Panónska panva

Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému. Ide o veľkú depresiu zovretú Karpatmi, Dinármi a Alpami, vyplnenú treťohornými a štrvtohornými sedimentmi. Leží na území Česka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Srbska.

Panónska panva
geomorfologická podsústava
Orszagkozepe1
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko,  Rakúsko Rakúsko,  Česko Česko,  Ukrajina Ukrajina,  Rumunsko Rumunsko,  Chorvátsko Chorvátsko,  Slovinsko Slovinsko,  Srbsko Srbsko
Nadradená
jednotka
Alpsko-himalájska sústava
Susedné
jednotky
Karpaty
Alpy
Dináre
Podradené
jednotky
Západopanónska panva
Východopanónska panva
Topografická mapa Panónskej panvy.
Topografická mapa Panónskej panvy.
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Delenie

Pannonian Basin
Rozsah Panónskej panvy.

Panónska panva je z geomorfologického hľadiska provinciou Alpsko-himalájskej sústavy. Člení sa na nasludujúce časti:

Poznámka: Transilvánska kotlina a Lučenecko-košická zníženina (časti Karpát) a niektoré iné nížiny sa niekedy tiež zahŕňajú do Panónskej panvy v negeomorfologických alebo starších deleniach.

Geológia

Pannonian sea01
Približný rozsah Panónskeho jazera vo vrchnom miocéne

Panónsky panvový systém je poklesávajucou štruktúrou vyplnenou treťohornými a štvrtohornými usadeninami, hlavne ílmi, pieskami a v najmladšom období štrkmi, pieskom a ílmi Dunaja. Panva vznikala v zaoblúkovej pozícií za formujúcim sa Karpatským horstvom v priebehu mladších treťohôr (hlavne miocénu). Počiatok poklesávania možno pozorovať podľa prítomnosti spodno- a strednomiocénnych sedimentov. Vznik panvy (tzv. extenziu) ovplyvňoval pravdepodobne ústup subdukčnej zóny flyšového pásma pozdĺž karpatského oblúka a nestabilná zhrubnutá kôra v dôsledku nakopenia druhohorných príkrovov. Panva sa na začiatku miocénu formovala v komplikovanom transtenznom a transpresnom režime[1]. V tomto období sa usadzovali v hlbších častiach panvy hlavne íly a piesky, iba na okrajoch štrky. Najmä v strednom miocéne (báden a sarmat) začalo prevažovať poklesávanie v dôsledku prítomnosti diapíru plášťových hmôt v spodnej časti zemskej kôry. Došlo k významnému prehĺbeniu, kedy sa v pomerne krátkej dobe uložilo až 3 000 m hlavne jemnozrnných sedimentov ako ílov, slieňov či pieskovcov, ktorých podstatná časť sa uložila v morskom prostredí[2]. Otváranie panvy sa v čase a priestore menilo. Na Slovenskom území (Dunajská panva) napríklad najprv poklesávala v spodnom miocéne jej severná časť, neskôr v sarmate centrálna časť a napokon v panóne južná časť.[3] V strednom miocéne sa prejavovala v celej oblasti významná sopečná činnosť, v dôsledku čoho sa miestami usadilo veľké množstvo sopečných hornín. Vo vrchnom miocéne nasledovalo štádium ochladzovania, ktoré bolo spojené s ďalším poklesávaním. Panva postupne strácala spojenie s morom, vznikali jazerá (tzv. štádium Panónskeho jazera). Zatiaľ čo v južných častiach panvy možno sledovať v pliocéne a kvartéri postupné ukončenie sedimentácie a prechod k výzdvihu[4], v jej severnej časti (na Slovensku) takýto proces zatiaľ nebol preukázaný. V oblasti Panónskej panvy sa v kvartéri výrazne prejavovala veterná erózia, jej dôsledkom je napr. vyviatie sedimentov a vznik priehlbiny jazera Balaton. Na Slovenskom území je to naopak významná akumulácia spraše.

Materské horniny ropy v Panónskej panve tvoria najmä spodnomiocénne až vrchnomiocénne bridlice, ktorých organické látky dozreli počas rýchleho pochovania v priebehu neogénu. Kolektormi ropy sú horniny rôzneho veku od prvohorných po pliocénne. Typy kolektorov sa rôznia, sú nimi štruktúrne aj stratigrafické pasce súvisiace s výzdvihmi fundamentu, ktoré boli najčastejším predmetom vyhľadávania ropy. Ďalšie zdroje ropy sú predpokladané v oblastiach rozpukaných hornín fundamentu vo väčších hĺbkach a tiež stratigrafické pasce, predovšetkým nekonformity v poklesnutých častiach neogénnej výplne[5].

