Nemecká demokratická republika

Nemecká demokratická republika (NDR, hovorovo „Východné Nemecko“, po nemecky Deutsche Demokratische Republik, skr. DDR) bol socialistický (resp. do roku 1968 ľudovodemokratický) štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 19491990.

Nemecká demokratická republika
Deutsche Demokratische Republik
 Sovietska okupačná zóna Nemecka 1949 – 1990 Nemecko 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Auferstanden aus Ruinen
Motto: „Proletarier aller Länder, vereinigt Euch!“
(Proletári všetkých krajín, spojte sa!)
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
108 333 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
17 068 318 (podľa sčítania ľudu z 1. januára 1971)
Národnostné zloženie
Štátny útvar
východonemecká marka (DDM)
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Sovietska okupačná zóna Nemecka Sovietska okupačná zóna Nemecka
Nástupnícke štáty:
Nemecko Nemecko

Vznik

Map-Germany-1947
Mapa venovaná posunu hraníc Nemecka po vojne (a tiež znázornenie štátov získavajúcich nové územie). Sársko malo zvláštny autonómny štatút a malo vyšší stupeň nezávislosti než zvyšok francúzskej okupačnej zóny

Nemecká demokratická republika bola založená 7. októbra 1949 v sovietskom sektore okupovaného Nemecka ako ľudovodemokratický štát. Územie NDR zahŕňa súčasne spolkové krajiny Sasko, Sasko-Anhaltsko, Brandenbursko, Durínsko, Meklenbursko-Predpomoransko. Problematickým miestom pre NDR bolo hlavné mesto Berlín, ktoré bolo podobne ako okupované Nemecko rozdelené do štyroch sektorov. Západné mocnosti USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko spojením svojich sektorov vytvorili Západný Berlín, sovietsky sektor Berlína sa stal hlavným mestom NDR a bol známy ako Východný Berlín. NDR získala plnú suverenitu až v roku 1955, hoci bola pod kontrolou Sovietskych vojsk. V tom istom roku sa NDR stala zakladateľom Varšavskej zmluvy.

Politický systém

Bundesarchiv Bild 183-19000-3301, Berlin, DDR-Gründung, Wahl Pieck, Grotewohl
Vodcovia NDR: prezident Wilhelm Pieck a ministerský predseda Otto Grotewohl, október 1949

V roku 1946 vznikla Jednotná socialistická strana Nemecka (SED), zlúčením Komunistickej strany Nemecka (KPD) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v sovietskom sektore okupovaného Nemecka. Po vzniku NDR sa stala štátostranou, ktorá vládla až do jej zániku v roku 1990. V súčasnosti je pretransformovaná do Strany demokratického socializmu PDS. Vedúca úloha SED bola zakotvená v ústave NDR. Hlavou štátu predseda Štátnej rady NDR, ktorý bol zároveň aj predsedom SED. Prvým bol Wilhelm Pieck, ktorý ako prvý a posledný používal titul Prezident NDR. Posledným predsedom Štátnej rady bol Hans Modrow. Z kompetencií SED treba spomenúť kontrolu obávanej východonemeckej tajnej služby Stasi. Politika SED bola podobne ako ostatné štátostrany vo východnej Európe pod silným vplyvom KSSZ.

Zahraničná politika

Palast der Republik DDR 1977
Palác republiky v roku 1977
Bundesarchiv Bild 183-B0503-0015-001, Sachsenring Trabant 601
Trabant – jeden zo symbolov NDR a aj najúspešnejší automobil v jej histórii

Zahraničná politika NDR bola orientovaná na Sovietsky zväz a jeho satelity. Prvoradou prioritou NDR bola normalizácia vzťahov so Západným Nemeckom. NSR totiž neuznávala NDR ako plnohodnotnú krajinu, ale len ako východný sektor. Zlom nastal v roku 1972, keď spolkový kancelár Willy Brandt v rámci svojej Ostpolitik uznal NDR ako suverénny štát a potvrdil tým východnú hranicu na Odre a Nise. Proti tomu sa v NSR zdvihla vlna nevôle (Slobodný štát Bavorsko sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal). Aj napriek tejto dohode, železná opona, ktorá sa tiahla medzi oboma krajinami ostala aj naďalej krutou realitou. Občania NDR mali prísny zákaz cestovať do Juhoslávie, kvôli riziku možnej emigračnej vlny do západnej Európy.

