Príručný lexikón biblických vied

Príručný lexikón biblických vied je jednozväzková slovenská odborová encyklopédia, ktorá sa zaoberá biblistikou a pomocnými biblickými vedami. Autorom je slovenský biblista Jozef Heriban. Po prvý raz vyšla v roku 1992 v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Druhé a tretie vydanie vyšlo v Bratislave vo vydavateľstve Don Bosco (1994, 1998).

Štruktúra lexikónu

Príručný lexikón biblických vied začína predslovom od biskupa Dominika Hrušovského. Ďalej nasleduje úvod, kde autor vysvetľuje typ, zostavenie a obsah lexikónu a druhy hesiel. Pokračuje zoznamom skratiek.

Po tých nasleduje rozsiahla prolegomena, ktorá obsahuje zoznamy katolíckeho a židovského biblického kánonu (s názvami v hebrejčine), zoznamy apokryfov, intertestamenárnej literatúry, rukopisov od Mŕtveho mora, tabuľky transliterácie hebrejčiny a gréčtiny a obsiahly zoznam literatúry.

Stať „Systematická lektúra“ obsahuje navrhované čítanie lexikónu ako systematickej príručky pre rôzne odbory: hermenautiku a exegézu, vedeckú textovú kritiku, judaizmus, biblickú teológiu, archeológiu a geografiu, vzťahu cirkevných otcov a biblie a podobne.

Nasledujú abecedne usporiadané heslá, ktoré tvoria väčšinu lexikónu (s. 161 – 1095.). Posledných takmer 200 strán tvoria prílohy, ktoré obsahujú rôzne údaje a tabuľky pre lepšie pochopenie: mapy, tabuľky vládcov, udalostí, biblických mier a váh, údaje o často citovaných autoroch, mapky a stručné údaje k významným archeologickým vykopávkam.

Vydania v iných jazykoch

V roku 2005 lexikón vyšiel v taliančine pod názvom: Dizionario terminologico-concettuale di scienze bibliche e ausiliarie (dosl. Terminologickо – pojmový slovník biblických a pomocných vied; ISBN 88-213-0567-8, preklad Rudolf Blatnický). Talianske vydanie má oproti slovenskému o niečo kratšie niektoré heslá, ako napríklad heslá k jednotlivým biblickým spisom.[1]

Malo by existovať vydanie v ruštine, profesor Heriban dostal ponuky aj na preklady do francúzštiny a angličtiny.[2]

Význam a ohlasy

Ide o jednu z jeho najvýznamnejších prác.[3][4]

Jedna z recenzií uvádza: „…Príručný slovník biblických vied nepochybne aj vďaka svojmu autorovi ‐ jedinému autorovi celého rozsiahleho diela ‐ podáva nielen spoľahlivú informáciu o mnohých "technologických" problémoch biblických vied, ale aj dobrý pohľad na problematiku náboženských úvah a poučení.“ a ďalej „Treba však napokon zdôrazniť, že nejde len o jednoduchú technickú príručku, ani o zjednodušujúce výklady opreté o sústavné individuálne štúdium podopreté osobným presvedčením. Je to viac ako len príručný lexikón i viac ako encyklopédia. Je to úvod do štúdia biblických vied, ale aj návod na hlbokú analýzu obsahu i formy biblických spisov. A v neposlednom rade aj spoľahlivá pomôcka pre všetkých, ktorí majú záujem o vedecký pohľad na problematiku viery a náboženského presvedčenia.“[5]

Terézia Kolková vo svojom článku „Prienik náboženského a publicistického štýlu“ hodnotí lexikón zo pohľadu terminológie v prieniku náboženského a publicistického štýlu: „Príručný lexikón biblických vied Jozefa Heribana (1998) … vytvorený v zahraničnej izolácii počas komunizmu, je pomerne svojský, nesúrodý a pre bežného príjemcu málo využiteľný.“[6]

Štefan Vragaš: „Heribanov encyklopedický biblický slovník je komplexné a obsahovo bohaté dielo o základných termínoch a pojmoch v oblasti všetkých biblických vied a disciplín. … Lexikografické vypracovanie jednotlivých hesiel v abecednom heslári tohto slovníka dosahuje už pri zbežnom pohľade veľmi dobrú odbornú úroveň. Heslár by si preto zaslúžil dôkladnejšiu analýzu a ocenenie.“[7]

