Topoľ

Topoľ (Populus) je rod opadavých listnatých stromov z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Ide asi o 30 druhov, ktoré sa medzi sebou často krížia. Sú to veľké a rýchlo rastúce stromy.[1]

V septembrovom vydaní časopisu Science roku 2016, oznámil Joint Genome Institute, že Populus trichocarpa bol prvým stromom, ktorého kód DNA bol sekvenovaný.[2][3]

Topole sú citlivé na hubové ochorenie listov, nekrózu.[4] Peľ je mierne alergénny.[5]

Topoľ
Populier Populus canadensis

Topoľ kanadský
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Populus
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Rod má veľkú genetickú diverzitu. Druhy rastú do výšky 15 až 50 m, s obvodom kmeňa 2,5 m.

Kôra mladých jedincov je hladká, biela až zelená alebo tmavosivá a často má nápadné lenticely; staré stromy niektorých druhov zostávajú hladké, ale iné sa stávajú drsnými a hlbokými trhlinami. Výhonky sú silné, s (na rozdiel od príbuzných vŕb) je terminálny púčik prítomný. Listy sú špirálovito usporiadané a líšia sa tvarom od trojuholníkového po kruhový alebo (zriedka) lalokový s dlhou stopkou; u druhov v Populus časť Aigeiros, sú stopky laterálne sploštené, takže už ľahký vietor spôsobuje, že listy sa knísajú a dávajú celému stromu „blikajúci“ vzhľad. Veľkosť listov je veľmi variabilná aj na jednom strome, typicky sú malé listy na bočných výhonkoch a veľmi veľké listy na silno rastúcich hlavných výhonkoch. Listy sa často menia na svetlozlaté až žlté pred opadaním na jeseň.[6][7]

Kvety sú väčšinou dvojdomé (zriedka jednodomé) a objavujú sa skoro na jar pred listami. Visia na dlhých jahňadoch vytvorených z pukov v pazuchách listov z predchádzajúceho roka.

Klasifikácia

Four Poplars in four seasons
Topoľ na kopci počas apríla, september, októbra, februára (Nemecko)

Rod Populus je tradične rozdelený do šiestich častí na základe listov a kvetných charakteristík[7][8] táto klasifikácia je uvedená nižšie. Súčasné genetické štúdie túto klasifikáciu vo väčšine podporujú. Potvrdzujú aj predtým predpokladanú evolúciu „sieťovú“ evolúciu s pomocou kríženia a introgresie medzi skupinami. Niektoré druhy (uvedené nižšie) majú odlišné vzťahy určené ich jadrovou DNA (zdedenou po otcovi) a plastidovou DNA (zdedenou po matke), dôkaz o hybridnom pôvode.[9] Kríženie pokračovalo a stalo sa v rode bežným s niekoľkými krížencami medzi druhmi v rôznych známych častiach.[6][7][10]

