Svetový čas

Svetový čas (SČ) (angl. Universal Time (UT)) je pásmový čas okolo nultého poludníka, ktorý prechádza greenwichskou hvezdárňou v Anglicku.

Zaviedla ho IAU (International Astronomical Union, čo znamená Medzinárodná astronomická únia) v roku 1925. Je to základný čas pre všetky astronomické observatóriá na svete.

Postupne vznikli tieto druhy svetových časov:

  • UT0 : je čas odvodený z astronomických pozorovaní, vzťahujúci sa na nultý poludník
  • UT1: alebo rotačný čas: je UT0 upravený o pohyb zemského pólu
  • UT2: je UT1 upravený o ročné variácie v rotácii Zeme
  • UTC (Koordinovaný svetový čas, po anglicky Universal Time Coordinated): je čas definovaný na základe medzinárodného atómového času upravovaný v pravidelných intervaloch skokom o 1 sekundu tak, aby sa od času UT1 neodlišoval o viac ako 0,7 sekundy.
  • Efemeridový čas (EČ, po anglicky ET): je čas UT2 vzťahovaný na začiatok tropického roka 1900
Greenwichský poludník

Greenwichský poludník alebo nultý poludník alebo základný poludník (Zeme) je zemský poludník prechádzajúci hvezdárňou v Greenwichi. Od tohto poludníka sa počítajú zemepisné dĺžky, a to kladne východne od neho a záporne západne od neho. Základný poludník je aj základom na určovanie jednotného času platného pre celú Zem (svetový čas).

Koordinovaný svetový čas

Koordinovaný svetový čas alebo Coordinated Universal Time (UTC) je časový štandard založený na Medzinárodnom atómovom čase s priestupnou sekundou, ktorá sa aplikuje nepravidelne, aby sa dosiahla synchronizácia so spomaľujúcou sa rotáciou Zeme.

Niekedy sa nazýva aj ako Zulu time, označovaný písmenom Z za časovým údajom. UTC je základ systému občianskeho času, jednotlivé časová pásma sa definujú svojimi odchýlkami od UTC. UTC je ako základ systému merania času nástupcom GMT (Greenwich Mean Time – greenwichský stredný čas) a v neformálnom vyjadrovaní sa s ním niekedy zamieňa. Na rozdiel od GMT, ktorý udáva čas platný v časovom pásme základného poludníka, ktorý sa zakladá na rotácii Zeme, sa UTC zakladá na atómových hodinách, tzn. od rotácie Zeme nezávisí.

Keďže rotácia Zeme sa mierne spomaľuje, GMT sa oproti UTC postupne oneskoruje. Aby sa UTC dal používať v praktickom živote, ktorý je s rotáciou Zeme spätý, udržiava sa v rozhraní ±0,9 sekundy od UT1; ak sa táto odchýlka prekročí, o polnoci najbližšieho 30. júna alebo 31. decembra sa pridá alebo (teoreticky) odoberie tzv. priestupná sekunda, takže tento deň sa končí v čase 23.59:60, resp. 23.59:58 (na rozdiel od bežného 23.59:59). K tomuto dochádza v priemere raz za rok až rok a pol. Keďže sa rotácia Zeme spomaľuje, priestupné sekundy sa vždy pridávajú, ale teoreticky sa ráta aj s možnosťou odobratej priestupnej sekundy. O tom, či sa v patričnom termíne priestupná sekunda použije, rozhoduje podľa merania rotácie Zeme International Earth Rotation and Reference Systems Service.

Medzinárodný štandard času UTC sa určuje v národných časových laboratóriách, ktoré sú vybavené atómovými hodinami. Z týchto meraní Bureau International des Poids et Mesures (Medzinárodný úrad mier a váh) určí úplne presnú hodnotu UTC, lebo jednotlivé atómové hodiny sa môžu o niekoľko nanosekúnd navzájom odlišovať.

Medzinárodný filmový festival Bratislava

Medzinárodný filmový festival Bratislava (po angl. International Film Festival Bratislava, skratka IFFBA) známy aj ako Bratislavský filmový festival je medzinárodná prehliadka filmov, ktorá sa koná koncom jesene v Bratislave. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 1999. Ide o súťažný festival, so stálou súťažnou sekciou: Medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov, v ktorej už od 1. ročníka súťažia diela začínajúcich filmárov. Podľa štatútu sa v tejto súťaži udeľujú 4 ceny:

GRAND PRIX za najlepší film

Cena pre najlepšieho režiséra (pôvodne Zvláštna cena za réžiu)

Cena za najlepší ženský herecký výkon

Cena za najlepší mužský herecký výkonSúčasťou festivalu boli aj:

