Partizánska vojna

Partizánska vojna alebo gerila (špan. guerrilla) alebo drobná vojna je forma vedenia ozbrojeného konfliktu, ktorá sa väčšinou vyhýba veľkým bitkám, ale sústredí sa na menšie prepadové akcie. Jej podstatou je fakt, že menšie ťažko polapiteľné vojenské útvary partizánov môžu spôsobovať ťažkosti aj lepšie vyzbrojenému a organizovanému nepriateľovi, ak ho budú napadať v správnom momente na slabých miestach najčastejšie zo zálohy.

Partizánsky spôsob boja sa vyznačuje malými skupinkami bojovníkov, ktorí operujú zväčša v neprehľadnom teréne, kde môžu ľahko uskutočňovať taktiku „udri a uteč“. Po útoku sa partizánska skupina rýchlo premiestni alebo schová, zväčša v dopredu pripravených úkrytoch v známom teréne skôr, než by ich ostatné nepriateľské jednotky mohli ohroziť. Ako neprestupný a neprehľadný terén partizáni s úspechom využívajú aj husto obývané oblasti, ktoré nepriateľ v dôsledku veľkej koncentrácie obyvateľstva nemôže dokonale kontrolovať a strážiť. Dôležitou činnosťou partizánov je uskutočňovanie sabotáží, špionáže a prieskumu, pri čom často nadväzujú styk s civilným obyvateľstvom. Podpora zo strany civilného obyvateľstva je väčšinou základným predpokladom existencie partizánskych jednotiek. Za pomoc partizánom sa civilisti v minulosti neraz vystavovali krutým represáliam zo strany nepriateľa. Vzhľadom na povahu a ciele partizánskej vojny, vedú partizánske jednotky boj často tými najkrutejšími metódami, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými dohodami či sú priamo zločinmi proti ľudskosti a tým neraz nútia nepriateľa siahnuť po podobne tvrdých protiopatreniach.

Špeciálnym prípadom partizánskej vojny je aj tzv. mestská gerila, ktorá je prispôsobená na boj v husto zaľudnených oblastiach. Jej koncept sa začal výraznejšie rozvíjať od 60. rokov 20. storočia a bol aplikovaný hlavne povstaleckými skupinami v Južnej Amerike a teroristickými organizáciami v západnej Európe, alebo na Blízkom východe.

Ramses II at KadeshHusar 1.RgtArmy M14 Sage Stock

Dejiny vojenstva
Éry
Pravek · Starovek · Stredovek ·
Vedecko-technická revolúcia · Súčasnosť
Prostredia
Vzduch · Vyloďovacie operácie · Sneh a ľad · Púšť ·
Džungla · Hory · Rieky a moria · Vesmír · Mesto · Noc
Armádne zložky a zbrane
Pechota · Jazdectvo · Delostrelectvo · Obrnené vozidlá ·
Chemické zbrane · Biologické zbrane · Elektronický boj ·
Informácie · Atómové zbrane · Psychológia ·
Rádioaktivita · Ponorky
Taktika
Nerovnováha · Vyhladzovanie · Konvenčný boj ·
Opevnenie · Pozemný boj · Partizánska vojna ·
Kontaktný boj · Invázia · Manévre ·
Taktika námorného boja · Informačné technológie ·
Obkľúčenie · Totálna vojna · Zákopová vojna ·
Nekonvenčná vojna · Opotrebovávacia vojna ·
Občianska vojna · Svetová vojna · Studená vojna
Zoznamy
Vojny · Bitky · Občianske vojny · Velitelia ·
Invázie · Operácie · Obliehania · Taktiky

Príklady úspešných partizánskych vojen

Nižšie je uvedený zoznam najznámejších ozbrojených konfliktov, v ktorých jedna strana konfliktu priamo vďaka aplikácii partizánskeho spôsobu boja zvíťazila nad silnejším nepriateľom, resp. kde mal tento spôsob boja nezanedbateľný vplyv na víťazstvo slabšej strany:

Pozri aj

Britsko-írska vojna

Britsko-írska vojna (iné názvy: angl(ick)o-írska vojna, írska vojna za nezávislosť; ír. Cogadh na Saoirse) bola partizánska vojna v rokoch 1919 až 1921 medzi Írskou republikánskou armádou a britskými bezpečnostnými silami v Írsku.

