Secesia

Secesia (v Rakúsku Sezession, v Nemecku Jugendstil, vo Francúzsku Art Nouveau, v anglosaských krajinách Modern Style) je posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rad všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia, až keď vystupovala pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Ťažisko secesie neleží vo vysokom umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení.

Art Nouveau
Tassel House stairway

Victor Horta, Hôtel Tassel
Základné údaje
Vznik:záver 19. st.
Autori
Architektúra:Antonio Gaudí, Victor Horta, Henry Van de Velde, Charles Rennie Mackintosh, Otto Wagner, Adolf Loos, Hector Guimard, Osvald Polívka
Maľba:Jan Toorop, Gustav Klimt, Alfons Mucha
Dejiny umenia





Secession Vienna June 2006 006
Výstavná budova Viedenskej secesie

Vývin

Tento umelecký štýl sa objavil v Európe a v Spojených štátoch po polovici 19. storočia a plne sa rozvinul okolo roku 1900. Vznikal v dobe, keď priemyslový „brak“ začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, reakcie, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.

Secesia výrazne ovplyvnila spôsob života konca 19. a začiatkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako Paríž, Viedeň, Mníchov, Berlín alebo Praha. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetné množstvo diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou nielen európskej kultúry.

Znaky

Tiffany Education (center)
Časť vitráže s názvom „Education“ (1890, Louis Comfort Tiffany

Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo).

Secesia sa prejavovala v architektúre, výtvarnom umení, v úžitkovom umení (bytové zariadenie, vitráže) a v literatúre.

Secesia v literatúre

V literatúre sa nositeľmi secesného slohu stali prúdy označované ako symbolizmus a dekadencia. Charakteristickým rysom secesie je i v literatúre tendencia k ornamentálnosti, v rovine jazykovej s tím súvisí rytmizácia vety a verša, opakovanie slov a hláskových skupín.

Secesia v architektúre

Predstaviteľmi architektúry sú Belgičan Victor Horta (Dom Tasselových v Bruseli), Francúz Hector Guimard (vstupy do parížskeho metra), alebo z Česka Antonín Balšánek a Osvald Polívka (Obecní dům v Prahe).

Secesia vo výtvarnom umení

Vo výtvarnom umení sa preslávili Alfons Mucha (plagáty, cyklus obrazov Slovanská epopej, návrhy šperkov a nábytku), Rakúšan Gustav Klimt (dekoratívne maľby, plagáty), Henri de Toulouse-Lautrec (grafiky, obrazy). Predstaviteľmi užitkového umenia sú Francúz Emilé Galop (sklenené vázy), Angličan Charles Rennie Mackintosh (bytové zariadenie) a mnohí ďalší

Architekti

  • Émile André (1871 – 1933)
  • Gavriil Baranovsky (1860 – 1920)
  • Peter Behrens (1868 – 1940)
  • Raimondo Tommaso D'Aronco (1857 – 1932)
  • Mikhail Eisenstein (1867 – 1921)
  • August Endel (1871―1925)
  • Max Fabiani (1865―1962)
  • Antoni Gaudí (1852 – 1926)
  • Vladislav Gorodetsky (1863 – 1930)
  • Hector Guimard (1867 – 1942)
  • Paul Hankar (1859 – 1901)
  • Josef Hoffmann (1870 – 1956)
  • Victor Horta (1861 – 1947)
  • Károly Kós (1883 – 1997)
  • Béla Lajta (1873 – 1920)
  • Ödön Lechner (1845 – 1914)
  • Lev Kekushev (1862 – 1919)
  • Charles Rennie Mackintosh (1868 – 1928)
  • Ede Magyar (1877 – 1912)
  • Rafael Masó (1880 – 1935)
  • Gyula Pártos (1845 – 1916)
  • Marian Peretiatkovich (1872 – 1916)
  • Jože Plečnik (1872 – 1957)
  • Zsigmond Quittner (1859 – 1918)
  • Emil Somló (1877-1939)
  • Eliel Saarinen (1873 – 1950)
  • Fyodor Schechtel (1859 – 1926)
  • Gustave Strauven (1878 – 1919)
  • Louis Sullivan (1856 – 1924)
  • Eugène Vallin (1856 – 1922)
  • Henry Van de Velde (1863 – 1957)
  • Otto Wagner (1841 – 1918)
  • William Walcot (1874 – 1943)
  • Lucien Weissenburger (1860 – 1929)

Maliarstvo, kresba a grafika

  • Aubrey Beardsley (1872 – 1898)
  • Ivan Yakovlevich Bilibin (1876 – 1942)
  • Walter Crane (1845 – 1915)
  • Jules Cheret (1836 – 1932)
  • Gustav Klimt (1862 – 1918)
  • E. M. Lilien (1874 – 1925)
  • Józef Mehoffer (1869 – 1946)
  • Alfons Mucha (1860 – 1939) -Grafik
  • József Rippl-Rónai (1861 – 1927)
  • Valentin Serov (1865 – 1911)
  • Konstantin Somov (1869 – 1939)
  • Henri de Toulouse-Lautrec (1864 – 1901)
  • Janos Vaszary (1867 – 1939)
  • Stanisław Wyspiański (1869 – 1907)

Dizajn nábytku

  • Louis Majorelle (1859 – 1926)

Výroba skla dizajn farebného skla

  • Auguste Daum (1853 – 1909)
  • Antonin Daum (1864 – 1930)
  • Émile Gallé (1846 – 1904)
  • René Lalique (1860 – 1945)
  • Louis Comfort Tiffany (1848 – 1933)
  • Philippe Wolfers (1858 – 1929)

Ďalší dekoratéri

  • Charles Robert Ashbee (1863 – 1942)
  • Will H. Bradley (1868 – 1962)
  • Georges de Feure (1868 – 1928)
  • Hermann Obrist (1863 – 1927)
  • Artus Van Briggle (1869 – 1904)
  • Vilmos Zsolnay (1828 – 1900)

Referencie

  • Gombrich, E. H.: Příběh umění. Praha: Odeon 1992. ISBN 80-207-0416-7. str. 437 – 507.
  • Šabouk, Sáva: Encyklopedie světového malířství. Praha: Academia 1975. str. 315.
  • Wittlich, Petr: Umění a život – doba secese. Praha: Artia 1987. str. 62 – 126.
  • Pijoan, José: Dějiny umění – 9. Praha: Odeon 1991. ISBN 80-207-0098-6. str. 55 – 96.
  • Koch, Wilfried: Evropská architektura. Praha, Ikar 1998. ISBN 80-7202-388-8. str. 274.
  • Moravčíková, Henrieta: Architektúra na Slovensku stručné dejiny. Bratislava, 2005. ISBN 80-8085-079-8. str. 130.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému secesia.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.