Vybrané druhy

PopulusNigra3
Populus nigra v jeseni
  • Populus časť Populus
    • Populus adenopoda (východná Ázia)
    • Populus albatopoľ biely (Európa a centrálna Ázia, pôvodný druh na území Slovenska[11])
      • Populus × canescens (P. alba × P. tremula) – topoľ sivý (pôvodný druh na území Slovenska[11])
      • Populus spp. X (pozri „spp.“) (Severná Amerika)
    • Populus davidiana (východná Ázia)
    • Populus grandidentata (východná Severná Amerika)
    • Populus sieboldii (východná Ázia)
    • Populus tremulatopoľ osikový, osika (Európa, severná Ázia, pôvodný druh na území Slovenska[11])
    • Populus tremuloides (Severná Amerika)
  • Populus časť Aigeiros (Severná Amerika, Európa, západná Ázia; mierne pásmo)
    • Populus deltoides – topoľ deltolistý (východná Severná Amerika)
    • Populus fremontii (západná Severná Amerika)
    • Populus nigra – topoľ čierny (Európa, pôvodný druh na území Slovenska[11]); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Populus (vrátane Populus afghanica)
      • Populus × canadensis (P. deltoides × P. nigra) – topoľ kanadský
      • Populus × inopina (P. nigra × P. fremontii)
Populus lasiocarpa leaves 01 by Line1
Listy Populus lasiocarpa
  • Populus časť Tacamahaca (Severná Amerika, Ázia; chladné podnebie)
    • Populus angustifolia – topoľ úzkolistý (stredná Severná Amerika)
    • Populus balsamifera – topoľ balzamový (severná Severná Amerika) (= P. candicans, P. tacamahaca)
    • Populus cathayana (severovýchodná Ázia)
    • Populus koreana J. Rehnder – (severovýchodná Ázia)
    • Populus laurifolia (stredná Ázia)
    • Populus maximowiczii A. Henry – topoľ Maximowiczov (severovýchodná Ázia)
    • Populus simonii – topoľ Simonov (severovýchodná Ázia)
    • Populus suaveolens Fischer (severovýchodná Ázia)
    • Populus szechuanica – topoľ sečuánsky (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
    • Populus trichocarpa – topoľ chlpatoplodý (západná Severná Amerika)
    • Populus tristis (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
    • Populus ussuriensis (severovýchodná Ázia)
    • Populus yunnanensis (východná Ázia)
  • Populus časť Leucoides (východná Severná Amerika, východná Ázia; teplé podnebie)
    • Populus heterophylla (juhovýchodná Severná Amerika)
    • Populus lasiocarpa (východná Ázia)
    • Populus wilsonii (východná Ázia)
  • Populus časť Turanga (juhozápadná Ázia, východná Afrika; subtropické až tropické podnebie)
    • Populus euphratica (severná Afrika, juhozápadná a stredná Ázia)
    • Populus ilicifolia (východná Afrika)
  • Populus časť Abaso (Mexiko; subtropické až tropické podnebie)
    • Populus guzmanantlensis (Mexiko)
    • Populus mexicana (Mexiko)

Referencie

  1. STERRY, Paul. Collins Complete Guide to British Trees (A Photographic Guide to Every Common Species). [s.l.] : Collins, 2008. 320 s. ISBN 978-0-00-723685-5. S. 142. (po anglicky)
  2. The genome of black cottonwood, Populus trichocarpa (Torr. & Gray). [online]. Science 2006, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Phytozome [online]. phytozome.jgi.doe.gov, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. DIRR, Michael A.. Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs. [s.l.] : Timber Press, 2011. 952 s. ISBN 978-0-88192-901-0. S. 617. (po anglicky)
  5. Cottonwood, Poplar [online]. pollen.com, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b Meikle, R. D. (1984). Willows and Poplars of Great Britain and Ireland. BSBI Handbook No. 4. ISBN 0-901158-07-0.
  7. a b c Rushforth, K. (1999). Trees of Britain and rope. Collins ISBN 0-00-220013-9.
  8. Eckenwalder, J.E.. Biology of Populus and its implications for management and conservation. Ottawa : NRC Research Press, National Research Council of Canada, 1996. ISBN 9780660165066. Systematics and evolution of Populus.
  9. Hamzeh, M., & Dayanandan, S. (2004). Phylogeny of Populus (Salicaceae) based on nucleotide sequences of chloroplast TRNT-TRNF region and nuclear rDNA. Amer. J. Bot. 91: 1398-1408. Available online
  10. Eckenwalder, J.E.. Poplar culture in North America. Ottawa : NRC Research Press, 2001. ISBN 978-0-660-18145-5. Key to species and main crosses, s. 325–330.
  11. a b c d Zoznam pôvodných stromovitých druhov drevín Slovenska [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Populus na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Topoľ
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Topoľ
Bogdalický vrch

Bogdalický vrch je prírodná rezervácia, ktorú spravuje ŠOP - S-CHKO Záhorie.

Nachádza sa v katastrálnom území obce Suchohrad v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1993 na rozlohe 33,2 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany.

