Národný park

Národný park je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.

Na Slovensku je národný park (skratka NP) jedna so zákonom stanovených kategórií chránených území.

Chránené územia
Veľkoplošné chránené územia
podľa štátnej legislatívy
Národný park
Chránená krajinná oblasť
Prírodný park
Maloplošné chránené územia
podľa štátnej legislatívy
Národná prírodná rezervácia
Národná prírodná pamiatka
Prírodná rezervácia
Prírodná pamiatka
Chránený krajinný prvok
Chránený strom
Celoeurópsky chránené územia
Natura 2000
(Územie európskeho významu
Chránené vtáčie územie)
Celosvetovo chránené územia
Biosférická rezervácia
Parque Nacional Los cardones
Los Cardones národný park, Argentína.
Tikal
Ruiny v Národnom parku Tikal, Guatemala

Dejiny

Myšlienka zriadiť národný park bola prvýkrát vyslovená začiatkom 19. storočia. V roku 1810 anglický básnik William Wordsworth popísal Jazernú oblasť (Lake District) v severozápadnom Anglicku ako „druh národného majetku, na ktorý má právo a v ktorom má majetkovú účasť každý, kto má oči na to, aby videl, a srdce na to, aby sa radoval“. Maliara Georga Catlina počas ciest po Americkom západe trápila budúcnosť Indiánov, ktorých stretol, a prírodných krás, ktoré videl. V roku 1832 napísal, že by ich možno mohol uchovať:

nejaký rozsiahly štátny ochranný program… vo veľkolepom parku ... Parku národa, v ktorom bude človek i zver, v celej divokosti a nedoknuteľnosti ich prirodzenej krásy!

K prvému pokusu vlády o zriadenie takto chráneného územia došlo v Spojených štátoch amerických, keď prezident Abraham Lincoln 30. júna 1864 podpísal zákon, ktorým sa postupuje Yosemite Valley a Mariposký háj (Mariposa Grove) sekvojovcov obrovských (jadro budúceho svetoznámeho Yosemitského národného parku) štátu Kalifornia:

Vyššie uvedený Štát prijme tento postupovaný majetok za výslovných podmienok, že sa areál bude používať na verejné použitie, ako výletné miesto a na rekreáciu, a že bude naveky nescudziteľným.

Ale vízia národného parku v Yosemite ešte nebola dokončená a bolo potrebné úsilie Johna Muira, aby priniesla ovocie. Yosemity sa stali národným parkom až 1. októbra 1890.

V roku 1872 bol založený Yellowstonský národný park ako prvý skutočný národný park sveta. Nasledujúc yellowstonskú myšlienku postupne nasledovali iné národné parky v rôznych krajinách. Kráľovský národný park v Austrálii bol založený v roku 1879 južne od Sydney. Národný park Banff v Kanade (neskôr známy ako Národný park Rocky Mountain) sa stal prvým kanadským parkom v roku 1887. Nový Zéland mal svoj prvý národný park v roku 1887. Prvý národný park v Európe bol založený v roku 1910 vo Švédsku. Národné parky sa po celom svete zakladali najmä po Druhej svetovej vojne.

Národné parky vo svete

Národné parky sa zvyčajne zakladajú na miestach civilizáciou len málo dotknutých a často majú oblasti s ojedinelou flórou, faunou a ekosystémom (najmä s ohrozenými druhmi), biodiverzitou alebo nezvyčajnými geologickými vlastnosťami. Zriedkavo sa národné parky zriaďujú v civilizovaných oblastiach s cieľom vrátiť oblasť do pôvodného stavu tak ako je to len možné.

V niektorých krajinách ako napríklad v Anglicku a Walese, oblasti označené ako národný park nemajú divokú prírodu, ani nie sú v štátnom vlastníctve, a môžu tam byť do značnej miery zastúpené aj sídla a obrábaná pôda, ktoré sú často neoddeliteľnou súčasťou krajiny.

Väčšina národných parkov plní dvojakú úlohu, záchranu divočiny a tiež slúžia ako centrá turistiky. Zvládnutie potencionálnych konfliktov medzi týmito dvoma úlohami môže byť problematické najmä ak sa z príjmu z turistiky financuje údržba národného parku. Parky tiež slúžia ako rezerva prírodných zdrojov ako dreva, minerálov a iných hodnotných surovín. Zvládnutie konfliktu medzi dopytom po využívaní týchto zdrojov a prípadnou škodou, ktorá by tak mohla vzniknúť, je často veľkou výzvou pri riadení národných parkov. V národných parkoch často dochádza k ilegálnemu výrubu a iným zneužitiam, niekedy z dôvodu korupcie v politike.