Vo voľbách v decembri 1918 strana Sinn Féin získala najväčšie zastúpenie pre Írsko v britskom parlamente. Dňa 21. januára 1919 vytvorili vlastný parlament (Dáil Éireainn) a vyhlásili nezávislosť od Spojeného kráľovstva. Neskôr toho dňa boli dvaja členovia Kráľovskej írskej polície (RIC) zastrelení v grófstve Tipperary. Tento incident je často považovaný za začiatok konfliktu. Väčšinu roku 1919 sa IRA zameriavala hlavne na získavanie zbraní a oslobodzovanie republikánskych väzňov. V septembri toho roku britská vláda zakázala Dáil Éireainn a Sinn Féin, a konflikt sa tak ešte viac zostril. IRA začala útočiť na RIC a britské armádne hliadky. Napádali ich kasárne a vyzývali ich aby opustili krajinu. Britská vláda posilnená RIC a regrútmi z Británie tzv. Black and Tans a Auxiliaries, ktorí sa stali známi pre zlú disciplínu a odvetné útoky proti civilistom.

Zatiaľ čo bolo v konflikte do roku 1920 zabitých okolo 300 ľudí, v novembri toho roku došlo k výraznej eskalácií násilia. Britská vláda vyhlásila stanné právo na väčšine územia južného Írska. Centrum mesta Cork bolo vypálené britskou armádou v decembri 1920. Násilie sa stupňovalo ďalších sedem mesiacov, kedy bolo vyše 1000 ľudí zabitých a 4500 republikánov internovaných. Boje boli sústredené hlavne v mestách Munster, Dublin a Belfast. V týchto troch mestách bolo zabitých 75 % obetí konfliktu. Násilie v Ulsteri a najmä v Belfaste sa vyznačovalo náboženským charakterom a vysokým počtom civilných obetí z radov katolíkov.

Obe strany sa dohodli na prímerí 11. júla 1921. V máji bolo Írsko rozdelené aktom britského parlamentu, ktorý rozdelil severné Írsko na šesť provincií. Po prímerí viedli rokovania k anglicko-írskej zmluve dňa 6. decembra 1921. Táto zmluva skončila britskú nadvládu vo väčšine Írska a po desaťmesačnom prechodnom období mala dohliadať na dočasnú vládu. 6. decembra 1922 bol vytvorený Írsky slobodný štát so statusom domínia. Avšak Severné Írsko zotrvalo v rámci Spojeného kráľovstva. Po prímerí, politické a náboženské násilie medzi republikánmi (zväčša katolíci) a lojalistami (zväčša protestanti) pokračovalo v Severnom Írsku po mnoho mesiacov. V júni v roku 1922 nezhody medzi republikánmi kvôli anglicko-írskej zmluve viedli k jedenásť-mesačnej občianskej vojne. Írsky slobodný štát udelil 62 868 medailí za služby počas vojny za nezávislosť, z ktorých iba 15 224 bolo vydaných bojujúcim mužom z tzv. lietajúcich oddielov.

Elektronická vojna

Elektronická vojna je druh bojovej činnosti vykonávaný výlučne elektronickým vybavením a proti protivníkovmu elektronickému vybaveniu. Tu sa rozumejú komunikačné vybavenie (rádiostanice, vysielačky, internet) a riadiaca elektronika výzbroje (najmä senzory riadených striel).

Elektronika dokáže enormne zvýšiť účinnosť existujúcich zbraňových systémov, a to tak, že armáda vyzbrojená rovnakými zbraňami ako protivník ale bez zodpovedajúcich elektronických systémov môže protivníkovej armáde pomerne ľahko podľahnúť. Ale aj keď sú elektronické systémy obrovskou výhodou, ako všetky také systémy so sebou prinášajú i nevýhody.

Invázia (vojenstvo)

Invázia je útočná vojenská operácia, pri ktorej celé ozbrojené sily jednej geopolitickej entity, alebo ich veľká časť, vstúpia agresívne na územie kontrolované inou podobnou entitou, zvyčajne s cieľom dané územie dobyť, oslobodiť alebo obnoviť na ňom svoju autoritu, prinútiť napadnutého k územným či iným ústupkom, zmene vlády, či kombinácia hore uvedených cieľov.

