Tuk

Tuk môže byť:

  • v chémii a biológii:
    • najčastejšie: triacylglycerol (=triglycerid) resp. v užšom zmysle len pri izbovej teplote tuhý triacylglycerol (t. j. taký, ktorý obsahuje prevažne nasýtené acyly)
    • ester jednosýtnej mastnej kyseliny a viacsýtneho alkoholu, spravidla glycerolu
    • ester karboxylovej kyseliny a vyšších alifatických alkoholov, z ktorých niektoré obsahujú aj dusíkaté zlúčeniny a kyselinu fosforečnú
    • acylglycerol (=glycerid) resp. v užšom zmysle len pri izbovej teplote tuhý acylglycerol
    • zásobný tuk (t. j. len živočíšny tuk)
    • lipid
  • hovorovo: tukové tkanivo
  • potravinársky produkt (masť, maslo, olej a pod.) používaný pri varení, pozri potravinársky tuk
  • tuk v technike (zmes vyšších uhľovodíkov, obsahujúca rôzne prísady a používaná ako mazivo), pozri mazací tuk
  • v medicíne podkožný tuk a viscerálny tuk
Acylglycerol

Acylglycerol alebo (staršie) glycerid alebo tuk (v širšom zmysle) je ester glycerolu (t. j. propán-1,2,3-triolu) s vyššími nasýtenými alebo nenasýtenými mastnými kyselinami.

Podľa počtu esterifikovaných hydroxyskupín glycerolu sa delia na tieto druhy:

monoacylglycerol

diacylglycerol

triacylglycerol – t. j. tuk v najužšom zmysle

Cukrová trstina

Cukrová trstina (lat. Saccharum officinarum) je viacročná bylina s listami dlhšími ako 2 m, pestovaná predovšetkým pre vysoký obsah cukru.

Plné steblá, vysoké 2 – 4 m, dosahujú priemeru 20 – 80 mm. Dreň je bohatá na sacharózu, fruktózu a glukózu, ďalej obsahuje tuk, organické kyseliny, pektín, škrob a iné zložky. Rastlina je pôvodná v Novej Guiney. Jej pestovanie bolo najprv zaznamenané v Indii a odtiaľ sa šírilo všetkými smermi. Je to najvýznamnejšia kultúrna tráva; pestuje sa v teplých oblastiach celého sveta, napr. na Kube, Jáve, v juhovýchodnej Ázii, v Egypte a na južnom pobreží Španielska.

Z rozdrvených stebiel sa lisuje šťava, z ktorej sa získava surový cukor hnedej farby a rafináciou sa vyrába čistá sacharóza (trstinový cukor). Z odpadného sirupu (melasy) sa kvasením a destiláciou vyrába rum. Zo zvyškov stebiel sa vyrába papier, lepenka a izolačný materiál. Odpad slúži ako palivo.

Hudson (rieka)

Hudson, známa aj ako Muh-he-kun-ne-tuk v jazyku Mohykánov, je rieka pretekajúca východnou časťou amerického štátu New York a tvoriaca aj hranicu medzi štátmi New York a New Jersey. Je pomenovaná po Henrym Hudsonovi, Angličanovi, ktorý ju objavil v roku 1609. Neskôr tu vznikli európske usadlosti okolo rieky. Dĺžka toku je 507 kilometrov.

Jablko

Jablko je druh ovocia, je to plod jablone. Jablko je malvica.

Koža

Koža (lat. integumentum, integumentum commune; gr. derma) je vonkajšia pokrývka tela všetkých mnohobunkových živočíchov.

Lanolín

Lanolín je tuk získaný z ovčej vlny, je zmesou sterolov a alkoholov a ich esterov. Obaľuje každý vlas, chráni ho pred znečistením, baktériami a inými mikroorganizmami - roztočmi. Používa sa v kozmetike. Má ochranné vlastnosti a zabraňuje vysúšaniu pokožky. Lanolín, ktorý dostaneme kúpiť v lekárni, je zväčša zmes 65% tuku z vlny, 15% parafínového oleja a 20% vody.

Prídavná látka lanolín je vedená v medzinárodnom číselnom systéme v súlade so smernicami EÚ pod skratkou E 913.

Lipid

Lipidy (z gréc. slova lipos – tuk) alebo tuky (v najširšom zmysle) sú látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, málo rozpustné alebo nerozpustné vo vode. Lipidy sú estery vyšších karboxylových kyselín (nasýtených alebo nenasýtených) a alkoholov, respektíve ich derivátov. Patria do skupiny nepolárnych molekúl biogénneho pôvodu.

Litografická krieda

Litografická krieda je zmes tuku, vosku, mydla, živice a sadzí. Litografická krieda prichádza do obchodu vo forme tyčiniek.