Niektoré krajiny tiež zakladajú národné parky na lokalitách so zvláštnym kultúrnym, vedeckým alebo historickým významom, alebo ako špeciálne subjekty svojej sústavy národných parkov. Iné zas na zachovanie historických lokalít používajú iný systém. Niektoré z týchto lokalít dostali od organizácie UNESCO označenie Súčasť svetového kultúrneho dedičstva.

V mnohých krajinách môžu byť za správu parkov zodpovedné miestne samosprávy. Napriek tomu sa niektoré z nich niekedy nazývajú „národné“ parky.

Národné parky na Slovensku

Národný park je podľa § 19 zák. 543/2002 Z. z. definovaný ako: Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodný dedičstvo, v ktorom je ochrane prírody nadradená nad ostatné činnosti.

Národné parky na Slovensku majú 3. stupeň ochrany.

Pozri aj

Chránené územie

Chránené územie je významná biologicko-geografická lokalita pod osobitnou ochranou štátu.

Územie sa môže zákonom vyhlásiť za chránené, ak sa tam nachádzajú

biotopy európskeho významu

biotopy národného významu

biotopy druhov európskeho významu

biotopy druhov národného významu

biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov

významné krajinné prvky alebo

územia medzinárodného významu.

Hradišťské terasy

Hradišťské terasy je prírodná pamiatka ev. č. 1311 neďaleko mesta Znojmo, jeho mestskej časti Znojmo-Hradiště v okrese Znojmo. Oblasť spravuje Správa Národného parku Podyjí.

Kraví hora

Kraví hora je prírodná pamiatka ev. č. 1313 neďaleko obce Sedlešovice v okrese Znojmo. Oblasť spravuje Správa Národného parku Podyjí.

Krkonošský národný park

Krkonošský národný park (čes. Krkonošský národní park, KRNAP) je chránené územie na severovýchode Česka blízko hraníc s Poľskom. Územie z väčšej časti spadá do geomorfologických celkov Krkonoše (konkrétne podcelky Krkonošské hřbety, Krkonošské rozsochy a Vrchlabská vrchovina) a Krkonošské podhůří.

Národný park bol založený 17. mája 1963 a v roku 1986 bol park rozšírený o ochranné pásmo. Park vyhlásili 4 roky po tom ako bol v Poľsku založený Karkonoski Park Narodowy. Celková rozloha parku je 54,969 ha a výmera chráneného územia je 18,642 ha. V roku 1992 boli český a poľský národný park zaradený do biosférickej rezervácie UNESCO.

Kráľovohoľské Tatry

Kráľovohoľské Tatry sú geomorfologický podcelok, zaberajúci východnú časť Nízkych Tatier na Slovensku. Od Ďumbierskych Tatier ich oddeľuje sedlo Čertovica a údolia riek Boca a Štiavnička. Veľkú časť pohoria zaberá národný park.

Národný park Malá Fatra

Národný park Malá Fatra je národný park, ktorý sa nachádza na severe Slovenska v Krivánskej Malej Fatre, severnej časti pohoria Malá Fatra.

Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňujú existenciu bohatstva rastlinnej a živočíšnej ríše i pestrosť foriem reliéfu. Najvyšším vrcholom je Veľký Kriváň – 1 709 m n. m. Výrazným vrcholom je Veľký Rozsutec, ktorý sa nachádza aj v logu národného parku.

Asi 83% územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä buka.

Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. V území bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 1 vlastný endemit Malej Fatry, jarabina Margittaiho.

Národný park Nízke Tatry

Národný park Nízke Tatry (skr. NAPANT) je národný park na strednom Slovensku medzi údoliami riek Váh a Hron. Národný park a jeho ochranné pásmo zaberá celé horské pásmo Nízkych Tatier. Má rozlohu 728 km² a jeho ochranné pásmo 1 102 km², čím je to rozlohou najväčší národný park na Slovensku.

Národný park Podyjí

Národný park Podyjí je chránené územie v Česku v Juhomoravskom kraji, medzi mestami Znojmo a Vranov nad Dyjí. Bol založený s cieľom chrániť lesy pozdĺž toku rieky Dyje. Rozlohou je najmenším parkom v Česku.

Z väčšej časti patrí do geomorfologického celku Českomoravská vrchovina a východná časť zasahuje do Dyjsko-svrateckého úvalu. Rieka Dyje tečie parkom v celkovej dĺžke 40 km a vytvára zaujímavé kaňonovité riečne údolie s početnými meandrami a skalnými útvarmi.

