Kvet

Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie.

Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Spomínané „premenené listy“ sú listy počas evolúcie premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.

Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Grafické znázornenie stavby kvetu je kvetný diagram.

Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi lekno (až vyše 10 cm).

Bluete-Schema
Zobrazenie kvetu: 1 – kvetná stopka, 2 – kvetné lôžko, 3 – kvetný obal, 4 – tyčinky, 5 – piestik
Passionfruit flower07
Passiflora caerulea L

Funkcie kvetu

  • opelenie – je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou
  • ochrana – chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky
  • vývoj – zabezpečuje vývoj semena
  • oživenie – oplodnenie iného telesa

Časti

  • plodolisty (gyneceum) s vajíčkami [samičí pohlavný orgán]
    • u niektorých nahosemenných rastlín: plodolisty sú ploché, vajíčka nahé
    • u všetkých krytosemenných rastlín: plodolisty sú zrastené v piestik, ktorý ma vajíčka vnútri; časti piestika:
  • tyčinky (andreceum) [samčí pohlavný orgán]; časti tyčinky sú:
    • nitka
    • spájadlo
    • peľnica – má 4 peľové komôrky, v ktorých vznikajú peľové zrnká, a ktoré sa v čase zrelosti spájajú do peľových vačkov
  • kvetný obal:
    • nerozlíšený kvetný obal = okvetie (perigon)
    • rozlíšený kvetný obal: koruna (corolla; korunné lupienky) a kalich (calyx; kališné lístky)
  • kvetné lôžko
  • kvetná stopka

Druhy kvetov

Podľa zoskupení:

  • jednotlivý kvet
    • koncový kvet
    • pazušný kvet
  • súkvetie
    • jednoduché súkvetie
      • strapcovité súkvetie
      • vrcholíkovité súkvetie
    • zložené súkvetie

Podľa pohlavia:

  • obojpohlavný kvet (monoklinický kvet) – má aj tyčinky aj piestik
  • jednopohlavný kvet (diklinický kvet) – má len tyčinky alebo len piestik
    • samčí kvet (tyčinkový kvet)
    • samičí kvet (piestikový kvet)

Podľa umiestnenia kvetných častí na kvetnom lôžku:

  • acyklický kvet – umiestnené v skrutkovici
  • hemicyklický kvet – spolovice v kruhoch, spolovice v skrutkovici
  • cyklický kvet – v kruhoch

Druhy rastlín podľa kvetov

  • jednodomá rastlina = obojpohlavné aj jednopohlavné kvety sú na tej istej rastline
  • dvojdomá rastlina = jednopohlavné kvety sú na dvoch rozličných jedincoch (borievka, vŕby)

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kvet
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvet
Astrovité

Astrovité (lat. Asteraceae) je počtom druhov veľmi veľká a rozšírená čeľaď kvitnúcich rastlín (Angiospermae).Čeľaď v súčasnosti obsahuje viac ako 23 600 druhov v 1 620 rodoch a 13 podčeľadí. Počtom druhov ich predčí iba čeľaď vstavačovité (Orchidaceae) Viaceré druhy majú súkvetie vo forme úboru (anthodium): má strapcovitý tvar, kvetné lôžko je rozšírené terčovito. Listy sú jednoduché.

Latinský názov Asteraceae pochádza z rodu Aster, z gréckeho ἀστήρ, ktoré znamená „hviezda“, a odkazuje na hviezdicový tvar kvetenstva. Compositae je starší ale stále platný názov, ktorý odkazuje na fakt, že čeľaď je jedna z mála krytosemenných rastlín, ktoré majú pseudanthium (súkvetie pripomínajúce jednoduchý kvet)Viaceré astrovité sú byliny, ale mnohé sú aj kríky, viniče alebo stromy. Astrovité sú rozšírené celosvetovo, z polárnych oblastí po trópy, kolonizujúce široký rozsah biotopov. Najviac sú rozšírené v suchých a polosuchých oblastiach subtropických a chladnejších zemepisných šírkach. Astrovité reprezentujú skoro 10 % autochtónnej flóry vo viacerých regiónoch sveta.

