Slovenský ekumenický preklad

Slovenský ekumenický preklad je preklad celej Biblie do slovenčiny, ktorý bol pripravený viacerými kresťanskými cirkvami.

Na tomto preklade sa podieľali nasledujúce cirkvi (v abecednom poradí): Apoštolská cirkev na Slovensku, Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike, Cirkev adventistov siedmeho dňa – Slovenské združenie, Cirkev bratská v Slovenskej republike, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, Evanjelická cirkev metodistická – Slovenská oblasť, Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, Pravoslávna cirkev na Slovensku, Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, Rímskokatolícka cirkev na Slovensku. Preklad podporuje aj Svetová biblická spoločnosť v Londýne.

Príprava prekladu sa začala v roku 1988. Nová zmluva a Kniha žalmov boli vydané v roku 1995.[1]

Preklad Starej zmluvy bol dokončený po 19-tich rokoch práce. Jeho text odovzdali členovia prekladateľskej komisie predstaviteľom cirkví 30. januára 2007.[1][2] Prekladateľská komisia sa riadila smernicami Vatikánu a Spojenej biblickej spoločnosti v Londýne pre interkonfesijný preklad.[1][3] Preklad Starej zmluvy sa opieral o hebrejský text a preklad Novej zmluvy o grécky text.[4]

Kompletný preklad vyšiel roku 2007.[3][4] Bol vydaný v dvoch verziách. Prvá vyšla s deuterokánonickými knihami a druhá verzia bez deuterokánonických kníh. Prvé opravené vydanie vyšlo v roku 2008.[5]

Vo vreckovom formáte vyšiel preklad v roku 2011.[6] V roku 2012 vyšlo vo vreckovom formáte 4. vydanie (2. opravené).[7]

Biblia bola schválená aj Konferenciou biskupov Slovenska.[6] Avšak tento preklad sa nestane textom používaným pri liturgii.[1] Autorizáciu majú totiž v kompetencii jednotlivé cirkvi.

V rokoch 2013-2015 prebehol preklad a spracovanie textov NIV Study Bible z vydavateľstva Zondervan.[8] V roku 2015 Slovenská biblická spoločnosť a vydavateľstvo Porta libri vydali prvú slovenskú študijnú Bibliu: Študijná Biblia. Banská Bystrica; [Bratislava] : Slovenská biblická spoločnosť; Porta libri, 2015. 2516 s. ISBN 978-80-8156-052-1. v náklade 3000 kusov[9].

Slovenský ekumenický preklad obsahuje knihy Biblie rozčlenené v tomto poradí:[7]

  1. Stará zmluva:
  2. Nová zmluva: Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša, Evanjelium podľa Jána, Skutky apoštolov, List Rimanom, Prvý list Korinťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list Tesaloničanom, Druhý list Tesaloničanom, Prvý list Timotejovi, Druhý list Timotejovi, List Títovi, List Filemonovi, List Hebrejom, Jakubov list, Prvý Petrov list, Druhý Petrov list, Prvý Jánov list, Druhý Jánov list, Tretí Jánov list, Júdov list, Zjavenie Jána

Referencie

  1. a b c d Ekumenický preklad Starého zákona ukončený [online]. TK KBS, 30.1.2007, [cit. 2013-01-13]. Dostupné online.
  2. Preklad Starého zákona ukončený. Katolícke noviny, čís. 6. Dostupné online.
  3. a b SITA. Po 19 rokoch práce vyšiel ekumenický preklad Biblie [online]. Rádio 7, [cit. 2013-01-13]. Dostupné online.
  4. a b Prvá slovenská ekumenická Biblia. Katolícke noviny, roč. 2007, čís. 51-52. Dostupné online.
  5. Biblia : Slovenský ekumenický preklad s deuterokánonickými knihami. 1. opravené vydanie. Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 978-80-85486-48-3
  6. a b ŠTRBA, Blažej. Prvé vreckové vydanie Ekumenickej Biblie [online]. TK KBS, 4.8.2011, [cit. 2013-01-13]. Dostupné online.
  7. a b Biblia : Slovenský ekumenický preklad s deuterokánonickými knihami. 4. (2. opravené) vydanie. Slovenská biblická spoločnosť, 2012. 1128 s. Stará zmluva a 284 s. Nová zmluva. ISBN 978-80-85486-62-9
  8. http://www.studijnabiblia.sk/#info
  9. http://www.biblickaspolocnost.sk/index.php/vydavatelstvo

