Svetové dedičstvo UNESCO

Lokalita Svetové dedičstvo UNESCO je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá, ako kandidát medzinárodného programu svetového dedičsriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu po splnení určitých podmienok získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Program bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 16. novembra 1972 , ktorá sa uskutočnila v Paríži.

Zoznam obsahuje 1007 lokalít, z toho 779 kultúrnych, 197 prírodných a 31 zmiešaných lokalít nachádzajúcich sa v 161 štátoch (stav v roku 2014).

Welterbe
Logo Svetového dedičstva UNESCO
Gizeh Cheops BW 1
Lokalita #86: Egyptské pyramídy v Gíze (Egypt)
GreatWall6
Lokalita #438: Veľký čínsky múr (Čína)
Sankt Petersburg Auferstehungskirche 2005 a
Lokalita #540: Historické centrum mesta Petrohrad (Rusko)

Definícia lokality

Kultúrne Dedičstvo

Definícia lokality kultúrneho dedičstva zahŕňa:

  • monumenty: architektonické diela, diela monumentálnych skulptúr a malieb, archeologické nálezy, nápisy, jaskynné obydlia a kombinácie prvkov, ktoré sú výnimočnou univerzálnou hodnotou z pohľadu histórie, umenia, alebo vedy;
  • skupiny budov: skupiny samostatných alebo spojených budov ktoré, kvôli ich architektúre, homogenite alebo miestu v krajine majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z pohľadu histórie, umenia, alebo vedy;
  • náleziská: diela človeka, alebo kombinácia prírodných a ľudských diel a miesta vrátane archeologických nálezísk, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z historického, estetického, etnologického alebo antropologického hľadiska.

Prírodné dedičstvo

Prírodné dedičstva zahŕňa:

  • prírodné prvky pozostávajúce z fyzických a biologických útvarov alebo skupín takých útvarov, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z estetického alebo vedeckého pohľadu;
  • geologické a fyziografické útvary a presne vymedzené územia, ktoré vytvárajú biotop ohrozených druhov zvierat a rastlín výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy a ochrany;
  • prírodné náleziská presne vymedzených prírodných území výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy, ochrany alebo prírodných krás.[1]

Kritériá výberu

Pôvodne boli kritériá pre zápis do Zoznamu rozdelené do dvoch kategórií podľa toho, či išlo o kultúrnu – kritériá (i) až (vi), alebo prírodnú pamiatku – kritériá (i) až (iv). Neskôr Výbor svetového dedičstva rozhodol, že tieto kritériá sa zlúčia. Výnimočná hodnota sa lokalite prisudzuje vtedy, ak spĺňa jedno alebo viacero z týchto kritérií:

  • (i) reprezentuje dielo (výtvor) ľudského tvorivého ducha;
  • (ii) predstavuje dôležitú vzájomnú výmenu (prienik) ľudských hodnôt, presahujúcu čas alebo pokrývajúcu kultúrnu oblasť sveta vo vývoji architektúry alebo technológie, pamiatkového umenia, plánovania miest alebo vzhľadu krajiny;
  • (iii) prináša výnimočnosť alebo aspoň výnimočné svedectvo o kultúrnej tradícii alebo civilizácii, ktorá je živá alebo už zanikla;
  • (iv) je výnimočným príkladom typu budovy, architektonického alebo technologického súboru alebo krajiny, ktorá predstavuje významnú etapu (významné etapy) ľudskej histórie;
  • (v) je výnimočným príkladom tradičného ľudského osídlenia, využitia pôdy alebo mora, ktorý reprezentuje danú kultúru (alebo kultúry), alebo ľudskú interakciu s prostredím, najmä ak sa lokalita stala zraniteľnou v dôsledku vplyvu nezvratných zmien.
  • (vi) je priamo alebo sprostredkovane spojená s udalosťami alebo životnými tradíciami, s ideami alebo vierovyznaniami, s umeleckými a literárnymi prácami výnimočného univerzálneho významu. (Výbor sa domnieva, že toto kritérium by malo byť prednostne používané pri súčasnom aplikovaní iného kritéria);
  • (vii) obsahuje mimoriadne prírodné úkazy alebo oblasti výnimočnej prírodnej krásy a estetickej dôležitosti;
  • (viii) je výnimočným príkladom reprezentujúcim dôležité etapy vývoja Zeme, vrátane dokladov života, dôležitých geologických procesov prebiehajúcich vo vývoji charakteru terénu alebo je významným geomorfologickým či fyziografickým útvarom;
  • (ix) je výnimočným príkladom reprezentujúcim významné prebiehajúce ekologické a biologické procesy vývoja a rozvoja pevniny, sladkých vôd, prímorských a morských ekosystémov a skupín rastlín a živočíchov;
  • (x) obsahuje najdôležitejšie a podstatné prírodné prostredia pre zachovanie biologickej rozmanitosti in situ vrátane tých, ktoré obsahujú ohrozené druhy výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy alebo ich ochrany.