Recenzia na vydanie v taliančine: „Slovník je určený študentom teológie a všetkým, ktorí sa na univerzitách zaujímajú o štúdium Biblie, seminaristom, študentom na vysokých školách, ako aj biblickým krúžkom a účastníkom rozličných kongresov. Slovník môže byť výbornou pomôckou aj pri vypracúvaní akademických prác doktorandov. Najdôležitejším cieľom Slovníka však je poskytnúť čitateľom možnosť nadobudnúť vedecky podložené znalosti o Božom slove a o jeho posolstve.“[1]

Referencie

  1. a b VISCO, Augustín. HERIBAN, J.: Dizionario terminologico-concettuale di scienze bibliche e ausiliarie (Terminologicko – pojmový slovník biblických a pomocných vied). Slavica Slovaca, 2008, roč. 43, čís. 2, s. 179 – 181. Dostupné online [cit. 2015-11-22]. ISSN 0037-6787.
  2. ĎURICA, Ján. Dve jubileá Dr. h. c. Jozefa Heribana SDB, misionára a univerzitného profesora [online]. Bratislava : Slovenská provincia Spoločnosti Ježišovej, [cit. 2015-11-22]. S. 4. Dostupné online.
  3. Heriban, Jozef. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 614 – 615.
  4. Za prof. Jozefom Heribanom SDB [online]. Bratislava : Literárne informačné centrum, [cit. 2015-11-22]. Dostupné online.
  5. HORECKÝ, Ján. Nové obzory slovenskej vedy. Kultúra slova, 2000, roč. 34, čís. 3, s. 177 – 181. Dostupné online [cit. 2015-11-22]. ISSN 0023-5202.
  6. OLŠIAK, Marcel, ed. Varia XIV : zborník materiálov zo XIV. kolokvia mladých jazykovedcov (Nitra – Šintava 8. – 10. 12. 2004). Bratislava – Nitra: Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV – Katedra slovenského jazyka FF UKF v Nitre, 2006. dostupné online ISBN 80-89037-04-6. s. 300 – 301.
  7. VRAGAŠ, Štefan. Koncepčná príprava a lexikografické spracovanie dvojzväzkového Teologického a náboženského slovníka. Jazykovedné štúdie XXVIII (Bratislava: Veda), 2010, s. 129 – 134. ISBN 978-80-224-1171-4. Dostupné online [cit. 2016-08-16]. ISSN 0448-9241.

Bibligrafický odkaz

  • HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. 1350 s. (Biblica; zv. 4.)
  • HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 2. revid. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1994. 1339 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-85405-13-X.
  • HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2.
Av

Av alebo ab (hebr. אב) je jedenásty, resp. piaty mesiac hebrejského kalendára (pozri Hebrejský kalendár). Má 30 dní a obvykle pripadá na júl/august.

Druhý list Solúnčanom

Druhý list Solúnčanom (iné názvy: Druhý list apoštola Pavla Tesalonickým, Druhý list Tesaloničanom, Druhý list Solúnskym; skratka 2 Sol alebo 2Tes) je kniha Nového zákona Biblie.

Autorstvo sa pripisuje Pavlovi okolo roku 50 po Kr., ktorý bol adresovaný do zboru v Solúne (Thessaloniki). Niektorí biblisti kvôli odlišnostiam medzi Prvým a Druhým listom Solúnčanom popierajú Pavlovo autorstvo listu avšak forma a obsah je v súlade s jeho ostatnými listami. Väčšina biblistov tvrdí že oba listy solúnčanom napísal Pavol. Iný zdroj uvádza: „Autorstvo a datácia 2. listu Solúnčanom sú ešte stále predmetom sporu. Zástanci Pavlovho autorstva musia napísanie datovať do blízkosti 1. listu Solúnčanom, pričom sa niekedy predpokladá obrátené poradie (2 Sol – 1 Sol). Pretože však ide o deuteropavlovský list vznikol 2. list Solúnčanom až po Pavlovej smrti.“ Pravdepodobne ku koncu 1. storočia.

