Otho

Marcus Salvius Otho (* 25. apríl 32 – † 16. apríl 69) bol rímsky cisár od 15. januára do 16. apríla roku 69, druhým cisárom v Roku štyroch cisárov.

Pôvodne bol priateľom cisára Nera, jeho žena Poppaea Sabina však upútala Neronovu pozornosť a stala sa jeho milenkou. Nero nepohodlného Othona vymenoval za prétora vzdialenej Lusitanie. Keď o 10 rokov neskôr jeho sused Servius Sulpicius Galba, správca provincie Hispania Tarraconensis, viedol protinerovské povstanie, postavil sa Otho na jeho stranu. Galba sa stal cisárom, ale bol bezdetný a Otho dúfal, že sa stane jeho nástupcom. Galba však adopciou Pisona Liciniana Othonove nádeje zmaril a ten sa preto odhodlal k odvážnemu úderu. Podplatil vojakov prétoriánskej gardy, ktorým boli dlho odopierané odmeny, nechal sa nimi prehlásiť cisára a tí protichodnými informáciami dezorientovaného Galbu brutálne zavraždili na Fóre, keď sa s úmyslom utíšiť vzburu predieral davom smerom k prétoriánskym kasárňam. Senát bez námietok schválil Othonove vymenovanie za cisára.

V germánskych provinciách medzitým prebiehala Vitelliova vzbura proti Galbovi. Správa o jeho zavraždení však ťaženie vzbúrených légií na Rím nezastavila. Občianska vojna vyvrcholila bitkou pri Bedriaca, v ktorej bolo Othonovo vojsko porazené. Otho v reakcii na porážku demonštratívne spáchal samovraždu, aj napriek tomu, že sa mu na pomoc ponáhľali posily a vojna ešte ani zďaleka nebola stratená.

Oth001
Cisár Otho

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otho
Otho
Vojenskí cisári (68 – 69)
Vladárske tituly
Predchodca
Galba
Rímsky cisár
6969
Nástupca
Vitellius
16. apríl

16. apríl je 106. deň roka v gregoriánskom kalendári (107. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 259 dní. Meniny má Dana a Danica.

Svetový deň hlasu

25. apríl

25. apríl je 115. deň roka v gregoriánskom kalendári (116. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 250 dní. Meniny má Marek.

Deň oslobodenia (Taliansko)

Deň spomienky na holokaust

Svetový deň malárie

Cognomen

Cognomen (po latinsky dosl. súmeno, pl. cognomina) bola tretia časť rímskeho mena (pozri nomen).

Pôvodne cognomina charakterizovala svojho nositeľa podľa určitého typického znaku (napr. cicero cícer), neskôr sa však dedili v rámci rodu (gens); cognomen zvyčajne preberal najstarší syn. Pretože cognomen slúžilo predovšetkým na rozlíšenie jednotlivých osôb, môžeme ho považovať za akéhosi predchodcu nášho priezviska, ktoré sa však v Európe objavuje až v 18. storočí.

Prepustení otroci si ako cognomen dávali svoje dovtedajšie meno; praenomen a nomen gentile však dostávali od svojho pána.

Od cognomen sa odlišuje agnomen, teda prídavné meno, ktoré označovalo svojho nositeľa na základe jeho (vojenských) úspechov (napr. Africanus, Germanicus).

Flaviovská dynastia

Flaviovská dynastia alebo Flaviovci bola rímska cisárska dynastia, ktorá vládla Rímskej ríši v rokoch 69 až 96. Prvý flaviovský cisár Vespasián sa dostal na trón po občianskej vojne v roku 69, známeho tiež ako rok štyroch cisárov.

Po krátkej vláde Galbu a Otha sa v polovici roku 69 stal cisárom Vitellius. Jeho nárok na trón bol však spochybnený rímskymi légiami rozmiestnenými vo východných provinciách, ktoré za cisára vyhlásili svojho veliteľa Vespasiána. Z druhej bitky pri Bedriacu vzišli víťazne vojska Flaviovcov a 20. decembra vstúpili do Ríma. Nasledujúci deň zvolil rímsky senát Vespasiána za cisára (v jeho neprítomnosti) a začala sa éra Flaviovskej dynastie. Napriek tomu, že vládli len 27 rokov, v ríši sa počas ich vlády udialo niekoľko významných historických, hospodárskych a vojenských udalostí.