Je to ekonomicky dôležitá čeľaď, poskytujúca olej, šalát, bylinné čaje, náhradné sladivá, semená a iné. Niektoré rody majú záhradnícky význam, napr. nechtík lekársky (Calendula officinalis), echinacea purpurová (Echinacea purpurea), viaceré sedmokrásky, turice, chryzantémy, cínie, georgíny a helenia. Viaceré druhy sú dôležité liečivé rastliny (grindélia, rebríček obyčajný a iné). Množstvo druhov sa považuje za invazívne, ako napr. známa púpava lekárska v Severnej Amerike, ktorú tam doniesli Európania.

Cesnak kuchynský

Cesnak kuchynský (Allium sativum) je rastlina z čeľade cesnakovité (Alliaceae). Niektorí autori ho v širšom pojatí zaraďujú do čeľade ľaliovité (Liliaceae).

Cesnak kuchynský pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, kde vznikol z divo rastúceho druhu Allium longicuspis. Používa sa ako zelenina, korenina alebo liečivá rastlina.

Hurma

Hurma (iné názvy: hurmikaki, hurmi-kaki, churma, kaki) je plod ovocného stromu ebenovníka rajčiakového pochádzajúceho z čeľade ebenovité.

Hébé

Hébé alebo Héba (starogr. Ἥβη – Hébé) bola starogrécka bohyňa večnej mladosti, dcéra Dia a Héry. Jej meno znamená „kvet mladosti“. Pri hostinách bohov podávala nektár a ambróziu. Za ženu si ju vybral Herakles a mal s ňou synov Alexiara a Anikéta.

Krytosemenné rastliny

Krytosemenné rastliny alebo kvitnúce rastliny (lat. Angiospermae, Angiospermatophyta) sú veľký taxón rastlín. Sú to semenné rastliny, ktoré majú semená ukryté v plode. Vzniku plodu predchádza obojpohlavný alebo jednopohlavný kvet.

Fyzicky je tento taxón identický s taxónom magnóliorasty (Magnoliophyta). Formálne však:

býva klasifikovaný nad úrovňou oddelenia, pričom jeho jediným oddelením sú magnóliorasty

alebo v iných systémoch je klasifikovaný na úrovni oddelenia, pričom taxón magnóliorasty potom neexistuje

a v iných systémoch zas naopak neexistuje taxón krytosemenné rastliny ale len taxón (oddelenie) magnóliorasty.

Kvetina

Kvetina je rastlina pestovaná pre pekný kvet alebo pre pekné listy.

Lotos

Lotos (v niektorých neodborných kontextoch aj lotosový kvet) môže byť:

odborne: slovenský názov rodu Nelumbo, pozri lotos (rod)

ľudovo a/alebo historicky:

rod lekno (Nymphaea), najmä jeho egyptské či indické druhy a najmä druh lekno egyptské, pozri lekno, lekno egyptské a lotos (náboženstvo)

staršie aj iné najmä staroveké potravinové rastliny, napr. brestovec východný, rod ľadenec (Lotus), rod ZizyphusLotos môže byť aj:

nemecký prírodovedný spolok, pozri Lotos (spolok)

nemecký časopis, vydávaný rovnomenným spolkom, pozri Lotos (časopis)

poľská ropná spoločnosť, pozri Grupa Lotos

Muškátový kvet

Muškátový kvet je korenina, ktoré sa získáva z tropickej dreviny muškátovníka voňavého (Myristica fragrans). Plodom tohoto stromu je bobuľa, v ktorej dozrieva semeno, muškátový orech uzavretý v miešku. Zrelé plody praskaju, orechy sa vyberajú a sušia. Po vysušení sa z ich povrchu obrúsi miešok a rozomelie na muškátový kvet. Orechy sa ďalej sušia nad ohňom z drevného uhlia až do hnedého sfarbenia, potom sa ponárajú do vápenného mlieka a dosušia sa. Jemný biely obal z vápna ich chráni pred plesňami.

