Pyrenejský polostrov

Pyrenejský polostrov alebo menej vhodne Iberský polostrov je polostrov medzi Pyrenejami a Gibraltárskym prielivom, teda na juhozápade Európy.

Na juhu a východe tvorí jeho pobrežie Stredozemné more, na severe a západe Atlantický oceán. Hranice na severovýchode tvoria Pyreneje, ktoré spájajú polostrov s kontinentom. Je tretí najväčším polostrovom Európy, väčší je len Balkánsky polostrov a Škandinávsky polostrov

España y Portugal
Pohľad zo satelitu na Pyrenejský polostrov

Štáty a iné územia

Iberian peninsula
Poloha jednotlivých krajín/teritórií

Hranice

Pevninské

Pyrenejský polostrov sa pripája k európskemu kontinentu šijou širokou cca. 600 km, kde prirodzenú hranicu tvorí pohorie Pyreneje.

Pobrežné

    • Costa Dorada
    • Golfo de San Jorge
    • Valencijský záliv
      • Costa del Azahar
    • Bahia de Alicante
      • Costa Blanca
    • Golfo de Mazzarón
    • Golfo de Almeria
    • Costa del Sol
    • Gibraltársky prieliv
  • ostatný Atlantický oceán (juhozápad, západ a sever)
    • Cádizský záliv
      • Costa de la Luz
    • Bahía de Setúbal
    • Costa de Rías Bajas
      • Ria de Vigo
      • Ria de Pontevedra
      • Ria de Arosa
      • Ria de Corcubión
    • Ria de Santa Marta
    • Ria de Vivero
    • Biskajský záliv
      • Costa Verde

Rieky

Jazyky

Na polostrove sa hovorí nasledovnými jazykmi:

Externé odkazy

  • Iberianature – Sprievodca životným prostredím, geografiou, počasím a dejinami Pyrenejského polostrova
Arabská ríša

Arabská ríša alebo Arabský kalifát alebo len Kalifát bol stredoveký islamský štát v rokoch 622 až 945. V 8. stor. zahŕňal aj severnú Afriku, Blízky východ, Stredný východ, Pyrenejský polostrov a zasahoval aj do Indie a Číny. Jej územím viedla dôležitá obchodná trasa - Hodvábna cesta.

Azulejo

Azulejo (slovenská výslovnosť: azulecho; španielska výslovnosť: asulecho; portugalská výslovnosť: azuleižu), množné číslo azulejos, je obvykle štvorcová, jednostranne glazovaná keramická obkladačka (kachlička) s farebnou výzdobou (najčastejšie jednofarebnou). Z väčšieho počtu azulejos sa skladajú nástenné obrazy (niekedy sú azulejos aj na strope alebo na podlahe). Slovo azulejo je arabského pôvodu (az-zulajž) a znamená aj všeobecne "modrastý".

Azulejos vznikli pravdepodobne v Perzii, odkiaľ ich Arabi priniesli na Pyrenejský polostrov. Centrom ich výroby bola v 12. a 13 storočí Andalúzia a tam hlavne Granada. V 14. storočí sa centrum ich výroby presunulo do Valencie. Dnes je to Portugalsko, kde od roku 1980 existuje múzeum azulejos (Museu Nacional do Azulejo, Lisabon). Azulejos sú typickým prvkom portugalskej architektúry. Nájdeme ich všade, nielen na kostoloch a palácoch, ale aj na verejných stavbách, nádražiach, trhoviskách, jednoduchých občianskych domoch, vnútri i vonku. Okrem výtvarného prvku majú aj praktický význam ako trvanlivý a praktický povrch stien a v horúcom podnebí upravujú vnútornú teplotu v dome.

Zobrazované témy sú náboženské, mytologické, historické, z praktického života, alebo len ozdobné s obrazmi krajín, vtákov rastlín, geometrické vzory.

Berberi

Berberi (berber. Amazig, pl. Imazigen) je súhrnne označenie pre pôvodných obyvateľov Severnej Afriky. Dnes obývajú rozsiahle územia od Maroka cez Alžírsko, Tunisko, Líbyu až po oázu Síwa na západe Egypta. Smerom na juh saharské územia Mauritánie, Mali, Nigeru, Čadu až po rieku Niger.

