Salamandra škvrnitá

Salamandra škvrnitá (iné názvy: salamander škvrnitý, salamandra, salamander, zemný mlok; zastarano: zemský mlok, mlok zemný; lat. Salamandra salamandra)[1][2][3] je stredne veľký druh obojživelníka z čeľade salamandrovité (Salamandridae). Je to najrozšírenejší európsky zástupca čeľade rozšírený v Západnej Ázii, juhozápadnej Afrike a najmä v Južnej a Strednej časti Európy.

Najčastejšie sa zdržiavajú v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek, kde sa rozmnožujú. Potravou sú im najmä dážďovky, mäkkýše alebo hmyz, ktoré lovia za súmraku a v noci.

Salamandra škvrnitá
Salamandra salamandra MHNT 1
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Salamandra salamandra
Linnaeus, 1758
Synonymá
Salamandra maculosa (Laurenti, 1768)
SalamandraSalamandraMap
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Salamandra škvrnitá je robustný obojživelník s krátkymi končatinami, pomerne dlhým a silným chvostom a malou hlavou so zaguľatenou tlamou a vypuklými očami. Veľkosť i sfarbenie sa výrazne mení podľa niekoľkých poddruhov (pozri nižšie). Dospelý jedinec je dlhý 18 – 28 cm. Najčastejšie sa objavujú salamandry s čierno sfarbeným telom so žltými škvrnami alebo pruhmi. Koža je lesklá a hladká. V niektorých lokalitách sa objavujú aj poddruhy so škvrnami pomarančovo oranžovými až červenými. Svojim sfarbením sa blízko podobá americkým axolotlom a rovnako ako u nich majú jeho farebné škvrny výstražnú a odrádzajúcu funkciu. Pohlavia sa od seba sfarbením nelíšia.

Správanie

Salamander Larven HD
larva

Obýva najmä vlhké lesné lokality, lúky alebo polia v blízkosti vodných tokov, jazierok alebo studničiek, kam kladie každoročne svoje vajíčka, preferuje najmä listnaté alebo zmiešané lesy (ihličnaté zriedka). Vyskytuje sa však aj v podzemí, kde dokáže prežiť a aj metamorfovať[4]. Vyhľadáva predovšetkým podhorské lokality, najčastejšie vystupuje do nadmorskej výšky pod 1 200 m n. m.

Žije nočným spôsobom života, cez deň sa ukrýva pod listami, kmeňmi stromov, vetvami, v dierach v zemi alebo pod kameňmi, kde je chránená pred priamym slnečným žiarením. Zo svojich úkrytov často vylieza aj za daždivých a nepriaznivých dní. Jeho potravou sa stávajú najčastejšie malé až stredne veľké bezstavovce (dážďovky, stonožky, drobný hmyz, pavúky, červy, slimáky a iné). Na prelome októbra a novembra sa pred nepriaznivým zimným počasím schováva do podzemia, kde sa drží približne stála teplota.

Jed salamandrín, ktorý vylučuje zo žliaz za očami, nie je pre človeka príliš nebezpečný, ak sa však dostane napr. do očí spôsobuje zápal, zvonku dráždi sliznice. Pre menšie živočíchy, ktoré sa ju snažia napadnúť, môže spôsobiť silné svalové kŕče a zníženie krvného tlaku, spojené s náročnejším dýchaním.[5] Jed vo väčšom množstve potom môže takého živočícha aj zabiť. Vďaka tejto schopnosti nemá takmer žiadneho prirodzeného nepriateľa, najväčším nebezpečenstvom je pre ňu človek.

Rozmnožovanie

Pohlavne dospieva v 3. až 4. roku života. Pri párení samec samicu uchopí zospodu, odloží spermatofor na podklad a skĺzne na stranu, takže samica klesne na spermatofor.

Salamandra môže byť vajcoživorodá alebo živorodá. Niektorí autori zastávajú názor že živorodosť (viviparia) reprezentuje adaptívne prispôsobenie drsnejšiemu biotopu vo väčších nadmorských výškach. Živorodosť sa však mohla vyvinúť aj ako vedľajší produkt pri nedostatku živín[6]:

  • V podmienkach Strednej Európy (a všeobecne) je salamandra vajcoživorodá. Po vyvinutí vajec v jej tele kladie približne 40 (max. 70 [7]) lariev o dĺžke 2,2 – 3,2 cm, ktoré pred metamorfózou dorastajú na veľkosti až 8 cm.[7]
  • Salamandra dokáže používať na reprodukciu aj fylogeneticky odvodenú rozmnožovaciu stratégiu – živorodosť (čiže namiesto veľkého počtu vajíčok samica vytvorí niekoľko plne metamorfovaných mláďat, ktoré potom vyživuje)[8].