Evanjelium podľa Jána

Evanjelium podľa Jána (skratka Jn alebo J) je kniha Nového zákona. Zaraďuje sa medzi evanjeliá. Podľa tradície bolo napísané pre maloázijských kresťanov asi medzi rokmi 90 a 100 po Kr.

Evanjelium podľa Lukáša

Evanjelium podľa Lukáša (skratka Lk alebo L) je tretia kniha v poradí Nového zákona, najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií. Spolu s Matúšovým a Markovým evanjeliom patrí medzi tzv. synoptické evanjeliá. Všetky tieto evanjelia(3) sú odvodené od najkratšieho, čiže Markovho evanjelia. Lukášovo evanjelium aj Skutky apoštolov, ktoré naň nadväzujú, sú venované istému Teofilovi, aby si mohol urobiť presnejší obraz o veciach, o ktorých už počul veľa nejednotných správ.

Introdukcia

Introdukcia môže byť:

všeobecne: úvod, uvedenie

v hudbe:

(obyčajne pomalý) úvod k prvej časti inštrumentálnej skladby, pozri introdukcia (úvod skladby)

(obyčajne pomalá) úvodná časť barokovej suity, pozri introdukcia (baroková suita)

kratší inštrumentálny úvod opery (namiesto predohry), pozri introdukcia (opera)

v ekológii, biológii a poľnohospodárstve: rozšírenie (presun, premiestnenie) druhu alebo vnútrodruhového taxónu mimo jeho predchádzajúci prirodzený areál v dôsledku (v užšom zmysle len úmyselnej) ľudskej činnosti, prípadne v širšom ponímaní aj v dôsledku určitých prírodných dejov (prenos vetrom, vodou, vtákmi a pod.), pozri pod nepôvodný druh

vedná disciplína systematicky podávajúca základné poznatky potrebné na štúdium a bádanie v oblasti inej vedy, zriedkavé synonymá: izagóga, izagogika, isagogé

v náboženstve:

v súvislosti s Bibliou (synonymá: úvod do Svätého Písma, úvod do štúdia Biblie, úvod do biblického štúdia, biblický úvod, biblická introdukcia, úvod do Biblie):

všetky poznatky a vedy potrebné na poznanie a pochopenie Biblie (zahŕňa teda okrem iného príslušnú vedeckú disciplínu - pozri nižšie - , ale používa sa a uvádza sa aj pri iných príležitostiach)

v teológii: vedecká disciplína biblických vied, ktorá systematicky používa historické a kritické poznatky, ktoré súvisia s poznaním, výkladom a praktickým použitím Biblie, synonymá (popri vyššie uvedených): izagóga, izagogika, isagogé, historická kritika, pozri úvod do Svätého Písma

v rímskokatolíckej cirkvi: slávnostné uvedenie do úradu opáta alebo farára, synonymum: inštalácia

v evanjelickej cirkvi augs. vyznania: slávnostné uvedenie do funkcií laických cirkevných hodnostárov, synonymum: inštalácia

Jeremiášov list

Jeremiášov list je spis zo Starého zákona.

V židovskom kánone sa nenachádza. V Septuaginte sa nachádza za Nárekmi. Vo Vulgáte a v Novej Vulgáte sa nachádza v Knihe proroka Barucha ako jej šiesta hlava.

Kniha Kazateľ

Kniha Kazateľ alebo Kniha kazateľova alebo Kazateľ alebo Kohelet – Kazateľ (staršie Ekleziastes, hebr. qohelet - kazateľ v zhromaždení, gr. LXX: Έκκλησιαστής - kazateľ, lat. Vg.: Ecclesiastes; skratka Kaz alebo Koh) je kniha Starého zákona. Kedysi sa pre túto knihu používal názov Ekleziastes avšak názov bol zmenený aby sa vyhlo zámene s Knihou Sirachovcovou, ktorá sa predtým volala Ekleziastikus.Zaraďuje sa medzi poučné knihy. Jej slová sú vložené do úst kráľa Šalamúna ale autor knihy nie je známy. Kniha bola napísaná okolo r. 300-200 pred. Kr.V knihe sa nachádzajú úvahy na tému zmyslu ľudskej existencie, ktorá sa končí smrťou. Kniha nemá vyhranenú štruktúru keďže úvahy nie sú v nej nejako logicky zoradené. Autor nenašiel uspokojivú odpoveď na svoj problém. Vyriešenie otázky priniesol až Nový zákon.

