Tanach

Tanach (alebo Tenach, hebr. תנ״ך) je akronym, ktorým Židia označujú kánon hebrejskej Biblie. Je nazývaný tiež Mikra (hebr. מקרא), čiže Písmo. V kresťanskom ponímaní predstavuje knihy Starého zákona. Tanach je rozdelený na tri časti - Tóra, Nevi'im, Ketuvim (čo znamená Zákon, Proroci, Spisy), pričom prvé písmená týchto slov (hebrejské spoluhlásky T-N-K) tvoria samotné slovo Tanach.

Tanach sa ďalej člení na 24 kníh:

  1. Genesis (Be-rešit, hebr. בראשית)
  2. Exodus (Šmot, hebr. שמות)
  3. Leviticus (Va-jikra, hebr. ויקרא)
  4. Numeri (Be-midbar, hebr. במדבר)
  5. Deuteronómium (Dvarim, hebr. דברים)
  • Prorocké knihy (Nevi'im, hebr. נביאים - Proroci):
    • Skorší proroci (Nevi'im rišonim, hebr. נביאים ראשונים):
  1. Jozue (Jehošua, hebr. יהושע)
  2. Sudcovia (Šoftim, hebr. שופטים)
  3. Samuel (Šemuel, hebr. שמואל)
  4. Kniha kráľov (Melachim, hebr. מלכים)
    • Neskorší proroci (Nevi'im acharonim, hebr. נביאים אחרונים):
  1. Izaiáš (Ješajahu, hebr. ישעיהו)
  2. Jeremiáš (Jirmijahu, hebr. ירמיהו)
  3. Ezechiel (Jechezkel, hebr. יחזקאל)
  4. Malí proroci (Trej Asar, hebr. תרי עשר - Dvanásť): Hozeáš, Jóel, Ámos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Haggeus, Zachariáš, Malachiáš (Hošea, Joel, Amos, Ovadja, Jona, Micha, Nachum, Chavakuk, Cefanja, Chaggaj, Zecharja, Malachi)
  • Spisy (Ketuvim, hebr. כתובים):
  1. Žalmy (Tehilim, hebr. תהלים)
  2. Jób (Ijov, hebr. איוב)
  3. Príslovia (Mišlej, hebr. משלי)
  4. Rút (Rut, hebr. רות)
  5. Pieseň Šalamúnova, Pieseň piesní, Veľpieseň (Šir ha-širim, hebr. שיר השירים)
  6. Kazateľ (Kohelet, hebr. קהלת)
  7. Žalospevy, Plač Jeremiášov (Ejcha, hebr. איכה)
  8. Ester (Ester, hebr. אסתר)
  9. Daniel (Daniel, דניאל)
  10. Ezdráš, Nehemiáš (Ezra ve-Nechemja, hebr. עזרא ונחמיה)
  11. Knihy kroník, Paralipomenon (Divrej ha-jamim, hebr. דברי הימים)
Židia a judaizmus
Star of David.svg Lukhot Habrit.svg Menora.svg
Židia · Judaizmus · Kto je žid











Targum
Tanach z 11. storočia s aramejským prekladom (targúm)

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tanach
Abrahámovské náboženstvo

Abrahámovské náboženstvo je náboženstvo, ktoré uznáva Abraháma ako praotca.

Sú tri základné abrahámovské náboženstvá:

judaizmus

kresťanstvo

islamVšetky tri majú spoločný základ v Starom zákone.

Ide najmä o judaizmus, kresťanstvo a islam, teda svetové náboženstvá priamo či nepriamo ovplyvnené starovekým židovským náboženstvom.

Napriek radu odlišností majú abrahámovské náboženstvá rad spoločných znakov. Spája ich najmä viera v jedného osobného Boha – monoteizmus, pričom Boh je zároveň chápaný ako tvorca a sudca sveta a človeka, ktorý odmeňuje dobrých a trestá zlých ľudí (na tomto svete a podľa niektorých tradícii i posmrtne). Ľudia môžu mať k tomuto Bohu osobný vzťah prejavujúci sa najmä modlitbou a konaním dobrých skutkov; častý, hoci nie všeobecne prítomný je aj dôraz na povinnosť šírenia svojej viery (misia).