Predmetom ochrany sú: Zvyšky zachovalého lužného lesa s pestrou bylinnou vegetáciou. Nachádza sa na Záhorskej nížine na alúviu rieky Morava. Pôdnym typom je čiernica. Najviac sa vyskytuje jaseň štíhly, topoľ biely, dub letný a jelša lepkavá.

Drevo

Drevo sú kmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunaté stromy alebo ihlancovité stromy. Taktiež drevnatie stržeň ( stržeň -biologický stred stromu) buku.

Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria ročné kruhy.

Hlohyňa

Hlohyňa je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Ponitrie.

Nachádza sa v katastrálnom území obce Kukučínov v okrese Levice v Nitrianskom kraji. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v roku 1982 na rozlohe 2,5400 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.

Predmetom ochrany je: PR je vyhlásená na ochranu najzachovalejšieho a jedného z posledných zvyškov lužných lesov v okrese Levice s charakteristickým drevinovým zložením (topoľ sivý, jelša lepkavá, vŕba biela) na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

Hrdibořické rybníky

Hrdibořické rybníky sú národná prírodná pamiatka ev. č. 1252 neďaleko obce Hrdibořice v okrese Prostějov. Oblasť spravuje AOPK ČR Správa CHKO Litovelské Pomoraví.

Jovsianska hrabina

Jovsianska hrabina je národná prírodná rezervácia, nachádza sa na úpätí Vihorlatských vrchov, na rozhraní pahorkatiny a roviny pri obci Jovsa, v nadmorskej výške 162 – 227 m n. m. Zaberá plochu 257 ha a je súčasťou chráneného územia CHKO Vihorlat.

NPR je vyhlásená na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev s výskytom chránených druhov rastlín, najmä bledule jarnej (Leucojum vernum L.). Je to dubovo-hrabový les na južných svahoch sopečného pohoria. NPR je zriadená na vedecké a osvetovo-výchovné účely.

Okrajom rezervácie preteká potok Myslina. Územie je známe výskytom bledule jarnej karpatskej (Leucojum vernum ssp. carpaticum). Bleduľa sa vyskytuje aj v priľahlých lúčnych spoločenstvách, ktoré sú aspoň čiastočne ovplyvňované vodným režimom potoka. V tejto NPR má najvhodnejšie ekologické podmienky na východnom Slovensku a je tu jej najpočetnejšia populácia.

Porast okolo potoka tvoria jelša lepkavá (Alnus glutinosa), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lieska obyčajná (Corylus avellana), slivka trnková (Prunus spinosa), topoľ osikový (Populus tremula), hlohy (Crataegus spp.), vŕba rakyta (Salix caprea).

Lužný les

Lužný les alebo luh je podmáčaný les s vysokou hladinou podzemnej vody a záplavovým cyklom. Tento kedysi bežný biotop mizne s rastúcou regulovateľnosťou vodných tokov. Na Slovensku sa lužné lesy nachádzajú pozdĺž tokov ako Dunaj, Morava, Váh, Hron, Latorica či Bodrog.

Malý Dunaj

Malý Dunaj je nížinná rieka a rameno Dunaja s dĺžkou 128 km. Malý Dunaj tečie stálym, miernym prúdom. Od hlavného toku Dunaja sa oddeľuje za stavidlami pri Slovnafte v Bratislave v nadmorskej výške 126 m n. m. Meandruje nížinnou krajinou. Pri Kolárove sa vlieva do Váhu a spolu s ním pri Komárne v nadmorskej výške 106,5 m n. m. do Dunaja.

Na toku ležia obce Kolárovo, Vrakuňa, Most pri Bratislave, Malinovo, Zálesie, Tomášov, Jelka, Jahodná a Trstice. Malý Dunaj vytvára najrozsiahlejší riečny ostrov v Európe, Žitný ostrov, ktorý je jednou z najväčších zásobární pitnej vody. Okolie Malého Dunaja tvoria poväčšine lúky a polia, ktoré sú však od samotného toku oddelené niekoľko desiatok metrov širokým pásom lužného lesa. Do Malého Dunaja sa vlievajú väčšie prítoky Blatina, Čierna Voda a Klátovské rameno. Plocha povodia Malého Dunaja je 3 173 km² a priemerný prietok pri Trsticiach 27,8 m³/s.