Invázia môže byť príčinou pre vyhlásenie vojny, môže byť použitá ako súčasť širšej stratégie s cieľom ukončenia vojny alebo môže byť vojnou sama osebe. Z dôvodu širokého spektra operácií spojených s inváziou je invázia zvyčajne považovaná za strategickú operáciu. Za najväčšiu inváziu v novodobých dejinách je všeobecne považovaná invázia Nacistického Nemecka do ZSSR v roku 1941.

Jadrová vojna

Jadrová vojna alebo nukleárna vojna alebo atómová vojna je vojna, v ktorej sú použité jadrové zbrane.

Najviac napätá situácia kedy vážne hrozilo vypuknutie tretej svetovej vojny, ktorá by bola jadrová, bola počas studenej vojny. Vypuknutie hrozilo počas Kubánskej krízy.

Jazdectvo (druh pozemných vojsk)

Jazdectvo alebo (vojenská) jazda alebo kavaléria (z fr. slova cavalerie [kavalri]) je druh pozemných vojsk, ktorý používa kone pri pohybe po zemi, alebo priamo k boju. Svoj najväčší rozmach dosiahlo jazdectvo v stredoveku, no postupným zdokonaľovaním strelných zbraní a účinnej taktiky nasadenia pechoty strácalo význam a od druhej svetovej vojny sa prakticky nevyužíva. Jazdectvo patrilo k najprestížnejším jednotkám armád, často v ňom slúžila šľachta alebo príslušníci vyššej spoločnosti. V súčasnosti sa nahrádza motorizovanými alebo aeromobilnými jednotkami.

Oproti pechote sa vyznačuje vysokou rýchlosťou presunu po bojisku i mimo neho. Nevýhodou je naopak vyššia cena, nutnosť zaobstarávať potravu a starostlivosť pre kone, horšia schopnosť maskovania a s tým súvisiaca zraniteľnosť strelnými zbraňami. Nižšia je tiež priechodnosť náročným terénom ako sú vysoké hory, či husté lesy. Čisto jazdecké armády sa preto vyvinuli najmä v rovinatých oblastiach, ktoré sú pre manévrovanie a nasadenie jazdy vo všeobecnosti najvhodnejšie.

Obkľúčenie

Obkľúčenie je druh taktiky namierenej na zničenie nepriateľa v boji. Tiež sa tak nazýva situácia toho, kto bol obkľúčený. Táto situácia je pre obkľúčeného veľmi nebezpečná. Priestor, v ktorom sa nachádzajú obľúčené vojská sa nazýva kotol.

Občianska vojna

Občianska vojna je ozbrojený konflikt, ktorý medzi sebou vedú bojujúce strany, napr. politické, náboženské alebo národnostné skupiny tej istej krajiny, boj môžu viesť medzi sebou alebo proti vláde krajiny. Občianska vojna je často výsledkom sporov o moc nad národom. Ako aj v iných druhoch vojny, konflikt môže byť spôsobený príslušnosťou k etniku alebo rozdelením bohatstva v spoločnosti. Niektoré občianske vojny sú označované ako revolúcie, najmä ak je výsledkom konfliktu výrazná zmena správy spoločnosti alebo štátu. Občianska vojna je vnútroštátnou záležitosťou, do ktorej z hľadiska medzinárodného práva nesmú intervenovať cudzie krajiny, pokiaľ ich k tomu nevyzvala legálna vláda. Bojovníci v občianskej vojne nie sú z hľadiska vojenského práva považovaní za kombatantov, ale sú čiastočne chránení Ženevskými dohodami.