Kresťanstvo a židovstvo priamo zdieľajú svoje sväté Písma: spisy nazývané v judaizme Tanach sú u katolíckych a pravoslávnych kresťanov súčasťou Starého zákona a teda ich Biblie, zatiaľ čo protestanti dokonca Tanach chápu ako celý Starý zákon. I posvätné Písma špecifické pre jednotlivé náboženstvá často preberajú teologické obsahy, postavy a príbehy zo spisov historicky starších náboženstiev, hoci tieto tradície často pretvárajú a reinterpretujú. Kresťanský Nový zákon tak naväzuje na prorocké očakávania Starého zákona a udalosti Ježišovho života a smrti vykladá v duchu týchto proroctiev.

Mohamed tiež zo začiatku považoval pôvodné židovské a kresťanské zjavenie za pravé a nadviazal na ne. V Koráne sa o Biblii hovorí ako o svätej knihe, ktorá bola Ježišovi zjavená rovnako ako Mohamedovi Korán. Až neskôr islamská právna veda zaujala stanovisko, podľa ktorého kresťania chápu Ježišom odovzdané zjavenia nesprávne, v Koráne o tom zmienka nie je.

Podľa islamu kresťania a židia chápu náuku obsiahnutú v Písme prekrútene a pravdu zvestujú len čiastočne, pretože pravdu v celej svojej hĺbke obsahuje len Korán. Hoci moslimovia Bibliu a jej náuku odmietajú, zdieľajú so židmi a kresťanmi okrem viery v Abraháma aj veľa ďalších prvkov, napríklad modifikované Desatoro alebo vieru v Ježiša ako jedného z prorokov.

Bar micva

Bar micva (aram. בר מצוה – syn prikázania) je v judaizme označenie pre nábožensky dospelého chlapca aj pre prechodový rituál, ktorý sprevádza dosiahnutie náboženskej dospelosti, a pri ktorom je chlapec prijatý za plnoprávneho člena náboženskej obce.

Židovský chlapec sa automaticky stáva „bar micva“ po dovŕšení 13. roku veku. Od tejto chvíle je povinný dodržiavať všetky náboženské prikázania – micvot, ako napr. nasadzovať si tfilin. Rituál bar micva sa spravidla koná na nasledujúci šabat v synagóge. Najdôležitejším bodom rituálu je prvé vyvolanie nábožensky už spôsobilého chlapca k čítaniu z Tóry.

Biblia

Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Svätá Biblia; z gr. biblia = knihy, príbehy) je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté. Kresťania o Biblii veria, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. Ústrednou témou samotnej Biblie je Boh a Jeho vzťah k ľuďom, k celému ľudstvu a svetu.

Knihy prvej časti Biblie (Starého zákona) boli zväčša ustálené už v 5. storočí pred Kr., ale definitívna podoba Biblie sa ustálila až v 9. stor. po Kr.

Biblia je napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Názov „Biblia“ jej dal cirkevný otec svätý Ján Zlatoústy (zomrel roku 407).

Chasidizmus

Chasidizmus (hebr. חסידות - chasidut - zbožnosť) je židovské nábožensko-mystické hnutie, ktoré vzniklo v 18. storočí v Poľsku, Litve a Ukrajine, rozšírilo sa v Rusku a iných krajinách. Chasidizmus sprístupnil Západu vo svojich mnohých dielach Martin Buber. Ďalšie informácie o chasídizme nájdete v knihe Jaroslava Franeka : Judaizmus a prof. Christophera Partridgea Viery a vyznania : Nový sprievodca náboženstvami sveta.

Hebrejská biblia

Hebrejská biblia je pojem označujúci spoločné časti židovského a kresťanského kánonu. Mnohí biblisti ho používajú ako neutrálny pojem, ktorý sa uprednostňuje pred málo známym židovským termínom Tanach a kresťanským termínom Starý zákon, negatívne poznačeným tzv. substitučnou teológiou.