Zoznam lokalít Svetového dedičstva

Lokality Svetového dedičstva na Slovensku

Kultúrne dedičstvo

Prírodné dedičstvo

Lokality v Predbežnom zozname – kandidáti na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO[2]

  1. Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami (1995)
  2. Tokajská vinárska oblasť (2002)
  3. Pôvodné lúky a pasienky Slovenska (2002)
  4. Pamätník Chatama Sófera (2002)
  5. Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji (2002)
  6. Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome (2002)
  7. Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice (2002)
  8. Prírodné rezervácie Tatier (2002)
  9. Krasové údolia Slovenska (2002)
  10. Prírodná a kultúrna krajina podunajského regiónu (2002)
  11. Hubová flóra Bukovských vrchov (2002)
  12. Herliansky gejzír (2002)
  13. Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradisko v Mikulčiciach – Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch (2007)

Referencie

  1. Convention Concerning the Protection of the World Cultural and Natural Heritage UNESCO (po anglicky)
  2. http://whc.unesco.org/en/statesparties/sk

Iné projekty

Externé odkazy

Bodamské jazero

Bodamské jazero (nem. Bodensee, franc. Lac de Constance, angl. Lake Constance) je jazero ležiace na juhu Nemecka na západe Rakúska a na severovýchode Švajčiarska. Na vodnej ploche jazera nie sú žiadne oficiálne štátne hranice. Keď Švajčiarsko v roku 1648 vystúpilo zo Svätej rímskej ríše nemeckého národa, nebolo nič dohodnuté. Cez jazero tečie Rýn a je to tretie najväčšie jazero v strednej Európe po Blatenskom a Ženevskom jazere.

Brno

Brno (slovenské prídavné meno znie brniansky) je počtom obyvateľov najväčšie mesto Moravy a druhé najväčšie Česka. Je historickým hlavným mestom Moravy, v súčasnosti je správnym centrom Juhomoravského kraja s postavením štatutárneho mesta. Rozkladá sa na juhu Moravy na sútoku riek Svratka a Svitava. Má rozlohu 230,2 km², k 1. Januáru 2019 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 404 145 obyvateľov a v celej metropolitnej oblasti na ploche 3 170 km² až 729 510 (2004), čo je viac ako počet obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja.

Brno je významným administratívnym strediskom, centrom českej justície, sídlom orgánov s celoštátnou kontrolnou pôsobnosťou a ďalších dôležitých inštitúcií. Je tiež centrom vzdelania s 26 fakultami jedenástich univerzít a vysokých škôl. V meste sídli biskupstvo brnianskej diecézy. Od roku 1998 tu stojí prvá česká mešita. V Brne je zákonom zriadené štúdio Českého rozhlasu (prvé vysielanie rozhlasu 1924) a Českej televízie (vzniklo 1961 v rámci Česko-slovenskej televízie).

