Konfucius

Konfucius, v čínštine Kchung Fu-c’ (čín. 孔夫子 pchin-jin: Kǒng Fūzǐ) alebo len Kchung-c’ (čín. 孔子 pchin-jin: Kǒngzǐ); (552/551 pred Kr., pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung - 479 pred Kr., Čchüfu) bol najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozof Číny, ktorého učenie a filozofia hlboko ovplyvnili život a myslenie Východnej Ázie.

Narodil sa pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung. Jeho morálna filozofia bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Tieto hodnoty získali v Číne prevahu nad legalizmom a Taoizmom počas dynastie Han. V nadväznosti na Konfuciovo učenie sa rozvíja konfucianizmus. V Európe ho predstavil jezuita Matteo Ricci, ktorý ako prvý romanizoval filozofovo meno na „Konfucius“.

Konfucius
Konfucius
Biografické údaje
MenoKchung Fu-c’
Narodenie(552/551 pred Kr., pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung
Úmrtie479 pred Kr., Čchüfu
Dielo
Oblasť záujmumorálna filozofia
Odkazy
 Biografický portál

Iné mená

  • Majster Kchung = Kchung-c' = Kchung-fu-c'
  • nem. Konfuzius = Kung-fu-tse = Kung-tse
  • rus. Konfucij = Kun-czy = Kun cju = Kun Čžun-Šaňdun

Život

„V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom.

V tridsiatke som nadobudol pevné názory.

V štyridsiatke som prestal pochybovať.

V päťdesiatke som poznal vôľu nebies.

V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd.

V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá.“

Konfucius zomrel ako 73 ročný vo svojom rodisku Čchüfu.

Učenie a filozofia

Konfucianizmus

Konfucius odmietol ideu od sveta odtiahnutého mudrca (základným rysom jeho filozofie je príklon k človeku a k praktickému životu). Aj vlastným životom posmeľoval svojich nasledovníkov, aby sa zúčastňovali na verejnom živote (ako 50 ročný sa stal ministrom spravodlivosti v kráľovstve Lu).

Obdivoval mýtické dynastie (Csou-kungera, legendárneho mudrca Hia zo Západnej dynastie Csou a len čiastočne historickú Sang-Jin dynastiu) a predpokladal, že práve ľudia, ktorí sa neustále (samo)vzdelávajú a pracujú na zušľachťovaní svojho charakteru, budú pripravení a schopní viesť štát nového typu – ušľachtilým spôsobom, podobne, ako sa to darilo týmto starobylým dynastiám. Nostalgicky sa díval do minulosti a nabádal Číňanov, hlavne politikov, aby si brali príklad z minulosti.

Spravodlivých ľudí nazýval Csün-cé, alebo ušľachtilými ľuďmi; na rozdiel od podlých či obyčajných ľudí mali dokázať odolať závislosti na svojich túžbach.

K ich vlastnostiam mali patriť:

  • pozornosť
  • pravdovravnosť
  • snaha učiť sa
  • láska k ľuďom
  • úcta k tradíciám
  • úcta k starším

Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Učil, že základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru. Medzi Konfuciove známe vety patria:

Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.
Učiť sa a nerozmýšľať je zbytočná námaha; rozmýšľať a neučiť sa je však nebezpečné.

Princípy Konfucianizmu sa stali široko akceptovanými hlavne preto, že sú založené na čínskych tradíciách. Bránia silnú rodinnú lojalitu, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke, a rodinu ako základ ideálnej vlády. I keď je Konfucianizmus Číňanmi často nasledovaný v náboženskom duchu, vedú sa diskusie, či je náboženstvom, pretože sa takmer vôbec nezaoberá teologickými záležitosťami (boh(ovia), posmrtný život, atď.).

Charakteristika

Konfucia považujú za prvého čínskeho filozofa. Konfucius je reformátorská postava, ktorá spolu s Lao-c’ natrvalo poznamenala čínsku kultúru, politiku a náboženstvo. Centrom Konfuciovho záujmu bola politická filozofia a etika osobného a rodinného života. Základnou cnosťou je podľa Konfucia žen (humanita).

