Ploče

Ploče (v minulosti Kardeljevo, tal. Porto Tolero, Plocce) je prístavné mesto v chorvátskej Dubrovnícko-neretvianskej župe.

Ploče
mesto
Ploce Hafen
Prístav v Ploče
Oficiálny názov: Ploče
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Dubrovnícko-neretvianska župa
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 43°03′19″S 17°25′58″V / 43,05528°S 17,43278°V
Obyvateľstvo 10 135 (2011)
Prvá pís. zmienka 1387
Primátor Krešimir Vejić
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 20340
Predvoľba tel. čísel (+385) 020
EČV DU
Croatia location map
Red pog.svg
Štatistika: http://www.ploce.hr
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Časti mesta

Mesto sa skladá z jedenástich častí (stav z roku 2006):

  • Baćina
  • Banja
  • Crpala-Spilice-Gnječi
  • Komin
  • Peračko Blato
  • Plina Jezero
  • Ploče
  • Rogotin
  • Stablina
  • Staševica
  • Šarić Struga

Dejiny

Prvá písomná zmienka o tomto meste je z roku 1387, avšak miestny veľký prístav pochádza až z moderných dôb. S jeho stavbou sa začalo v roku 1939, ale bol zničený počas 2. svetovej vojny. Po vojne bol obnovený, a vďaka spojeniu s námornou a aj železničnou dopravou sa z obce stalo dnešné mestečko. Názov Kardeljevo bol na počesť juhoslovanského politika Edvarda Kardelja.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ploče

Externé odkazy

Baćinska jezera

Baćinska jezera sú skupina sladkovodných krasových jazier medzi Hercegovinou a južným Chorvátskom v blízkosti mesta Ploče pri Dubrovníku.

Skladajú sa zo siedmich jazier, šesť z nich tvorí modrasto-zelený náhrdelník. Ich mená sú: Ocusa, Crnisevo, Podgora, Sladinac, Vrvnik a Plitko jezero. Plitko jezero má miestami hĺbku iba okolo 1 m. Celá plocha jazier je 1,38 km², ich hĺbka je od 5 - 35 m. V jazerách je brakická voda, čo znamená, že sú spojené s morom. Séria šiestich jazier leží v skalnatom údolí. Dná jazier ležia pod úrovňou morskej hladiny.

Cestná infraštruktúra v Chorvátsku

Cestná infraštruktúra v Chorvátsku pozostáva z diaľnic, štátnych, župných a lokálnych ciest. Rýchlostné cesty nemajú zvláštny štatút, sú stavané v rámci štátnych ciest.

Chorvátsko

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991.

Diaľnica A10 (Chorvátsko)

Diaľnica A10 (chorv. Autocesta A10, Neretvanska autocesta) je rozostavaná diaľnica v Chorvátsku, ktorá vytvorí spojku medzi diaľnicou A1 a bosniansko-hercegovinskou štátnou hranicou pri meste Metković. Hoci bude diaľnica dlhá len 4,6 kilometra, bude dôležitou súčasťou Paneurópskeho koridoru Vc. Nárast jej významu sa očakáva po dobudovaní diaľnice A1 v Bosne a Hercegovine, čím spoločne preberú dopravu ku Jadranu zo Slavónska, časti Srbska a južného a juhovýchodného Maďarska.

Diaľnica A1 (Bosna a Hercegovina)

Diaľnica A1 (bosn. Autoput A1, srb. Аутопут А1) je čiastočne plánovaná, 340 kilometrov dlhá diaľnica v Bosne a Hercegovine, ktorá bude po svojom úplnom dobudovaní pretínať krajinu v severovýchodno-juhozápadnom smere. Z celkovej plánovanej dĺžky 334 km je zatiaľ v prevádzke 91, najmä v okolí hlavného mesta Sarajevo.

Diaľnica bude súčasťou vetvy c Paneurópskeho koridoru V. na trase Ploče-Sarajevo-Osijek-Budapešť a bude spájať chorvátske diaľnice A5 a A10.

Trasa diaľnice je naplánovaná cez pomerne zložitý terén, čoho dôkazom je až 49 plánovaných tunelov, pričom niektoré budú mať aj viac ako 5 kilometrov.

Diaľnica A1 (Chorvátsko)

Diaľnica A1 (chorv. Autocesta A1, hovor. Dalmatina, Croatica, Jadranska autocesta, Autocesta Zagreb – Split – Dubrovnik, pôvodne aj Autocesta Kralja Tomislava) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.

Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova. Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb – Bosiljevo a Žuta Lokva – Vrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).

Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 480,7 km medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý 10,3 km, ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli – Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami. Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur.

Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice.

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny. Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).

Dubrovnícko-neretvianska župa

Dubrovnícko-neretvianska župa (chorv. Dubrovačko-neretvanska županija) je jedna z chorvátskych žúp. Jej hlavné mesto je Dubrovník.

