Kukurica

Kukurica môže byť aj ľudový názov budovy v Bratislava, pozri Hviezda (budova)
CornmealProducts
Jedlá z kukurice
Hontianska parada 2003-DSC01152
Mletie kukurice

Kukurica (Zea) je rod rastlín z čeľade lipnicovité.

Význam

Kukurica sa využíva ako krmivo pre hospodárske zvieratá.Je to teda aj krmovina. Kukuričný šrot je potravou pre ošípané a hydinu. Niektoré odrody sa pestujú na siláž, ktorá sa používa na kŕmenie alebo na výrobu bioplynu.

Systematika

Súčasnosť

Systém kukurice vyzerá v súčasnosti takto (stav 2018):
rod kukurica (Zea):

  • sekcia Zea v širšom zmysle = druh kukurica siata (Zea mays) v širšom zmysle:
    • kukurica siata (Zea mays) v užšom zmysle:
      • poddruh kukurica siata pravá (Zea mays subsp. mays) - t.j. pestovaná kukurica
      • poddruh Zea mays subsp. parviglumis (=rasa Balsas)
      • poddruh Zea mays subsp. huehuetenangensis (=rasa Huehuetenango) - niekedy považovaný za varietu poddruhu Zea mays subsp. parviglumis
    • Zea mexicana* v užšom zmysle (=poddruh Zea mays subsp. mexicana):
      • rasa Nobogame
      • rasa Central Plateau (po španielsky Mesa Central)
      • rasa Durango - niekedy považovaná za súčasť rasy Central Plateau
      • rasa Chalco
  • sekcia Luxuriantes:
    • Zea luxurians* (=rasa Guatemala)
    • Zea perennis*
    • Zea diploperennis*
    • Zea nicaraguensis - druh opísaný v roku 2000, príbuzný so Zea luxurians
    • Zea sp. Oaxaca - druh opísaný (ale nepomenovaný) v roku 2011
    • Zea sp. Nayarit - druh opísaný (ale nepomenovaný) v roku 2011
    • Zea sp. Michoacán - druh opísaný (ale nepomenovaný) v roku 2011
    • Zea vespertilio - druh opísaný v roku 2013

Druhy označené hviezdičkou (*) sa niekedy (ale Zea diploperennis len ojedinele) zaraďujú (všetky súčasne alebo časť z nich) ako samostatný rod Euchlaena. Vzniknú tak druhy s názvami Euchlaena mexicana, Euchlaena luxurians, Euchlaena perennis a Euchlaena diploperennis.

Všetky divé taxóny z rodu kukurica (Zea), t.j. celý rod Zea okrem kukurice siatej pravej (Zea mays subsp. mays), sa neformálne označujú aj ako teosinty.

Minulosť

V minulosti (najmä pred rokom 1980) rod kukurica (Zea) na rozdiel od súčasnosti systém obyčajne vyzeral takto:
rod kukurica (Zea):

  • sekcia Zea v užšom zmysle = kukurica siata (Zea mays) v najužšom zmysle - t.j. dnešný poddruh kukurica siata pravá (Zea mays subsp. mays)
  • sekcia Euchlaena:
    • Zea mexicana* v širšom zmysle - t.j. dnešné taxóny Zea mays subsp. huehuetenangensis, Zea mays subsp. parviglumis, Zea mays subsp. mexicana a Zea luxurians
    • Zea perennis*

Dnešné druhy Zea diploperennis, Zea nicaraguensis, Zea sp. Oaxaca, Zea sp. Nayarit, Zea sp. Michoacán a Zea vespertillo vtedy ešte neboli známe.

Druhy označené hviezdičkou (*), čiže celá sekcia Euchlaena, sa alternatívne zaraďovali ako samostatný rod Euchlaena. Vznikli tak druhy s názvami Euchlaena mexicana a Euchlaena perennis. Ako vidno, u autorov používajúcich tento samostatný rod Euchlaena sa rod kukurica (Zea) automaticky stal identickým s druhom kukurica siata (Zea mays). Preto sa aj v slovenských textoch často kukurica siata (Zea mays) odborne označovala aj názvom kukurica.