Dielo

Pripisuje sa mu autorstvo alebo zostavenie Piatich kánonických kníh zvaných tiež Päť klasických kníh (五經, Wu-ťing):

  1. Kniha premien (易經, I-ťing)
  2. Kniha piesní (詩經, Š’-ťing)
  3. Kniha listín (書經, Šu-ťing)
  4. Kniha obradov (禮記, Li-ťing)
  5. Anály jarí a jesení (春秋, Čchun-čchiou)

Okrem toho jeho myšlienky zostavil filozof Ču Si do súboru Štyroch kníh (四書 , S'-šu):

  1. Veľké učenie (大學, Ta-süe)
  2. Cesta stredu (中庸, Čung-jung)
  3. Rozhovory a výroky (論語, Lun-jü)
  4. Meng-c’ (孟子, Meng-c')

Tento súbor sa nazýva aj Deväť klasických kníh alebo Štyri knihy a päť klasických textov.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konfucius
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Konfucius

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
1

Rok 1 (rímskou číslicou I) bol prvý rok letopočtu po Kristovi, prvý rok 0. rokov 1. storočia.

Dejiny filozofie

Dejiny filozofie je filozofická disciplína, ktorá študuje filozofické myšlienky a koncepty v ich časovom vývoji. Predmetom dejín filozofie je vývin filozofie.

Zaoberá sa problémami ako:

Čo poháňa vývoj myšlienok a myslenia?

Akým spôsobom a do akej miery sa na tomto vývoji podieľa historický kontext?

Do akej miery môžu byť filozofické texty z rôznych historických dôb chápané dnes?Dejiny filozofie katalogizujú a roztrieďujú filozofické smery, školy, koncepty a myšlienky. Ich cieľom je pochopiť vývin filozofických ideí.

Etický kódex

Etický kódex je súbor všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych noriem, ideálov a princípov spoločnosti, pre ktorú je určený, ktoré idú nad rámec legislatívne upravených zákonov. Je jedným z najvýznamnejších spôsobov vnášania etiky do každodenného života a usmerňovania správania sa člena tejto spoločnosti. Mal by vystihovať aj špecifiká jednotlivých spoločností a vychádzať z potrieb spoločnosti, pre ktorú bol ustanovený.

Preto jednotlivé spoločnosti majú vypracovaný svoj etický kódex (napr. Etický kódex štátneho zamestnanca, Kódex Slovenskej lekárskej komory, Etický kódex príslušníka Policajného zboru).

Etický kódex by mal byť verejne prístupný, zrozumiteľný, jednoznačný a kontrolovateľný verejnosťou.

Filozofia

Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein = ľúbiť, sofia = múdrosť) je štúdia hlavných, všeobecných a fundamentálnych problémov, ako sú bytie, existencia (ontológia), poznanie a otázka pravdy (epistemológia), hodnoty (axiológia), otázka existencie a povahy Boha (filozofická teológia), podstaty a prirodzenosti človeka (filozofická antropológia), pravidlá platného usudzovania (logika), myseľ (filozofia mysle), jazyk, morálne normy a mravnosť konania (etika), krásno (estetika) a ďalšie. V porovnaní s mytológiou a mysticizmom alebo náboženstvom sa filozofia odlišuje hlavne svojím kritickým prístupom, systematikou práce a dôverou v odôvodnené argumenty. V jej základe stojí pojmové, racionálne a kritické myslenie. Na rozdiel od exaktnej alebo reálnej vedy filozofia nemá definovaný svoj predmet a nepoužíva formalizovanú metodológiu. Napriek tomu niektoré jej disciplíny (napr. axiológia, logika, epistemológia) môžu za určitých okolností nadobudnúť vedecký charakter a precíznosť.

