Split

Split (tal. Spalato, lat. Spalatum) je mesto v Chorvátsku, v oblasti Dalmácia. Nachádza sa na východnom brehu malého polostrova pri Jadranskom mori.

Je tu námorný prístav, vojenská základňa, medzinárodné letisko v Trogire a cenné stavebné pamiatky. Spolu s Rijekou a Zadarom je Split hlavným chorvátskym prístavom. Od roku 2004 vedie zo Splitu do Záhrebu nová diaľnica, vďaka ktorej je dalmátske pobrežie, hlavne jeho južná časť, dostupnejšia.

Split
mesto
Split Collage
Flag of Split
Vlajka
Coat of arms of Split
Erb
Oficiálny názov: Split
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Splitsko-dalmatínska župa
Súradnice 43°30′00″S 16°26′00″V / 43,50000°S 16,43333°V
Najvyšší bod
 - výška 200 m n. m.
Najnižší bod
 - výška m n. m.
Rozloha 79,33 km² (7 933 ha)
Obyvateľstvo 178 102 (2011)
Hustota 2 244 obyv./km²
Založenie koniec 3. storočia
Primátor Ivo Baldasar
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 21000
Tel. predvoľba (+385) 021
Kód ST
Evidenčné číslo vozidla ST
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historical Complex of Split with the Palace of Diocletian
Rok 1979 (#3)
Číslo 97
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iii, iv
Croatia location map
Red pog.svg
Webová stránka: http://www.split.hr
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Dejiny

Split založil na sklonku 3. storočia rímsky cisár Dioklecián, ktorý si tu postavil svoj palác, do paláca sa po jeho smrti nasťahovali okolití obyvatelia. Počas sťahovania národov sem doputovali Slovania v 7. storočí. Odvtedy až do 11. storočia bol striedavo pod vplyvom Byzancie a Benátok; od roku 1069 bol súčasťou Chorvátskeho kráľovstva, ktoré sa neskôr stalo súčasťou Uhorska.

V roku 1420 tu moc získala Benátska republika, a to na ďalších 300 rokov; v tomto období sa tu rozvíjala humanistická kultúra. Od roku 1797 až do vyhlásenia Kráľovstva SHS spadal pod Rakúsko-Uhorsko, bol hlavným mestom Dalmáckej provincie. Po roku 1929 a vytvorení Juhoslávie sa stalo mesto centrom novo vzniknutej Prímorskej bánoviny. Za 2. svetovej vojny bol obsadený talianskym fašistickým vojskom a Nemeckom.

Turistika

Zvyšky Diokleciánovho paláca zmiešané s neskoršou zástavbou sú centrom mesta a aj jeho hlavným turistickým lákadlom, zaradeným v roku 1979 na Zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Najzaujímavejšie sú staré klenby a chodby pod mestom. V okolí Splitu sa na pobreží mora nachádza veľa hotelov.

Doprava

Split je dôležitá dopravná križovatka. V 2006 začil operácie Medzimestská železnica , má 17,8 km časť s 7 zastávkou. Planovali linke predĺženie.V 2005 odovzdani predmestné dialnice A1. Medzi mestom a dialnicom Split má 2x2 cesta.

Partnerské mestá

Panoramatická fotografia mesta Split

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Split

Externé odkazy

Chorvátsko

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991.

Diaľnica A1 (Chorvátsko)

Diaľnica A1 (chorv. Autocesta A1, hovor. Dalmatina, Croatica, Jadranska autocesta, Autocesta Zagreb – Split – Dubrovnik, pôvodne aj Autocesta Kralja Tomislava) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.

Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova. Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb – Bosiljevo a Žuta Lokva – Vrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).

Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 480,7 km medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý 10,3 km, ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli – Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami. Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur.

Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice.

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny. Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).

Európska cesta 71

Európska cesta 71 (E71) je 967 km dlhá európska cesta, ktorá vedie z Košíc do Splitu v Chorvátsku.

Goran Ivanišević

Goran Ivanišević (* 13. september 1971, Split) je bývalý chorvátsky profesionálny tenista. Zástupca generácie hráčov útočného štýlu tenisu, servis-volej založenom na vynikajúcom podaní, následnom nábehu na sieť a rýchlom ukončení výmeny. Jeden z najlepšie servujúcich hráčov v tenisovej histórii. Najpamätnejšie víťazstvo svojej kariéry zaznamenal v roku 2001 vo Wimbledone, kde získal titul ako držiteľ divokej karty, čo sa nikomu v histórii tohto podujatia dovtedy nepodarilo. V deväťdesiatych rokoch sa pravidelne pohyboval v prvej desiatke medzinárodného rebríčka ATP, najvyššie dosiahol na 2. miesto (leto 1994).