Pozri aj

Referencie

  1. Nemčok, M., Pogács, G., Pospíšil, L., 2006, Activity timing of the main tectonic systems in the Carpathian – Pannonian Region in relation to the rollback destruction of the lithosphere, in Golonka, J., Pícha, F. J. (Editori), The Carpathians and their foreland: Geology and hydrocarbon resources, AAPG Memoir 84, s. 743 – 766
  2. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  3. Hók J., Kováč M., Pelech O., Pešková I., Vojtko R., Králiková S., 2016, The Alpine tectonic evolution of the Danube Basin and its northern periphery (southwestern Slovakia). Geologica Carpathica, 67, 5, 495 – 505
  4. Fodor, L., Csontos, L., Bada, G., Györfi, I., Benkovics, L., 1999, Tertiary tectonic evolution of the Pannonian Basin system and neighbouring orogens: a new synthesis of palaeostress data. in Durand, B., Jolivet, L., Horvath, F., Seranne, M. (Editori), The Mediterranean Basins: Tertiary Extension within the Alpine Orogen, Geological Society, London, Special Publications, v. 156, s. 295 – 334
  5. Dank, V., 1988, Petroleum Geology of the Pannonian Basin, Hungary: An Overview. in Royden, L., Horvath, F. (Editori), The Pannonian Basin a study in basin evolution, AAPG Memoir 45, s. 319 – 331.

Iné projekty

Portal Geografický portál
Portál vedy o Zemi
Alpsko-himalájska sústava

Alpsko-himalájska sústava alebo Alpsko-himalájsky systém je rozsiahla geomorfologická jednotka (sústava), do ktorej sa zaraďujú Alpy, Karpaty, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír, Ťanšan, Himaláje. Patrí do nej celé územie Slovenska. Vznikali uzatváraním oceánskeho priestoru oceánu Tethys a zrážkou Laurázie s Gondwanou, prípadne jej časťami ako bola Kiméria, Apúlia, Arabská či Indická platňa.

Delí sa na nižšie jednotky v poradí podsústava, provincia, subprovincia, oblasť, celok, podcelok a časť.

Chvojnická pahorkatina

Chvojnická pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku, na Záhorí. Je súčasťou podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Viedenská kotlina a oblasti Záhorská nížina. V starších deleniach sa zaraďovala pod Západné Karpaty (Myjavskú pahorkatinu).

Dunajská panva

Dunajská panva môže byť:

SZ časť Panónskeho panvového systému, na Slovensku ide o Podunajskú nížinu a v Maďarsku o Malú uhorskú nížinu, pozri Dunajská panva (geológia)

zriedkavo Karpatská kotlina, resp. Panónska panva

Európa

Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta.

Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a iné.

Hranicu medzi Európou a Áziou predstavuje myslená čiara prechádzajúca cez hrebeň pohoria Ural, Kaspické more, Kumsko-manyčskú zníženinu, Marmarské, Egejské a Stredozemné more. Okrem východu obklopujú Európu oceány a moria. Na severe ju ohraničuje Severný ľadový oceán, na západe Atlantický oceán a na juhu Stredozemné, Marmarské a Čierne more. Európou prechádza nultý poludník.

Geomorfologické členenie

Geomorfologické členenie povrchu Zeme je systematické a hierarchické usporiadanie geomorfologických celkov (pohoria, vrchoviny, nížiny) na základe ich geomorfologickej príbuznosti a blízkosti. Je to druh fyzickogeografického členenia povrchu Zeme.

Vodítkom pri zoskupovaní príbuzných celkov je do značnej miery spoločná geologická minulosť, no prihliada sa aj ku geografickým faktorom. Príkladom môže byť oblasť Českej vysočiny, ktorá patrí do sústavy pohorí, ktorých vznik začal hercýnskym vrásnením a je preto na základe geologických hľadísk vedená oddelene od horstiev Alpsko-himalájskej sústavy.

Geomorfológovia z rôznych štátov majú odlišný pohľad na množstvo a druh úrovní, do ktorých by sa geomorfologické celky toho-ktorého štátu mali členiť. Tieto systémy sú do určitej miery vzájomne kompatibilné, no nikdy nie úplne. Môžeme tak hovoriť o de facto štandardnom členení povrchu, navrhnutom tak, aby bolo možné podľa neho rozčleniť celý povrch Zeme.