Pôvodne filozofia zahŕňala všetko teoretické poznanie, ale postupne sa z nej vyčlenili exaktné, prírodné a spoločenské vedy. Takto vznikla určitá medzera medzi filozofiou a z nej vyčlenenými vednými odbormi. O vyplnenie tejto medzery sa snažia niektoré hraničné disciplíny (napr. filozofická ekonómia, filozofia matematiky a iné).

Klasická čínska filozofia

Klasická čínska filozofia je svetonázorová teória, prúd a filozofické školy na území historickej Číny v priebehu asi 3 tisícročí. Základom je ontologický model bipolárnej prírodnej dialektiky Jin a jang, ktorej bytostnou podstatou je tvorivá energia Te v procese Cesty Tao univerza.

Marina Čarnogurská

Mgr. Marina Čarnogurská-Ferancová ,CSc. (* 11. jún 1940, Bratislava) je slovenská sinologička, filozofka a prekladateľka, odborníčka na čínsku filozofiu. Je dcérou Pavla Čarnogurského, sestrou Jána Čarnogurského, Ivana Čarnogurského, Pavla Čarnogurského ml. a prekladateľky Oľgy Slivkovej.

Osová doba

Osová doba (iné názvy: etický zlom, axiálna doba; z nem. Achsenzeit - „osová doba“) je pojem, ktorý používal Karl Jaspers pre obrat v dejinách ľudstva, ktorý sa odohral približne v období medzi rokmi 800 pred Kr. a 300 pred Kr. (alebo užšie vymedzené: 600 pred Kr.–500 pred Kr.) a pri ktorom vo všetkých kultúrach Eurázie (Čína, India, Irán, Judea, Grécko) nastúpilo nové myslenie a kritická reflexia; vystupujú náboženskí reformátori alebo mysliteľské či etické osobnosti, ktoré prinášajú zlom v doterajšom duchovnom vývine:

Lao-c’ a Konfucius v Číne,

Budha a Mahávíra v Indii,

Zaratustra v Iráne,

najvýznamnejší izraelskí proroci v Judei

milétska škola v GréckuVo všetkých vyššie uvedenych krajinách bol v čase etického zlomu čulý náboženský život a rozvinutý panteón. Ľudia uctievali mnoho bohov a snažili sa ich primäť intenzívnym kultom k tomu, aby im dávali hojnosť všetkého potrebného k životu, čiže jedlo a úrodu, úspech a šťastie, a vôbec životnú silu, ktorá by ich bola schopná chrániť pred hladom, biedou, chorobami a smrťou, jednoducho pred všetkým, čo dajako ohrozuje život.

Vo všetkých spomenutých krajinách dochádza k hlbokej kríze a s ňou k biede, hlasu a rozháraným pomerom. Ľudia tak na mnohých miestach začali poznávať, že starí bohovia nefungujú; aspoň nie tak, ako by sa od nich čakalo.

V mnohých starých kultúrnych okruhoch sa objavujú príznaky metafyzického skepticizmu a mravného relativizmu, ktorý asi najlepšie poznáme v podobe gréckych sofistov. Kult, postupne stále dôslednejšie magizovaný (pozri napr. staroindickú obeť koňa a vôbec zásady epochy brahmanizmu), nedokáže ovplyvniť bohov tak, aby boli človeku po vôli požadovaným spôsobom.

Ako vonkajšia príčina etického zlomu sa tak ukazuje tlak spoločenskej situácie a neúspechy v dovtedajšom spôsobe náboženského zvládavania ľudskej biedy pomocou magicky koncipovaného kultu. Vzniká vnútorná prázdnota, ktorá volá po novej odpovedi na novo doliahajúcu otázku ľudskej existencie. A tu prichádzajú myslitelia, ktorí chcú premeniť človeka a jeho vzťach k súcnu alebo k bohu, a nie v prvom rade ovplyvniť bohov.

Všetkým novým systémom je vlastná výzva k mravnému postoju, k tomu, aby človek pracoval predovšetkým sám na sebe a nečakal, že mu šťastie podľa jeho predstáv a požiadaviek dodajú podplatení bohovia alebo kozmický zákon, podmanený magickým ritom.