Máj

Máj je piaty mesiac gregoriánskeho kalendára v roku. Má 31 dní.

V starom rímskom kalendári bol tento mesiac zasvätený bohyni Maji (lat. Flos – kvet), preto sa v tento mesiac oslavoval aj jeden z veľkých rímskych sviatkov – floralie.

Piestik

Piestik je rastlinný samičí pohlavný orgán. Skladá sa z čnelky, blizny a semenníka. K oplodneniu dochádza prenesením peľu z peľnice tyčinky na bliznu semenníka. Peľ sa môže preniesť mnohými spôsobmi, najčastejšie pomocou vetra alebo hmyzu.

Portugalčina

Portugalčina (português prípadne língua portuguesa) patrí do rodiny románskych jazykov. Pôvod má v oblastiach dnešnej Galície a severného Portugalska. Odvodená je z latinčiny, ktorou asi pred 2000 rokmi hovorili romanizovaní obyvatelia predrománskeho iberijského polostrova (menovite Galícijčania, Luzitánci, Kelti a Kóniovia (Kyneti)). V 15. a 16. storočí, keď Portugalsko zakladalo koloniálnu a obchodnú ríšu (1415 – 1999), sa portugalčina začala šíriť po celom svete. Postupne sa po celom svete začalo objavovať mnoho kreolských jazykov založených na portugalčine, obzvlášť v Afrike, Ázii a Karibiku.

V dnešných dňoch je portugalčina jedným z hlavných celosvetových jazykov (šiesty v rebríčku jazykov), ktorým hovorí približne 235 miliónov ľudí. Je úradným jazykom v 10 krajinách (Portugalsko, Brazília, Angola, Mozambik, Guinea-Bissau, Kapverdy, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Rovníková Guinea, Macao a Východný Timor), v 7 medzinárodných organizáciách (Africká únia, Európska únia, Únia Juhoamerických národov, Mercosul, Organizácia amerických štátov, Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín a Latinská únia). Hovoria nim aj rozsiahle komunity v Severnej Amerike.

Španielsky autor Miguel de Cervantes raz nazval portugalčinu ako „sladký a príjemný jazyk“, zatiaľ čo brazílsky spisovateľ Olavo Bilac ju poeticky opísal ako „a última flor do Lácio, inculta e bela“ (posledný kvet Latia, divoký a nádherný). Portugalčina je taktiež označovaná ako „Camõesov jazyk“ (podľa Luisa Vaz de Camõesa, jedného z najvýznamnejších portugalských básnikov).

Ríbezľa biela

Ríbezľa biela alebo biela ríbezľa je - skôr neformálny - taxón, ktorý sa v literatúre dnes považuje za odrodu druhu ríbezľa červená či súhrnné označenie niektorých kultivarov tohto druhu či farebný variant tohto druhu, alebo za krížence tohto druhu a niektorých veľmi podobných druhov. Ako latinské meno sa v literatúre uvádza Ribes niveum, Ribes vulgare, Ribes sativum a pod., ale všetky tieto názvy sa v literatúre používajú aj na označenie iných taxónov (systematika známych ríbezlí je totiž značne sporná).

Plody sú žltkasté, ružovkasté (alebo skoro biele) bobule, s mierne kyslastou chuťou. Táto rastlina sa dá dobre pestovať na Slovensku a v iných oblastiach mierneho podnebného pásma. Bobule rastú na vetvičkách v malých strapcoch.