Eurich

Eurich (* cca 415 – † 484, známy tiež ako Evaric, Erwig, špan. Eurico) sa stal vizigótskym kráľom po smrti svojho brata Teodoricha II. v roku 466. Eurich bol jedným z najsilnejších germánskych vládcov v čase úpadku a konca Západorímskej ríše. V občianskych vojnách porazil niekoľko ďalších uchádzačov o trón a stal sa tak nepopierateľným vládcom zjednotených Vizigótov. V roku 470 odrazil invázia keltského magnáta Riothama a rozšíril svoje kráľovstvo ďaleko na sever, možno až do miest pri rieke Somma. Počas jeho vlády získala Vizigótska ríša úplnú nezávislosť od Rímskej ríše, Vizigóti ovládali celý Pyrenejský polostrov (okrem Galície, kde vládli Svébi) a okolo 2/3 dnešného Francúzska.

Európa

Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta.

Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a iné.

Hranicu medzi Európou a Áziou predstavuje myslená čiara prechádzajúca cez hrebeň pohoria Ural, Kaspické more, Kumsko-manyčskú zníženinu, Marmarské, Egejské a Stredozemné more. Okrem východu obklopujú Európu oceány a moria. Na severe ju ohraničuje Severný ľadový oceán, na západe Atlantický oceán a na juhu Stredozemné, Marmarské a Čierne more. Európou prechádza nultý poludník.

Gesalich

Gesalich (špan. Gesaleico) bol vizigótskym kráľom v rokoch 507 a 511. Bol Alarichovým synom, avšak neprávoplatným dedičom trónu. Keď Alarich v roku 507 padol v bitke s Frankami, jeho syn Amalarich, právoplatný dedič trónu, bol ešte dieťa. Vizigóti nepoužívali systém primogenitúry, ktorý by umožňil Gesalichovi legitímne vládnuť.

Jeho neschopnosť viesť vojny s Frankami donútila ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého k zásahu a Ostrogóti porazili franksko-burgundskú armádu. V roku 511 bol Gesalich zosadený z trónu a ušiel k Vandalom do severnej Afriky. Zanedlho sa vrátil a začal z Akvitánie inváziu na Pyrenejský polostrov, ale bol porazený a na konci roku 511 popravený.

Hispánia

Hispánia (po latinsky Hispania) je starorímske označenie pre Pyrenejský polostrov (doložené od roku 200 pred Kr.), ako aj súčasť názvu rôznych rímskych provincií na tomto území (neskôr aj v časti Afriky a na Baleároch):

197 pred Kr. : Rimania vytvorili v Hispánii provincie Hispania citerior (východ polostrova) a Hispania ulterior (juh polostrova), zvyšok polostrova ešte nepatril Rímu

27 – 19 pred Kr.: Augustus dokončuje dobytie polostrova

27 pred Kr.: Premenovanie Hispania citerior na (Hispania) Tarraconensis a rozdelenie Hispania ulterior na (Hispania) Lusitania a (Hispania) Baetica

neskôr: Oddelenie západnej časti Tarraconensis pod názvom Hispania Nova (neskôr Callaecia alebo Gallaecia – Galícia)

284 po Kr.:

Oddelenie južnej časti (zvyšnej) Tarraconensis pod názvom Carthaginiensis

Vytvorenie jednej civilnej provincie (Dioecesis Hispaniae = Dioecesis XV) zahŕňajúcej celý polostrov + Baleáry + Mauritániu Tingitana (v Afrike), čiže pozostávajúcej z:

Baetica

Lusitania

Gallaecia

Tarraconensis

Carthaginiensis

Mauretania Tingitana

Baleares

Iberi

Iberi, staršie Iberovia, boli kmene obývajúce Pyrenejský polostrov v staroveku a čiastočne aj v praveku.

Názov Iberi sa používa:

Iberi v užšom zmysle:

pôvodne len pre (neindoeuróskych) obyvateľov španielskej Levanty

neskôr sa rozšíril aj na okolité kmene - územie medzi riekami Segura a Rhôna, a ktorých osídlenie zasahovalo pravdepodobne až k Pyrenejám)

Iberi v širšom zmysle:

Napokon sa názov rozšíril aj na Keltoiberov vo vnútrozemí (zmes pôvodného obyvateľstva, Keltov a iných kmeňov; hovorili indoeurópskym jazykom).

