Uhličitan

Uhličitan alebo karbonát (CO32-) je chemická zlúčenina, soľ kyseliny uhličitej, tvorenej katiónom a uhličitanovým aniónom.

Uhličitan
Uhličitan
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CO32-
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Vznik

Vznikať môžu: reakciou kovu s kyselinou uhličitou

H2CO3: Ca+H2CO3→CaCO3

neutralizáciou kyseliny uhličitej a hydroxidu (za vzniku vody

NaOH+H2CO3→H2O+NaCO3

Známe uhličitany

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému uhličitan
Anorganická látka

Anorganická látka je neústrojná látka, čiže látka, ktorá sa neriadi zákonmi živej prírody. S návrhom, aby sa látky charakteristické pre neživú prírodu nazývali anorganické, prišiel v roku 1807 Jöns Jakob Berzelius. Jednou z najdôležitejších

anorganických látok je uhličitan sodný. Anorganické látky skúma anorganická chémia.

Bizmut

Bizmut (lat. Bismuthum, značka Bi) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Bi a protónové číslo 83. Bizmut je krehký červenkastý kov. Používa sa pri výrobe protipožiarnych zliatin. V medicíne má uhličitan bizmutitý využitie ako kontrastná látka pri röntgenovaní.

V roku 1450 ho objavil B. Valentín. Získava sa zo sulfidu tavením so železnými pilinami. Pre ľahkú taviteľnosť a zlievateľnosť s inými kovmi sa používa na výrobu ľahko taviteľných zliatin, ktoré sa používajú ako spájky a elektrické poistky. Bizmut sa pridáva aj do ložiskových kovov a v zliatine s uránom sa používa ako jadrové palivo. Zlúčeniny bizmutu dobre spájajú aj kov so sklom. Patrí medzi toxické prvky, svojím metabolizmom pripomína olovo, kumuluje (hromadí) sa v pečeni, obličkách, kostiach a nervovom tkanive.

Chromatografia

Chromatografia je fyzikálno-chemická separačná metóda. Jej podstatou je rozdeľovanie zložiek zmesi medzi dvoma fázami: nepohyblivou (stacionárnou) a pohyblivou (mobilnou). Samotná separácia je dôsledkom rozdielnej afinity jednotlivých zložiek ku týmto dvom fázam. Stacionárna a mobilná fáza sa od seba odlišujú niektorou základnou fyzikálno-chemickou vlastnosťou, napr. polaritou.

Zakladateľom chromatografie je ruský botanik M. S. Cvet. V roku 1901 sa pokúsil rozdeliť petroléterový extrakt rastlinných farbív — chlorofylov a karotenoidov. Uskutočnil to pomocou stĺpcovej adsorpčnej chromatografie. Ako stacionárnu fázu (adsorbent) použil čistý, jemne mletý uhličitan vápenatý (CaCO3). Mobilnou fázou bol už spomenutý petroléter.

Cvet najprv zhotovil sklenú kolónu, ktorú naplnil adsorbentom. Na čelo tejto kolóny postupne privádzal extrakt farbív (vzorku) a súčasne privádzal aj čistý petroléter. Po určitom čase sa jednotlivé zložky v kolóne oddelili a ďalším premývaním boli postupne eluované (opúšťali kolónu). Cvet takto získal oddelené petroléterové roztoky všetkých farbív (eluáty), ktoré boli predtým v zmesi.

Dolomit (minerál)

Dolomit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan horečnato-vápenatý - CaMg(CO3)2. Názov dostal podľa francúzskeho geológa de Dolomieua.

Kalcit

Kalcit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan vápenatý - CaCO3. Jeden z najbežnejších horninotvorných minerálov, tvorí najdôležitejšiu minerálnu súčasť vápenca, kriedy, mramoru a iných hornín. Kalcitu podobný je minerál aragonit.

Kalcit rozoznával už začiatkom 1. storočia Plínius Starší.

Karbonát

Karbonát môže byť:

v chémii: uhličitan

v mineralógii:

mineralogická trieda podľa Strunzovej klasifikácie, pozri pod nitráty, karbonáty a boráty

nedrahokamová odroda diamantu, pozri karbonádo

v petrológii: hlavne usadená menej často vyvretá hornina s podstatným zastúpením uhličitanov, pozri napr. vápenec, travertín, dolomit alebo karbonatit

Magnezit

Magnezit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan horečnatý – MgCO3.

Malachit

Malachit je minerál, chemicky zásaditý dihydroxid-uhličitan meďnatý - Cu2CO3(OH)2.

Siderit

Siderit alebo ocieľok je minerál, kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan železnatý – FeCO3.

Názov pochádza z gr. sídēros – železo.