V roku 1978 bola vyhlásená CHKO Podyjí s výmerou chráneného územia 103 km². Bola súčasťou hraničného pásma s Rakúskom a verejnosti neprístupná. V roku 1991 sa časť tohto územia s rozlohou 63 km² stala Národným parkom. V roku 2000 vyhlásilo Rakúsko Národný park Thayatal, ktorý priamo susedí s NP Podyjí a vytvoril sa tak chránený celok na hraniciach dvoch štátov.

Územie je z veľkej časti pokryté lesmi, napríklad pôvodné bučiny s jedľou a tisom a na východe dubovo-hrabové porasty. Vyskytuje sa tu endemitická Jarabina vtáčia hardeggská.

Národný park Poloniny

Národný park Poloniny je národný park na Slovensku na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park (ukr. Ужанський національний природний парк) na Ukrajine. Národný park Poloniny bol vyhlásený 1. októbra 1997 na ploche 298,05 km² s ochranným pásmom 109,73 km².

Národný park Réunion

Národný park Réunion je chránené územie vo francúzskom zámorskom departemente na ostrove Réunion v Indickom oceáne. Národný park bol zriadený pre ochranu miestneho vysoko endemického ekosystému v pohorí Les Hauts.

Vytvorenie NP sa plánovalo od roku 1992. Jeho vznikom zanikli dve existujúce prírodné rezervácie Mare-Longue a la Roche Écrite a stali sa súčasťou parku.

Medzi kriticky ohrozený druh patrí endemický vták Coracina newtoni.

Národný park Slovenský kras

Národný park Slovenský kras je národný park v geomorfologickom celku Slovenský kras na juhovýchodnom Slovensku. Z administratívneho pohľadu sa nachádza v okresoch Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji. Má rozlohu 346,11 km² a jeho ochranné pásmo 117,42 km². Slovenský kras je známy pre svoj veľmi dobre vyvinutý skalný reliéf a bohatstvo jaskýň, ktorých je tu k 31.12.2017 známych takmer 1300 (teda takmer 1/6 všetkých známych jaskýň na Slovensku), pričom patrí medzi najväčšie krasové oblasti v Strednej Európe. Jaskynný systém Skalistého potoka má v súčasnosti dĺžku 7,983 km s výškovým rozdielom 373 m; je najdlhšou a zároveň najhlbšou jaskyňou Slovenského krasu.

Národný park bol založený 13. februára 2002, predtým bol chránený ako chránená krajinná oblasť od roku 1973. Je to prvá slovenská biosférická rezervácia od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO – Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

V správe národného parku sa nachádza viacero maloplošných chránených území ako 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskyne).

Národný park Slovenský raj

Národný park Slovenský raj je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku, nachádzajúci sa na východnom Slovensku. Chráni oblasti horského pásma Slovenský raj, ktoré sa nachádza na severe Slovenského rudohoria.

Národný park má rozlohu 194,13 km² a jeho ochranné pásmo 54,75 km², spolu 248 88 km². Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií a 8 prírodných rezervácií. Park ponúka okolo 300 km turistických chodníkov, často vybavených rebríkmi, reťazami a mostami. Nachádza sa tu okolo 350 jaskýň, z ktorých verejnosti prístupná je len Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 lokalitou svetového dedičstva UNESCO.

Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľká Fatra je národný park na Slovensku. Väčšina jeho územia leží v južnej časti Žilinského kraja a malá časť v severnej časti Banskobystrického kraja. Národný park a ochranné pásmo zaberá väčšinu územia Veľkej Fatry, ktorá patrí k vonkajším Západným Karpatom a juhozápadnú časť Starohorských vrchov.

Národný park vznikol 1. apríla 2002 ako vyšší stupeň ochrany chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra (s rovnakým názvom), ktorá bola vyhlásená v roku 1972 na ochranu horského pásma s vysokým zastúpením zachovaných karpatských lesov. Prevažuje tu európsky buk, ktorý zaberá 90% plochy, v kombinácii s hrebeňovými pastvinami, ktoré sa datujú do 15.-17. storočia do obdobia známeho ako Valašská kolonizácia. Nachádzajú sa tu aj zvyšky lesov škótskej borovice a Harmanecké údolie je významné ako najbohatšia tisová lokalita v strednej a pravdepodobne aj celej Európe.

Národný park Veľká Fatra je aj dôležitý zdroj pitnej vody vďaka vysokým zrážkam a nízkym vyparovaním v oblasti. Jadro pásma je zložené zo žuly, ktorá iba na málo miestach presahuje na povrch, častejšie sú rôzne bridlicové hrebene, známe ako Hôlna Fatra a vápencové a dolomitové skaly, ktoré tvoria malebné terény známe ako Bralná Fatra. Sú tu aj rôzne krasové oblasti, prevažne jaskyne, pričom Harmanecká jaskyňa je aj otvorená pre verejnosť.