Kniha Tobiáš

Kniha Tobiáš alebo Tobiáš (skratka Tob) je názov deuterokánonickej knihy Starého zákona, ktorej hlavnou postavou je Tobiáš (Tóbit). Protestanti túto knihu zaraďujú medzi apokryfy. V Biblii je zaradená medzi dejepisné knihy.

Vznikla okolo roku 200 pred Kr. v Palestíne, Egypte a Sýrii. Heriban uvádza, že bola napísaná (pravdepodobne) v babylonskej židovskej diaspóre alebo v Palestíne. Grécky text sa zachoval vo viacerých verziách. Sú známe dve verzie textu: kratšia podľa Vatikánskeho a Alexandrijského kódexu a dlhšia podľa Sinajského kódexu.

Kniha Tobiáš je akoby poučná rozprávka, podobná románu, týkajúca sa niečoho, čo sa stalo počas exilu, keď Židia nemohli vyznávať vieru. Poukazuje na cnosti Židov. Používajú sa motívy zo Starého zákona (napr. z knihy Genezis) aj mimobiblické motívy. U židov sa príbeh považuje za ukážku, ako sa má v núdzi (exile a pod. ) zotrvať pri Božích prikázaniach.

Kniha proroka Abdiáša

Kniha proroka Abdiáša alebo Abdiáš (skratka Abd) je kniha Starého zákona. Je to najkratšia starozákonná kniha (má 21 veršov). Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi malých prorokov.V prvom verši sa popisuje ako Abdiášovo videnie. Prorok ohlasuje záhubu Edomu a blízky deň súdu Jahveho nad všetkými národmi.

Kniha proroka Amosa

Kniha proroka Amosa alebo Amos alebo Ámos (skratka Am) je kniha Starého zákona. Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi malých prorokov.

Kniha proroka Habakuka

Kniha proroka Habakuka/Abakuka alebo Habakuk alebo Abakuk (Skratka Hab alebo Ab) je kniha Starého zákona. Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi malých prorokov. Autor používa vznešený štýl a pôsobivú reč.

Kniha proroka Jeremiáša

Kniha proroka Jeremiáša alebo Jeremiáš (skratka Jer) je kniha Starého zákona.

Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi veľkých prorokov.

Vo svojej dnešnej podobe je kniha výsledkom dlhšieho redakčného procesu. Pôvodné hebrejské a grécke znenie sa dosť odlišujú.

Kniha proroka Jonáša

Kniha proroka Jonáša alebo Jonáš (skratka Jon) je kniha Starého zákona. Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi malých prorokov.

Kniha proroka Micheáša

Kniha proroka Micheáša alebo Micheáš (skratka Mich) je kniha Starého zákona. Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi malých prorokov.

Kniha proroka Nahuma

Kniha proroka Nahuma alebo Nahum (skratka Nah) je kniha Starého zákona. Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi malých prorokov. Kniha pochádza zo 7. stor. pred Kr.

Kniha proroka Ozeáša

Kniha proroka Ozeáša/Hozeáša alebo Ozeáš/Hozeáš (skratka Oz) je kniha Starého zákona.

Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi malých prorokov.

Kniha prísloví

Kniha prísloví alebo Príslovia (skratka Prís alebo Pr) je biblická kniha Starého zákona. Podľa tradície je za jej autora označovaný Šalamún. Zaraďuje sa medzi poučné knihy.

Kniha žalmov

Kniha žalmov (iné názvy: Žalmy, Žaltár, žaltár; skratka Ž) patrí medzi poučné knihy Starého zákona (kethubím/ketubím – Spisy). Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí (6. storočie pred Kr.) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za apokryfný.) Žalmy boli pôvodne napísané v hebrejčine a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi Dávidovi a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich Bibliu, žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.

Pseudoepigraf

Pseudoepigraf (gr.) je kniha s falošným názvom; výrazom pseudoepigrafy označujú protestanti starozákonné knihy, ktoré katolícki autori označujú ako apokryfy.

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.