Galba

Galba, celým menom Servius Sulpicius Galba, (* 24. december 3 pred Kr. – † 15. január 69) bol rímsky cisár od 8. júna 68 do 15. januára 69.

Po smrti posledného cisára julsko-klaudiovskej dynastie Neróna, ktorý nezanechal dediča, vyhlásili vojská v Hispánii za cisára Servia Sulpica Galbu. Senát potvrdil jeho vyhlásenie, a tým sa stal prvým rímskym cisárom zvoleným legionármi. Galba pochádzal zo starého rímskeho rodu, a kým sa stal cisárom, mal za sebou úspešnú politickú kariéru, ako miestodržiteľ v Hornej Germánii, kde v roku 39 viedol boje proti germánskym Chattom o strategicky významnú oblasť medzi riekami Rýn a Mohan pre Rimanov s víťazným koncom. V rokoch 45 – 46 bol miestodržiteľom v provincii Africa, ktorú znepokojovali nájazdy kočovníkov. Galbova tvrdá ruka aj tu zaistila poriadok, ale ako rímsky cisár nevládol dlho, keďže prevzal prázdnu štátnu pokladňu, nemohol splniť čo sľúbil vojakom, a to sa mu stalo osudným. 2.januára 69 vyhlásili rímske légie v Germánii za cisára svojho veliteľa Aula Vitellia, ktorý bol tiež známym Nerovým odporcom. O niekoľko dní (15.1.69) bol cisár Galba zavraždený na Fóre. Zosnovateľom sprisahania bol miestodržiteľ Luzitánie Otho, jeho neskorší nástupca na tróne.

Goniometrická funkcia

Goniometrická funkcia v matematike je termín používaný pre jednu zo šiestich funkcií veľkosti uhla používaných pri skúmaní trojuholníkov a periodických javov. Goniometrické funkcie sú základom goniometrie. Obvykle sa definujú ako pomer dvoch strán pravouhlého trojuholníka alebo dĺžky určitých častí úsečiek v jednotkovej kružnici. Jej modernejšia definícia je založená na nekonečných radoch alebo riešeniach určitých diferenciálnych rovníc, vďaka čomu ich je možné aplikovať tiež na komplexné čísla. Inverzné funkcie ku goniometrickým funkciám sa označujú ako cyklometrické funkcie.

Goniometrické funkcie poznáme:

sínus (sin)

kosínus (cos)

tangens (tg = sin/cos), (niekedy tiež tan)

kotangens (cotg = cos/sin), (niekedy tiež cot, ctg alebo cotan)

sekans (sec = 1/cos)

kosekans (cosec = 1/sin)Historicky sa používali ešte nasledujúce dve funkcie:

versin = 1 − cos

exsec = sec − 1Najdôležitejšími funkciami sú sínus, kosínus a tangens.

John Keats

John Keats (* 31. október 1795, Londýn – † 23. február 1821, Rím) bol posledný z veľkých romantických básnikov anglickej literatúry. Popri Byronovi a Shelleym bol kľúčovou postavou hnutia druhej generačnej vlny básnikov romantizmu. Publikoval len každé štyri roky. Počas krátkeho života nebol dobre prijatý kritikou ale jeho neskorší vplyv na tvoriacich autorov bol značný, napríklad na Alfreda Tennysona a Wilfreda Owena. Keatsova poézia je charakterizovaná citovou obraznosťou a svojimi ódami získal veľkú popularita hlavne u anglických čitateľov.

Linus (pápež)

Svätý Linus (* cca. 10, Volterra, Rímska ríša – † cca. 76, Rím, Rímska ríša) bol druhý rímsky pápež (v období rokov asi 67 – 76/78) a priamy nástupca sv. Petra; podľa najranejších zoznamov postupnosti rímskych biskupov ho úradom poverili Peter a Pavol, keď založili v Ríme kresťanskú cirkev.