Partizán

Partizán (z franc. partisan) je člen neregulárnych ozbrojených síl zložených prevažne z domáceho obyvateľstva (partizánskeho hnutia), ktoré vedú vojenské alebo polovojenské operácie (partizánsku vojnu) na území obsadenom protivníkom alebo v priestore nevhodnom na pôsobenie. Zastaraný Vojenský terminologický slovník (1966) sa zmieňuje tiež o dobrovoľnej účasti vo vojne ako o dôležitom atribúte príslušnosti osoby k partizánskemu hnutiu.Cieľom partizánskej vojny je vytvárať protivníkovi neznesiteľné podmienky na obsadenom území ničením jeho živej sily, vojenskej techniky, zbraní, materiálnych prostriedkov, narúšaním funkcií tyla a miest velenia. Partizáni za týmto účelom uskutočňujú rozviedku v jednotkách a útvaroch protivníka, odhaľujú miesta velenia a dislokáciu dôležitých objektov (skladov zbraní, munície, proviantu, spojovacích uzlov). Medzi základné spôsoby činnosti partizánskych jednotiek patria útoky na miesta velenia a štáby protivníka, diverzná činnosť, vyraďovanie dôležité objekty a komunikačné uzly z činnosti, ničia bojových prostriedkov a viazanie síl protivníka inou činnosťou. Partizánskej vojny sa pritom môžu zúčastniť aj jednotky regulárnych ozbrojených síl, ktoré operujú v tyle protivníka (napr. výsadok prechádza na partizánsku činnosť pokiaľ nedôjde k plánovanému spojeniu s prvosledovými zväzmi).

Sabotáž

Sabotáž alebo sabotovanie (čiastočné synonymum je záškodníctvo, diverzia) je (spravidla utajené a často násilné) úmyselné a plánované narušenie funkčnosti či výkonnosti (dôležitého) civilného alebo vojenského zariadenia alebo výstroje (najmä v čase vojny) prostredníctvom jeho poškodenia alebo zničenia. V širšom zmysle je to úmyselné a plánované narušenie funkčnosti, výkonnosti či úspechu politického, ekonomického či vojenského zariadenia, podniku, projektu či akcie prostredníctvom pasívneho odporu, narušenia chodu práce alebo poškodenia či zničenia. Ľudia vykonávajúci sabotáže bývajú označovaní slovom sabotéri.

Technika sabotáže sa používa najmä v dobe prudkých spoločenských konfliktov typu vojen, povstaní, odboja proti okupačnej moci a pod. Často túto činnosť využívajú partizáni, tajné odbojové organizácie, námorní piráti, teroristi, špeciálne vycvičené diverzné vojenské skupiny, a pod.

Správne vykonaná sabotáž môže viesť aj k úplnému zničeniu, respektíve k totálnej deštrukcii príslušného technického diela či predmetu.

Vzhľadom na povahu tejto činnosti býva takmer vždy veľmi dôsledne utajovaná a zvyčajne podlieha prísnej konšpirácii. Prichyteným sabotérom vždy hrozili i hrozia prísne tresty vrátane trestov najvyšších (doživotné väzenie, trest smrti).

Srbsko (1941 – 1944)

Srbsko bolo po nemeckej invázii a demontáži Juhoslávie v apríli 1941 pod nemeckou vojenskou správou (nem. Militärverwaltung in Serbien), ktorá tu zriadila kolaboračné civilné vlády. Nnajprv krátko trvajúcu komisárskú vládu v čele s Milanom Aćimovičom a následne tzv. vládu národnej spásy pod Milanom Nedičom, ktorá zostala pri moci do oslobodenia v roku 1944.

Územný rozsah okupovaného Srbska zahrňoval väčšinu dnešného Stredného Srbska, severnú časť Kosova a Banát, ktorý bol autonómnou oblasťou spravovaný nemeckou menšinu. Sriem okupoval Chorvátsky štát, Báčku anektovalo Maďarsko, juhovýchodné Srbsko okupovalo a anektovalo Bulharsko a juhozápadnú časť Srbska okupovalo Taliansko, ktoré toto územie pripojilo k svojim protektorátom Albánska a Čiernej Hory.