Mastiaci tuk

Mastiaci tuk alebo mazací tuk je polotekutý materiál pastovitej konzistencie používaný na mastenie. Používa sa tam, kde nemožno použiť mastiaci olej (z dôvodu stekania). Je to zmes vyšších uhľovodíkov, obsahujúca rôzne prísady (grafit, molyka a pod.).

Úlohou mastiaceho tuku je zmenšovať trenie, a tým opotrebenie mechanických súčiastok.

Mikrovlnné žiarenie

Mikrovlnné žiarenie (iné názvy: mikrovlnové žiarenie, mikrovlnná/mikrovlnová radiácia; ako vlnenie: mikrovlnné vlnenie/vlny, mikrovlnové vlnenie/vlny, mikrovlny; ako časť elektromagnetického spektra: mikrovlnné/mikrovlnové spektrum, mikrovlnné/mikrovlnové pásmo) je elektromagnetické žiarenie ležiace vo frekvenčnom pásme 3.108 – 3.1011Hz (inak 300 MHz – 300 GHz). V spodnom okraji pásmo susedí s FM rozhlasovým vysielaním, v hornej časti spektra susedí s infračervenou oblasťou. V prírode detekujeme toto žiarenie vo forme mikrovlnného žiarenie kozmického pozadia (CMBR – reliktové žiarenie).

Žiarenie má vlnovú dĺžku v rozmedzí 1 – 10−3 metra. Jeho zdrojom sú mikrovlnné generátory (klystron, magnetron). Mikrovlnné žiarenie sa pri pohltení v látkach obsahujúcich vodu premieňa na tepelnú energiu. Ďalšou vlastnosťou mikrovĺn je ich odraz od kovových predmetov, ktorý sa dá detegovať. Mikrovlny sa používajú pre rádiové spojenie medzi pozemnými stanicami, na satelitné prenosy, v radarovej technike na rádiolokáciu, v mikrovlnných rúrach a pod.

Mikrovlny boli objavené na začiatku 40-tych rokov minulého storočia v Spojenom kráľovstve na univerzite v Birminghame. Prvé praktické využitie mikrovĺn sa uskutočnilo počas druhej svetovej vojny v radaroch. V roku 1947 bol objavený princíp zohrievania vody pomocou mikrovĺn.

Mikrovlny prechádzajú niektorými materiálmi (papier, plast, bavlna, sklo). Priepustnosť závisí od materiálu a jeho hrúbky (výraznejší útlm nastáva, ak hrúbka materiálu je väčšia ako 1/2 vlnové dĺžky žiarenia). Dipolárnymi materiálmi (voda, tuk) sú mikrovlny pohlcované. Kovy mikrovlny neprepúšťajú, pretože majú voľné elektróny. Vzhľadom na vlnovú dĺžku nemôžu mikrovlny prechádzať ani malými otvormi v kovoch.

Mäso

Hovorovo sa ako mäso označuje aj dužnina.Mäso je kostrová živočíšna svalovina (napr. jatočného dobytka, zveriny, hydiny, rýb, ale aj hmyzu) určená na spotrebu alebo ďalšie spracovanie.

Mäso v širšom slova zmysle znamená všetky svalové, tukové a kostrové tkanivá vrátane požívateľných častí orgánov.

Mäso v užšom slova zmysle znamená kostrovú svalovinu, kosti, chrupavky, väzivo, šľachy a medzisvalové tukové tkanivo.

Nové Švábsko

Nové Švábsko (nem. Neuschwabenland) je kartografický názov označujúci časť územia (medzi 18° východnej z.d. a 12° západnej z.d. a od 70° južnej z.š. až do 75° j.z.š.) v Zemi kráľovnej Maud, ktorá je dnes podľa Antarktického zmluvného systému spravovaná ako závislé územie Nórska. Územie bolo cieľom nemeckej expedície v rokoch 1938 a 1939 a pomenované podľa Švábska, podobne ako i loď expedície MS Schwabenland. Rozloha Nového Švábska je približne 600 000 km².

Expedícia vedená Alfredom Ritscherom kapitánom Kriegsmarine mala za hlavný cieľ nájsť vhodné miesto pre veľrybársku základňu so zámerom zabezpečiť veľrybí tuk, ktorý muselo Nemecko nákladne dovážať. Na území nebola postavená žiadna rybárska základňa a územie nebolo Nemeckom nikdy formálne nárokované.

Oblička

Oblička (lat. ren, gr. nefros) je:

v širšom zmysle: označenie viacerých funkciou podobných, ale nehomológnych vylučovacích orgánov živočíchov, napríklad nefrídium, antenálna žľaza, Malpighiho rúrka, Bojanov orgán a samozrejme oblička stavovcov

v užšom zmysle: len oblička stavovcov, teda vylučovací osmoregulačný hormóny vylučujúci párový dorzálne umiestnený orgánNižšie stavovce majú obličky (v užšom zmysle) pozdĺžneho lalokovitého tvaru, cicavce ich majú spravidla fazuľovité.

