Pásmové pohorie

Pásmové pohorie je pohorie - geologická štruktúra pozostávajúca z rozsiahleho pásma rovnobežných a príkrovových vrás. Pohoria tohto typu vznikli účinkami tangenciálnych porúch, výrazného skrátenia v zemskej kôre, najčastejšie zrážkou tektonických platní. V reliéfe sa pásmová štruktúra prejavuje len istý čas, kým ju nenaruší erózia a denudácia.

Zdroj

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Portal Portál vedy o Zemi
Charitum Montes

Charitum Montes je pásmové pohorie na povrchu Marsu nachádzajúce sa južne od Argyre Planitia a Nereidum Montes na južnej pologuli, kde zaberá približne 1 412 km.

Oblasť bola pomenovaná roku 1973 na základe snímok sond Viking. Neskoršie snímky ukázali, že oblasť je pod sezónnymi vplyvmi marťanského počasia, keď tam bola pozorovaná „snehová“ pokrývka z oxidu uhličitého a celá oblasť vykazuje dôkazy o skoršej ľadovcovej činnosti (eskery, horny, morény, kettles atď.)

Geografia Slovenska

Tento článok popisuje geografické pomery na Slovensku.

Geologický cyklus

Geologický cyklus je dlhé obdobie vo vývoji Zeme, ktoré sa v priebehu geologického obdobia niekoľkokrát opakuje a prebieha v určitom zákonitom slede. Najstaršie geologické cykly trvali asi 500 mil. rokov, najmladšie 200 mil. rokov. Na začiatku vznikajú nové geosynklinály – rozsiahle sedimentačné panvy a prebieha bázický, prevažne podmorský vulkanizmus. Koniec geologických cyklov charakterizuje intenzívne vrásnenie, vznik pásmových pohorí a sopečné výlevy.

Tento cyklus sa dá pomocou súčasných teórií (teória platňovej tektoniky) opísať nasledovne: Začiatok je otvorenie nového riftového systému, jeho následné rozširovanie a vyplnenie vodou (vznik mora) – napr. Červené more. Časom sa pôvodné okraje riftu od seba vzdialia dostatočne ďaľeko, čím sa z mora stane oceán a ich dná vytvoria oceánske panvy – Atlantický oceán. Časom rozchádzajúce sa platne prídu do kontaktu s inými platňami, čím nastane ich pokles v (subdukčnej zóne) a nakoniec sa celý oceán opäť uzavrie a kontinentálne platne na jeho okrajoch vytvoria pásmové pohorie. Poklesnutý a roztavený materiál sa môže opäť dostať na povrch – čo sa deje cez oslabené miesta v kôre, príp. cez existujúce riftové zóny, čím sa cyklus uzatvára.

Geologické cykly vo fanerozoiku sa nazývajú podľa vrásnení:

kaledónsky geologický cyklus

varísky geologický cyklus

alpínsky geologický cyklus

Geológia Západných Karpát

Západné Karpaty sú pásmové pohorie oblúkového tvaru, sú súčasťou alpsko-himalájskej vrásovo-príkrovovej sústavy, hlavne jej severnej vetvy, ktorá je označovaná ako alpidy. Západné Karpaty sú najsevernejše položeným alpínskym pohorím. Západné Karpaty, hlavne ich predterciérny vývoj je veľmi blízky Východným Alpám a tvorí prechodný celok medzi Alpami a Východnými Karpatami.

Geologický vývoj jednotlivých oblastí bol pomerne zložitý – je to výsledok tektonických premien (vrásnenia, posunov a tvorby príkrovov) sedimentačných bazénov rôzneho typu v druho- až treťohorách. Táto premena zahŕňala niekedy len samotnú výplň týchto bazénov, niekedy aj ich pôvodný podklad a jej výsledkom je zložitá pásmová stavba karpatského oblúka.

Názory a výskumy geologickej stavby oblasti Západných Karpát nie sú dodnes v mnohých aspektoch doriešené a sú predmetom prebiehajúcich výskumov a odborných debát. Zaradenie niektorých tektonických jednotiek dodnes nie je isté.

Geológia Álp

Alpy sú pásmové pohorie, ktoré je súčasťou terciérneho orogénu tvoriaceho súčasť alpsko-himalájskej sústavy. Patria k jej severnej vetve nazývanej alpidy, ktorá sa tiahne južnou a strednou Európou až do Ázie. Tento reťazec hôr vznikol počas viacerých fáz Alpínskeho orogénu.

Alpy vznikli v dôsledku zrážky Apulskej a Eurázijskej tektonickej platne počas ktorej zanikla západná časť pôvodného oceánu Tethys. Veľké mechanické napätie pri ich zrážke pôsobilo na horniny nachádzajúce sa na dne paniev oceánu Tethys a spôsobilo ich zvrásnenie, kryhové prešmyky, odlepenie a násun, na sever k predpoliu, v podobe príkrovov. Predpolie Álp tvorí Európska platforma a hercýnsky konsolidované pohoria Massif Central, Vogézy, Shwartzwald a Český masív. Najväčšie horotvorné pohyby nastali v kriede, oligocéne a miocéne. Pri týchto horotvorných dejoch boli do štruktúry Álp zavrásnené aj viaceré staršie celky, ktoré dnes tvoria najvyššie časti pohoria.

Výskum geológie Álp, na ktorom sa podieľali geológovia viacerých európskych krajín, významne ovplyvnil celkový vývoj viacerých odborov geológie a Alpy sú dodnes miestom, kam mieria mnohí odborníci, ktorí sa zdokonaľujú vo výskume orogénnych pásiem.

