai, severne od Vertainspitze, od ktorej ju delí sedlo Angelusscharte (3 337 m).

Národný park Gesäuse

Národný park Gesäuse (nem. Nationalpark Gesäuse) je národný park v Rakúsku, ktorý sa rozkladá na rozlohe 110 km² na severe Štajerska v pohorí Východné Alpy. Je najmladší národný park v Rakúsku a rozlohou tretí najväčší.

Rozkladá sa západne od rieky Enžy na vysokých štítoch vápencového pohoria Gesäuse. Podľa burácania a šumenia rieky Enžy (Gesäuse = šumenie) dostalo celé územie názov. Pre národný park sú typické veľké výškové rozdiely, údolie aplskej rieky Enžy, zmiešané lesy a horské lúky.

Nízke Taury

Nízke Taury (nem. Niedere Tauern) sú pohorie vo Východných Alpách v Rakúsku. Rozsiahly horský celok sa nachádza v centrálnej časti krajiny a jej južnú hranicu tvorí rieka Mura, severnú rieka Enns. Hranicu s Vysokými Taurami na východe tvorí údolie riečky Grossarl Bach a západnú údolie Liesingtal medzi mestami Trieben a Leoben.

Hrebeň Nízkych Taur je charakteristickým vysokohorským terénom, kde sa striedajú trávnaté vrcholy s vysokými žulovými štítmi, čím pripomínajú Západné Tatry.

Nördliche Kalkalpen

Nördliche Kalkalpen (doslova Severné vápencové Alpy) sú jedna z troch geomorfologických subprovincií Východných Álp. Na západe sú ohraničené tokom Rýna a Bodamským jazerom, na severovýchode potom Dunajom pri Viedni.

Passo dello Stelvio

Passo dello Stelvio (2 757 m n. m.) je najvyššie položený horský priesmyk Východných Álp, a druhý najvyšší v Alpách (najvyšší je priesmyk Col de l'Iseran s výškou 2 770 m n. m.).

Priesmykom často prechádza etapa cyklistických pretekov Giro d’Italia, pričom je najvyššie položeným cieľom pretekov Grand tour.

Rakúsko

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, keď ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.

Viedenská kotlina

Viedenská kotlina (alebo Viedenská panva, po nemecky Wiener Becken, po česky Vídeňská pánev) je subprovincia (severozápadná časť) Západopanónskej panvy v Rakúsku, Česku (tam zasahuje najmä ako Juhomoravská panva – Dolnomoravský úval) a Slovensku, kam zasahuje najmä ako Záhorská nížina. Tvorí asi 250 km dlhú, podlhovastú panvu.

Na juhozápade sa začína pri rakúskej obci Gloggnitz, kde ohraničuje Východné Alpy. Z východu je ohraničená Litavskými vrchmi (Leithagebirge) a Hainburskými vrchmi a Malými Karpatmi. Na severe je jej ohraničením obec Napajedla v Česku, geologicky ju ohraničuje v tejto oblasti waschbersko-ždánická zóna flyšového pásma Západných Karpát.

Vysoké Taury

Vysoké Taury (nem. Hohe Tauern) sú najvyššie pohorie v Alpách na východ od Brennerského priesmyku a zároveň najvyššie pohorie v Rakúsku. Rozprestiera sa v rakúskych spolkových krajinách Salzbursko, Korutánsko, Tirolsko a malou časťou aj v talianskej provincii Bolzano – Horná Adiža.

Na severe je pohorie od Kitzbühelských Álp ohraničené údolím rieky Salzach. Na východe oddeľuje Nízke Taury od Vysokých údolie rieky Mur a priesmyk Murtörl. Südliche Kalkalpen oddeľuje na juhu rieka Dráva a na západe Zillertalské Alpy priesmyk Birnlücke.

Časť územia je chráneným územím ako Národný park Vysoké Taury, ktorý je najväčší v Alpách. Oblasť pohoria je husto zaľadnená, je tu aj najväčší ľadovec v Rakúsku Pasterze.

Zillertalské Alpy

Zillertalské Alpy (-slovenský normovaný názov; nem. Zillertaler Alpen, tal. Alpi della Zillertal) je pohorie v Alpách na hranici Rakúska a Talianska, tvoriace súčasť hlavného hrebeňa Východných Álp. Ide o významné horstvo Centrálnych kryštalických Álp, tvorené tmavou rulou, ktorá je obklopená vrstvami bridlice s prímesou minerálov. Zillertalské Alpy sú mohutne zaľadnené a najväčší ľadovec Schlegeiskees má rozlohu 4,5 km².

Zoznam geografických článkov/V

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 938 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam geovedných článkov/V

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 153 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Západné Alpy

Západné Alpy sú geomorfologická provincia v západnej časti Álp. Za hranicu medzi Západnými a Východnými Alpami sa považuje údolie Rýna na východe Švajčiarska severne od priesmyku Splügen; na juh od tohto priesmyku tvorí hranicu rieka Liro (údolie Valle Spluga) a jazero Como (na juhu).

Západný okraj tvorí nížina Rhôny, ktorá oddeľuje Alpy od francúzskeho Centrálneho masívu. Zo severozápadu lemuje Západné Alpy Švajčiarska plošina (Schweizer Mittelland), vysočina, ktorá je pokračovaním alpského podhoria, ktoré je tu vtesnané medzi Západné Alpy a Juru. Ako Alpské podhorie, tak aj Jura sa považujú za vonkajšie podoblasti alpského subsystému.Patria sem tak všetky francúzske, väčšina švajčiarskych a väčšia časť talianskych Álp.

Západné Alpy sú vyššie než východné a takmer všetky európske štvortisícovky (s výnimkou Piz Bernina) nájdeme v tejto časti. Najvyšším vrcholom Západných Álp, Álp i celej Európy je Mont Blanc (4 807 m n. m.) na francúzsko-talianskej hranici.

Západopanónska panva

Západopanónska panva je geomorfologická provincia Panónskej panvy.

Leží v jej západnej časti a pozostáva z týchto subprovincií:

Viedenská kotlina

Malá dunajská kotlina

Česká vysočina

Česká vysočina (v geomorfológii) alebo Český masív (v geológii) je geomorfologická provincia, zaberajúca väčšiu časť Česka a siahajúca tiež do Nemecka, Rakúska a Poľska. Je to geologicky stará oblasť, tvorená prvohornými pohoriami, ktoré boli vystavené dlhodobej erózii. Ich najvyššie časti dnes tvoria prirodzené hranice Česka.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.