Rozhovory a výroky

Rozhovory a výroky (-názov slov. knižného prekladu; iné názvy: Lun-jü, Rozhovory, Rozpravy, Hovory, Analektá, Konfuciove rozhovory a výroky; čín. 论语/論語, pchin-jin: Lún Yǔ - slov. prepis Lun-jü - dosl. Rozhovory o slovách; angl. a nem. preklad: Analects/Analekten) je kniha rozhovorov s Konfuciom. Ich dnešná podoba bola zostavená v 2. storočí po Kr. z viacerých prameňov. Dielo malo zásadný a dlhotrvajúci vplyv na formovanie čínskeho myslenia a svetonázoru počas nasledujúcich storočí.

Rudolf Dvořák

Rudolf Dvořák (* 12. november 1860, Dříteň – † 1. február 1920, Praha) bol český filológ, orientalista, zakladateľ orientalistických štúdií na Karlovej univerzite.

Zaoberal sa arabčinou, perzštinou, turečtinou, hebrejčinou a čínštinou. Pôsobil ako univerzitný profesor.

Staroveká filozofia

Staroveká filozofia je prvá etapa vývinu filozofie, po ktorej nasleduje stredoveká filozofia; filozofické názory autorov, ktorí v staroveku uvažovali o mieste človeka vo svete; prvé alebo najstaršie obdobie vo vývine filozofie nadväzujúce na protofilozofiu. Staroveká filozofia je dôležitá súčasť starovekej kultúry.

V Európe ju predstavuje antická filozofia, v Indii staroveká indická filozofia a v Číne staroveká čínska filozofia (už filozofia 8. st. pred Kr.).

Staroveké obdobie prináša prakticky všetky základné problémy a motívy.

Zoznam filozofických hesiel (I – P)

A

B

C

Č

D

E

F

G

H

I

J

K

L

M

N

O

P

Q

R

S

Š

T

U

V

W

X

Y

Z

Ž

Zoznam filozofov (I – Q)

Zoznam filozofov: (A – Č) ·

(D – H) ·

(I – Q) ·

(R – Ž)

A

B

C

Č

D

E

F

G

H

CH

I

J

K

L

M

N

O

P

Q

R

S

Š

T

U

V

W

X

Y

Z

Ž

Čchü-fu

Čchü-fu je mesto a mestský okres v čínskej provincii Šan-tung.

Podľa tradície sa tu narodil Konfucius, zakladateľ konfucianizmu. V súčasnosti sa tu nachádza rad pamiatok ako Konfuciov chrám, ktorý má via než 100 budov. Všetky tieto budovy i s ďalšími pamiatkami sú od roku 1994 zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Čína (civilizácia)

Čína ( vypočuť) označuje niekoľko štátov a kultúr, ktoré existovali vo Východnej Ázii a pozeráme sa na ne ako vzájomne nadväzujúce za posledných 4000 rokov.

Čína je krajina vo východnej Ázii, 9 596 131 km². 95 % jej obyvateľstva tvoria Číňania (Chanovia).

Čínska filozofia

Čínska filozofia je jedna z najvýznamnejších a najbohatších národných filozofií tvoriacich východnú filozofiu

Predstavuje charakteristický celok podobne ako filozofia západná. Pôvodne sa zaoberala predovšetkým otázkami spoločenského života, problémom poriadku v spoločnosti.

Čínsky filozof sa nepokúša podať úplný a bezchybný systém svetového názoru, v ktorom by všetky vzťahy a skutočnosti viditeľného i neviditeľného sveta našli jednoznačné vysvetlenie; ďalej, myslenie čínskeho filozofa sa neobmedzuje iba na poznanie, pretože to, čo nám ponúka, sú poukazy na bezprostredné prežívanie vyššej roviny skutočnosti, než je tá rovina, na ktorej sa ľudia vo svojom myslení spravidla pohybujú.