Larvymäsožravé, živia sa rybím poterom, drobnými kôrovcami alebo článkonožcami, často sa u nich prejavuje kanibalizmus. K premene u nich dochádza po troch mesiacoch, v júliauguste. V prírode sa dožívajú priemerne 20/25[5], v zajatí až 40 rokov.

Výskyt a početnosť

Na Slovensku je chránené podľa vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Jej ochranu zabezpečuje aj bernský dohovor, ktorý ho uznáva ako prísne chránený druh, ktorý nesmie byť získavaný odchytom v prírode na účely chovu a je možné ho získať len z registrovaných chovov.

Je citlivá na zmeny ekosystému. Populácia salamandry klesá. Veľký podiel na tomto stave má najmä automobilová doprava, a tiež ničenie a znečisťovanie prírodných vodných tokov, jazierok a studničiek. Problémom je aj umelé vysadenie nových predátorov ako lososovité ryby a raky (Procambarus clarkii).

V Česku je podľa vyhlášky 395/1992 Zb. kriticky ohrozeným druhom. Druhy žijúce na území Česka potom možno držať v ľudskej starostlivosti len na základe udelenej výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny č. 114/1992 Zb.

Podľa IUCN má štatút najmenej ohrozený.

Poddruhy

Salamandra salamandra gallaica1
Poddruh S. s. gallaica.
  • S. s. alfredschmidti
  • S. s. almanzoris
  • S. s. bejarae
  • S. s. bernardezi
  • S. s. beschkovi
  • S. s. crespoi
  • S. s. fastuosa
  • S. s. gallaica
  • S. s. gigliolii
  • S. s. longirostris
  • S. s. morenica
  • S. s. salamandra – salamandra škvrnitá stredoeurópska
  • S. s. terrestris

Referencie

  1. [1]
  2. salamandra. In: Veľký slovník cudzích slov 2000
  3. salamander. In: Veľký slovensko-ruský slovník IV, Bratislava:Veda, S. 262
  4. Habitat features and distribution of Salamandra salamandra in underground springs. Acta Herpetologica; Dec2009, Vol. 4 Issue 2, s. 143 – 151
  5. a b Atlas živočíchov – salamandra škvrnitá [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-20]. Dostupné online.
  6. Hernán J. Dopazo, Marcela Korenblum: Viviparity in Salamandra salamandra (Amphibia: Salamandridae): Adaptation or Exaptation? Herpetologica; Jun., 2000, Vol. 56 Issue 2, p144-152, 9p.
  7. a b ZWACH, Ivan. Obojživelníky a plazy Českej republiky. Praha : Grada Publishing, 2009.
  8. Buckley D; Alcobendas M; García-París M; Wake MH: Heterochrony, cannibalism, and the evolution of viviparity in Salamandra salamandra. Evolution & Development [Evol Dev] 2007 Jan-Feb; Vol. 9 (1), pp. 105-15.

Literatúra

  • Diesener & Reichholf (1997): Obojživelníky a plazy.
  • Moravec ed. (1994): Atlas rozšírenia obojživelníkov v SR.

Iné projekty

Zdroj

Bezručovo údolí (prírodná pamiatka)

Bezručovo údolí je prírodná pamiatka ev. č. 5918 a súčasť rovnomennej európsky významnej lokality a prírodného parku v okrese Chomutov. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.

Dôvodom vyhlásenia prírodnej pamiatky sú rôznorodé biotopy bučín, suťových lesov, vegetácia silikátových skál a štrbín, údolných jaseňovo-jelšových luhov a biotopov s výskytom zástupcov čeľade ohniváčikovitých. Jadrom chráneného územia je údolie rieky Chomutovky s priľahlými svahmi medzi Chomutovom a Horou Svätého Šebestiána. Územie rezervácie je rozdelené do dvoch rozsiahlych územných celkov oddelených v miestach bývalého Tretieho mlyna.

Chvostnaté obojživelníky

Chvostnaté obojživelníky (iné názvy: chvostnaté, obojživelníky chvostnaté, mlokotvaré, mloky ; lat. Caudata alebo Urodela) sú taxón (podtrieda či rad) obojživelníkov. Sú rozšírené v Európe a v Ázii (vrátane Japonska a Taiwanu).