Rôzne druhy skál a pôdy, rôzne typy terénu s lúkami a pastvinami, útesmi a údoliami poskytujú podmienky pre veľmi bohatú flóru a faunu. Žijú tu v hojnom počte všetky európske druhy mäsožravcov: medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid.

Oblasť je populárna medzi turistami, predovšetkým kvôli peším túram. Neďaleko sa nachádza lokalita svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, osada Vlkolínec. Po vstupe Slovenska do európskej únie bol NP Veľká Fatra zaradený medzi územia európskeho významu v sústave NATURA 2000.

Národný park Šumava

Národný park Šumava je chránené územie v Česku, ktoré sa nachádza na juhozápade krajiny v Plzeňskom a Juhočeskom kraji u hraníc s Nemeckom. Bol založený z dôvodu ochrany územia pohoria Šumava.

V roku 1963 bola vyhlásená CHKO Šumava (vo výmere 168 654 ha) a NP vznikol v roku 1991 na území pôvodnej CHKO Šumava. Súčasná CHKO Šumava (s výmerou 99 624 ha) plní úlohu ochranného pásma NP a majú spoločnú správu. V roku 1990 získalo územie (skoro celé územie) štatút biosférickej rezervácie UNESCO. Medzinárodnou úniou na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) bola Šumava zaradená do Červenej knihy ekosystémov.

Väčšinu územia pokrývajú lesy. Na území parku sa rozkladajú rozsiahle rašeliniská, smrekové a bukové pralesy, horské lúky, divoké rieky a ľadovcové jazerá. V oblasti pramení najväčšia rieka Česka Vltava a divoká rieka Vydra. Medzi známe ľadovcové jazerá patrí Plešné jezero a Černé jezero. Typické pre oblasť je aj Šumavské rašelinisko, ktoré bolo podľa Ramsarskej konvencie zaradené medzi mokrade medzinárodného významu.

Rožok (národná prírodná rezervácia)

Rožok je malá národná prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza na východe Slovenska v Bukovských vrchoch. Obsahuje les pralesovitého charakteru a nachádzajú sa tu hlavne buky. Rezervácia patrí pod Národný park Poloniny.

Od 28. februára 2007 je rezervácia Rožok zapísaná vo Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO spolu s troma ďalšími slovenskými a šiestimi ukrajinskými pralesmi, v roku 2011 sa zoznam území rozšíril o päť starých lesov nemecka pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany).

Slovenský kras

Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.

Tatranský národný park

Tatranský národný park (skratka TANAP) je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku a je zároveň najstarší národný park na Slovensku. Nachádza sa na severe stredného a východného Slovenska v Tatrách. Je určený na ochranu časti Západných Tatier a Východných Tatier. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier s názvom Tatrzański Park Narodowy. Spolu s poľským národným parkom sú Vysoké Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou UNESCO. Správa národného parku sídli vo Svite a v Liptovskom Mikuláši. Má rozlohu 738 km² a jeho ochranné pásmo 307 km², dokopy 1 045 km². Park obsahuje 600 km turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov.

Na vlastnom území Tatranského národného parku sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny ako sú napríklad porasty kosodreviny alebo plesnivec alpínsky. Zo vzácnych živočíchov tu žijú orol skalný, medveď hnedý, kamzík vrchovský tatranský alebo svišť tatranský.

Dve tretiny chráneného územia pokrývajú smrekové alebo smrekovo-jedľové lesy. Od roku 1993 patrí (spolu s poľským TNP) medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra.

Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) a symbol Slovenska Kriváň (2 494,7 m n. m.). Najvyšším vrchom Západných Tatier je Bystrá (2 248 m n. m.) a Belianskych Tatier je Havran (2 152 m n. m.). Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 plies a niekoľkých vodopádov. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso (plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m), najvyššie položené je Modré pleso (2 192 m n. m.). Najčastejšie navštevovanými sú Štrbské a Popradské pleso.

Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je Belianska jaskyňa.

Tatranský národný park (Poľsko)

Tatranský národný park (poľ. Tatrzański Park Narodowy, skr. TPN) je národný park v južnom Poľsku pri hraniciach so Slovenskom. Bol vyhlásený v roku 1954 na ploche 21 556 ha. V súčasnosti je menší, má rozlohu 21 197 ha. TPN je jedným z najväčších národných parkov v Poľsku. Asi 70 percent rozlohy zaberajú lesy a kosodrevina zvyšných 30 percent tvoria vysokohorské lúky, skalné terény a vodné plochy. Takmer 11 500 ha je v prísne chránených rezerváciách.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.