Zdroje kapitoly Systematika: [1][2][3][4][5][6][7][8]

Etymológia

Slovenské slovo „kukurica“ (staršie aj „kukuruc“) je doložené od 18. storočia (tvar kukurica je uvedený aj napr. v Bernolákovom Slowári). Jeho ďalší pôvod je nejasný - môže byť slovenského pôvodu (súvis s nárečovými výrazmi kukuručka a kokorúd), slovanského pôvodu, tureckého pôvodu (po turecky kokoroz, môže ísť o prevzatie zo slovanských jazykov), rumunského pôvodu (po rumunsky cucuruz, môže ísť o prevzatie zo slovanských jazykov) či nemeckého pôvodu (po nemecky Kukuruz; nemecké slovo pochádza zo srbochorvátčiny).[9][10]

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kukurica
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kukurica

Zdroje

  1. Species of Zea [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
  2. World Checklist of Selected Plant Families (WCSP) [online]. wcsp.science.kew.org, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
  3. ILTIS, H. H. Taxonomy of Zea (Gramineae). II. Subspecific Categories in the Zea Mays Complex and a Generic Synopsis, 1980 [1]
  4. Teocintle [online]. biodiversidad.gob.mx, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
  5. HANCOCK, James F.. Plant Evolution and the Origin of Crop Species. [s.l.] : CABI, 2003. 336 s. ISBN 978-0-85199-874-9. S. 177.
  6. kukurica. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  7. GONZÁLES, J. J. S. et al. Ecogeography of teosinte. In: PLoS One. 2018; 13(2) [2]
  8. SÁNCHEZ, J. J. et al.: Three new teosintes (Zea spp., Poaceae) from Mexico American Journal of Botany 98(9): 1537–1548, 2011.[3]
  9. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 306–307.
  10. Kukuruz, der [online]. dwds.de, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
Aguascalientes (štát)

Aguascalientes je jeden z federálnych štátov Mexika. Nachádza v strednom Mexiku.

Susedí so štátom Zacatecas na západe, severe a východe, so štátom Jalisco na juhu. Rozloha je 5 616 km², teda 0,3 percenta rozlohy celého Mexika. Hlavným mestom je rovnomenné Aguascalientess počtom obyvateľov 690 tisíc z celkového počtu 1 012 000 (68,2 %).

Politicky je štát rozdelený do 11 okresov: Aguascalientes, Asientos, Calvillo, Cosío, Jesús María, Pabellón de Arteaga, Rincón de Romos, San José de Gracia, Tepezalá, San Francisco de los Romo a El Llano. Najvyšším vrchom je Sierra Fría s nadmorskou výškou 3 050 m n. m.

Na území Aguascalientes sa vyskytujú štyri typy klím, pričom na 82 % povrchu prevažuje polosuchá polohorúca klíma. Približne 25 % obyvateľov je zamestnaných v priemysle. Dôležitý je najmä potravinársky, textilný, kožiarenský, drevárenský, papierenský a chemický priemysel. Pestuje sa najmä kukurica, obilie a úžitkové plodiny. Chová sa hovädzí dobytok.

Bambus

Bambus je jednoklíčnolistová rastlina, patrí do čeľade lipnicovitých (Poaceae). Napriek tomu, že táto rastlina dosahuje výšku aj hrúbku stromov, z botanického hľadiska ide o travinu a nie o drevinu. Rôzne druhy bambusov sú tak jednými z najväčších druhov tráv na svete. Jeho príbuznými sú kukurica alebo pšenica. Bambus je najrýchlejšie rastúcou rastlinou na svete. Vo vhodnejších podmienkach je bez problémov schopný rásť niekoľko desiatok centimetrov za 24 hodín.

Bylina

Bylina je rastová forma rastlín s nedrevnatejúcou stonkou. Delia sa na efeméry, anuely (jednoročné, tzv. letničky), bieny (dvojročné) a pereny (trvalky).

Letničky v priebehu jedného roka vyrastú zo semena na dospelé jedince, odkvitnú, vytvoria plody a uhynú (napr. fazuľa, kukurica). Dvojročné byliny vytvoria v prvom roku len koreň. Kvitnú a majú plody až nasledujúci rok kedy uhynú (napr. mrkva). Trváce byliny žijú viac rokov, takže kvety a plody vytvárajú viackrát za život. Prežitie viacero sezón im umožňuje aj ukladanie zásob napr. do zhrubnutých koreňov, podzemkov alebo cibúľ.