Počas svojej kariéry Goran Ivanišević vyhral 22 turnajov ATP v dvojhre, z toho 1 grandslamový turnaj - celkom nečakane Wimbledon v roku 2001, keď už bol výrazne za zenitom svojej kariéry:

1990 – Stuttgart Outdoor

1991 – Manchester

1992 – Adelaide, Stuttgart Indoor, Sydney Indoor, Štokholm

1993 – Bukurešť, Vídeň, Paríž (Masters)

1994 – Kitzbuhel, Tokio Indoor

1995 – Grand Slam Cup

1996 – Záhreb, Dubai, Miláno, Rotterdam, Moskva

1997 – Záhreb, Miláno, Viedeň

1998 – Split

2001 – Wimbledon

HNK Hajduk Split

HNK Hajduk Split, celým názvom Hrvatski nogometni klub Hajduk Split, je chorvátsky futbalový klub, ktorý hrá prvú najvyššiu chorvátsku súťaž. Založili ho v roku 1911. Sídli v meste Split. Domáce zápasy hráva na štadióne Gradski stadion u Poljudu. Drží 6 ligových titulov a 6 ligových pohároch.

Hvar (mesto)

Hvar (tal. Lesina) je hlavné mesto rovnomenného chorvátskeho ostrova Hvar v Dalmácii. Samosprávna oblasť má 4 138, mesto samotné 3 672 obyvateľov (2001).

Je situované na južnej strane ostrova a v tunajšom prístave má zastávku trajektová linka Split-Hvar-Korčula-Dubrovník.

Mesto je známe sídlom prvého verejného divadla v Európe, založeného v roku 1612.

Jelena Kostanićová-Tošićová

Jelena Kostanićová-Tošićová (* 6. júl 1981, Split, Chorvátsko) je chorvátska profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry vyhrala 8 turnajov WTA vo štvorhre.

Klimatizácia

Klimatizácia (označovaná zkratkou AC z anglického air conditioning) je úprava kvalitatívnych parametrov vzduchu v uzatvorených priestoroch alebo zariadenie (systém zariadení) na takúto úpravu a rozvod takto upraveného vzduchu. Hlavným znakom klimatizácie je úprava teploty a vlhkosti vzduchu, čím sa odlišuje od ventilácie, ktorá zabezpečuje len výmenu vzduchu za čerstvý.

Klimatizácia je niekedy nevyhnutná, napríklad v nemocniciach, niektorých vlakoch alebo v niektorých druhoch baní.

Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012

Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2012 boli 8. majstrovstvá Európy vo futsale. Bolo to najvyššie európske podujatie UEFA vo futsale v roku 2012. Konalo od 31. januára – 11. februára 2012 v Záhrebe a Splite, v Chorvátsku, za účasti 12 tímov. Šiestykrát (štvrtýkrát za sebou) sa víťazom stali Španieli a vo štvrtom vzájomnom finálovom zápase proti Rusom zvíťazili po tretíkrát.

Chorvátsko získalo právo organizovať podujatie pred Belgickom (Antverpy a Charleroi) a Severné Macedónskom (Skopje) vo voľbách UEFA 24. marca 2010.

Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1975

Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1975 bol v poradí 19. turnaj majstrovstiev Európy v basketbale mužov, ktoré organizuje Európska basketbalová federácia (FIBA Europe). Konal sa v mestách Belehrad, Karlovec, Rijeka a Split, v Juhoslávii v dňoch od 7. – 15. júna 1975, za účasti 12 tímov. Juhoslávia bola organizátorom európskeho šampionátu mužov druhýkrát, keď predtým hostila toto podujatie v roku 1961, v Belehrade. Systém majstrovstiev sa oproti predchádzajúcim turnajom zmenil; po základnej časti nenasledovalo play-off, ale nadstavbové skupiny o konečné umiestnenie. Titul obhájila Juhoslávia, ktorá sa vo finálovej skupine umiestnila pred Sovietskym zväzom a Talianskom.

Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2003

Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 2003 boli v poradí 16. Majstrovstvá sveta v hádzanej žien, ktoré organizuje Medzinárodná hádzanárska federácia (IHF). Konali sa v šiestich chorvátskych mestách: Čakovec, Karlovec, Poreč, Rijeka, Split a Záhreb, v dňoch od 2. – 14. decembra 2003, za účasti 24 tímov. Titul získalo Francúzsko, ktoré vo finále zvíťazilo nad Maďarskom.Tieto majstrovstvá zároveň slúžili ako jedno z kvalifikačných podujatí na Letné olympijské hry 2004, ktoré hostili grécke Atény. Kvalifikovalo sa na ne 5 najlepších družstiev.