Európska cesta 65

Európska cesta 65 (E65) je európska cesta vedúca z mesta Malmö vo Švédsku do mesta Chania v Grécku. Jej celková dĺžka je 4 400 km.

Most Pelješac

Most Pelješac (chorv. Most Pelješac, Pelješki most) bude po dokončení spájať Chorvátsko s polostrovom Pelješac a južným Chorvátskom, ktoré je od krajiny oddelené krátkym pobrežným pásom Bosny a Hercegoviny (okolie mesta Neum).

Neretva

Neretva (srb. Неретва) je rieka v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku. Pramení v Dinárskych horách a tečie na juh, kde ústi deltou do Jadranského mora. Je dlhá 230 km a plocha jej povodia je 5 600 km². Najvyššie prietoky rieka zaznamenáva v jarnom a jesennom období, celoročný priemer je 341 m³/s a splavná je po mesto Metković (20 km).

Paneurópske dopravné koridory

Európsky projekt Paneurópskych dopravných koridorov bol začatý v r. 1991 na konferencii v Prahe. Na druhej Paneurópskej dopravnej konferencii na Kréte v marci 1994 bolo definovaných deväť koridorov, ako hlavné dopravné osi medzi EÚ a štátmi strednej a východnej Európy, s požiadavkou prvých investícií v priebehu nasledujúcich desiatich až pätnástich rokov. Jej závery boli upresnené a doplnené na tretej konferencii v Helsinkách v roku 1997. Vďaka skončeniu konfliktov medzi štátmi bývalej Juhoslávie bol tiež navrhnutý desiaty koridor.

Preto sú tieto koridory niekedy uvádzané ako „Krétske koridory“ alebo „Helsinské koridory“ bez ohľadu na ich polohu.

Deväť koridorov je železničných, deväť cestných. Desiaty, č. VII, je koridor vodný – tok Dunaja. Táto sieť koridorov spája Európu od Atlantiku po Ural a od Škandinávie po Stredozemné more.

Tieto rozvojové koridory sú zatiaľ odlišné od Transeurópskej dopravnej siete, ktorá zahŕňa všetky hlavné trasy v EÚ. Existujú návrhy na zlúčenie týchto dvoch systémov.

Sreser

Sreser je osada v Chorvátsku, v obci Janjina. Leží v dubrovnícko-neretvanskej župe. Leží na polostrove Pelješac. Z dediny je vidno mestá Klek, Neum a Ploče na druhej strane pobrežia.

Trpanj

Trpanj (tal. Trappano) je obec na polostrove Pelješac v Chorvátsku. V roku 2001 tu žilo 871 obyvateľov. Obec má pravidelné trajektové spojenie s mestom Ploče.

Zoznam štátnych ciest v Chorvátsku

Toto je zoznam štátnych ciest v Chorvátsku.

Ľubľana

Ľubľana (slovin. Ljubljana, čes. Lublaň, poľ. Lublana, tal. Lubiana, nem. Laibach) je hlavné a najväčšie mesto Slovinska. Rozkladá sa na ploche 275 km² a žije v ňom 278 314 obyvateľov (2009).

Štátna cesta 414 (Chorvátsko)

Štátna cesta 414 (chorv. Državna cesta 414, D414) je štátna cesta v Chorvátsku, ktorá sa nachádza v Dubrovnícko-neretvianskej župe a prechádza naprieč polostrovom Pelješac. Je dlhá 64,7 kilometra a spája mestá Orebić a Ston, pričom z nej odbočujú spojné cesty k ďalším významným prístavom polostrova. V osade Donja Banda je to D415 do Trpanja a pred prístavom Prapratno D416. Z týchto prístavom smerujú trajekty na ostrovy Korčula a Mljet a takisto aj do pevninského prístavu Ploče.

Štátna cesta 415 (Chorvátsko)

Štátna cesta 415 (chorv. Državna cesta 415, D415) je štátna cesta v Chorvátsku, ktorá sa nachádza v Dubrovnícko-neretvianskej župe na polostrove Pelješac. Je dlhá 7,2 kilometra a spája cestu D414 s trajektným prístavom Trpanj, odkiaľ pokračujú trajekty do prístavu Ploče v pevninskej časti krajiny. Tu na cestu D415 nepriamo nadväzuje D413.

Štátna cesta 425 (Chorvátsko)

Štátna cesta 425 (chorv. Državna cesta 425, D425) je sčasti rozostavaná štátna cesta v Chorvátsku, ktorá sa nachádza v Dubrovnícko-neretvianskej župe neďaleko prístavu Ploče. Po dostavaní bude dlhá 13 kilometra a bude spájať diaľnicu A1 s cestou D8.

V súčasnosti z D425 existuje úsek Karamatići-Ploče (Čeveljuša). Vo výstavbe je už aj chýbajúci úsek od rozostavanej diaľnice A1 po Karamatići.

Cesta bude vybudovaná v parametroch rýchlostnej cesty (brza cesta)

Časti mesta Ploče
Mestá (Gradovi)
Obce (Općine)

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.