V krajine sa po odchode väčšiny nacistických vojsk rozhorela partizánska vojna. V Srbsku operovali dve partizánske organizácie. Tzv. Četnici (pomenovaní podľa srbských bojovníkom proti Tureckej nadvláde) vedením plukovníka Dragoljuba Mihajlovića boli monarchistické hnutie, ktoré malo spočiatku podporu britskej Special Operations Executive (SOE). Táto organizácia sa však postupne odklonila od boja proti okupantom a bojovala viac proti konkurenčným partizánom. Partizáni, boli komunisitické oddiely vedené Josipom Broz Titom. Partizáni postupne získali veľkú podporu obyvateľstva a najmä v priebehu roku 1943 viedli s Nemcami a Talianmi brutálnu partizánsku vojnu.20. októbra 1944 oslobodili sovietske a partizánske vojská Belehrad. 7. marca 1945 Titova dočasná vláda vyhlásila Juhoslovanskú federatívnu ľudovú republiku.

Studená vojna (druh konfliktu)

Studená vojna označuje druh vojny, v ktorom znepriatelené strany nebojujú proti sebe otvorene. Opakom studenej vojny je tzv. horúca vojna.

V studenej vojne okrem menších konfliktov nie sú nasadené zbrane. Zväčša znepriatelené strany podporujú iné štáty, ktoré medzi sebou bojujú v horúcej vojne. Termín bol prvýkrát použitý v roku 1947. Termín prvýkrát použil George Orwell v článku You and the Atomic Bomb (Ty a atómová bomba) uverejnenom v britskom časopise Tribune 19. októbra 1945.

Najznámejšou studenou vojnou je Studená vojna medzi USA a spojencami, hlavne krajinami NATO, na jednej strane a Sovietskym zväzom a jeho satelitmi, hlavne krajinami Varšavskej zmluvy, na strane druhej.

Svetová vojna

Svetová vojna je vojenský konflikt, ktorý zasahuje väčšinu štátov sveta. Zvyčajne sa bojuje dlhšiu dobu (niekoľko rokov) na viacerých kontinentoch, bez známok upokojenia. Vo vojnách tohto typu sú zúčastnené strany nútené nasadiť do boja všetky svoje sily a prostriedky, čo má za následok znásobenie celkových škôd na spoločnosti a krajine.

Vo väčšine zúčastnených krajín boli škody a straty na životoch natoľko vysoké a neprehľadné, že ich presné vyčíslenie nebolo možné a muselo sa iba odhadovať. Sú neporovnateľné s inými konfliktmi i preto, že so sebou prinášajú hospodársky úpadok, hladomor, nákazlivé choroby a následky, ktoré pokračujú aj po ich skončení, majúc za následok nárast strát na životoch aj dlho po skončení bojov.

Termín sa často používa na označenie prvej svetovej vojny (1914 – 1918) a druhej svetovej vojny (1939 – 1945). Medzi vojny, ktoré sa odohrali v skorších dobách a môžu byť považované za svetové patrí napríklad: Sedemročná vojna (1756 – 1763); alebo Napoleonské vojny (1803 – 1815).

Vojak

Vojak je všeobecne príslušník ozbrojených síl (vojska), najmä pozemného vojska a námornej pechoty, bez rozdielu hodnosti. Rozlišuje sa vojak v činnej službe a vojak mimo činnú službu (vojak v zálohe). Vojak ako ozbrojená osoba v uniforme jedného z bojujúcich štátov je subjektom práva ochrany vojnových zajatcov.Pojmom vojak sa zároveň pomenúva najnižšia vojenská hodnosť. Členovia nepravidelných organizovaných ozbrojených skupín angažovaných v ozbrojených konfliktoch nie sú zvyčajne označovaní ako vojaci, ale v závislosti od charakteru skupiny ako partizáni, povstalci, rebeli alebo teroristi.

Vojenstvo

Vojenstvo je v širšom zmysle termín zahŕňajúci všetky otázky vojenskej teórie a praxe súvisiacich s tvorbou, prípravou a činnosťou ozbrojených síl v čase mieru alebo vojny. Zjednodušene môže byť termín chápaný ako náuka o vojakoch, ozbrojených silách, vojnách, zbraniach a pod.

V užšom zmysle môže predstavovať systém vedomostí, zručností a návykov využívaných príslušníkmi ozbrojených síl na úspešné plnenie bojových úloh.

