Nížina

Nížina je územie (typ reliéfu) s pomerne monotónnym rovinnýmpahorkatinným georeliéfom v nízkej nadmorskej výške (na Slovensku 0 – 300 m n. m., vo svete častejšie 0 – 200 m n. m.). Opakom nížiny je vysočina. Niekedy sa presnejšie udáva, že georeliéf má prevládajúcu výškovú členitosť do 30 m v nižšom stupni a do 100 m vo vyššom stupni.

Nížiny tvoria 40 % územia Slovenska.

Borská nížina

Borská nížina je geomorfologický celok na západnom Slovensku v Záhorskej nížine, plošne najväčšie územie viatych pieskov s rovinatým až pahorkatinným reliéfom s prevahou borovicových lesov.

Bítovany

Bítovany sú obec v Česku v okrese Chrudim v Pardubickom kraji. Ležia spolu s miestnou časťou Bítovánky na úpätí Českomoravskej vrchoviny v miestach kde končí Polabská nížina, 10 km juhovýchodne od mesta Chrudim. V roku 2012 tu žilo 413 obyvateľov.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1347.

Chvojnická pahorkatina

Chvojnická pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku, na Záhorí. Je súčasťou podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Viedenská kotlina a oblasti Záhorská nížina. V starších deleniach sa zaraďovala pod Západné Karpaty (Myjavskú pahorkatinu).

Geomorfologické členenie Slovenska

Povrch Slovenska tvoria nížiny Panónskej panvy a pohoria a kotliny Karpát. Sú súčasťou rozsiahleho geomorfologického systému na povrchu Zeme, Alpsko-himalájskej sústavy. Tá sa tiahne od severnej Afriky cez Európu naprieč južnou Áziou. Z viacerých návrhov geomorfologického členenia sa prjímajú výsledky geografov E. Mazúra a M. Lukniša (1978, 1980 a 1986), aktuálnejšie publikovaná v prehľadnej mape D. Kočického a B. Ivaniča (2011), vychádzajúce z morfometrie reliéfu, genézy a geologickej stavby. Jednotlivé povrchové celky sa začleňujú do viacerých hierarchických tried - sústava, podsústava, provincia, subropvincia a oblasť. Geomorfologické celky sa členia na jednotky nižšieho rádu, ako sú podcelky a časti až na úroveň elementárnych foriem.

Geomorfologické členenie Česka

Toto je článok obsahujúci najvyššie úrovne geomorfologického členenia Česka.

Malá dunajská kotlina

Malá dunajská kotlina alebo menej často Malá dunajská nížina (zastarano Malá uhorská nížina, Malá Dolná zem; maď. Kisalföld, Győri-medence, Pozsonyi-medence, nem. Kleine Ungarische Tiefebene) je geomorfologická subprovincia Západopanónskej panvy v Maďarsku (Kisalföld v užšom zmysle), na západnom Slovensku (Podunajská nížina) a čiastočne v Rakúsku.

Oblasť (geomorfológia)

Oblasť alebo zastarano podsústava je jednotka piatej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení povrchu Zeme v podobe, v akej sa toto členenie obvykle uplatňuje na Slovensku. Nadradenou jednotkou je subprovincia, podradenou celok.

Oblasť je geologicky aj orograficky jednotnejšia ako subprovincia. Stále ide väčšinou o územie, rozlohou presahujúce jedno pohorie. Do rovnakej oblasti spadá tak hlavná horská skupina, ako aj k nej priliehajúce podhorie.

Príklady: Slovenské rudohorie, Slovenské stredohorie, Podunajská nížina.

Panónska panva

Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému. Ide o veľkú depresiu zovretú Karpatmi, Dinármi a Alpami, vyplnenú treťohornými a štrvtohornými sedimentmi. Leží na území Česka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Srbska.