Ibéria

Ibéria (starogr. Ibéria, lat. Iberia) môže byť:

antický názov Pyrenejského polostrova (Hispánie) pred dobytím Rímskou ríšou, pozri Pyrenejský polostrov

antický názov Kartlijského kráľovstva (dnešné východné Gruzínsko), pozri Ibéria (Kaukaz)

v 11. stor. po Kr. východná thema Byzantskej ríše, na severovýchode súčasného Turecka, pozri Ibéria (thema)Iberia môže byť:

sídlo v USA:

Iberia (Missouri)

Iberia (Ohio)

Iberia Parish

okres v provincii Tahuamanu v Peru, pozri Iberia (Peru)

suita pre klavír Isaaca Albéniza, pozri Iberia (Albéniz)

kniha Jamesa Michenera, pozri Iberia (kniha)

druhá časť orchestrovej kompozície Images pour orchestre Clauda Debussyho

španielska letecká spoločnosť, pozri Iberia (letecká spoločnosť)

Justinián I.

Justinián I. (iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I., celým menom po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, celým menom po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios;* 11. máj 483 – 13. november 565) bol byzantský cisár, jeden z najdôležitejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Najväčší význam sa prikladá jeho reforme zákonodarstva (Corpus iuris civilis) a rozsiahlej vojenskej expanzii, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, Pyrenejský polostrov). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého.

Južná Európa

Južná Európa je rôzne definovaný európsky región, nachádzajúci sa v južnej časti európskeho kontinentu. Väčšina štátov južnej Európy leží na pobreží Stredozemného mora, výnimkou sú Portugalsko a vnútrozemské miništáty San Marino a Vatikán. Všetky štáty južnej Európy sa nachádzajú subtropickom klimatickom pásme, a čiastočne zasahujú aj do mierneho.

Kláštor Clairvaux

Kláštor Clairvaux bol cisterciánsky kláštor vo Francúzsku, 100 km severne od mesta Dijon.

Kláštor Clairvaux založil v roku 1115 ako dcérsku fundáciu kláštora Citeaux priamo Bernard z Clairvaux. Počas svojho pôsobenia vyslal tento kláštor veľké množstvo konventov na založenie nových fundácii. Zanikol následkom Francúzskej revolúcie.

Kvádi

Kvádi boli západogermánsky kmeň, spolu s Markomanmi tvorili vyšší kmeňový zväz Svébi, preto ich neskôr antickí autori uvádzali aj pod týmto menom. V 1. storočí pred Kr. sídlili pri Labe, asi v polovici 1. storočia pred Kr. sa spolu s Markomanmi presídlili na východ, pričom Markomani osídlili predovšetkým Čechy a Moravu, Kvádi západné Slovensko.

Luniak sivý

Luniak sivý alebo haja sivá (lat. Elanus caeruleus) je druh dravca z čeľade jastrabovité (Accipitridae). V 20. storočí sa rozšíril z Afriky na Pyrenejský polostrov, v Európe hniezdi dnes v počte 1000 až 2000 párov v Portugalsku, Španielsku a vo Francúzsku.

Pyreneje

Pyreneje sú horské pásmo v juhozápadnej Európe, ktoré vytvára prírodné hranice medzi Francúzskom a Španielskom. Oddeľujú Pyrenejský polostrov od Francúzska a tiahnu sa od Biskajského zálivu v Atlantickom oceáne v dĺžke 430 km po Cap de Creus v Stredozemnom mori.

Samotný hrebeň vo väčšine svojho priebehu kopíruje francúzsko-španielske hranice, medzi ktorými sa nachádza európsky miništát Andorra. Hlavnou výnimkou z tohto pravidla je Val d'Aran, ktoré patrí k Španielsku, no leží na severnej strane horského pásma. Z ďalších stojí za zmienku Cerdanya a jej španielska exkláva – mesto Llívia.

Reconquista

Reconquista [vyslov: rekonkista (nie -kv-)] (po šp. „znovudobytie“) je označenie pre oslobodenie územia, ktoré ovládali moslimovia (toto územie obývali kresťania, židia, aj moslimovia) v oblasti Pyrenejského polostrova, medzi rokmi 718/1045 - 1492.

Umajjovci

Umajjovci (arab. بنو أمية Banú Umajja, الأمويون al-Umavijún) bola arabská dynastia, ktorá vládla v Arabskej ríši, presnejšie Umajjovskom kalifáte v rokoch 661 – 750 so sídlom v Damasku. Rozloha 13 000 000 km2 v roku 750.