Vzhľadom na absenciu serióznych historických záznamov o jeho živote ako aj verejnom účinkovaní nie je známe takmer nič. Všetky dátumy vzťahujúce sa k sv. Linovi sú iba približné a je preto treba uvažovať o značnom časovom rozpätí. Čas a miesto narodenia sú neznáme.

Väčšina prameňov uvádza, že sa stal pápežom v roku 67, Euzébius udáva rok 69, Katolícka encyklopédia rok 64, Liber Pontificalis rok 56, Libériov katalóg dokonca rok 55, Vatikánska ročenka z roku 2003 udáva rok 68.

Sparti

Sparti (gr., Σπάρτη - Sparti) je mesto v kraji Lakónia na Peloponéze. Staroveká Sparta bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19. storočí blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja Lakónia (Lakedemonía).

V okolí Sparti sa pestujú hlavne olivy a citrusy. V meste môžeme navštíviť archeologické múzeum, Akropolu, staroveké divadlo, chrám bohyne Atény, hrob kráľa Leonida a kostol sv. Nikóna z 10 storočia. Starosta mesta je Sarándos Antonákos.

Staroveký Rím

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr. sa rozdelil na Západorímsku ríšu (zanikla v roku 476 po Kr.) a Byzantskú ríšu (zanikla v roku 1453 po Kr.). Od ovládnutia Stredomoria sa často označuje aj ako Rímska ríša.

Zo starovekého Ríma pochádza moderné právo, kresťanské náboženstvo, časti modernej filozofie a iných vied, ako aj základy dnešného štátneho zriadenia mnohých štátov.

Dejiny starovekého Ríma sa tradične delia na štyri fázy:

osídľovanie

kráľovstvo

republika

cisárstvoTieto štyri fázy sa ďalej delia na menšie celky.

Poznámka: Všetky roky rímskych dejín až po pribl. rok 300 pred Kr. sú neisté, lebo rímske dejepisectvo začalo až v tomto čase.

Vespazián

Vespazián (iné mená: Vespasianus, Vespasián, Vespasian), celým menom Titus Flavius Vespasianus, ako cisár Titus Flavius Caesar Vespasianus Augustus (* 17. november 9, Falacrina – † 23. jún 79, Aquae Cutiliae) bol rímsky cisár, zakladateľ Flaviovskej dynastie, pôvodne politik a generál rímskych légií. Vládol v rokoch 69 – 79. Na rozdiel od predchádzajúcich cisárov neoplýval urodzeným pôvodom – bol príslušníkom jazdeckého stavu (equites), teda triedy nižšej než senátorská.

Vitellius

Vitellius alebo Aulus Vitellius Germanicus (* 12 al. 15 po Kr. – † 20. december 69) bol rímskym cisárom od 2. januára/17. apríla 69 do 20. decembra 69, tretím cisárom v roku Štyroch cisárov.