Campeche (štát)

Campeche je mexický štát nachádzajúci sa sčasti na Yucatánskom polostrove na pobreží Mexického zálivu.

Susedí na severovýchode s Yucatánom, na západe s Quintana Roo, na juhu s Guatemalou a Chiapas, na západe s Tabascom. Rozloha je 57 507 km², teda 2,9 % rozlohy Mexika. Campeche obýva 849 617 ľudí, z ktorých 49 % žije v hlavnom meste Campeche.

Povrch je nížinatý, z veľkej časti pokrytý lesným porastom. Krajina má horúcu vlhkú klímu. Veľký objem zrážok ovplyvňuje veľký počet vodných tokov a plôch. Najväčšími riekami sú Palizada a Cantería. Najvýznamnejšími plodinami pestovanými v štáte Campeche sú kukurica, ryža a cukrová trstina, najvýznamnejším odvetvím priemyslu je priemysel konštrukčný.

Emilia-Romagna

Emilia-Romagna je administratívny región severného Talianska pozostávajúci z dvoch historických regiónov Emilia a Romagna. Vytvára zhruba trojuholník, ohraničený na východe Jadranským morom, na severe riekou Po a na juhu Apeninským pohorím. So svojimi 4 030 000 obyvateľmi na 22 123 km² podľa sčítania z 2003, je to najhustejšie obývaný región. Emilia-Romagna je jedným z najbohatších regiónov Talianska a jeho kuchyňa jednou z najcharakteristickejších.

Poľnohospodárstvo je najdôležitejšou ekonomickou aktivitou: obilie, zemiaky, kukurica, paradajky a cibule sú najdôležitejšie, spolu s ovocím a hroznom pre výrobu vína (z ktorých je asi najznámejšie Lambrusco). Chov dobytka a ošípaných je rovnako veľmi rozšírený.

Priemysel regiónu Emilia-Romagna je zdravý, špeciálne potravinársky priemysel a turizmus pozdĺž jadranského pobrežia.

Hlavné mesto je Bologna, historické, kultúrne a zábavné centrum národného významu. Medzi ďalšie dôležité mesta patria Parma, Piacenza, Reggio Emilia, Modena, Rimini, Ferrara, Forlì, Cesena a Ravenna. Väčšinu týchto miest založili Rimania ako zastávky pozdĺž Via Aemilia, cesty, ktorá dala pomenovanie podregiónu Emilia.

Iowa

Iowa je štát USA. Do únie vstúpil 28.decembra 1846 ako 29. v poradí a je pomenovaný po indiánskom kmeni Ajovov (Iowa). Hlavným mestom je Des Moines. V Iowe je veľký dôraz kladený na poľnohospodárstvo. Na veľmi úrodnej pôde sa pestuje najmä kukurica, sója a chová sa dobytok. Pýchou Iowy je bejzbalový tým Iowa Cubs.

Kukurica siata

Kukurica siata (Zea mays ) je rastlina z čeľade lipnicovité (Poaceae), ktorej hlavný poddruh je veľmi významná kultúrna plodina.

Lipnicovité

Lipnicovité (Poaceae; starší názov trávy – Graminae sa stále používa v USA) je čeľaď rastlín z radu lipnicotvarých.

Je to morfologicky aj biologicky vyhranená čeľaď s vyše 400 rodmi a takmer 10 000 druhmi (iné zdroje 600 rodmi a vyše 6 000 druhmi). Sú to jednoročné až trvalé rastliny. Sú rozšírené po celom svete a majú pre človeka rozhodujúci význam ako základ pestovania obilnín a krmovín. S výnimkou bambusu ide o byliny s valcovitými stonkami (steblami), ktoré sú článkované, v kolienkach delené priečnymi prepážkami, duté (výnimky: cukrová trstina, kukurica); listy objímajú steblo a sú dlhé a úzke, väčšinou sú striedavé so súbežnou žilnatinou a bývajú rozlíšené na čepeľ a pošvu. Zatváravé bunky prieduchov majú netypický činkovitý tvar.