Peisistratos (syn Nestora)

Peisistratos (starogr. Πεισίστρατος – Peisistratos, lat. Peisistratus) je v gréckej mytológii syn pylského kráľa Nestora a jeho manželky Anaxibie.(alebo Eurydiky)

Kráľ Nestor bol otcom dvoch dcér, Peisidiky a Polykasty a synov, Echefróna, Antilocha, Stratia, Aréta, Persea, Thrasyméda a Peisistrata, ktorý bol z jeho synov najmladší. )

Grécky básnik Homér sa o Peisistratovi, synovi Nestora, zmieňuje vo svojom veľkolepom epickom diele Odysea. Homér píše, že keď išiel Télemachos hľadať svojho otca, ithackého kráľa Odysea, ktorý sa už dlho nevracal z trójskej vojny, navštívil v Pyle kráľa Nestora, známeho svojou múdrosťou, aby sa s ním poradil ako otca nájsť.Nestor hosťa privítal a pri tejto príležitosti nechal obetovať bohyni Aténe jalovicu. Homér následne opisuje celý obetný rituál, ktorého sa zúčastnil aj Nestorov syn Peisistratos a celá ich rodina. Echefrón s bratom Stratiom chytili jalovicu za rohy a priviedli ju na obetné miesto. Arétos priniesol vodu a v košíku jačmeň a Nestor začal vykonávať predpísaný obrad s modlitbami. Keď potom Thrasymédes zrazil jalovicu ostrou bronzovou sekerou, Peisistratos jej prerezal hrdlo a Perseus podložil misu pod jej vytekajúcu tmavočervenú krv. Počas obety zaznel z hrdiel Nestorových dcér a manželiek jeho synov posvätný pokrik.Ako bolo zvykom bohyni potom obetovali tuk a kosti a mäso začali opekať. Keďže bol Télemachos po dlhej ceste unavený, Polykasté ho okúpala a po kúpeli mu natrela telo olejom.Télemachos sa potom obliekol a zasadol k hostine, kde jedol pečené mäso a pil víno zo zlatého pohára. Nestor mu počas hostiny poradil, aby išiel ku spartskému kráľovi Menelaovi, ktorý sa vrátil od Tróje posledný a o jeho otcovi by niečo mohol vedieť. Keď sa už Télemachos vydal na cestu, sprevádzal ho až do Sparty Peisistratos.Podľa historika Herodota, aténskeho tyrana Peisistrata pomenoval jeho otec Hippokrates po Peisistratovi, synovi Nestora.

Strukovina

Strukoviny (nesprávne [bohemizmy]: luskoviny, lušteniny, lúšteniny) sú kultúrne rastliny z čeľade bôbovitých pestované pre semená bohaté na bielkoviny, niekedy aj na tuk/olej.

Ich plodom je struk. Strukoviny sú významná potravina, krmivo a priemyselná surovina, semená obsahujú bielkoviny, niektoré tuk. V osevných postupoch zlepšujú pôdnu úrodnosť.

K strukovinám patrí hrach, fazuľa záhradná, šošovica, sója, arašidy a iné.

Pestovaním strukovín sa zaoberá rastlinná výroba.

Triacylglycerol

Triacylglyceroly alebo (staršie) triglyceridy alebo tuky sú druh lipidov, presnejšie sú to estery glycerolu a (najmä vyšších) mastných kyselín, ktoré sa nachádzajú v živočíšnych tkanivách (zásobný tuk) a rastlinných pletivách (plodoch a semenách). V užšom zmysle sa ako tuk označuje len triacylglycerol, ktorý je tuhý (t. j. obsahujúci veľký podiel nasýtených mastných kyselín) pri izbovej teplote, a/alebo len živočíšny tuk.

Turkménčina

Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.

Vientian

Vientian (tiež Viangchan, laosky ວຽງຈັນ, doslova Mesto santalového dreva) je hlavné mesto ázijského štátu Laos. Je najväčším mestom krajiny a leží na ľavej strane rieky Mekong, neďaleko hraníc s Thajskom. V meste žije okolo 200 000 obyvateľov, v aglomerácii až 730 000.

Väzivo

Väzivo alebo väzivové tkanivo je typ spojivového (podporného) tkaniva. Tvoria ho bunky a vysoký podiel medzibunkovej hmoty menšej hustoty a variabilným množstvom vlákien. U dospelého človeka vytvára napríklad výplň medzi orgánmi a podkožný tuk.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.