Podunajská nížina

Podunajská nížina je aj starší názov Podunajskej plošiny v Bulharsku, pozri Podunajská plošina.Podunajská nížina je geomorfologická oblasť Malej dunajskej kotliny na juhozápadnom Slovensku, neogénna panva s pokrovmi spraše a riečnych sedimentov. Je to najúrodnejšie územie Slovenska. Patrí do nej aj Žitný ostrov.

Podunajská pahorkatina

Podunajská pahorkatina je aj starší názov Podunajskej plošiny v Bulharsku, pozri Podunajská plošina.Podunajská pahorkatina je severnejšia, hornatejšia časť (pahorkatina) Podunajskej nížiny. Podnebie v Podunajskej pahorkatine je teplé. Prevládajú úrodné černozeme, ale aj menej úrodné hnedozeme, ktoré treba zavlažovať, a málo úrodná spraš, z ktorej sa vyrábajú tehly.

Podunajská rovina

Podunajská rovina je krajinný celok (juhozápadná časť) Podunajskej nížiny. Nachádza sa na nivách Dunaja a Váhu a zaberá plochu 3 500 km².

Stredná Ázia

Stredná Ázia alebo čiastočné synonymum Centrálna Ázia je rozsiahla vnútrozemská oblasť Ázie. Existuje viac definícií Strednej Ázie, žiadna z nich nie je všeobecne akceptovaná.

V textoch najmä štátov bývalého Sovietskeho zväzu a Východného bloku, vrátane Slovenska, sa používajú dva pojmy, Stredná Ázia a Centrálna Ázia:

Stredná Ázia je Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Južný Kazachstan (presnejšie od Aralsko-irtyšského rozvodia na juh).

Centrálna Ázia je územie na východ a juh od pohorí Východný Kazachstan, Altaj, Západný Sajan, Východný Sajan, na sever od horného toku Indusu a od rieky Brahmaputra a na západ od južnej časti pohoria Veľký Chingan a od pohoria Tchaj-chang; t. j. približne Mongolsko a Západná Čína.V textoch bývalých západných štátov termíny splývajú, v niektorých jazykoch nie je možné jazykovo rozlíšiť pojem stredný a centrálny, pričom platí, že presná definícia sa rôzni.

(Asie Centrale) - Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Južný Kazachstan, západná časť Ujgurskej autonómnej oblasti.

(Central Asia) - Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan.

(Zentralasien) - Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Južný Kazachstan, Severný Afganistan a Ujgurská autonómna oblasť.

Definícia UNESCO - Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan, Mongolsko, Západná Čína a Tibet, Severovýchodný Irán, Afganistan a Západný Pakistan (definícia UNESCO je založená na klimatických podmienkach).Encyklopédia Britannica pod pojmom Asia rozlišuje:

Stredná Ázia je územie medzi Kaspickým morom a Balchašským jazerom, presnejšie Turanská nížina, Pamír, Hissar a Alajské vrchy.

Centrálna Ázia je Tibetská plošina, Džungárska panva a Tarimská panva (pod "Central Asia" je iná definícia, pozri vyššie).

Veľká dunajská kotlina

Veľká dunajská kotlina alebo menej často Veľká dunajská nížina (zastarano Veľká uhorská nížina, Veľká Dolná zem, Dolná zem; po maďarsky Alföld, Nagy Alföld, Nagy-Magyar-Alföld, po rumunsky Câmpia Tisei) je geomorfologická suprovincia Východopanónskej panvy v Maďarsku (Alföld v užšom zmysle), na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina), na Ukrajine (Закарпатська низовина – Zakarpatska nyzovyna - Zakarpatská nížina ), v Srbsku (rôzne mená) a Chorvátsku (rôzne mená).

Je utvorená morskými a jazernými usadeninami, ktoré od konca treťohôr pokrývajú vrstvy nánosov riek a vetrov. Je to plochá monotónna rovina preťatá Tisou. Pokrytá je úrodnými sprašami a aluviálnymi pôdami. Pôvodne tu bola step (pusta), dnes je to jedna z hlavných poľnohospodárskych oblastí Európy. Najúrodnejšie časti sú na juhu vo Vojvodine a Banáte.