Rastlina sa rozmnožuje odrezkami alebo aj semenami vo svojich plodoch. Plody vznikajú opelením kvetu hmyzom, ktorý kvet opeľuje. Plod má obyčajne 6-8 semien. Plody sa môžu konzumovať bez úpravy, v kompóte, alebo sa hodia ako príloha k jedlám.

Stopka

Stopka (lat. Pedunculus, resp. Petiolus) je modifikácia stonky (stonka posledného rádu), nesúca plod, kvet alebo list. Poznáme viacej druhov stopiek: stopku listovú, stopku špongióznu, stopku kvetnú.

Súkvetie

Súkvetie (alebo skôr zastarano alebo nesprávne [bohemizmus] kvetenstvo) je súbor kvetov na spoločnej stonke, opak jednoduchého kvetu. Súkvetia sa rozdeľujú podľa viacerých kategórií a spoločných resp. odlišných znakov, uvedených nižšie.

Urbanova veža

Urbanova veža v Košiciach je zvonica Dómu sv. Alžbety zasvätená sv. Urbanovi – patrónovi vinohradníkov. Spolu s Dómom svätej Alžbety a Kaplnkou svätého Michala bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.

Veža bola postavená na prelome 14. a 15. storočia ako zvonica v tom čase rozostavaného Dómu v gotickom štýle. Neskôršiu renesančnú podobu získala v roku 1628 od prešovského staviteľa Martina Lindtnera. K tejto prestavbe sa viaže mramorová tabuľa nad vstupom do zvonice. Tabuľa je trojdielna s erbom mesta a nápismi nad a pod erbom. Tabuľa nad erbom je čiastočne deštaurovaná, ale časť textu je čitateľná; uvádza sa na nej:

Nápis pod erbom uvádza mená vtedajšieho richtára a prísažných:

pričom náhrobné tabule Jána Langa a Václava Schwertela sú dodnes na severnej stene kaplnky sv. Michala.

Pri veľkom požiari mesta v roku 1556, kedy vyhorela veža aj Dóm, sa roztavili aj ich zvony. Z nich bol zliaty v roku 1557 nový obrovský zvon Urban vážiaci 5 ton olomouckým zvonolejárom Františkom Illenfeldom, ktorý umiestnili do veže.

K ďalšej úprave veže došlo v roku 1775, keď ihlancovú strechu ukončili barokovou cibuľou s dnešným kovovým krížom. Na začiatku 19. storočia bola veža ukončená empírovou strieškou a na prízemí zriadené malé obchodíky. K ich odstráneniu došlo až v rokoch 1911 – 1912, kedy ich nahradila reprezentatívna arkáda, chraniaca náhrobné kamene z Dómu a z blízkeho zrušeného stredovekého cintorína vtesnaných do prízemného muriva veže. Arkáda bola dobudovávaná aj vo vojnových rokoch 1943 – 1944.

V roku 1966 došlo k požiaru veže, pričom bol zničený zvon Urban a strecha. V rokoch 1967 – 1971 došlo k jej rekonštrukcii do podoby, v akej ju poznáme aj dnes. V rokoch 1977 tu bola nainštalovaná expozícia umeleckého kovolejárstva Východoslovenského múzea.

V rámci reštitúcie sa veža vrátila v roku 1994 pôvodnemu majiteľovi, cirkvi. Tá budovu prenajíma, najskôr tu bol zriadený bar, od roku 2004 však vo veži sídlilo Múzeum voskových figurín, viažúcich sa prevažne k dejinám mesta, no v súčasnosti je veža prázdna a čaká na nutnú rekonštrukciu.

Pôvodný zvon Urban, poškodený požiarom v roku 1966 bol poskladaný z úlomkov a od roku 1989 je vystavený pred vežou. Funkčnú kópiu zvona odliali ako dar mestu Košice majstri Východoslovenských železiarní v roku 1996, od kedy je zavesený opäť v Urbanovej veži.