K najvýznamnejším dominantám mesta patrí hrad Špilberk a Katedrála svätého Petra a Pavla (známa skôr ako Petrov). Druhým zachovaným hradom na území Brna je hrad Veveří týčiaci sa nad brnianskou priehradou. Severovýchodne od mestského jadra, tvoreného pôvodným historickým jadrom a vyhláseného mestskou pamiatkovou rezerváciou, leží stavebná pamiatka vila Tugendhat od architekta Ludwiga Mies van der Roheho, zapísaná medzi Svetové dedičstvo UNESCO) K turistickým lákadlám patrí aj začiatok chránenej krajinnej oblasti Moravský kras.

Cathedral Quarter (Derby)

Cathedral Quarter (po slovensky: Katedrálna štvrť) je jedna z piatich oblastí v centre anglického mesta Derby, nesúci svoje meno podľa Derbyjské katedrály Všetkých svätých. Je ohraničená cestou St. Alkmund's Way na severe, ulicou Ford Street na západe, riekou Derwent na východe a ulicami Albert Street a Victoria Street na juhu. Štvrť je obchodným, nákupným i kultúrnym centrom, v ktorom sa nachádza mnoho turistických atrakcií. Medzi ne patrí napríklad Múzeum a umelecká galéria mesta Derby, Derbyjská centrálna knižnica, Derbské priemyselné múzeum, umelecké centrum Derby QUAD, cechový dom, turistické informačné centrum a samozrejme Derbyjská katedrála. Budova priemyselného múzea je začiatkom rady tovární údolí Derwentu, ktoré dokazujú významnú úlohu mesta pri priemyselnej revolúcii a dnes patrí medzi svetové dedičstvo UNESCO. V Katedrálnej štvrti sa koná aj mnoho vonkajších akcií.

Derwent Valley Mills

Derwent Valley Mills (po slovensky: Továrne údolí Derwentu) je lokalita v údolí Derwentu v grófstve Derbyshire v Anglicku, ktorá bola v decembri 2001 vyhlásená za svetové dedičstvo UNESCO. Spravuje ju organizácia Derwent Valley Mills Partnership. V tomto regióne sa v rámci priemyselnej revolúcie v devätnástom storočí zrodil moderný koncept továrne. Išlo o moderné pradiarne bavlny vyvinuté Richardom Arkwrightom. S postupom technológií bolo možné spracovávať bavlnu neustále. Systém sa rozšíril po celom údolí a v roku 1788 bolo v Británii už viac ako dve stovky tovární Arkwrightova typu. Arkwrightova vylepšenia, a to ako v technike, tak v organizácii práce, bola neskôr vyvezená do Spojených štátov amerických aj do Európy.

Pohon strojov v textilnom priemysle pomocou vodného kolesa bol v Anglicku predstavený už v roku 1719 v práčovni hodvábu Johna Lombeho v neďalekom Derby (dnes v budove sídli Derbské priemyselné múzeum), ale Richard Arkwright bol prvý, kto dokázal využiť vodnú energiu na spracovanie bavlny. Podarilo sa mu to v sedemdesiatych rokoch osemnásteho storočia, kedy si nechal patentovať vodný rám, teda spriadacie stroj poháňaný vodou. Ten mohol jednak pracovať bez prestania a jednak mohol byť obsluhovaný aj nie príliš skúsenými robotníkmi. Prvá postavená továreň, Cromford Mill, bola čoskoro nasledovaná ďalšími. Tie si vyžadovali veľkú pracovnú silu a naopak robotníkov bolo nutné ubytovať. V okolí rieky tak začali vznikať okrem domov aj školy, kaplnka a trhy.

Továrne a nové komunity vznikli v Belperi, Darley Abbey a v Milforde. Arkwrightov vynález bol hojne kopírovaný, niekedy aj bez toho, že by boli Arkwrightovi zaplatené patričné poplatky. V údolí Derwentu rozkvitalo spracovania bavlny až do prvej štvrtiny devätnásteho storočia, kedy sa postupne začalo presúvať do Lancashiru, ktorý bol bližšie trhom i zdrojom materiálu. Budovy bývalých tovární potom začali napospol slúžiť iným účelom, ale dochovali sa v dobrom stave. V niektorých z nich sú dnes múzeá otvorené verejnosti.