Nevýrazné kvety sú usporiadané v klasoch, metlinách alebo stiahnutých metlinách, majú tri tyčinky, jeden piestik s dvomi perovitými bliznami a zvonka sú kryté plievočkou, plevicou a vonkajšími (čiže spodnými) plevami. Po opelení vetrom stena jediného semenníka (osemenie) zrastá s oplodím a vytvára plod tráv, obilku (caryopsis). Z jednej obilky môže vyrásť odnožovaním niekoľko stebiel.

Väčšina druhov obilnín bola vypestovaná z planých tráv juhozápadnej Ázie. Oproti rozpadavému vretenu klasov planých druhov zostáva pri kultúrnych obilninách klas v celku a obilky sa uvoľňujú z pliev, plevíc a plievočiek až mlátením.

Lipnicovité súvisia morfologicky s Commelinales.

Martonvásársky okres

Martonvásársky okres je okres v Stoličnobelehradskej župe a sídlom okresu je mesto Martonvásár. Rozloha okresu je 277,13 km². Okres sa rozkladá približne 30 km juhozápadným smerom od Budapešti a prechádzajú ním diaľnice M6 a M7. Pri juhovýchodnom okraji okresu preteká rieka Dunaj. Obyvateľstvo okresu sa zaoberá hlavne poľnohospodárstvom - (ovocie, zelenina, pšenica, kukurica) a chovom dobytka.

V okrese sú dve mestá - Martonvásár a Ercsi a 6 obcí (v zátvorkách počet obyvateľov v januári 2012).

Martonvásár - (5 811)

Ercsi - (7 999)

Baracska - (2 766)

Gyúró - (1 254)

Kajászó - (1 055)

Ráckeresztúr - (3 311)

Tordas - (2 123)

Vál - (2 521)V januári 2012 bol celkový počet obyvateľov 26 840.

Mezőkövesdský okres

Mezőkövesdský okres (maď. Mezőkövesdi járás) je okres v severovýchodnom Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe. Jeho správnym centrom je mesto Mezőkövesd. Rozloha okresu je 723,86 km². V januári 2012 tu žilo 41 867 obyvateľov. V okrese sú dve mestá a 21 obcí. Obyvatelia sa zaoberajú predovšetkým poľnohospodárstvom (ovocie, zelenina, pšenica, kukurica) a živočíšnou výrobou.

Obilie

Obilie alebo zbožie je súhrnné označenie poľnohospodárskych plodín z čeľade lipnicovité alebo len ich zŕn, a to:

buď všetkých obilnín

alebo len tzv. obilnín 1. skupiny (pšenica, jačmeň, raž, ovos, triticale)

Obilniny

Obilniny alebo cereálie sú kultúrne rastliny z čeľade lipnicovitých pestované predovšetkým pre zrno v miernom pásme všetkých svetadielov, v rôznych nadmorských výškach. Hlavné druhy: pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos, cirok, menej rozšírené pohánka, mohár a i. Spracúvajú sa na múku, krúpy, vločky, slad, škrob, krmivá. Pestovaním obilnín sa zaoberá obilninárstvo.

Paraguaj

Paraguaj, dlhý tvar Paraguajská republika, je štát v Južnej Amerike. Hlavné mesto je Asunción.

Leží vo vnútrozemí medzi Bolíviou, Brazíliou a Argentínou. Hranice tvoria väčšinou rieky. Na západe územia sa rozprestiera pusté Grand Chaco s pralesmi a savanami, na východe je zvlnená vysočina. Stredom krajiny preteká splavná rieka Paraguaj. Podnebie je tropické s vysokými teplotami a veľkými zrážkami.

Paraguaj je málo vyvinutá poľnohospodárska krajina s nerozvinutým priemyslom. Polovicu štátu pokrývajú lesy, 38% celkovej rozlohy tvoria pasienky a len 2% orná pôda.

Pre vlastnú spotrebu sa tu pestuje maniok, kukurica, bôb a ryža, na vývoz cukrová trstina, sója, tabak, bavlník, banány, citrusy. Lesy poskytujú okrem dreva kebračovú kôru na výrobu triesloviny. Pasienky sa využívajú na chov hovädzieho dobytka a oviec.