Sklo

Sklo je homogénna amorfná, izotropná, priehľadná, pevná a krehká látka v metastabilnom stave, vznikajúca ochladzovaním taveniny. Obsahuje najčastejšie kremičitý piesok, sódu, oxidy alkalických kovov, vápenec. Je to biologicky neaktívny materiál.

Sklo je transparentné (priehľadné) pre viditeľné svetlo (existuje aj nepriehľadné sklo). Obyčajné sklo neprepúšťa svetlo s vlnovou dĺžkou kratšou ako 400 nm (ultrafialové svetlo), pretože obsahuje prímesi, napr. sódu (uhličitan sodný).

Soľ (chémia)

Ako soľ sa označujú:

látky (zlúčeniny) pôvodne svojou štruktúrou podobné kuchynskej soli, ktoré sa dajú vyrobiť reakciou kyselín so zásadami (neutralizácia)

v modernej chémii: látky, v ktorých je iónová väzba, a ktoré tvoria kryštalickú mriežku z katiónov a aniónovBežné soli ako chlorid sodný, dusičnan draselný či síran horečnatý spĺňajú obidve definície, ale napríklad chlorid titaničitý len prvú definíciu, pretože je nevodivý.

Typickými vlastnosťami solí sú vysoká teplota topenia (kuchynská soľ 801 °C) a rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách (napr. vo vode) za vzniku elektrolytov. V biológii sa veľa dôležitých látok dostáva do tiel vo forme solí, ktoré sa potom menia na ióny (vápnik, horčík, sodík, minerálne látky a pod.).

Sumárny vzorec

Sumárny vzorec chemickej látky udáva prvky, z ktorých sa látka skladá a počet ich atómov v molekule.

Na rozdiel od stechiometrického vzorca, s ktorým môže, ale aj nemusí byť zhodný, vypočítame skutočný počet atómov v molekule látky. Na rozdiel od štruktúrneho vzorca nezistíme nič o vzájomných väzbách a priestorovom usporiadaní. Preto sa sumárny vzorec používa najmä v anorganickej chémii, zatiaľ čo v organickej chémii veľmi zriedkavo.

Uhličitan draselný

Uhličitan draselný K2CO3, triviálnym názvom potaš, je soľ kyseliny uhličitej.

Je to tuhá látka, termicky stála a dobre rozpustná vo vode. Vodný roztok je zásaditý, lebo uhličitanový anión hydrolyzuje.Používa sa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle, v poľnohospodárstve ako umelé hnojivo alebo aj na prípravu silného jedu kyanidu draselného. Taktiež sa využíva aj v organickej syntéze či pri rýchlych neutralizáciách, ak sa nesmie použiť príliš bázické prostredie.[chýba zdroj]

Uhličitan horečnatý

Uhličitan horečnatý (MgCO3) je horečnatá soľ kyseliny uhličitej.

Uhličitan sodný

Uhličitan sodný alebo sóda (Na2CO3) je sodná soľ kyseliny uhličitej. Existuje bezvodá alebo kryštalická forma Na2CO3 · H2O.

Uhličitan vápenatý

Uhličitan vápenatý (CaCO3) je chemická zlúčenina, ktorá sa v prírode vyskytuje ako minerály kalcit a aragonit, alebo ako hlavná súčasť vápenca – usadenej horniny prevažne biologického pôvodu.

Uhličitan železnatý

Uhličitan železnatý (FeCO3) je železnatá soľ kyseliny uhličitej. V prírode sa vyskytuje ako minerál siderit. Laboratórne sa dá pripraviť zrážaním síranu alebo chloridu železnatého s uhličitanom sodným.

FeSO4 + Na2CO3 → FeCO3↓ + Na2SO4

FeCl2 + Na2CO3 → FeCO3↓ + 2 NaCl

Vápnik

Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20. Je to mäkký, ľahký kov, ktorý patrí medzi kovy alkalických zemín. Búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou, preto sa s ním v prírode stretávame len v podobe zlúčenín. Ako biogénny prvok je jedným zo základných stavebných kameňov buniek všetkých živých organizmov na Zemi. Je tiež najvýznamnejšie zastúpeným kovom v organizmoch. Slovenský aj latinský názov je odvodený od názvu vápna a vápenca (lat. calx). Soli vápnika farbia plameň do červena. Vápnik objavil v roku 1808 sir Humphry Davy.

Zinok

Zinok Zincum (z nem. Zink) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zn a protónové číslo 30. Zinok je mäkký ľahko taviteľný kov, používa sa od stredoveku. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Používa sa pri výrobe farbív a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správny vývoj organizmu, ale nadmerné množstvo môže byť škodlivé.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.