Terst

Terst (tal. Trieste, chorv. Trst, maď. Trieszt, lat. Tergeste) je prístavné mesto vo východnom Taliansku pri Jadranskom mori, v kraji Furlansko (tal. Friuli), nachádzajúce sa neďaleko hraníc so Slovinskom. Leží na pobreží Benátskeho zálivu.

Terst
mesto
Piazza Unita
Free Territory Trieste Flag
Vlajka
Free Territory of Trieste coat of arms
Erb
Štát Taliansko Taliansko
Región Furlansko
Provincia Terst
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 45°38′S 13°48′V / 45,633°S 13,800°V
Rozloha 85,11 km² (8 511 ha)
Obyvateľstvo 205 483 (30.11.2014)
Hustota 2 414,32 obyv./km²
Primátor Roberto Dipiazza (Forza Italia)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 34100
Tel. predvoľba 040
Poloha mesta v rámci Talianska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Talianska
Poloha mesta v rámci provincie Terst
Poloha mesta v rámci provincie Terst
Webová stránka: comune.trieste.it
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História a obyvateľstvo

Terst bol súčasťou habsburských dŕžav od roku 1382 do roku 1918. V časoch Rakúsko-Uhorska bol prezývaný oknom do sveta, pretože býval najdôležitejším prístavom celej monarchie. Po skončení 1. svetovej vojny bol Terst a jeho okolie pričlenené k Taliansku. Dodnes má stredoeurópsky a zároveň mnohonárodnostný ráz – vedľa prevládajúcich Talianov tam v čase Rakúsko-Uhorska žili komunity väčšiny národov a náboženstiev monarchie. Dnes žije v Terste mnoho prisťahovalcov najmä z Ázie a Afriky.

Partnerské mestá

Galéria

PiazzaUnità 1

Piazza Unità d'Italia v noci

Trieste Canal-Grande

Canal Grande

Trieste Palazzo del Governo 04032007 01

Guvernérsky palác

Teatro Verdi

Teatro Verdi

Stadtzentrum Triest

Terst

San Giusto 09

Katedrála San Giusto

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Terst

Externé odkazy

ASD Pallamano Terst

ASD Pallamano Terst je taliansky mužský hádzanársky klub z Terstu. Vznikol v roku 1970 pod názvom US ACLI Pallamano Trieste. Je 17-násobný majster krajiny a 6-násobný víťaz národného pohára. Z medzinárodných úspechov sú najhodnotnejšie štvrťfinálová účasť v Pohári víťazov pohárov či semifinálová účasť vo Vyzývacom pohári EHF. Momentálne (2012) hrá najvyššiu domácu súťaž, Campionato italiano di pallamano maschile.

Benátsky záliv

Benátsky záliv (tal. Golfo di Venezia, slovin. Beneški zaliv, chorv. Venecijanski zaljev) je plytký záliv v severnej časti Jadranského mora. Benátsky záliv je obklopený pobrežím Talianska, Slovinska a Chorvátska. Jeho hranica v rámci Jadranského mora je vedie od delty rieky Pád na východnom pobreži Talianska k južnému výbežku Istrijského polostrova (mys Kamenjak). Súčasťou Benátskeho zálivu je tiež lagúna Veneta so svetoznámymi Benátkami. Do zálivu sa vlievajú okrem Pádu aj rieka Tagliamento, Soča, Brenta a Piava.

Do Benátskeho zálivu patrí aj Terstský záliv v jeho severovýchodnej časti či Benátska lagúna s Benátkami.

Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny

Talianska kampaň alebo taliansky front predstavuje hlavnú časť poslednej fázy bojov druhej svetovej vojny v Stredomorí. Zahŕňa ťaženie jednotiek Spojencov naprieč Sicíliou a Apeninským polostrovom. V jej priebehu boli štáty Osi systematicky vytlačené z oblasti na sever.

Bojové operácie sa začali vylodením na Sicílii. Po jej obsadení pokračovali vylodením na talianskej pevnine. Spojenecký postup však nebol dostatočne dynamický a vojskám osi sa ho podarilo zastaviť. V januári 1944 sa preto spojenci pokúsili obísť nepriateľskú obranu označovanú ako Zimná línia vylodením pri Anziu a Nettune. Útok však nenapredoval dostatočne rýchlo a prielom z predmostia sa podaril až v máji. V tej istej dobe sa rozhoreli boje o Monte Cassino. Rím bol oslobodený 4. júna 1944. Nemci však zabránili významnému prieniku na sever na Gótskej línii v predpolí Álp. Počas kampane zasiahli do bojov okrem talianskych partizánov aj talianske jednotky bojujúce na strane Spojencov. Ku koncu apríla sa spojencom podarilo oslobodiť Benátky a Terst. Nemeckí velitelia začali rokovať o kapitulácii. Boje skončili 8. mája 1945.