Martovská mokraď

Martovská mokraď je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy.

Nachádza sa v katastrálnom území obce Martovce v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v roku 1993 na rozlohe 11,8729 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.

Predmetom ochrany je: Ochrana vzácnych zvyškov pôvodnej flóry a fauny - vŕbovo-topoľového lužného lesa ovplyvňovaného vysokou hladinou podzemnej vody. Rastie tu najmä vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely a topoľ sivý. Územie je významné aj z ornitologického hľadiska.

Mäkký luh

Mäkký luh je jeden z typov lužného lesa, ktorý sa nachádza na rozhraní vody a lesa. Vytvárajú ho rôzne druhy vŕb ako vŕba biela v nížinách a vŕba krehká v pahorkatinách, domáce druhy topoľov ako topoľ biely a topoľ čierny, tiež jelša lepkavá. Z hospodárskeho hľadiska nemá veľký význam, je považovaný skôr za ochranný les, zabraňujúci erózii brehu.

Nosislavská zátočina

Nosislavská zátočina je prírodná pamiatka v okrese Brno-venkov, severozápadne od obce Nosislav. Dôvodom ochrany je zachovanie posledného prirodzeného meandra na dolnom toku Svratky (tj. južne od Brna), kde sú brehové spoločenstvá s významným výskytom živočíšnych populácií.

Pižmovec hnedý

Pižmovec hnedý (Osmoderma eremita) je druh európskeho chrobáka z čeľade skarabeusovité.

Vyskytuje sa v listnatých lesoch celej Európy (okrem Britských ostrovov), pričom smerom na západ a sever je jeho výskyt vzácny. Tento druh je saproxylofágny – živiaci sa odumretou drevnou hmotou. Larvy tohto druhu sa vytvárajú v dutinách starých stromov. Vývoj larvy trvá približne dva roky a pri zhoršených podmienkach aj dlhšie. Dôležitým druhom je dub, vŕba a topoľ, ale larvy sa vyvíjajú aj v ostatných vhodných stromoch. Z dôvodu straty lokalít prirodzeného výskytu je populácia tohto druhu klesajúca. Vo väčšine Európy prioritne chránený.

Písky (prírodná pamiatka)

Písky sú prírodná pamiatka v okrese Brno-venkov, tvorená ostrovčekom ropou nasýtených pieskových odvalov, vzniknutých ako pozostatok ťažby ropy. Pamiatka je v správe AOPK Brno.

Topoľ biely

Topoľ biely (lat. Populus alba) je druh stromu z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Môže dorásť do výšky 15 až 35 metrov.

Topoľ biely v Mestskom parku

Topoľ biely v Mestskom parku je topoľ biely, ktorý sa nachádza v Mestskom parku v Košiciach. Je chránený podľa rozhodnutia ÚŽP Košice, 238/91-Bb pre vedecko-výskumný, náučný a kultúrno-výchovný význam.

Topoľ osikový

Topoľ osikový alebo osika (Populus tremula) je listnatý strom z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Je známy pre typické chvenie listov s typickým šumom.

Topoľ čierny v Topoľníkoch

Topoľ čierny v Topoľníkoch je stopäťdesiatročný topoľ čierny (Populus nigra), ktorý sa nachádza v katastri obce Topoľníky. Je chránený podľa Všeobecne záväznej vyhlášky KÚ v Trnave, 1/1996, 12.12.1996 z hľadiska ekologického a krajinárskeho .

Zoznam chránených stromov na Slovensku

Toto je zoznam chránených stromov na Slovensku.

Žabárník

Žabárník bola prírodná pamiatka ev. č. 1443 severozápadne od obce Sokolnice v okrese Brno-venkov. Oblasť spravuje AOPK ČR.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.