El Vizcaíno

El Vizcaíno je rozľahlé chránené územie v centrálnej časti Kalifornského polostrova v mexickom štáte Baja California Sur.

V roku 1988 tu bola vyhlásená biosférická rezervácia o rozlohe viac ako 25 000 km². Svojou rozlohou patrí El Vizcaíno k najväčším chráneným územiam nielen v Mexiku, ale aj na celom americkom kontinente. Panuje tu veľmi suché podnebie (priemerný ročný zrážkový úhrn iba 80 mm), nachádzajú sa tu ekosystémy púšte, teplomilných rastlinných spoločenstiev, dubových lesov či pobrežných mangrovníkových porastov.

Hatra

Hatra bolo staroveké mesto ležiace medzi riekami Eufrat a Tigris na severe Iraku. Bolo založené v 1. storočí pred Kr. Tvorilo súčasť Partskej ríše, ktorej slúžilo ako náboženské a obchodné stredisko. Uprostred obranných múrov, postavených do tvaru obdĺžnika, stáli chrámy a budovy s klenutými sieňami. Okolo roku 240 mesto zničili Sásánovci.

Historické zrúcaniny mesta boli v roku 1985 vyhlásené za Svetové dedičstvo UNESCO.

Konstanz (krajinský okres)

Konstanz (nem. Landkreis Konstanz) je krajinský okres na juhu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko v Nemecku. Tento okres susedí (zo západu v smere hodinových ručičiek) s okresmi Schwarzwald-Baar, Tuttlingen, Sigmaringen a Bodensee. Na juhu má okres hranicu so švajčiarskymi kantónmi Thurgau a Schaffhausen. K okresu patrí taktiež obec Büsingen ktorá je exklávou a nachádza sa vo vnútri švajčiarskeho kantónu Schaffhausen.

Mestský hrad v Banskej Štiavnici

Mestský hrad alebo častejšie používané označenie Starý zámok je zachovalý hradný komplex v Banskej Štiavnici. Nachádza sa v centre mesta na úpätí vrchu Paradajs vo výške 630 m n. m. a vznikol na prelome 15. a 16. storočia prestavbou a opevnením farského kostola. Dnes slúži ako sídlo vlastivedného múzea a Slovenské banské múzeum.

Nemecké euromince

Nemecké euromince sú euromince s nemeckým národným motívom.

Na národnej strane mincí nominálnej hodnoty 0,01 €, 0,02 € a 0,05 € je vyobrazená vetvička nemeckého duba prevzatá z pfenigu, ktorú navrhol Rolf Lederbogen, profesora z Karlsruhe. Na minciach hodnoty 0,10 €, 0,20 € a 0,50 € je to Brandeburská brána ako symbol rozdelenia a jednoty. Tento motív navrhol umelec Reinhard Heinsdorff z Friedbergu. Na minciach 1 € a 2 € je zobrazená nemecká orlica (štátny znak), čo je symbol nemeckej suverenity, ktorú navrhli Heinz Hoyer a Sneschana Russewa-Hoyerová z Berlínu. Na obvode je vyobrazených 12 hviezd európskej vlajky. Na minciach je zobrazený rok razby a malé písmeno znázorňujúce nemeckú mincovňu, v ktorej bola daná minca vyrazená. Mincovne boli zoradené abecedne podľa roku otvorenia. V Nemecku sa dnes nachádza 5 mincovní, ktorím prislúchajú tieto označenia:

A: Berlín (1871-dodnes)

D: Mníchov (1872-dodnes)

F: Stuttgart (1872-dodnes)

G: Karlsruhe (1872-dodnes)

J: Hamburg (1875-dodnes)Chýbajúce písmená označujú dnes už nefunkčné mincovne:

B: Hannover (1872-1878)/Viedeň (1938-1945) - Písmeno B bolo priradené mincovni vo Viedni počas nacistickej okupácii Rakúska.