Východné Slovensko

Východné Slovensko je východná oblasť Slovenska, presnejšie:

v širšom zmysle: územie Slovenska na východ od Štrbského prahu, Nízkych Tatier a východná časť Slovenského rudohoria a územie na východ od nej; do východného Slovenska sa zaraďuje Popradská kotlina, Spišská Magura, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina, Hornádska kotlina, Branisko, Čierna hora, Košická kotlina, Nízke Beskydy, Poloniny, Slanské vrchy, Beskydské predhorie, Východoslovenská nížina, Vihorlatské vrchy a Zemplínske vrchy.

v užšom zmysle: len východná časť Slovenska na východ od Levočských vrchov a Volovských vrchov

počas krajského zriadenia 1960 - 1990: Východoslovenský kraj

v štatistike Eurostatu (od konca 20. storočia): RŠÚJ Východné Slovensko - štatistická oblasť NUTS 2; jej územie tvorí Prešovský kraj a Košický kraj

Východoslovenská nížina

Východoslovenská nížina je nížina, geomorfologická oblasť suprovincie Veľká dunajská kotlina. Leží v južnej časti východného Slovenska. Delí sa na Východoslovenskú pahorkatinu a Východoslovenskú rovinu.Južný okraj tvorí štátnu hranicu s Maďarskom, na východe ju ohraničuje štátna hranica s Ukrajinou, na západe prechádza do pohoria Slanské vrchy a na severe susedí s Beskydským predhorím a Vihorlatskými vrchmi.

Východoslovenská pahorkatina

Východoslovenská pahorkatina je geomorfologický celok, predstavujúci hornatejšiu časť Východoslovenskej nížiny.

Vytvára veniec nížiny zo západného a severného smeru od susedných pohorí. Podložie tvoria predovšetkým naplavené sedimentárne horniny (íly, ílovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepenec a i.) z holocénu.

Významnými mestami v tejto oblasti sú: Sečovce, Vranov nad Topľou a Strážske.

Východoslovenská rovina

Východoslovenská rovina je geomorfologický celok, zaberajúci rovinatú časť Východoslovenskej nížiny, ktorá leží na juhovýchode Slovenska.

Nachádza sa v povodí dolných tokov riek Ondava, Uh, Laborec a Latorica, pričom spojením Ondavy a Latorice vzniká rieka Bodrog. Z juhovýchodu tu zasahuje aj rieka Tisa.

Podložie tvoria naplavené sedimentárne horniny (íly, ílovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepenec a i.) z holocénu.

Významnými mestami v tejto oblasti sú: Trebišov, Michalovce, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec a Sobrance.

Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku

Toto je zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku:

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty (Biele Karpaty)

Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina (Cerová vrchovina)

Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (Podunajská rovina)

Chránená krajinná oblasť Horná Orava (región hornej Oravy)

Chránená krajinná oblasť Kysuce (Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina)

Chránená krajinná oblasť Latorica (Východoslovenská nížina)

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty (Malé Karpaty)

Chránená krajinná oblasť Poľana (Poľana)

Chránená krajinná oblasť Ponitrie (Tribeč, Vtáčnik)

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy (Strážovské vrchy, Súľovské vrchy)

Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy (Štiavnické vrchy)

Chránená krajinná oblasť Vihorlat (Vihorlatské vrchy)

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty (Laborecká vrchovina)

Chránená krajinná oblasť Záhorie (Borská nížina)

Záhorská nížina

Záhorská nížina je geomorfologická oblasť Viedenskej kotliny na juhozápade Slovenska. Delí sa na Borskú nížinu a Chvojnickú pahorkatinu.Vypĺňa väčšinu oblasti medzi pásmom Malých Karpát a riekou Moravou. Na severe susedí s pohorím Biele Karpaty, na východe s pásmom Malých Karpát, na juhu a juhozápade je štátnou hranicou s Rakúskom oddelená od rakúskych nížin a na severozápade je ohraničená Dolnomoravským úvalom.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.