Kordillery

Kordillery [kordyljery], zo španielskeho výrazu cordillera označujúceho „pohoria“, v Južnej Amerike nazývané Andy, je treťohorné pásmové pohorie na západe Severnej a Južnej Ameriky. Svojou dĺžkou zo severu na juh 15 500 km predstavujú najdlhšie pásmové pohorie na Zemi.

V Severnej Amerike siahajú z Aljašky až k Tehuantepeckej šiji v južnom Mexiku. Delia sa na dve pásma, uzatvárajúce medzi sebou rozľahlé náhorné plošiny a kotliny.

Reťaz pohoria pri tichomorskom pobreží prebieha čiastočne na Aljaške a priľahlých ostrovoch a na pevnine (Prímorské hory, pohorie sv. Eliáša s Mount Loganom, 6 050 m n. m.). K juhu prechádza v Pobrežné pásmo, sprevádzané Kaskádovými pohorím (Mount Rainier, 4 391 m n. m.) a Sierra Nevada (Mount Whitney, 4 418 m n. m.), v Mexiku ako Sierra Madre Occidental.

Východné pásmo dosahuje najväčších výšok na Aljaške (najvyššia hora Severnej Ameriky Mount McKinley, 6 194 m n. m.), odkiaľ pokračuje ako Skalnaté hory (Mount Elbert, 4 399 m n. m.) a ďalej v Mexiku ako Sierra Madre Oriental. Z náhorných plošín, uzavretých oboma pásmami Kordillier, je najvyššia Kolumbijská plošina, Veľká panva s Veľkým soľným jazerom a plošiny Koloradská a Mexická. V južnom Mexiku sú horské pásma Kordillier prerušené pruhom sopiek dlhým 1 000 kilometrov (Citlaltépetl, 5 700 m n. m.; Popocatépetl, 5 452 m n. m.). Ďalej k juhu prebiehajú Kordillery svojou západno vetvou stredoamerickými republikami a východnou vetvou cez Veľké a Malé Antily. Len zriedka presahujú 3 000 m n. m.

Na juhoamerickej pevnine sa Kordillery nazývajú Andy. Tvoria na severe tri pásma: Kordillery Západné, Centrálne a Východné o výške 4 000 až 5 000 m n. m. V Ekvádore dosahuje Chimborazo 6 267 m n. m. a Cotopaxi 5 897 m n. m. Tam už majú len dve pásma, uzatvárajúce medzi sebou v Peru a Bolívii náhornú rovinu zvanú puna. Západné Kordillery tu dosahujú Huascaránom 6 768 m n. m. a Východné Kordillery Ancohumou 6 550 m. Na hraniciach Čile a Argentíny sa obe pásma spájajú. Tu je tiež najvyššia hora Ameriky Aconcagua (6 959 m n. m.). Ďalej k juhu sa Kordillery znižujú na 2 000 až 3 000 m n. m. (Patagónske Andy) a cez Ohňovú zem pokračujú do Antarktídy.

Krymské vrchy

Krymské vrchy sú pásmové pohorie v južnej časti Krymského polostrova. Jeho dĺžka je z východu na západ asi 150 km a šírka zo severu na juh 50 km.

Regionálna metamorfóza

Regionálna metamorfóza (zriedkavo dynamotermálna metamorfóza) je typ geologickej metamorfózy postihujúcej rozsiahle oblasti zemskej kôry, často celé regióny pásmových pohorí. Dochádza k nej zvyčajne pri tzv. kontinentálnej kolízii, kedy dochádza k zrážke kontinentálnych tektonických platní a ponáraniu obrovských más hornín do hlbších časí kôry, kde sú po dlhú dobu vystavené vyšším teplotám a tlakom. Regionálnu metamorfózu väčšinou sprevádzajú okrem minerálnych zmien aj výrazná deformácia hornín, hlavne vrásnenie a strih. Na rozdiel od periplutonickej a kontaktnej metamorfózy nie je tepelný účinok metamorfózy jasne viazaný na rozsiahle plutonické intrúzie. Produktom regionálnej metamorfózy sú kryštalické bridlice, hlavne fylity, svory a ruly, ale môže vznikať aj rad iných hornín ako sú amfibolity, mramory alebo migmatity. Regionálna metamorfóza má spomedzi metamorfných procesov v kontinentálnej zemskej kôre najväčší význam.

Termín ako prvý použil ako prvý G. A. Daubrée.

Stará planina

Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Tiahne sa v dĺžke okolo 560 km medzi vrchmi Vrška Čuka na hraniciach Bulharska a Srbska a zálivom Emine na pobreží Čierneho mora. Najvyššia časť pohoria sa nachádza v strednom Bulharsku. Najvyšším vrchom je Botev (2 376 m n. m.) nachádzajúci sa v Národnom parku Stredný Balkán. Pohorie dalo meno celému polostrovu a zohralo významnú úlohu pri vývoji bulharského národa.

Zagros

Zagros (perz. رشته كوه زاگرس, kurd. Çîyayên Zagrosê, arab. جبال زغروس Džabal Zagrús) je pásmové pohorie, tiahnuce sa od Kurdistanu v Iraku až po pobrežie Perzského zálivu v Iráne. Najvyšší vrch je Zardkúh s výškou 4 548 m n. m.

Zoznam geografických článkov/P

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 1274 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam geovedných článkov/P

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 309 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam článkov slnečnej sústavy/P

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 121 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.