C: Frankfurt nad Mohanom (1872-1879)

E: Drážďany (1872-1887)/Muldenhütte (1887-1953) - Mincovňa bola presunutá z Drážďan po Drážďanskom májovom povstaní do Muldenhütte, pretože budova bola úplne zničená.

H: Darmstadt (1872-1882)

K: Štrasburg - Mesto s mincovnou si Nemecko anektovalo počas Prusko-francúzskej vojny. Budova mincovne bola značne poškodená a jej oprava bola sabotovaná francúzskymi zamestnancami. Po 1.svetovej vojne sa oblasť vrátila Francúzsku. V mincovni sa nikdy nemecké mince nerazili.Písmeno I sa nepoužívalo z dôvodu podobnosti s písmenom J.

Národný park Iguazú

Národný park Iguazú je argentínsky národný park v okrese Iguazú v provincii Misiones. Národný park má plochu 550 km².

Olomouc-město

Olomouc-město je katastrálne územie a pod názvom Olomouc mestská štvrť štatutárneho mesta Olomouca tvorivšia centrum mesta. Na území o rozlohe 270,9 ha žilo v roku 2011 11 625 obyvateľov.

Mesto Olomouc bolo až do roku 1919, teda do vytvorenia Veľkého Olomouca tvorené len väčšou časťou územia tejto dnešnej centrálnej mestskej štvrti. Jej dejiny sú preto až do tej doby totožné s Olomoucom, svojho času hlavným mestom celej Moravy. Historické jadro je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, v ktorej sa tiež nachádza väčšina slávnych olomouckých pamiatok, vrátane štyroch národných kultúrnych pamiatok: areál Přemyslovského hradu, kostol svätého Maurícia, vila Primavesi, súbor barokových fontán a stĺpov – Mariánskeho a Najsvätejšej Trojice. Stĺp Najsvätejšej Trojice bol dokonca zaradený medzi svetové dedičstvo UNESCO.

Pafos

Pafos (novogr. Πάφος) je mesto na Cypre pri pobreží Stredozemného mora. Má vyše 40 000 obyvateľov. V mytológii je miestom zrodenia bohyne Afrodity. V minulosti bol Pafos hlavným mestom ostrova, ktoré navštívil na svojich cestách aj apoštol Pavol.

Na ostrove sa zachoval rad pamiatok starovekého Grécka aj ďalších kultúr. Najmä preto bolo v roku 1980 zaradené medzi svetové dedičstvo UNESCO.

Rennell

Rennell je ostrov v juhovýchodnom Pacifiku, ktorý je súčasťou Šalamúnovych ostrovov. Nachádza sa približne 150 km od hlavného šalamúnskeho súostrovia, má podlhovastý tvar v smere juhovýchod-severozápad, na dĺžku meria 80 km a na šírku 14 km. Rozloha ostrova je 660 km². Z administratívneho hľadiska je súčasťou provincie Rennell a Bellona.

Je jedným z najväčších koralových atolov na svete. Vo východnej časti ostrova sa nachádza najväčšie Tichomorské ostrovné jazero Tegan s brakickou vodou. Ostrov je z veľkej časti pokrytý hustým tropickým lesom, panuje tu vlhké a horúce tropické podnebie s vysokým intenzívnymi zrážkami. Na ostrove žijú necelé dve tisícky osôb.

San Juan (Portoriko)

San Juan je hlavné a najväčšie mesto Portorika. Má rozlohu 199,24 km² a žije tu 434-tisíc obyvateľov, čím je to 42. najväčšie mesto, ktoré patrí pod jurisdikciu Spojených štátov.

Slovenská koruna

Slovenská koruna (skratka je Sk, kód ISO 4217 je SKK) bola oficiálna mena, menová jednotka a zákonné platidlo Slovenska pred zavedením eura.

Bola zavedená 8. februára roku 1993, keď nahradila korunu česko-slovenskú. Ako mena zanikla 1. januára 2009 po zavedení eura ako národnej meny na Slovensku, ako zákonné platidlo pri hotovostných peňažných platbách zanikla až 17. januára 2009 (po skončení tzv. duálneho obehu).