Problematický Berlín

Berlinermauer
Berlínsky múr s „pásmom smrti“, pohľad zo západnej časti, 1986

Berlín bol v čase studenej vojny považovaný za jej symbol. Hospodársky a politický vývoj oboch častí Berlína sa podobne ako vývoj dvoch nemeckých štátov vyvíjal dvoma rozdielnymi smermi. Zatiaľ čo v Západnom Berlíne bol zavedený trhový systém, vo Východnom Berlíne bol zavedený socialistický systém podľa vzoru ZSSR. Do roku 1961 však medzi oboma časťami neexistovala vážnejšia fyzická prekážka pre prechod. Stačilo nastúpiť do metra na východe a vystúpiť v niektorej stanici na v západnej časti, odkiaľ sa dalo dostať letecky do západnej Európy. Východonemecké vedenie si uvedomovalo narastajúcu emigráciu, preto 13. augusta 1961 počas jednej noci vybudovalo z pletiva ochranný plot okolo Západného Berlína. Vyvrcholením rozdelenia bola stavba betónovej konštrukcie, ktorá bola zvrhnutá 9. novembra 1989. Aj napriek nej sa nepodarilo mnohým útekom zabrániť. Z diplomatického hľadiska predstavoval Berlínsky múr vážny problém v chápaní socialistického bloku ako politického systému, v ktorom sú garantované základné slobody jednotlivca.

Zánik

Koncom 80. rokov 20. storočia dochádza vo východnej Európe k vyvrcholeniu hospodárskych problémov, čo malo za následok narastajúcu nespokojnosť obyvateľstva sprevádzanú jej otvorenými prejavmi. V NDR sa prejavy nespokojnosti prejavovali narastajúcim útekom občanov do západnej Európy. Po nástupe Michaila Gorbačova k moci v roku 1985 došlo k miernemu uvoľneniu napätia v rámci sovietskeho bloku. Predstavitelia moci v NDR na čele s Erichom Honeckerom si uvedomovali, že uvoľnenie spôsobí zvýšenie emigrácie občanov NDR. Katastrofálna situácia hospodárstva NDR zvýšila emigráciu do takej miery, že vláda začala vydávať povolenia na opustenie NDR v určitých limitoch. K vyvrcholeniu došlo v roku 1989, keď došlo k uvoľneniu cezhraničného režimu na rakúsko-maďarských hraniciach. Východní Nemci situáciu začali využívať a počas rekreácií pri Balatone začali hromadne prekračovať hranice. Hoci bol prechod hraníc aj napriek uvoľneniu pohraničného režimu ilegálny, pohraničiari na oboch stranách hranice nelegálne prechody viac-menej tolerovali. V prípade prichytenia narušiteľa hranice vypočuli a po niekoľkých hodinách prepustili.

Volkspolizei at the official opening of the Brandenburg Gate
Príslušníci východonemeckej polície (Volkspolizei) pri slávnostnom otváraní Brandenburskej brány dňa 22. decembra 1989.

Ďalšiu vlnu východonemeckých emigrantov zažili západonemecké ambasády v Prahe, Varšave a Budapešti, ktoré začali emigranti hromadne obsadzovať. Reakciou vedenia NDR bolo uzavretie hraníc s Poľskom a ČSSR. Východonemecké vedenie však nedostalo podporu tohto kroku od reformného kabinetu M. Gorbačova. NDR pod tlakom verejnosti povolilo svojím občanov navštíviť Západný Berlín na obmedzenú dobu. Na konci tlačovej besedy o momentálnej situácii, večer 7. novembra 1989 predseda SED Günter Schabowski oznámil, že občania NDR môžu prekročiť hranice Západného Berlína okamžite, hoci nariadenie vlády, ktoré si neprečítal, povoľovalo prekročenie až na druhý deň. Na základe tejto chyby sa pred hranicami Západného Berlína zhromaždilo toľko ľudí, že východoberlínski pohraničiari otvorili závory. Touto udalosťou sa situácia stala ďalej neudržateľnou a priviedla NDR k definitívnemu koncu. Berlínsky múr padol už 9. novembra 1989.

K opätovnému zjednoteniu s NSR došlo 3. októbra 1990, čím vznikla Nemecká spolková republika tak ako ju poznáme dnes. Kancelárom zjednoteného Nemecka sa stal Helmut Kohl z koalície Aliancia pre Nemecko, ktorá zastrešovala stredopravé proeurópske strany.

Iné projekty

Literatúra

  • Nefjodov V. V. SED a kultura NDR. Historická monografie. Hradec Králové, 2009.
7. október

7. október je 280. deň roka v gregoriánskom kalendári (281. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 85 dní. Meniny má Eliška.

7. októbra sa oslavuje Ružencová Panna Mária.