Slovenské (čiastočne aj české) členenie používa nasledujúce taxonomické úrovne:

sústava - typicky rozsiahla oblasť, ktorej horniny sa dostali na povrch v jednom geologickom období (napr. Alpsko-himalájska sústava zodpovedá alpínskemu vrásneniu). „Sústava je najvyššia geomorfologická jednotka, zodpovedá základnej štruktúrno-tektonickej jednotke."

podsústava - typicky rozsiahlejšie horstvá a nížiny zvlášť (napr. Alpy, Karpaty, Panónska panva). „Podsústava zodpovedá orografickému komplexu základnej štruktúrno-tektonickej jednotky."

provincia - „zodpovedá štruktúrno-tektonickej jednotke nižšieho rádu."

subprovincia (sústava) (napr. Vnútorné Západné Karpaty)

oblasť (napr. Fatransko-tatranská oblasť)

celok - na tejto úrovni sa objavuje väčšina názvov, ktoré bežne chápeme ako jedno pohorie.

podcelok

oddiel - na Slovensku často vynechávaná jednotka; v českom členení sa volá okrsok

pododdiel - na Slovensku často vynechávaná jednotka; v českom členení sa volá podokrsok

časť

Geomorfologické členenie Slovenska

Povrch Slovenska tvoria nížiny Panónskej panvy a pohoria a kotliny Karpát. Sú súčasťou rozsiahleho geomorfologického systému na povrchu Zeme, Alpsko-himalájskej sústavy. Tá sa tiahne od severnej Afriky cez Európu naprieč južnou Áziou. Z viacerých návrhov geomorfologického členenia sa prjímajú výsledky geografov E. Mazúra a M. Lukniša (1978, 1980 a 1986), aktuálnejšie publikovaná v prehľadnej mape D. Kočického a B. Ivaniča (2011), vychádzajúce z morfometrie reliéfu, genézy a geologickej stavby. Jednotlivé povrchové celky sa začleňujú do viacerých hierarchických tried - sústava, podsústava, provincia, subropvincia a oblasť. Geomorfologické celky sa členia na jednotky nižšieho rádu, ako sú podcelky a časti až na úroveň elementárnych foriem.

Geomorfologické členenie Česka

Toto je článok obsahujúci najvyššie úrovne geomorfologického členenia Česka.

Karpatská kotlina

Karpatská kotlina je v odborný výraz, ktorý sa v (nielen v slovenskej, ale aj maďarskej) odbornej geologickej a geografickej literatúre (takmer) zhoduje s výrazom Panónska panva .

V Maďarsku sa termín Karpatská kotlina (po maďarsky Kárpát-medence) veľmi často používa aj v širšom význame, ako súhrnné označenie Karpatskej kotliny v uvedenom význame (t.j. Panónsku panvu) a Karpaty alebo (čo je takmer to isté) ako zemepisný "ekvivalent" územia bývalého Uhorska (vrátane Sedmohradska), teda Veľkého Maďarska. Maďarský geograf A. Hevesi, ktorý toto širšie používanie dôrazne odmieta ako chybné, napríklad výslovne píše, že v každodennom používaní v Maďarsku Karpatská kotlina zahŕňa aj Karpaty, a to isté platí stále častejšie aj v dejepise a ekonómii a aj keď zriedkavejšie, žiaľ na hanbu [dotknutých] aj v geografii. O pomeroch na Slovensku platí to, že v geovednej literatúre sa termín Karpatská kotlina používa pomerne málo, ale v spoločensko-vednej oblasti sa vzhľadom na jeho historický, historicko-politický a ekonomický význam používa častejšie , a to často v uvedenom širšom význame.

Malá dunajská kotlina

Malá dunajská kotlina alebo menej často Malá dunajská nížina (zastarano Malá uhorská nížina, Malá Dolná zem; maď. Kisalföld, Győri-medence, Pozsonyi-medence, nem. Kleine Ungarische Tiefebene) je geomorfologická subprovincia Západopanónskej panvy v Maďarsku (Kisalföld v užšom zmysle), na západnom Slovensku (Podunajská nížina) a čiastočne v Rakúsku.

Nadlice

Nadice sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.