Označenie hebrejská sa vzťahuje buď na hebrejský jazyk, v ktorom bola väčšina spisov hebrejskej biblie napísaná, alebo k národu Hebrejov, čiže starovekých Izraelitov.

Pretože termín „hebrejská biblia“ sa vzťahuje iba na tie časti kánonov, ktoré majú obidve náboženstvá spoločné, nezahŕňa tzv. deuterokanonické spisy, ktoré sú obsiahnuté v tzv. alexandrijskom kánone preloženom do hovorovej gréčtiny pod názvom Septuaginta. Deuterokanonické spisy uznávajú ako kanonické katolícka aj pravoslávne cirkvi. Ich kanonicitu odmietajú protestantské cirkvi. Zjednodušene teda možno povedať, že termín hebrejská biblia sa kryje s pojmom Starý zákon tak, ako ho chápu protestanti.

Hebrejský kalendár

Hebrejský kalendár (hebr. הלוח העברי - ha-luach ha-ivri) alebo židovský kalendár je lunisolárny kalendár používaný v judaizme a v Izraeli. Podľa hebrejského kalendára sa stanovujú dátumy židovských sviatkov, určujú sa čítania z Tóry počas šabatových bohoslužieb, jarcajt (výročný deň smrti blízkeho príbuzného) a náležité žalmy pre každodennú recitáciu. Pravidlá určovania hebrejského kalendára definitívne stanovil v roku 359 patriarcha Hilel II.

Mesiace sa v hebrejského kalendári počítajú podľa mesačného cyklu, počítanie rokov je prispôsobené slnečnému cyklu. Líši sa teda od lunárneho islamského kalendára aj od solárneho gregoriánskeho kalendára. Roky sa počítajú od tradičného dátumu stvorenia sveta (AM - anno mundi).

Hebrejčina

Hebrejčina (עברית) (ak sa chápe ako 1 jazyk) alebo hebrejské jazyky (ak sa chápe ako skupina jazykov) je označenie nasledujúcich semitských jazykov/nárečí:

z časového hľadiska:

starohebrejčina (klasická hebrejčina, biblická hebrejčina)

mišnaická hebrejčina

stredoveká hebrejčina

novohebrejčina (moderná hebrejčina čiže ivrit)

špeciálne varianty (nárečia) v dôsledku veľkého geografického rozšírenia:

jemenská hebrejčina

mizrachijská hebrejčina

sefardská hebrejčina

aškenázska hebrejčina

samaritánska hebrejčina

tiberiadska hebrejčinaNajčastejšie sa slovo vzťahuje buď na novohebrejčinu, alebo na starohebrejčinu. Dnes slovo hebrejčina označuje spravidla novohebrejčinu, jazyk umelo vytvorený na základe starohebrejčiny.

Hebrejčina patrí do rodiny semitských jazykov do severozápadnej skupiny a do tzv. kanaánskych jazykov. Jej pôvod siaha zrejme do neskorej kanaánčiny. Najstaršie stopy kanaánskej reči s hebrejskými idiómami objavili archeológovia v Ras Šamra (Ugaritu) a pochádzajú z 20. storočia pred Kr.

Jidiš

Jidiš (ייִדיש) je západogermánsky židovský jazyk, ktorým hovorí okolo štyroch miliónov Židov po celom svete. Sám názov jidiš znamená židovský (po nemecky jüdisch) a je skratkou z pôvodného „jidiš dajč“ (ייִדיש־דײַטש), teda „židovská nemčina“. Hovorená forma je aj dnes nemčine blízka, jidiš však obsahuje mnoho výpožičiek z hebrejčiny a jazykov mnoho národov, v ktorých susedstve Židia žili.

Jidiš sa zapisuje hebrejskou abecedou. Je tak jediným germánskym jazykom, ktorý nepoužíva latinku. Rozvíjal sa od raného stredoveku. Asi 70 – 80 % slovnej zásoby pochádza z nemčiny, výrazy súvisiace s židovskou kultúrnou tradíciou sú obvykle hebrejského alebo aramejského pôvodu. Nemčina a jidiš si však nie sú všeobecne vzájomne zrozumiteľné, to platí obzvlášť o nemecky hovoriacich.