Hamrštejn (prírodná rezervácia)

Prírodná rezervácia Hamrštejn sa rozkladá v západnej časti katastrálneho územia Machnín krajského mesta Liberec na ostrohu Zámockého kopca (375 m n. m.) obtekanom Lužickou Nisou a ohraničenom krátkym sedlom so železničnou traťou Liberec-Chrastava. Na severnom, menšom vrchole Zámockého kopca sa nachádza zrúcanina hradu Hamrštejn. Proti južnému výbežku kopca rezervácie pokračuje na protiľahlom severnom svahu až k železničnej trati Liberec-Děčín. V rezervácii sa nachádza enkláva zmiešaného a listnatého lesa.

Kaluža (národná prírodná rezervácia)

Kaluža je národná prírodná rezervácia ev. č. 153 asi 3 km severne od dediny Lesní Albrechtice, miestnej časti obce Březová v okrese Opava. Oblasť spravuje AOPK ČR Správa CHKO Poodří.

Lapikus (prírodná pamiatka)

Lapikus je prírodná pamiatka ev. č. 5927 neďaleko obcí Plaveč a Rudlice v okrese Znojmo v nadmorskej výške 240 - 324 metrov. Oblasť spravuje AOPK ČR.

Mazák (národná prírodná rezervácia)

Mazák je národná prírodná rezervácia v okrese Frýdek-Místek. Nachádza sa v Moravsko-sliezskych Beskydoch na západných svahoch Lysej hory, najvyššieho vrcholu tohoto pohoria.

Predmetom ochrany sú prirodzené lesné spoločenstvá. Dominantnou drevinou rezervácie je buk lesný, vo vyšších polohách smrek. Z fauny sa v rezervácii vyskytujú okrem iných salamandra škvrnitá, rys ostrovid, hlucháň hôrny či bocian čierny.

Mokvavý prameň

Mokvavý prameň je prírodná pamiatka v pohorí Považský Inovec v podcelku Nízky Inovec, približne 0,5 km južne od obce Nová Lehota. Je v správe štátnej ochrany prírody Biele Karpaty.

Nachádza sa v katastrálnom území obce Nová Lehota, okres Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji. Vyhlásená bola v roku 1983 na rozlohe 2,09 ha, bez ochranného pásma. Na území rezervácie platí 4. stupeň ochrany.

Predmetom ochrany je: V Považskom Inovci zriedkavý príklad silného mokvavého prameňa v oblasti rozhrania kryštalického jadra a bázických obalových vrstiev pohoria. Dobre dostupný študijný objekt a význačný krajinotvorný prvok.

Mokřady horní Liběchovky

Mokřady horní Liběchovky je názov prírodnej rezervácie v CHKO Kokořínsko na území okresov Česká Lípa a Mělník, južne 2 km od mestečka Dubá, v hornej časti potoka Liběchovka vrátane jeho prítokov. Vyhlásená bola roku 1996.

Obojživelníky

Obojživelníky (Amphibia) sú trieda stavovcov. Obojživelníky sú polovodné, studenokrvné stavovce. Sú to najprimitívnejšie druhy štvornožcov.

Pivnice

Pivnice je prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza v Pardubickom kraji v okrese Chrudim severne od obce Zderaz. Ide o zalesnený pieskovcový kaňon s rozličnými tvarmi zvetrávania (skalný tunel, voštiny, previsy, jaskyne) s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov (napr. salamandra škvrnitá). Geomorfologické pochody sú tu stále aktívne, každoročne dochádza za silnejších zrážok napr. k rúcaniu pieskovcových skalných blokov.

Podskala

Podskala je prírodná pamiatka ev. č. 2118 neďaleko obce Chrast v okrese Chrudim. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.

Ralsko (prírodná rezervácia)

Prírodná rezervácia Ralsko sa rozkladá vo vrcholových partiách rovnomenného kopca v okrese Česká Lípa. Bola vyhlásená ako Štátna prírodná rezervácia Ralsko v roku 1967, územie bolo chránené ďaleko skôr.