Koruna sa delila na 100 halierov (nemá oficiálnu skratku). Bankovky boli v nominálnych hodnotách 20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk, 500 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk. Mince existovali pre hodnoty 10 halierov, 20 halierov, 50 halierov, 1 koruna, 2 koruny, 5 korún a 10 korún. 31. decembra 2003 boli z obehu stiahnuté mince hodnoty 10 halierov a 20 halierov.

Slovenské euromince

Slovenské euromince alebo slovenské eurové mince sú euromince so slovenskou stranou, ktoré sú razené na zadnú (národnú) stranu mincí vyrazených na Slovensku a ktoré sú v platnosti od roku 2009, kedy Slovensko prijalo euro.

Slovensko je členom Európskej únie od mája 2004 a je členom Hospodárskej a menovej únie. V tretej fáze EMÚ je od roku 2009, dovtedy používalo vlastnú menu, slovenskú korunu.

Oficiálna verejná súťaž návrhov slovenských euro mincí sa uskutočnila v dvoch kolách. Uzávierka prvého kola bola 31. januára 2005, po ktorej Národná banka Slovenska (NBS) pozvala vybraných najlepších 10 návrhárov urobiť plastické reliéfy svojich návrhov. V druhom kole NBS začala verejné hlasovanie 12. novembra, ktoré trvalo do 20. novembra 2005 o výbere z desiatich návrhov, ktoré boli vybrané z vyše 200 príspevkov. 21. novembra boli zverejnené výsledky; najpopulárnejší návrh bol štátny Štátny znak Slovenska. 20. decembra 2005 bol oficiálne zverejnený návrh slovenských euro mincí na webstránke NBS.

19. augusta 2008 začala mincovňa v Kremnici raziť slovenské euromince pre potreby NBS a predávať sa začali v štartovacích balíčkoch 1. decembra 2008.

Na 1,2 a 5 centových minciach je vyobrazený vrch Kriváň vo Vysokých Tatrách ako ho navrhol Drahomír Zobek. Na 10,20 a 50 centových je Bratislavský hrad ako ho navrhli Ján Černaj a Pavol Károly. A na 1 a 2 eurových minciach je portrét Štátny znak Slovenskej republiky, Dvojkríž na trojvrší, ako ho navrhol Ivan Řehák. Na všetkých minciach je napísané slovo SLOVENSKO a na ich obvode je vyobrazených 12 hviezd európskej vlajky.

Sveštarská hrobka

Sveštarská hrobka alebo (v zozname svetového dedičstva) Trácka hrobka v Sveštari je trácka hrobka v obci Sveštari v severovýchodnom Bulharsku. Jej začiatky siahajú až do 3. storočia pred Kr., ale znovuobjavená bola až v roku 1982. Celá je zdobená nástennými maľbami a skalnými reliéfmi. Patrí k najvýznamnejším pamiatkam z tráckeho obdobia na území Bulharska.

V roku 1979 bola zaradená medzi svetové dedičstvo UNESCO.

Trinational de la Sangha

Trinational de la Sangha je svetové dedičstvo UNESCO na hranici Konga, Kamerunu a Stredoafrickej republiky v strednej Afrike. Do zoznamu bola táto prírodná pamiatka zapísaná v roku 2012.

Vatikán

Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát, je najmenší štát sveta. Nachádza sa ako malá enkláva v strede Ríma. Vlastné územie Vatikánu zahrňuje Baziliku sv. Petra, Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, priľahlé budovy a vatikánske záhrady. K Vatikánu tiež patria aj tzv. extrateritoriálne územia – patriarchálne baziliky a pápežské letné sídlo v Castel Gandolfo.

Je to teokratická (cirkevná) absolútna volená monarchia na čele s rímskym biskupom – pápežom, hlavou Katolíckej cirkvi.

Obyvateľstvo tvoria väčšinou kňazi a príslušníci osobnej stráže pápeža – švajčiarskej gardy.

Príjmy štátu plynú hlavne z darov veriacich z celého sveta, vydávania poštových známok, mincí a z cestovného ruchu.

Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.