Jordán

Jordán (hebr. נהר הירדן‎, Nahar ha-Jarden, arab. نهر أردن, Nahr al-Urdun) je rieka pretekajúca Východoafrickou priekopovou prepadlinou, ktorá tvorí hranicu medzi Izraelom, Jordánskom a Západným brehom Jordánu.

Je to najväčšia izraelská rieka, ktorá meria 251 kilometrov a plocha jej povodia je 18 300 km². Vzniká sútokom troch riečok v údolí Chula, počas svojho toku preteká Tiberiadskym jazerom a nakoniec sa vlieva do Mŕtveho mora. Veľkú časť vôd rieky ľudia využívajú ako pitnú vodu alebo na potreby zavlažovania či priemyslu. Historicky a nábožensky sa považuje za jednu z najposvätnejších riek sveta.

Judaizmus

Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam). Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich (podľa údajov z roku 2005 ). Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov. Judaizmus preto býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov.

Kabala

Kabala (z hebr. "prijatie, schopnosť duše pochopiť nadprirodzené idey, tradícia") je mystický smer v židovskej filozofii, ktorý sa ňou vinie od počiatku a výrazné miesto nadobúda v 9. stor. až 13. storočí.

V kabale dominuje problematika kozmologická. Pojem kabaly je strešný pojem rôznych spôsobov priblíženia sa k bohu prostredníctvom koncentrácie na modlitbu, ponorením sa do seba alebo vykonávaním mystických praktík. Teoretická kabala sa usiluje o poznanie, praktickej kabale ide o mágiu, vytváranie amuletov, o praktické dôsledky gematrie.

Cieľom praktickej kabaly bolo často urýchlenie príchodu Mesiáša na zem. Kabalisti študovali rôzne

možnosti označenia boha, mnohosť božieho zjavenia a jednotu v jeho pozadí (kabala je v tomto zmysle monistická) (cf. boh (kabala)). Stvorenie má stupne a svet je rozdelený na duchovné sféry (sfira).

Sféry, ktoré sú nám najbližšie, majú vlastnosti prístupné nášmu chápaniu; čím sú sféry bližšie k bohu, tým sú pre nás nepochopiteľnejšie. Medzi sférami existuje komunikácia v oboch smeroch. Človeku sa v systéme sfér pripisuje nezastupiteľná funkcia ako udržiavateľovi existencie sveta. Prvý človek bol nebeský, čistý a vládol prírode. V jeho duši boli zastúpené duše všetkých neskorších ľudí. Kabala verí v prevteľovanie. Dejinný vývoj vedie k zhmotneniu sveta prostredníctvom hriechu.

Dnešný svet má narušenú prirodzenú rovnováhu komunikácie medzi jednotlivými sférami, tento stav sa napraví po príchode Mesiáša. Zlo vzniklo rozbitím sefirot, ktoré boli obalmi alebo nádobami udržiavajúcimi božské prvotné žiarenie. Rozbitie spôsobilo zhmotnenie sveta, ale na všetkých črepinách zostali zvyšky prvotného žiarenia. Boh sa odráža vo všetkom, dokonca aj v zle.

Korán

Korán (arab. القرآن al-qurʾān – recitácia, prednes) je svätá kniha islamu. Obsahuje náboženské, etické, právne a kultové zásady a pravidlá konania. Korán bol zostavený v polovici 7. stor. z výrokov Mohameda. Moslimovia považujú Korán za božie zjavenie.

Korán sa delí na 114 kapitol zvaných súry, ktoré majú chiliastický a morálne náučný obsah. Jednotlivé súry sa delia na verše – áje – ktorých je v celom Koráne 6236.