Furlansko-Júlske Benátky

Furlansko-Júlske Benátky (tal. Friuli-Venezia Giulia, friul. Friûl–Vignesie Julie, slovin. Furlanija–Julijska krajina, nem. Friaul–Julisch Venetien, benát. Friul–Venèxia Jułia) je taliansky región so zvláštnym autonómnym postavením.

Furlansko-Júlske Benátky sa nachádzajú na severovýchode Talianska a rozlohou sú 5. najmenším regiónom. Na severe región susedí s Rakúskom a na východe so Slovinskom. Na juhu hraničí s Jadranským morom a na západe s regiónom Benátsko.

Región zahŕňa historické územie Furlansko a Júlske Benátky, z ktorých má každé svoju históriu a tradície. Najrozšírenejším jazykom je friulčina. Na východe žije aj slovinská menšina. Ekonomiku regiónu tvorí najmä poľnohospodárstvo, ťažký priemysel a turizmus.

Graz

Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.

Italo Svevo

Italo Svevo, vlastným menom Aron Hector Schmitz (* 19. december 1861, Terst, Taliansko – † 13. september 1928, Motta di Livenza) bol taliansky spisovateľ.

Jadranské more

Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom. Na juhu je Otrantský prieliv, široký 71 km, ktorý spája Jadran s Iónskym morom. More je dlhé asi 800, široké 150 až 200 km a zaberá plochu asi 144 000 km². Najväčšiu hĺbku 1 589 m dosahuje v južnej časti, no prevažujú hĺbky do 200 m. Teplota povrchových vrstiev vody v lete 24 – 26 °C, v zime 7 – 13 °C, slanosť 35 – 38 ‰.

Johann Joachim Winckelmann

Johann Joachim Winckelmann (* 9. december 1717, Stendal, Nemecko – † 8. jún 1768, Terst, Taliansko) bol nemecký archeológ, znalec antického umenia, zakladateľ teórie klasicizmu. Autor prvej veľkej syntézy dejín výtvarného umenia.

Vývin umenia je podmienený prírodnými faktormi (podnebím), ako aj spoločenskými faktormi (napr. vplyvom štátneho zriadenia) a nimi vyvolaného spôsobu myslenia.

Starogrécke umenie stelesňuje vznešenú prostotu a pokojnú majestátnosť; zrodilo sa v slobode a je estetickým ideálom hodným nasledovania. O gréckom umení tiež tvrdil: "Študovať dejiny gréckeho umenia znamená študovať dejiny umenia celého ľudstva." Winckelmannova teória o úrovni tohto umenia, ktoré bolo dlhodobo aj jediným známym umením, však mala za následok, že umenie dovtedy nepoznaných kultúr ako Egypta či Orientu boli dlhodobo pokladané za nižšie a barbarské.

Ludwig Boltzmann

Ludwig Boltzmann (20. február 1844 Viedeň – 5. september 1906, Terst, Taliansko) bol rakúsky fyzik, zakladateľ štatistickej fyziky.

Narodil sa na viedenskom predmestí Erdberg v rodine daňového úradníka. Študoval fyziku na univerzite vo Viedni, Heidelbergu a v Berlíne. Roku 1866 získal doktorát a nasledujúce dva roky pracoval ako asistent profesora Josefa Stefana na univerzite vo Viedni. Ako 25 ročný sa stal profesorom matematickej fyziky na univerzite v Grazi (Štajerskom Hradci). Po smrti profesora Stefana sa vrátil do Viedne a tu až do konca života vyučoval fyziku.

Sformuloval Boltzmannovo rozdelenie, ktoré umožňuje spočítať rozdelenie molekúl plynu, ktoré sa stalo dôležitou súčasťou termodynamických výpočtov. Roku 1877 pripojil Boltzmannovu konštantu. Jeho slávna rovnica opisuje schopnosť každého plynu zaujať po čase stav rovnomerne rozdelenej energie.

Ako prvý použil štatistickú metódu pre opis tepelného žiarenia. Roku 1884 odvodil tzv. Stefanov-Boltzmannov zákon opisujúci časť tepelného spektra telies.

Ku koncu života trpel depresiami, trápila ho slepota a silná astma. V roku 1906 sa v Terste obesil. Je pochovaný vo Viedni.