Čínskemu mysliteľovi nejde o to, aby len usporiadal myšlienky ľudského rozumu, t. j. aby ich čo najviac zosúladil a tam, kde sa ukazujú neriešiteľné protiklady, kriticky ich preskúmal a skorigoval, ale o to, aby posunul celé myslenie človeka o stupeň nižšie k bezprostrednému styku s pravými svetovými súvislosťami tak, aby myslenie prešlo do nazerania, a ďalej do prežívania, a odtiaľ rozhodne ovplyvnilo celý život. Takýmto mysliteľom je napr. Lao-c’.

Čínska literatúra

Čínska literatúra má dejiny dlhé približne štyri tisíc rokov. Podľa mytológie vynašiel písmo Fu Si, najstaršie historické záznamy, nápisy na veštebných kostiach, siahajú až do druhého tisícročia pred naším letopočtom. Vynález papiera, tlače na drevených doštičkách a neskôr kníhtlače podnietili rozšírenie a rozmach žánrov.

Moderná čínska literatúra vzniká na začiatku dvadsiateho storočia, keď spisovatelia odmietli tvoriť v klasickom jazyku a nahradili ho hovorovým jazykom paj-chua. Najvýznamnejším moderným spisovateľom je Lu Sün.

Čínska literatúra mala silný vplyv na literatúry susedných oblastí, najmä v Kórey, Japonsku a Vietname, ale aj v Mongolsku či Tibete. Filozofické spisy z Číny sa tešia celosvetovému publiku. Čínski literáti však aj prijímali impulzy zo zahraničia, či už prišli v stredoveku po Hodvábnej ceste, alebo v moderných dobách po mori.

Čínske náboženstvo

Čínske náboženstvo je zložka čínskej kultúry. Je to náboženstvo, ktoré odvodzuje svoje základy od troch mýtických alebo legendárnych cisárov: Jao, Šun a J. K literárnej fixácii čínskeho náboženstva (v staročínskom písme) dochádza v 12. storočí pred Kristom v posvätnej knihe I-ťing (Knihe premien).

Ďalšími posvätnými knihami sú:

Šu-ťing (Kniha pôvodov, 11. - 7. storočí pred Kristom,

Š'-ťing (Kniha piesní), ide o obetné piesne a hymny, asi magické,

Li-ti (Kniha obradov alebo rítov), z doby začiatku nášho letopočtu, má konfuciánsky ráz,

Čchun-čchiou (Jarné a jesenné anály), pripisuje sa Konfuciovi.V najstaršom období sa čínske náboženstvo zameriavalo pravdepodobne na osobného boha Ťien Šang-ti (Pána hore). Zároveň sa však vyvíjal aj ľudový polyteizmus. Neskôr čínske náboženstvo prechádza do zdržanlivo intelektuálneho neteistického vyjadrenia transcendentálnej sktočnosti označovanej ako Ťien (Nebo), pričom na ľudovej úrovni pretrvávajú polyteistické tendencie.

Zlomovou dobou vo vývine čínskeho náboženstva bolo 6. a 5. storočie pred Kristom, kedy prišli na scénu dve významné reformátorské postavy, Lao-c’ a Konfucius, v nadväznosti na ktoré hovoríme o taoizme a o konfucianizme.

Š'-ťing

Š'-ťing (iné názvy: Kniha piesní, Kniha básní; čín. 诗经 - pchin-jin: Shī Jīng - Š'-ťing) je najstaršia známa zbierka čínskych básní. Obsahuje 305 básní, ktoré boli písané v období medzi desiatym a šiestym storočím pred naším letopočtom. Je jednou z piatich kníh konfuciánskeho kánonu a autorstvo básní je tradične, hoci nesprávne, pripisované Konfuciovi.

Predsokratovci
Grécki filozofi klasického obdobia
Filozofi obdobia helenizmu
Filozofi z obdobia Rímskej ríše
Perzskí filozofi
Čínski filozofi
Indickí filozofi

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.