Salamandra

Salamandra (skôr staršie [aj v taxonómii] salamander ) môže byť:

v biológii (v 19. stor. [a dodnes po česky] aj mlok ):

slovenský názov niektorých rodov z čeľade salamandrovité (sú to prevažne suchozemské rody s guľatým chvostom), pozri pod salamandrovité

vedecký názov jedného rodu z čeľade salamandrovité (tento rod patrí medzi rody, ktoré sa po slovensky volajú salamandra), pozri Salamandra (rod salamandry škvrnitej)

skôr staršie: salamandra škvrnitá

skôr neformálne (sčasti pod vplyvom zahraničných textov):

príslušník (v užšom zmysle len suchozemských taxónov z) radu mloky (Caudata, Urodela), pozri chvostnaté obojživelníky

príslušník čeľade salamandrovité, pozri salamandrovité

v mytológii: a) bytosť žijúca v ohni, b) duch ohňa (podľa Paracelsa) , pozri salamandra (mytológia)Salamander môže byť aj:

jašterica

v hutníckom slangu: usadenina v peci, zliatok, synonymum: sviňa, pozri zliatok (sviňa)

Senohrad

Senohrad je obec na Slovensku v okrese Krupina.

Starina (okres Stará Ľubovňa)

Starina je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Stavovce

Stavovce (nesprávne alebo zastarano: obratľovce , obratľovci , obratlovci , obratlovce ; mimo taxonómie aj: vertrebráta, vertebráty; lat.Vertebrata) sú podkmeň chordátov. Sú charakteristické vývojom chrupavčitej alebo kostenej chrbtice tvorenej stavcami, ktorá je oporou ich tela. Je to najväčší podkmeň chordátov a druhý druhovo najbohatší podkmeň vôbec (po hmyze). Všetky ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce (vrátane ľudí) sú stavovcami.

Majú rozvinuté všetky základné orgánové sústavy (oporná, obehová, vylučovacia, pohybová, dýchacia, tráviaca, rozmnožovacia, nervová) a dobre vyvinuté zmysly. Vyvinuli sa vo vode, a preto majú primárne pravdepodobne 7 žiabrových oblúkov, z ktorých niektoré alebo všetky sú redukované a pozmenené na iné funkcie. Ich telo pokrýva viacvrstvová pokožka, ktorá môže mať rôzne deriváty. Oporu tela tvorí vnútorná kostra (endoskelet) na ktorú sa upínajú svaly.

Travný (prírodná rezervácia)

Prírodná rezervácia Travný je vyhlásená na západnom úbočí hory Travný v Moravsko-sliezskych Beskydoch. Účelom rezervácie je hlavne ochrana fragmentov prirodzených lesných porastov s výskytom vzácnych rastlín a živočíchov. Chránené územie sa nachádza na ploche s prevýšením až 673 m, od čoho sa odvíja pestrosť zloženia prítomnej vegetácie. Drvivú väčšinu rezervácie zaberajú lesné porasty 5.-7. Lesného vegetačného stupňa. V bylinnom poschodí sa vyskytujú karpatské endemity ako zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa).

V rezervácii sa pravidelne objavujú veľké šelmy ako medveď hnedý a rys ostrovid, nepravidelne i vlk dravý. Z pravidelne hniezdiacich vtákov možno menovať tesára čierneho alebo jariabka hôrneho. Príležitostný je výskyt tetrova hlucháňa, o ktorého návrat do rezervácie ochranári usilujú. Z obojživelníkov sa tu vyskytuje o i. Salamandra škvrnitá, z plazov užovka obojková, z mäkkýšov slizniak karpatský alebo čiaška buková.

Pre prudké svahy Travného a tým aj zlou prístupnosťou rezervácie bolo územie dlhé stáročia nedotknuté pôsobením človeka. Až od 60.rokov 20.storočia tu boli vykonávané ťažobné zásahy, ktoré mali v niektorých prípadoch takmer devastujúci charakter. Aj z tohto dôvodu bolo vyhlásenie ochrany nad územím dlho odkladané. Prírodná rezervácia tu bola vyhlásená až v roku 2000, aj keď sa o nej uvažovalo už od šesťdesiatych rokov. Územie leží relatívne bokom od turistického ruchu, iba jej severovýchodný okraj obchádza modro značený turistický chodník.

Údolí Oslavy a Chvojnice

Údolie Oslavy a Chvojnice je prírodná rezervácia. Nachádza sa na rozhraní krajov Vysočina a Juhomoravského na rieke Oslave od Námešťe nad Oslavou po Čučice a jej ľavostranného prítoku Chvojnice od Rapotic.

Černý důl (prírodná pamiatka, okres Česká Lípa)

Černý důl je názov prírodnej pamiatky na území CHKO Kokořínska, v južnej časti okresu Česká Lípa. Jedná sa o mokraďovú lúku v katastrálnom území Houska, patriacu pod obec Blatce, s mnohými chránenými rastlinami aj drobnými živočíchmi.

Chránených lokalít s týmto názvom je v Česku niekoľko.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.