Nový zákon

Nový zákon alebo Nová zmluva je zbierka svätých kníh, ktoré vznikli v kruhoch kresťanstva a sú súčasťou kresťanskej Biblie. V dnešných vydaniach v zmysle kánonu vytvoreného v 5. st. zahŕňa 27 spisov. Sú to 4 evanjeliá - Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša a Evanjelium podľa Jána. Nasleduje kniha Skutky apoštolov, ktorou sa uzatvára členenie Novej zmluvy podľa historických kníh, v západnom usporiadaní potom nasleduje trinásť Pavlových listov (resp. 14 v širšom zmysle), ktoré usporiadal svätý Augustín podľa istej obsahovej spätosti, a sedem tzv. katolíckych listov. Novú zmluvu uzatvára Apokalypsa čiže Zjavenie svätého Jána. Podľa východného usporiadania, ktoré používa napr. gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, nasleduje po Skutkoch svätých apoštolov sedem katolíckych (všeobecných) listov a až potom Pavlove listy a nakoniec Zjavenie svätého Jána. Jazykom Novej zmluvy je gréčtina a aramejčina.

Sefardskí Židia

Sefardskí Židia (iné názvy: Sefardi, zriedkavo: Sefardimovia, sefardim; hebr. ספרדים‎ – sefardim alebo sfaradim) sú prúd európskeho židovstva, predstavovaný pôvodne v stredoveku Židmi Pyrenejského polostrova (Španielska a Portugalska) a neskôr, po vyhnaní týchto Židov z Pyrenejského polostrova v rokoch 1492 – 1497 a 1531, ich potomkami, ktorí sa uchýlili do rôznych končín sveta.

V prvých storočiach po vyhnaní sa usídlili zväčša v okolí Stredozemného mora, najmä na Balkáne. Dnes žijú hlavne v Izraeli, USA, vo Francúzsku, v Holandsku a v Turecku.

Označenie pochádza z hebrejského výrazu pre Španielsko – Sefarad (ספרד).

Starý zákon

Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré židovské náboženstvo (pod názvom Tanach alebo Tenach) pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k Novému zákonu).

Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj knihami zmluvy (hebr. sifrej ha-berit); pozri zmluva (náboženstvo). Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).

Talmud

Talmud (po hebrejsky תלמוד - učenie, štúdium) je spolu s Tanachom (hebrejskou Bibliou) najdôležitejším náboženským textom judaizmu.

Primárne ide o komentár k Mišne, do ktorého však boli začlenené rozličné ďalšie látky ako naratívneho, tak náboženskoprávneho charakteru, akademické debaty, diskusie a výklady biblického textu. Talmud je nesmierne rozsiahle kolektívne dielo, navyše existujú dve verzie Talmudu - rozsiahlejší babylonský a kratší palestínsky (jeruzalemský).

Tóra

Tóra (hebr. zákon, príkaz, ukazovateľ, zozbierané) je výraz pre:

pentateuch, a to tak pre obsah pentateuchu, ako aj pre posvätný zvitok s jeho textom

všetky morálne a rituálne predpisy obsiahnuté v pentateuchu a halachických častiach Talmudu.

Zoznam kníh Biblie

Kánonický zoznam jednotlivých kníh Biblie (čiže spisov Biblie) je iný u židov, katolíkov, protestantov a pravoslávnych kresťanov, hoci sa do veľkej miery prekrýva. Židia tiež používajú iné poradie kníh ako kresťania. Dolu uvedená tabuľka porovnáva kánony uvedených náboženstiev.

Treba poznamenať, že zoznamy platné pre jednotlivé východné pravoslávne (=gréckopravoslávne/grécko-ortodoxné) a staroorientálne (napr. Kopti) cirkvi sa môžu trocha odlišovať od dolu uvedených. Zoznam uvedený pre tieto náboženstvá je vždy najširšou verziou, čiže ak čo i len jedna z východných cirkví knihu akceptuje, je v zozname zahrnutá. Knihy akceptované Katolíckou cirkvou sú vo východných kánonoch vždy zahrnuté.

Šabat

Šabat (hebr. שבת‎, výslovnosť v jidiš šabes) alebo sabat je v judaizme siedmy, sviatočný deň v týždni, sobota. Je dňom odpočinku a modlitby. Začína sa v piatok tesne pred západom slnka a končí v sobotu po západe slnka.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.