Priemysel spracúva niektoré miestne produkty, najvýznamnejšie je spracovanie mäsa, výroba rastlinných olejov, prírodných silíc a triesloviny. 3/4 priemyselných závodov sa sústreďujú v aglomerácii hlavného mesta. Priehrada Itaipú na hraničnej rieke Paraná patrí k najväčším vodným priehradám na svete (aktuálne 2. miesto podľa výkonu) . Dopravná sieť je nedostatočná, železnice sú úzkorozchodné.

Prevažnú časť obyvateľstva tvoria mestici, Indiánov tu žije len 30 000. Najrozšírenejším jazykom je guaraníjčina. V stupni vzdelanosti patrí Paraguaj medzi najmenej pokročilé štáty Južnej Ameriky.

Polgárdsky okres

Polgárdsky okres (maď. Polgárdi járás) je okres v Stoličnobelehradskej župe v Maďarsku. Mesto Polgárdi je od roku 2013 sídlom okresného úradu.

Rozloha okresu je 294,94 km² a žije tu 19 903 ľudí (podľa údajov z roku 2012). Obyvatelia sa zaoberajú hlavne poľnohospodárstvom (ovocie, zelenina, pšenica, kukurica) a chovom dobytka.

Okres je tvorený celkom deviatimi obcami (počet obyvateľov v januári 2012)

Pšenica

Pšenica (na západe Slovenska neodborne aj žito; lat. Triticum) je rod obilnín z čeľade lipnicovité, ktorých zrná sa používajú na priamu spotrebu ako ľudská potravina (chlebovina) alebo na kŕmenie hospodárskych zvierat (jadrové krmivo).

V celosvetovom meradle je pšenica na druhom mieste v objeme ročnej produkcie, na prvom mieste je kukurica a na treťom mieste ryža.

Whisky

Whisky alebo viska (po anglicky whisky alebo whiskey) je alkoholický nápoj destilovaný z obilnín, zrejúci v drevených sudoch (najčastejšie dubových). Chuť whisky ovplyvňuje pár hlavných faktorov ako je zloženie resp. množstvo pridaných obilnín (používajú sa suroviny ako jačmeň, sladový jačmeň, raž, sladový raž, pšenica a kukurica) a doba ležania (zvyčajne od 3 cez 12 až po 15 rokov).

Zelenina

Zelenina sú jedlé časti kultúrnych jednoročných alebo dvojročných rastlín, v niektorých prípadoch aj časti viacročných rastlín. Medzi zeleninu ale nepatria plodiny s presnejším zaradením (obilniny, okopaniny napr. zemiaky) a nepatria sem ani plodiny pestované pre semeno.

Černozem

Černozem (z ukrajinského чорнозем alebo ruského чернозём) je najúrodnejší pôdny typ ležiaci na sprašových pokryvoch nížin, má nasýtený sorpčný komplex.

Na Zemi sa nachádzajú dve veľké černozemné oblasti: jednak kanadské prérie, jednak pás medzi južnou Ukrajinou, južným Ruskom a Sibírou.

Černozem má pôdny horizont predovšetkým z A (humusová vrstva) a C (pôdotvorný substrát). Neobsahuje B (obohatenú vrstvu).

Černozem sa nachádza v nížinách, kde je teplejšie podnebie s menším množstvom zrážok. Černozem je najúrodnejší typ pôdy. Pestuje sa tu predovšetkým pšenica, kukurica, cukrová repa. V teplejších oblastiach vinná réva, ovocie a zelenina, chmeľ. Chovajú sa tu kone, dobytok a ošípané.

Ľuľok zemiakový

Ľuľok zemiakový je potravina, no nadzemné časti tejto rastliny sú jedovaté. V extrémnych prípadoch môže ich požitie viesť k úmrtiu.

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), v bežnej reči len zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu. Český botanik a buditeľ Jan Svatopluk Presl ich vo svojom Rostlinopise považuje za „najväčší úžitok, ktorý ľudstvo z objavenia Ameriky malo."

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.