Vojna

Vojna je konflikt medzi štátmi, organizáciami, alebo väčšími skupinami ľudí, pričom je pre tento konflikt charakteristické použitie násilia alebo fyzickej sily medzi bojujúcimi stranami. Typickým rysom vojny je fakt, že zúčastnené strany sú presvedčené, že použitie vojenskej sily je jedinou možnosťou ako riešiť vzájomné spory. Vyhlásenie vojnového stavu v súlade s medzinárodným právom pri tom z technického hľadiska nehrá rozhodujúcu úlohu.

Zoznam bitiek

História -- Vojenská história -- Zoznam bitiek

Tento článok obsahuje zoznam konkrétnych vojenských bitiek.

Zoznam bitiek podľa času:

Zoznam bitiek pred rokom 601

Zoznam bitiek Rímskej ríše

Zoznam bitiek v rokoch 601 – 1400

Zoznam bitiek v rokoch 1401 – 1800

Zoznam bitiek v rokoch 1801 – 1900

Zoznam bitiek v rokoch 1901 – 2000

Zoznam bitiek v rokoch 2001 – súčasnosť

Zoznam bitiek (abecedný)

Zoznam bitiek (zemepisný)

Zoznam námorných bitiek

Zoznam bitiek I. svetovej vojny

Zoznam bitiek II. svetovej vojny

Zoznam vojen

Toto je zoznam zoznamov vojen, zotriedený podľa krajiny, dátumu, regiónu a typu konfliktu.

Íri

Íri sú keltský národ žijúci pôvodne v Írsku. Predstavujú jediné keltské etnikum v Európe, ktoré si zachovalo nielen vlastný jazyk - írčinu, ale vytvorilo aj moderný národ vo vlastnom štáte.

Pôvod Írov sa datuje do 4. storočia pred Kr., kedy ostrov osídlili Kelti. V 3. až 5. storočí tu vznikli malé keltské kráľovstvá. V 8. až 9. storočí začali útoky Vikingov, ktoré podnecovali obyvateľov k zjednoteniu a vytvoreniu Írskeho štátu, ktoré sa udialo okolo roku 1000. Od roku 1171 nasledovalo postupné podrobenie Írov Henrichom II. a ďalšími anglickými panovníkmi, ale aj početné povstania proti vládnucej anglickej šľachte a neskôr aj buržoázii.

V roku 1801 bolo Írsko násilne pripojené k Veľkej Británii, čo vyvolalo nové vlny odporu a masového politického hnutia za autonómiu, ktorú Íri dosiahli až roku 1914.

V rokoch 1919 až 1921 nasledovala partizánska vojna proti Britom, ktorí roku 1921 Írsko rozdelili na domínium nazvané Slobodný štát írsky a Severné Írsko (provincia Ulster).

Írska republika získala územnú nezávislosť v roku 1937.

Neskorší dlhoročný boj Írov v dobrovoľnej Írskej republikánskej armáde (IRA), založenej ako partizánska vojenská organizácia v roku 1919 a usilujúcej sa o pripojenie Ulsteru k Írskej republike a získanie úplnej nezávislosti celého ostrova od Veľkej Británie.

Írska občianska vojna

Írska občianska vojna (írsky: Cogadh Cathartha na hÉireann) bola vojna ktorá nasledovala po Írskej vojne za nezávislosť a sprevádzala založenie Írskeho slobodného štátu. Bola to krajina nezávislá od Spojeného kráľovstva ale bola súčasťou Britského impéria.

Konflikt bol vedený medzi dvoma skupinami Írskych republikánov. Ozbrojené sily dočasnej vlády podporovali Britsko-írsku zmluvu zatiaľ čo republikánska opozícia videla v zmluve zradu Írskej republiky (ktorá bola vyhlásená počas Veľkonočného povstania). Mnohí z tých, ktorí bojovali v konflikte boli členmi Írskej republikánskej armády počas Írskej vojny za nezávislosť.

Občiansku vojnu vyhrali sily Írskeho slobodného štátu, ktoré boli silne vyzbrojené zbraňami poskytnutými britskou vládou. Tento konflikt má pravdepodobne na svedomí viac životov ako vojna za nezávislosť a rozdelil Írsku spoločnosť po generácie. Dnes dve hlavné politické strany v Írsku Fianna Fáil a Fine Gael sú priami "potomkovia" dvoch znepriatelených strán vo vojne.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.