Externé odkazy

Bél-šar-usur

Bél-šar-usur (iné názvy:Bél-šarru-usur, Bél-šarra-usur, Balát-šar-usur; Bélšaccar, Balsazár, Baltazár, Belšasar, Balsazar, Belsazar, Belšazar; po hebrejskyבֵּלְשַׁאצַּר - prepis podľa tiberiadskej hebrejčiny: Bélša’ccar/presnejšie:Bélša’ṣṣar; po akkadsky: Bél-šar-uṣur, Bél-šarru-uṣur, Balát-šar-uṣur , Bél-šarra-uṣur; po latinsky Baltas(s)ar, po grécky Baltasar) bol korunný princ a syn kráľa Nabonida, posledného kráľa Babylonu v 6. storočí pred Kr., s ktorým spoločne vládol až do porážky Perzskou ríšou.

Dlho bol známy len vďaka slávnemu príbehu o ruke píšucej na stenu zaznamenanému v Biblii v knihe proroka Daniela. Až v 19. storočí bol objavený ďalší dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček, ktorý obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara.

Desatoro

Desatoro alebo dekalóg alebo desať Božích prikázaní je desať nábožensko-etických príkazov a zákazov, ktoré podľa Biblie dal Boh (Jahve) prostredníctvom Mojžiša Židom, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo a islam. Uplatňujú ich aj samaritáni, ktorí sú ďalšou odnožou pôvodného starovekého judaizmu.

Dies irae (hymnus)

Dies irae („Deň hnevu“) je známy latinský hymnus z 13. storočia, ktorého autorom bol pravdepodobne taliansky františkánsky mních a básnik, bl. Tomáš z Celana (asi 1200 – asi 1265) alebo dominikánsky mních, rímsky kardinál Latino Malabranca Orsini. Nevylučuje sa však i starší pôvod básne. Hymnus býva považovaný za najlepšiu báseň napísanú v stredovekej latinčine.

Text básne je inšpirovaný najmä prekladom Knihy proroka Sofoniáša 1:15–16 do Vulgáty, Dies iræ, dies illa, dies tribulationis et angustiæ, dies calamitatis et miseriæ, dies tenebrarum et caliginis, dies nebulæ et turbinis, dies tubæ et clangoris super civitates munitas et super angulos excelsos.

Ten deň bude dňom hnevu, súženia a tiesne, dňom spúšte a skazy, dňom tmy a temna, dňom oblakov a mrákavy, dňom trúbenia a bojového pokriku proti opevneným mestám a proti vyvýšeným cimburiam. (Slovenský ekumenický preklad)Ďalej je v diele zjavná inšpirácia Zjavením Jána 20:11–15.

Do revízie Rímskeho misálu po II. vatikánskom koncile v roku 1970 a dodnes v rámci tridentských omší sa hymnus používa počas rekviem a Spomienky na všetkých verných zosnulých. V Jednotnom katolíckom spevníku má slovenská parafráza pod názvom V ten deň hnevu číslo 476.V riadnej forme Rímskeho rítu sa hymnus používa v Liturgii hodín počas XXXIV. týždňa cezročného obdobia podľa ľubovôle na posvätné čítanie, ranné chvály a vešpery, medzi ktoré je rozdelený.

Kniha proroka Daniela

Kniha proroka Daniela alebo Daniel (דניאל) je jedna z kníh Starého zákona. V židovskom Tanachu je zaradená medzi Spisy, vo väčšine kresťanských Biblií je zaradený medzi veľkých prorokov. Biblickí kritici ju radia do čias Makabejcov, konzervatívni vedci ju považujú za dielo zo 6. st. pred Kr.

Nabonid

Nabonid (po akkadsky Nabú-na'id) bol posledný kráľ samostatného novobabylonského štátu. Vládol od roku 556 do 539 pred Kr..

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.