Zakladateľom Umajjovskej dynastie bol Mu’ávia, ktorý dal zavraždiť kalifa Alího ibn Abí Táliba a sám nastúpil na jeho miesto. Vládu dal preniesť do Damasku. V roku 711 Arabi dobyli Pyrenejský polostrov a v roku 732 zastavil ďalšie ich ťaženie do Európy franský majordóm Karol Martel. Koniec vlády Umajjovcov sa spája s krvavým povstaním, keď boli vyvraždení všetci Umajjovci až na Abd-al Rahmána I. (v roku 750 založil Córdobský emirát) a nastúpila dynastia Abbásovcov.

Od roku 756 po Abbásovskej revolúcii vládli Umajjovci v Córdobskom emiráte (neskoršom Cordóbskom kalifáte).

Ľudová latinčina

Ľudová latinčina alebo vulgárna latinčina (po latinsky sermo vulgaris čiže ľudový jazyk) je všeobecné označenie pre hovorené nárečia latinčiny v Rímskej ríši (najmä v západných provinciách) zhruba až do obdobia 9. storočia, kedy sa z jednotlivých nárečí vyvinuli románske jazyky.

Aj keď pojem nie je obmedzený len na neskorolatinské obdobie (pozri latinčina), mnohé črty a pravdepodobne aj nárečia sa objavili až v tomto období, a preto sa o ľudovej latinčine hovorí najmä od tohto obdobia.

Pri bližšom pohľade má ľudová latinčina viacero definícií:

Po prvé je to hovorená latinčina Rímskej ríše. Pri písaní sa naopak používala neskorá latinčina odvodená od (pomerne umelej) klasickej latinčiny.

Po druhé je to podľa niektorých názorov hypotetický predchodca románskych jazykov. Tento jazyk možno rekonštruovať len na základe ojedinelých nápisov (napr. v Pompejach) a neskorších románskych jazykov:

a) všetkých románskych jazykov

b) len západorománskych jazykov: nárečia na sever a západ od čiary La Spezia-Rimini, Francúzsko a Pyrenejský polostrov, ako aj slabo doložená románska reč severozápadnej Afriky. Podľa tejto koncepcie sa teda juhovýchodná taliančina, rumunčina a dalmatínčina vyvinuli oddelene od ostatných románskych jazykov.

Po tretie je to podľa niektorých názorov označenie gramatických inovácií v mnohých neskorolatinských textoch, ako napríklad Peregrinatio Aetheriae zo 4. storočia alebo texty Gregora z Toursu (Gregoire de Tours). Tieto texty sú veľmi cenné, lebo „chyby“, ktoré sa v nich vyskytujú, dokladajú vtedajší hovorový jazyk.Románske jazyky sa vyvinuli z ľudovej latinčiny neskorolatinského obdobia, nazývanej sermo romana rustica, a teda nie z písanej latinčiny. Často pritom boli namiesto neutrálnych latinských slov prebraté expresívnejšie: napr. „caput“ (hlava) bol nahradený slovom „testa“ (misa, hlinený hrniec), z toho vo fr. tête (hlava); alebo „equus“ (kôň) bol nahradený slovom „caballus“ (pracovný kôň, starý kôň), z toho vo fr. cheval / tal. cavallo / šp. caballo / port. cavalo (kôň).

Španielsko

Španielsko (špa. España), dlhý tvar Španielske kráľovstvo (špa. Reino de España), je krajina v juhozápadnej Európe na Pyrenejskom polostrove. Jeho pevnina hraničí na juhu a východe so Stredozemným morom (s výnimkou malej pozemnej hranice s Gibraltárom), na severe s Francúzskom, Andorrou, na severozápade s Biskajským zálivom a na západe s Atlantickým oceánom a Portugalskom. K územiu Španielska patria aj Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori, Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne pri pobreží Afriky a dve enklávy v severnej Afrike, Ceuta a Melilla pri Maroku. S plochou 505 990 km² je Španielsko druhou najväčšou krajinou západnej Európy a Európskej únie po Francúzsku.

Španielsko je demokracia vo forme parlamentnej vlády v rámci konštitučnej monarchie. Je to krajina s dvanástou najväčšou ekonomikou (HDP) a vysokou životnou úrovňou (vysoký HDI). Je členom Organizácie Spojených národov, Európskej únie, NATO, OECD a WTO.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.