Marina Erakovicová

Marina Erakovicová (chorv. Marina Eraković; * 6. marec 1988, Split, Chorvátsko) je súčasná novozélandská profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry vyhrala 6 turnaje WTA vo štvorhre.

Mario Ančić

Mario Ančić (* 30. marec, 1984, Split, Juhoslávia, dnes Chorvátsko), prezývaný Super Mario alebo Baby Goran, je profesionálny tenista, známy svojím vynikajúcim podaním.

Prva HNL

Prva HNL je najvyššia chorvátska futbalová liga, hrajúca od roku 1991. Najviac titulov získal tím GNK Dinamo Záhreb s počtom 15-tich prvenstiev. V sezóne 2013/14 bolo v lige 10 tímov. Posledný zostupuje do Druga HNL a predposledný hrá baráž s druhým tímom Druga HNL.

Splitsko-dalmatínska župa

Splitsko-dalmatínska župa alebo Splitsko-dalmátska župa (chorv. Splitsko-dalmatinska županija) je župa v chorvátskej Dalmácii, v južnom cípe krajiny. Jej hlavným mestom je Split.

Zoznam miest v Chorvátsku

Tento článok obsahuje zoznam niektorých miest v Chorvátsku.

Štátna cesta 1 (Chorvátsko)

Štátna cesta 1 (chorv. Državna cesta 1, D1) je 415,8 kilometrov dlhá cesta v Chorvátsku, ktorá vedie od hraničného priechodu Macelj so Slovinskom cez Záhreb, Karlovac, Gračac, Knin, Sinj až do mesta Split na Dalmácii. Po D8 je druhou najdlhšou v krajine.

Pred dokončenín diaľnic A1 a A2 (postupne v rokoch 2005 až 2007), bola D1 najvyťaženejšou trasou k jadranskému pobrežiu počas letnej sezóny. Cesta sa totiž začína na najvyťaženejšom hraničnom priechode (Macelj) a končí sa v meste Split, ktoré je východiskovým bodom pre strednú a južnú Dalmáciu. Po sprejazdnení A1 a A2 sa hustota premávky znížila, avšak cesta naďalej ostáva bezplatnou alternatívou voči spoplatneným diaľniciam.

Štátna cesta 8 (Chorvátsko)

Štátna cesta 8 alebo Jadranská magistrála (chorv. Državna cesta 8, D8, Jadranska magistrala) je 643,1 kilometrov dlhá cesta, ktorá vedie od hraničného priechodu Pasjak so Slovinskom cez mestá Rijeka, Zadar, Šibenik, Split, Opuzen a Dubrovnik až na hraničný priechod Karasovići do Čiernej Hory. Je najdlhšou štátnou cestou v krajine. Na úseku Klek – Zaton Doli je cesta prerušená bosniansko-hercegovinským teritóriom okolo mesta Neum. Tu ju dopĺňa magistrála 2.

Pred dokončením diaľnic A1, A6 a A8 (postupne v rokoch 2001 až 2007), bola D8 jednou z najvyťaženejších ciest Chorvátska, a to najmä v letnej sezóne. Spája totiž všetky chorvátske letoviská pri Jadranskom mori. D8 však nie je výhodnou alternatívou ku diaľniciam kvôli početným úrovňovým križovaniam, množstvom prejazdov cez zastavané územie a takisto aj z dôvodu, že cesta takmer dokonale kopíruje veľmi členité chorvátske pobrežie.

Na niektorých úsekoch, najmä v okolí Splitu je cesta v súčasnosti rozširovaná na štvorprúdovú rýchlostnú cestu (brza cesta) z dôvodu naplnenia kapacity dvoch prúdov. Diaľnica A1 v súčasnosti končí pri osade Ravča a prakticky všetka doprava smerujúca na juh sa napája na D8. Problémovým úsekom je prejazd cez bosniansko-hercegovinské územie, ktoré sa snaží chorvátska vláda vyriešiť obchvatom cez polostrov Pelješac. V roku 2007 sa začali stavebné práce na Moste Pelješac, ktorý bude súčasťou D8alt, avšak tie boli pozastavené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

D8 bude definitívne nahradená diaľničnou sieťou až po dobudovaní A1 po Dubrovnik a po dokončení A7 na úseku Rijeka – Žuta Lokva.

V letnej sezóne počas výmeny turnusov cez víkendy býva často D8 uzavretá pre nákladnú dopravu. Problémy spôsobuje aj bóra, silný severovýchodný vietor, ktorý často fúka vo Velebitskom kanáli.

Mestá (Gradovi)
Obce (Općine)

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.