Medzinárodná súťaž dokumentárnych filmov, od 11. do 19. ročníka (2009-2017) s udeľovaním ceny:

Cena za najlepší dokumentárny film

Medzinárodná súťaž krátkych filmov, od 11. do 19. ročníka (2009-2017) s udeľovaním ceny:

Cena za najlepší krátky filmOkrem uvedených štatutárnych cien, sa na festivale nepravidelne udeľujú aj iné ocenenia a uznania:

Ocenenie za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii, od 7. ročníka (2005)

Ocenenie za dlhoročnú umeleckú tvorbu s umiestnením Pamätnej dlaždice na filmovom chodníku slávy, od 11. ročníka (2009)

Pásmový čas

Pásmový čas je miestny stredný slnečný čas vhodne zvoleného poludníka platiaci pre isté pásmo, ktorým poludník prechádza. Po rozvoji dopravy a obchodu systém miestnych časov už nevyhovoval, a preto bola celá Zem rozdelená na 24 poludníkových pásiem širokých 15° (časovo - 1 h). Celé pásmo má čas, ktorý platí pre stred pásma. Hranice pásiem nie sú striktné, ale berú sa do úvahy polohy a hranice jednotlivých krajín a kontinentov. Základom celej sústavy je greenwichský alebo svetový čas. Druhé pásmo 15° východne od greenwichského poludníka má o 1 h väčší čas a označuje sa ako stredoeurópsky čas (SEČ). Základný poludník tohto pásma prechádza v Česku Jindřichovým Hradcom. Druhé pásmo západne od greenwichského poludníka má o 1 h menej, ako je svetový čas.

Sandford Fleming

Sir Sandford Fleming (* 7. január 1827, Kirkcaldy, Spojené kráľovstvo – † 22. júl 1915, Halifax, Kanada) bol kanadský inžinier a vynálezca škótskeho pôvodu. Najviac sa preslávil zavedením svetového štandardného času a presadením časových zón. K jeho prácam patrí tiež prvá kanadská známka. Bol veľmi plodný v oblasti kartografie.

Sekunda

Sekunda je základná fyzikálna jednotka sústavy SI, jednotka času.

1 sekunda je čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia (133Cs) pri teplote 0 kelvinov (podľa 13. CGPM, 1967–1968).

V bežnom živote sa sekundou rozumie 1/60 minúty alebo 1/3600 hodiny.

Pôvodne sa sekunda definovala ako 1/86400 stredného slnečného dňa.

V astronómii je 1 sekunda definovaná aj ako 1/31556925,9747 tropického roka 1900, január 0 o 12. hodine efemeridového času.

Slovensko

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 036 km² a žije tu približne 5 450 000 obyvateľov. Hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (106,7 km), Poľskom (541,1 km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km). Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú vysočiny a hory. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú Karpaty, na juhu sa rozprestiera Panónska panva. Hlavným mestom je Bratislava, úradným jazykom je slovenčina.

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia satelitnej vojnovej Slovenskej republiky). Dňa 1. januára 1993 vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Eurozóny, oficiálnou menou sa stalo euro.

Slovensko je parlamentnou demokraciou s demokratickými inštitúciami. V hospodárstve sa vyznačuje prevažne sebestačnou poľnohospodárskou produkciou, modernizovaným priemyslom a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje ako v podiele hrubého domáceho produktu, tak pracovnej sily. Celkovo je ekonomika Slovenska veľmi úspešná a patrí medzi jedny z najrýchlejšie rastúcich v regióne. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom ku geografickému profilu krajiny redšie rozložená, avšak v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii.

Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s Českom. Predtým konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v posledných rokoch zlepšili. Na Slovensku žije silná maďarská a rómska menšina. Slovensko má bohatú kultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok.

Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)

Svätá Helena je ostrov v južnom Atlantiku.

Ostrov Svätá Helena s hlavný mestom Jamestown je populárny hlavne tým, že tu strávil Napoleon posledné roky svojho života. Platí sa tu špeciálnym platidlom. Ostrov preslávili aj poštové známky, ktoré sú pre zberateľov veľmi cenné.

Svätá Helena (zámorské územie)

Svätá Helena, dlhý tvar Svätá Helena, Ascension a Tristan da Cunha (staršie: Svätá Helena a závislé územia), je zámorské územie Spojeného kráľovstva pozostávajúce z týchto ostrovov v Atlantickom oceáne:

Svätá Helena

Ascension

Tristan da CunhaSprávnym mestom územia je Jamestown, nachádzajúci sa na ostrove Svätá Helena. Počet obyvateľov: vyše 6 000, rozloha: 702 km², úradný jazyk: angličtina.