Majstrovstvá Európy v bejzbale 1979

Majstrovstvá Európy v bejzbale 1979 bol v poradí 16. turnaj majstrovstiev Európy v bejzbale mužov, ktoré organizuje Európska bejzbalová konfederácia (CEB). Konal sa v mestách Terst a Ronchi dei Legioniari, v Taliansku v dňoch od 11. – 19. augusta 1979, za účasti iba 4 tímov. Taliansko bolo organizátorom európskeho šampionátu štvrtýkrát, predtým hostilo toto podujatie v rokoch 1956, 1964 a 1971. Hlavným dejiskom turnaja bol novovybudovaný terstský bejzbalový štadión Stadio di Prosecco pre 6 000 divákov, ktorý bol postavený špeciálne pre tieto majstrovstvá. Tretí titul v rade a štvrtý celkovo získalo domáce Taliansko, ktoré vo finálovej sérii, hranej na 4 zápasy, zvíťazilo nad Holandskom.Tieto majstrovstvá zároveň slúžili ako kvalifikácia európskych družstiev na Majstrovstvá sveta 1980, ktoré organizovalo Japonsko. Kvalifikovali sa na ne 2 najlepšie družstvá.

Majstrovstvá sveta vo futbale 1934

Majstrovstvá sveta vo futbale 1934, boli druhé majstrovstvá sveta a konali sa v Taliansku od 27. mája do 10. júna. FIFA vybrala ako hostiteľa Taliansko v októbri 1932. Boli to prvé majstrovstvá sveta do ktorých sa museli mužstvá kvalifikovať. 32 národných tímov vstúpilo do kvalifikácie, a z nich 16 postúpilo na záverečný turnaj do Talianska.

Taliansko sa stalo druhým víťazom v histórii keď vo finále zdolalo Česko-Slovensko 2-1.

Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2014

Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2014 boli v poradí 17. Majstrovstvá sveta vo volejbale žien, ktoré organizuje Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB). Konali sa od 23. septembra – 12. októbra v šiestich talianskych mestách: Bari, Miláno, Modena, Rím, Terst a Verona, za účasti 24 tímov. Taliansko prvýkrát organizovalo ženské MS, predtým však dvakrát hostilo mužský svetový šampionát, v rokoch 1978 a 1990. Svoj historický titul získalo družstvo Spojených štátov po štvorsetovom finálovom víťazstve nad Čínou. Obhajca titulu z Ruska skončil na 6. mieste.

FIVB pridelila Taliansku právo hostiť MS 2014 v marci 2010 na kongrese v Dominikánskej republike. Druhým usporiadateľským kandidátom bolo Japonsko.

Margherita Hacková

Margherita Hacková (* 12. jún 1922, Florencia, Taliansko – † 29. jún 2013, Terst) bola talianska astrofyzička a popularizátorka vedy.

Rakúsko-Uhorsko

Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 – 1918 v strednej Európe.

Rozlohou 676 648 km² bolo druhým najväčším štátom Európy po Rusku a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po Rusku a Nemecku.

Svetozar Marković

Svetozar Marković (srb. Светозар Марковић; * 9. september 1846, Zaječar, Srbsko – † 26. február 1875, Terst, Taliansko) bol srbský filozof, literárny kritik, zakladateľ revolučnodemokratickej ideológie v Srbsku.

Marković sa nazdával, že v podmienkach Srbska možno po víťazstve ľudovej revolúcie obísť kapitalizmus a dospieť k socializmu, a to opierajúc sa o roľnícku občinu. Markovič vyslovil myšlienku národnej rovnoprávnosti a federácie všetkých balkánskych národov.

Terstský záliv

Terstský záliv (tal. Golfo di Trieste, slovin. Tržaški zaliv, chorv. Tršćanski zaljev) je plytký záliv v severovýchodnej časti Jadranského mora.

Terstský záliv je obklopený pobrežím Talianska, Slovinska a Chorvátska. Jeho pobrežná línia vedie od Grada cez Terst, Koper, Piran (Slovinsko) až po Savudriju (Chorvátsko). Vo východnej časti sa nachádza mesto Terst s veľkým prístavom, o niečo južnejšie je najvýznamnejší slovinský prístav Koper.

V Terstskom zálive sa nachádzajú 4 menšie zátoky:

Panzanská zátoka

Muggská zátoka

Koperská zátoka

Piranská zátoka

US Triestina Calcio

Unione Sportiva Triestina alebo len Triestina je futbalový klub z talianskeho mesta Terst. V sezóne 2012/13 mal hrávať štvrtú najvyššiu taliansku futbalovú súťaž Lega Pro Seconda Divisione. Pre bankrot zatiaľ nie je isté, kde bude klub hrať, ani aká bude vôbec jeho budúcnosť.

Zoznam miest v Taliansku

Toto je zoznam talianskych miest nad 100 000 obyvateľov, radený podľa počtu obyvateľov.

Furlansko-Júlske Benátky - obce provincie Terst

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.