DDR

DDR môže znamenať:

DDR SDRAM – typ počítačovej pamäte

Nemecká demokratická republika – Deutsche Demokratische Republik

Dance Dance Revolution – zvláštna počítačová hra s fyzickým pohybom

Double data rate – typ prenosu počítačovej zbernice

Deutsche Reichsbahn (NDR)

Deutsche Reichsbahn boli národná železničná spoločnosť (unitárna železnica vo vlastníctve štátu) Nemeckej demokratickej republiky, jestvujúca v rokoch 1949 až 1993. Niesla tradičný, už skôr pre nemecké železnice používaný názov. Po zjednotení Nemecka bola k 1. januáru 1994 začlenená do spoločnosti Deutsche Bahn (DB).

Deutsche Reichsbahn používala skratku DR a bol jej pridelený UIC kód 50. Po zániku spoločnosti a prechodnom období bol tento kód pridelený inej, novovzniknutej železničnej spoločnosti - ŽFBH - Železnice Bosny a Hercegoviny, kým skratku (VKM) teraz používa Deutsche Regionalbahn.

Európska hymna

Európska hymna je hymna Európskej únie a Rady Európy. Melódia je z poslednej časti 9. symfónie d moll op 125 Ódy na radosť od Ludwiga van Beethovena.

God Save the Queen

God save the Queen je štátna hymna Spojeného kráľovstva. Prvýkrát bola zverejnená v roku 1745 v Londýne.

Hymna Kirgizskej SSR

Toto je text hymny Kirgizskej SSR resp. Kirgizska, ktorý sa používal od roku 1946 do roku 1992.

Intermeco

Intermeco alebo Državna himna Bosne i Hercegovine (slov. Štátna hymna Bosny a Hercegoviny), je štátnou hymnou Bosny a Hercegoviny. Hymna bola prijatá 25. júna 1999 a nahradila tak pieseň Jedna si jedina, ktorá bola zrušená hlavne kvôli protestom Srbov a Chorvátov voči textu. Hudbu zložil Dušan Šestić. Hymna nemala žiadny text, od 20. júna 2008 však naň prebiehal konkurz. Koniec konkurzu bol stanovený na 1. októbra 2008 a konečný návrh komisia 20 februára 2009 posunula Parlamentu Bosny a Hercegoviny, ktorý ho ešte musí schváliť.

La Espero

La Espero (slov. Nádej) je hymna ľudí hovoriacich medzinárodným umelým jazykom Esperanto. Napísal ju Ludwik Lejzer Zamenhof, iniciátor esperanta, hudbu zložil Félicien Menu de Ménil.

Nauru Bwiema

Nauru Bwiema (slov. Pieseň Nauru) je národná hymna Nauru.

Oj, svijetla majska zoro

Oj, svijetla majska zoro („Ó, žiarivé májové zore“) je hymna Čiernej Hory.

Okupačné zóny Nemecka

Po skončení druhej svetovej vojny bolo územie Nemecka (bez území, ktoré pripadli Poľsku) rozdelené do štyroch častí, takzvaných okupačných zón, spravovaných USA, Veľkou Britániou, Sovietskym zväzom a Francúzskom. Toto rozdelenie bolo zmluvne potvrdené Konferenciou štyroch mocností v Londýne (26. júna – 8. augusta 1945).

Na týchto územiach vznikli v jednotlivých zónach nasledujúce správne jednotky, odpovedajúce viac menej historickým krajinám a pruským provinciám:

americká zóna : Bavorsko, Bádensko-Württembersko, Hesensko, Brémy

britská zóna : Dolné Sasko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Šlezvicko-Holštajnsko, Hamburg

francúzska zóna : Porýnie-Falcko, Bádensko, Württembersko-Hohenzollernsko (Sársko nebolo formálne okupované, malo zvláštny autonomný status)

sovietska zóna : Meklenbursko-Predpomoransko, Brandenbursko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Durínsko

Päťka

Päťka môže byť:

číslo 5, pozri 5 (číslo)

vec označená číslom 5 (alebo 5.), napr. piata kolóna, známka 5. stupňa v škole, piata cenová skupina, izba číslo päť, piaty rýchlostný stupeň

pätica, päť vecí alebo osôb tvoriacich celok

päťlôžková izba, izba pre päť osôb, pozri pod izba

mimoústavný výbor zástupcov piatich koaličných politických strán v ČSR v rokoch 1920 – 1926, ktorý rozhodoval o všetkých zásadných politických otázkach, pozri Päťka (politika)

v priebehu roka 1968 pätica štátov (Sovietsky zväz, Poľsko, Nemecká demokratická republika, Maďarsko, Bulharsko) ktoré vystupovali voči Pražskej jari a zorganizovali inváziu do ČSSR, synonymum: varšavská päťka, pozri Pražská jar a Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska

v dejinách klasickej hudby: Mocná hŕstka

Sovietska okupačná zóna Nemecka

Sovietska okupačná zóna Nemecka (nem. Sowjetische Besatzungszone Deutschlands; rus. Советская оккупационная зона Германии) – s rozlohou 107 765 km², spravovaná Sovietskym zväzom – bola jedným zo štyroch okupačných útvarov, ktoré zriadili spojenci v máji 1945 na základe výsledkov rokovania Jaltskej konferencie na území dnešných nemeckých spolkových krajín:

Brandenburska

Durínska

Meklenburska-Predpomoranska

Saska

Saska-Anhaltska

malá časť Dolného Saska (moderná obec Amt Neuhaus)Na západe a severozápade susedila s britskou okupačnou zónou Nemecka, na juhozápade a juhu s americkou okupačnou zónou Nemecka, na juhovýchode s Česko-Slovenskom na východe s Poľskom, na severe s Baltským morom; vnútri sa ešte nachádzalo územie Berlína (respektíve Západný Berlín a Východný Berlín), ktoré súčasťou tejto zóny nebolo.

Sovietska vojenská vláda vo svojej okupačnej zóne vytvorila správne jednotky (krajiny) na území historických krajín a pruských provincií:

Brandenbursko (od 21. júla 1947; 20. decembra 1946 - 20. júla 1947 provincie)

Durínsko (od 16. júla 1945)

Meklenbursko (od 9. júla 1945)

Sasko (od 4. júla 1945)

Sasko-Anhaltsko (od 21. júla 1947; 23. júla 1945 - 20. júla 1947 provincie).7. októbra 1949 je na území sovietskej okupačnej zóny Nemecka a Východného Berlína vyhlásená Nemecká demokratická republika (NDR), pričom až do 22. júla 1952 to bola federácia šiestich krajín (5 vyššie uvedených krajín; šiestou krajinou bol Berlín, hlavné mesto NDR - Berlin, Hauptstadt der DDR). 23. júla 1952 boli krajiny zrušené a NDR sa stáva centralistickým štátom, jedným zo satelitov ZSSR.

Vlajka Nemecka

Vlajka Nemecka pozostáva z troch vodorovných pruhov farieb čierna, červená a zlatá. Existuje od roku 1949.

Východný Berlín

Východný Berlín je neoficiálne označenie východnej časti Berlína, sovietskeho sektora po druhej svetovej vojne. Oficiálny názov bol Berlín, hlavné mesto NDR (Berlin, Hauptstadt der DDR).

Krátko po rozdelení Berlína (30. novembra 1948) sa 7. októbra 1949 stal východný Berlín hlavným mestom novozaloženej NDR. Zároveň mal od 30. novembra 1948 de facto postavenie autonómnej krajiny (Nemecko sa tradične delilo na „krajiny“, dnes spolkové krajiny) a to až do 22. júla 1952.

23. júla 1952 bola NDR zmenená na centralistický štát, tradičné krajiny boli rozdelené medzi novo vzniknuté „kraje“ nerešpektujúce pôvodné krajinské hranice (s výnimkou Berlína), a východný Berlín sa stal jedným z novovzniknutých krajov - Berlín, hlavné mesto NDR s rozlohou 413 km². Administratívne sa východný Berlín členil na 11 mestských obvodov.

Od Západného Berlína bol oddelený v roku 1961 berlínskym múrom, ktorý padol 9. novembra 1989.

Pozoruhodnosti: Alexanderplatz s televíznou vežou (365 m), Palác republiky Palast der Republik, Brandenburská brána (Brandenburger Tor), berlínsky múr, …

Zimné olympijské hry 1980

XIII. Zimné olympijské hry sa uskutočnili v USA v Lake Placid od 13. do 24. februára 1980.

Zoznam vládcov Nemecka

Toto je zoznam vládcov Nemecka.

Zoznam členských štátov OSN

Organizáciu Spojených národov (v skratke OSN) tvoria jednotlivé členské štáty, zástupcovia ktorých zasadajú vo Valnom zhromaždení OSN. Od roku 2011 má OSN celkom 193 členských štátov. Kosovo je len čiastočne uznaný štát, OSN jeho úplnú samostatnosť neuznáva.

Iné medzinárodné organizácie alebo právnické entity môžu mať štatút pozorovateľa.

Západné Nemecko (1949 – 1990)

Západné Nemecko (nem. Westdeutschland) bol bežný, avšak neoficiálny názov pre Nemeckú spolkovú republiku (NSR) od jej založenia v máji 1949 do znovuzjednotenia Nemecka 3. októbra 1990, keď bola k nej pripojená Nemecká demokratická republika, ktorá tým pádom zanikla. Odvtedy je bežný aj skrátený oficiálny názov štátu už len Nemecko.

Hlavným mestom Nemeckej spolkovej republiky bolo v tomto období mesto Bonn.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.