Ascension má svoje letisko, zatiaľ čo hlavný ostrov Saint Helena s hlavným mestom Jamestown letisko zatiaľ nemá. Na ostrov Ascension sa dá dostať bud lietadlom z letiska Norton Brize v Anglicku cca za 50 tis. spiatočná letenka. Druhou možnosťou je použitie výletnej lode RMS Saint Helena, ktorá vyráža z Portlandu z Anglicka, zastavuje na Kanárskych ostrovoch, Ascensione a Saint Helene a smeruje až do Kapského Mesta v Juhoafrickej repubike.

The O2

The O2, pôvodne Millenium Dome (dosl. Dóm milénia) alebo (hovorovo) The Dome (Dóm), je veľká budova kopulovitého tvaru vybudovaná pôvodne na veľkú oslavu príchodu tretieho milénia. Nachádza sa na Greenwich Peninsula na juhovýchode Londýna v Anglicku.

Západoeurópsky čas

Západoeurópsky čas (ZEČ), angl. Western European Time (WET), je jedným z časových pásiem patriacich do pásma UTC Z. Je to koordinovaný svetový čas. Používa sa v západnej európe a v západnej časti Afriky.

Čas (filozofia)

Čas je dimenzia vystihujúca plynutie, trvanie bytia.

Časové pásmo

Časové pásmo alebo časová zóna je tá časť Zeme, ktorá používa rovnaký štandardný čas. Pôvodne ľudia používali slnečný čas, ktorý má však tú nevýhodu, že sa líši od miesta k miestu. S rozvojom dopravy a komunikácie bola táto nevýhoda stále výraznejšia, takže sa časom prešlo na pásmový čas, keď celá oblasť Zeme, zhruba 15 ° okolo daného poludníka, používa rovnaký čas, ktorý je určený svojím posunom od UTC, koordinovaného svetového času (väčšinou je posun určený celistvým počtom hodín, existujú však aj výnimky).

Základným časovým pásmom je pásmo, v ktorom platí UTC, a ktoré sa rozkladá okolo nultého poludníka, ktorý prechádza Kráľovskou hvezdárňou v Greenwichi (Londýn, Anglicko). Z tohto dôvodu sa pásmovému času zodpovedajúcemu UTC niekedy hovorí greenwichský stredný čas (GMT, Greenwich Mean Time).

Ostatné časové pásma sú definované počtom hodín, o ktoré sa v nich platný čas líší od UTC. Napr. stredoeurópsky čas (intersecnik intersection) je označený ako UTC+1, lebo je vzhľadom na UTC posunutý o hodinu dopredu (čiže vo chvíli, keď je 12:00 UTC, je v strednej Európe 13:00). Na západnej pologuli je čas oproti UTC posunutý naspäť (napr. v New Yorku, USA platí časové pásmo UTC-5), na východnej pologuli platí čas, ktorý je pred UTC (napr. v Hongkongu, Kórejskej republike je časové pásmo UTC+9).

Ideálne časové pásma by sa navzájom líšili o celý počet hodín, takže by Zem rozdelili na presné pruhy široké 15 °. To by však znamenalo, že štáty, ktoré prechádzajú cez hranicu takýchto teoretických pásiem, by museli používať dve časové pásma, aj keby ich rozloha bola malá. Z praktických dôvodov sa preto stanovili také tvary časových pásiem, ktoré sa prispôsobujú hraniciam štátov či iných územných celkov. Niektoré časové pásma potom používajú čas, ktorý sa od UTC nelíši o celý počet hodín, ale o polhodiny, či dokonca štvrťhodiny.

Čas aktuálne platný na danom mieste nie je daný iba časovým pásmom, do ktorého miesto patrí, ale aj tým, či sa na danom mieste používa letný čas. Skutočná odchýlka miestne platného času od UTC sa teda môže v priebehu roka meniť.

Ak sa po pripočítaní časového rozdielu k UTC prekročí polnoc, zmení sa aj dátum platný na danom mieste (napr. keď je piatok, 18:00 UTC, tak v pásme UTC+8 je sobota, 02:00). Dátum sa mení aj pri prekročení tzv. dátumovej hranice, ktorá prechádza zhruba po 180. poludníku, a ktorá tvorí hranicu medzi pásmami UTC+12 a UTC-12. Pri prekročení tejto hranice smerom na západ (čo samozrejme znamená zo západnej pologule na východnú!) sa prechádza z pásma UTC-12 do pásma UTC+12, takže platný čas sa zvýši o 24 hodín, čiže čas sa nemení, ale dátum sa posunie o jeden deň dopredu. Pri prechode smerom na východ je to naopak.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.