Na pôvodnom zvone sú nápisy v dvoch riadkoch hore, nápis v strede a dvoch riadkoch dolu. Niektoré písmená sú zošúchané, takže text možno prepísať nie celý, ale v rozoznateľnej podobe znie:

Nápis v hornej časti zvonu vychádza z Biblie, z knihy proroka Izaiáša (40, 6-8): „... Omnis caro fenum, et omnis gloria eius quasi flos agri; 7 exsiccatum est fenum, et cecidit flos, quia spiritus Domini sufflavit in eo. Vere fenum est populus. 8 Exsiccatum est fenum, et cecidit flos; verbum autem Dei nostri manet in aeternum.“, teda „Všetko, čo má telo, je ako tráva a všetka jeho nádhera je sťa poľný kvet. 7 Tráva uschne, kvet zvädne, ak ho ovanie dych Hospodina. Naozaj, ľudia sú ako tráva. 8 Tráva uschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha pretrvá naveky.“

Vlajka Burundi

Vlajka Burundi – pole vlajky je rozdelené bielym uhlopriečným krížom na štyri trojuholníky: žrďový a vlajúci je zelený, horný a dolný je červený. Uprostred je biele kruhové pole a v ňom tri červené, zeleno lemované šesťcípe hviezdy (1+2), ktoré symbolizujú národnú devízu – Jednota, práca, pokrok – zo štátneho znaku alebo tri etnické skupiny v krajine – Bahutov, Batutsov a Batvov. Červená farba pripomína obete v boji za slobodu, zelená pokrok a nádej, biela mier.

Vlajka je z roku 1966, kedy bola krajina vyhlásená za republiku. V rokoch 1962 – 1966 bol v kruhu uprostred vlajky umiestnený kráľovský bubon a kvet sorga, od septembra do novembra 1966 tu bolo iba sorgo.

Vlajka Hongkongu

Vlajka Hongkongu – list vlajky je červený, v jej strede je biely kvet Bauhinia, ktorý má na svojich lupeňoch päť hviezd.

Štylizovaný kvet Bauhinia, sa hojne vyskytuje v Hongkongu a symbolizuje ľudskosť regiónu. Päť hviezd odpovedá piatim hviezdam na vlajke Číny, a pripomínajú že Hongkong je neoddeliteľnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky.

Vlajka Hongkongu bola prijatá 1. júla 1997. Pomer strán vlajky je 2:3. Predtým sa od roku 1959 používala britská modrá služobná vlajka (Blue Ensign) s hongkonským vlajkovým emblémom.

Vlajka Macaa

Vlajka Macaa má zelený list a v jeho strede je umiestnený biely štylizovaný kvet lotosu s tromi lupeňmi, pod ním je biely most a pod ním vodná hladina. Nad týmto emblémom je v oblúku päť žltých päťramenných hviezd (tá v strede je o niečo väčšia) z vlajky Číny, ktoré pripomínajú že Macao je neoddeliteľnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky.

Vlajka Macaa sa oficiálne používa od roku 1999. Pomer strán vlajky je 2:3. Pred pridaním Macaa k Čínskej ľudovej republike v roku 1999, používalo Macao ako portugalská kolónia oficiálne portugalskú vlajku.

Vstavačovité

Vstavačovité (Orchidaceae Juss. 1789) alebo neformálne orchidey sú čeľaď krytosemenných rastlín, ktorá zahrňuje vyše 800–1 000 opísaných rodov a 25–30 000 druhov.

Názov čeľade vznikol z gréckeho slova ὄόρχις / orchis (mužský semenník) na základe podobnosti dvoch oválnych pahľúz vstavača vojenského (Orchis militaris) so samčími semenníkmi. Viera v afrodiziakálne účinky hľuznatých orchideí pretrváva dodnes. Nominálnym rodom čeľade je rod Orchis.

Okrem botanických druhov je známych vyše 100 000 rôznych kultivarov a hybridov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.

Všetky (prirodzené) druhy sú pod ochranou CITES.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.