Aulus Vitellius syn Lucia Vitellia a Sestilie sa narodil okolo roku 15 v Apúlii. Otec mal za sebou veľmi úspešnú politickú kariéru, trikrát bol konzulom, hlavným radcom a spolucenzorom za cisára Claudia, ktorý bol jeho priateľom. Aj on užíval priazeň cisárov Caligulu, Claudia a aj Nerona na cisárskom dvore a zastával vysoké štátne funkcie. Bol kurátorom zodpovedným za verejné práce, v roku 48 konzulom, okolo roku 55 – 60 prokonzulom v provicii Africa a zastával dve vysoké kňazské funkcie (Fratres Arvales, Quindecemviri sacris faciundis). Po smrti cisára Nera (8.7.68) sa stal cisárom Galba, ktorý ho vymenoval za veliteľa vojsk v Dolnej Germánii. V Hornej Germánii velil vojsku Galba, ktorému 1. 1. 69 légie vypovedali poslušnosť. 2. 1. 69 bol Vitellius svojími jednotkami vyhlásený za cisára. 15. 1. 69 v Hornej Germánii zavraždili cisára Galbu, jeho vraždu zosnoval bývalý prívrženec Nerov Otho. Otha vymenovalo vojsko za cisára. 14. 4. 69 došlo k rozhodujúcej bitke medzi jednotkami Otha a Vitellia pri Bedriacu, kde bolo Othovo vojsko porazené a Vitellius bol o tri dni zvrchovaným cisárom Ríma schváleným senátom. Udalosti posledných rokov plného bezprávia, keď vojsko plienilo a vraždilo, nemohúcnosť nového cisára zabrániť ďalšiemu bezpráviu znášal Rím veľmi ťažko. Východné légie spočiatku naklonené Vitelliovi boli znepokojené udalosťami na západe a presvedčili Vespasiana, aby sa stal cisárom. 3. 7. 69 zložilo vojsko v Judei prísahu Vespasianovi. V Judei bolo v tom čase povstanie, ktoré mal potlačiť, preto prenechal velenie svojmu synovi Titovi na dokončenie vojny a on s vojskom vyrazil do Itálie. V bitke pri Cremone bolo vojsko Vitellia porazené a Vitellius 20. 12. 69 na Rímskom fóre popravený.

Zoznam historických článkov/O

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 211 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam konzulov Rímskej, Západorímskej a Byzantskej ríše

Tento zoznam rímskych konzulov (fasti consulares), z ktorých mnohí boli zároveň cisármi, tvoril základnú kostru rímskeho dejepisectva a tvorí základ datovania modernej rímskej archeológie, pretože podľa mien konzulov sa označovali roky. Mená oboch konzulov sa udávali v latinskom páde nazývanom ablatív, napr. Gn. Domitio C. Sosio consulibus znamená v roku 32 pred Kr. Spisovanie a vedenie zoznamov konzulov bolo úlohou kňazov.

Zoznamy pokrývajú 1 050 rokov od roku 509 pred Kr. (zosadenie posledného rímskeho kráľa a začiatok Rímskej republiky) do roku 541 po Kr., keď vo Východorímskej ríši posledný raz zvolili konzula. V samotnom Ríme (Západorímska ríša) volili konzula ešte 58 rokov po zániku Rímskej ríše (476 a zosadení posledného rímskeho cisára Romula Augusta).

V časoch krízy rímsky senát prijal uznesenie senatus consultum ultimum a konzuli museli vymenovať diktátora. Mal neobmedzenú moc v štáte a v armáde. Jeho vláda bola obmedzená na 6 mesiacov. Pridelený mu bol magister equitum, veliteľ jazdectva. Na špeciálne úlohy sa v niektorých rokoch vytváralo grémium (collegium) z desiatich úradníkov (decemvirát) so zvláštnymi splnomocneniami (napríklad v roku 450 pred Kr., Zákon dvanástich tabúľ). Okrem toho existovali roky, v ktorých sa namiesto konzulov dosadzovali vojenskí tribúni (napr. v roku 444 pred Kr.).

Historickosť údajov z prvých dvoch storočí republiky je sporná. Zdá sa, že historici najmä neskoršej rímskej republiky uskutočnili mnohé interpolácie, napríklad aby vyzdvihli dôležitosť svojej vlastnej rodiny. Väčšina vedcov vychádza z toho, že so skutočne bezpečnými údajmi možno počítať až od vpádu Galov (387 pred Kr.).

V roku 19 pred Kr. dal cisár Augustus na Forum Romanum postaviť víťazný oblúk so zoznamami konzulov (Fasti Capitolini) od počiatku a dal ich skontrolovať a opraviť osobitne zvolanou komisiou. Väčšina fragmentov tohto zoznamu sa našla v rokoch 1546/1547, znova ju dali dokopy a napokon roku 1586 umiestnili v Paláci konzervátorov na Kapitolskom vŕšku.

Zoznam rímskych cisárov

Toto je zoznam rímskych cisárov (pozri aj Rímske cisárstvo) spolu s dátumami, kedy vládli Rímskej ríši.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.