Neziderské jazero

Neziderské jazero (po nem. Neusiedler See, maď. Fertő) je plytké bezodtokové jazero na hraniciach Rakúska a Maďarska; 115 m n. m., 320 km², max. hĺbka 2 m. Slabo slané. Neziderské jazero je zvyškom Tethys.

Jazero je popri Balatone jediné stepné jazero v Európe. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine Burgenland a v západnom Maďarsku. Samotná rakúska časť je súčasne najväčším jazerom v Rakúsku. Vyznačuje sa tým, že je obklopené pásmom trstiny, veľmi malou hĺbkou, miernym a veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkmi Neziderské jazero – Seewinkel a Fertő-Hanság, ako aj tým, že je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO (od roku 2001).

Panónia

Panónia môže byť:

rímska provincia a príslušné územie, pozri Panónia (rímska provincia)

byzantská provincia, pozri Panónia (byzantská provincia)

rímska diecéza, pozri Panónia (diecéza)

Panónske kniežatstvo (= Blatenské kniežatstvo, Zadunajské kniežatstvo, Pribinovo kniežatstvo, Zadunajské kniežatstvo; slovanské kniežatstvo v dnešnom západnom Maďarsku a východnom Rakúsku v 9. storočí)

Sávske kniežatstvo (=Sávia, Panónske Chorvátsko; slovanské kniežatstvo medzi riekami Dráva a Sáva v 7.-9. storočí)

v 11. storočí: iný názov pre Uhorské kráľovstvo (napr. rex Pannoniae (Pannonicorum) = uhorský kráľ), pozri Uhorsko

v 17. a 18. stor.: iný názov pre Slovensko

zrkadlová sieň v budove Divadla Jána Palárika v Trnave, pozri Panónia (zrkadlová sieň).

Podsústava (geomorfológia)

Podsústava je aj staršie (najmä české) označenie geomorfologickej oblasti, pozri oblasť (geomorfológia)Podsústava alebo subsystém je jednotka druhej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení povrchu Zeme v podobe, v akej sa toto členenie obvykle uplatňuje na Slovensku. Nadradenou jednotkou je sústava, podradenou provincia.

Podsústavu tvorí rozsiahlejšie horstvo alebo nížina, na rozdiel od geomorfologickej sústavy je tak vymedzenie viac orografické ako geologické. Podsústava zodpovedá orografickému komplexu základnej štruktúrno-tektonickej jednotky.

Príklady: Alpy, Karpaty, Panónska panva.

Transilvánska kotlina

Transilvánska kotlina (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina, Transylvánska zníženina; zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr. geomorfologická) jednotka, presnejšie medzihorská kotlina v Rumunsku, ktorej reliéf má často charakter pahorkatín až vysočín. Tvorí jadro historickej krajiny Sedmohradsko (Transilvánia).

Východopanónska panva

Východopanónska panva je geomorfologická provincia Panónskej panvy, zaberajúca jej východnú časť.

Pozostáva z týchto subprovincií:

Veľká dunajská kotlina

Panónske ostrovné hory (Panonske ostrvske planine)

Zadunajská pahorkatina (Dunántúli-dombság)

Zoogeografické členenie Slovenska

Zoogeografické členenie Slovenska (alebo pri členení na regióny aj zoogeografická regionalizácia Slovenska) je členenie Slovenska z hľadiska zoogeografie.

Západopanónska panva

Západopanónska panva je geomorfologická provincia Panónskej panvy.

Leží v jej západnej časti a pozostáva z týchto subprovincií:

Viedenská kotlina

Malá dunajská kotlina

Členenie Karpát

Členenie Karpát, rozsiahleho horského systému v Európe s celkovou rozlohou asi 210 000 km² a dĺžkou okolo 1 400 km, plošne najrozsiahlejšieho pohoria v Európe, je možné realizovať podľa veľkého množstva kritérií.

Šurianky

Šurianky sú obec na západnom Slovensku. Ležia v Nitrianskom samosprávnom kraji, konkrétne v severnej časti okresu Nitra približne 15 km severne od krajského mesta Nitra. Susedia s deviatimi obcami (Hruboňovo, Výčapy-Opatovce, Ľudovítová, Čakajovce, Zbehy, Čab, Nové Sady, Malé Zálužie). Počet obyvateľov je 598 (31. 12. 2014), čo radí Šurianky medzi stredne veľké obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1265. Šurianky sú súčasťou OZ MAS Mikroregión Radošinka.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.