Knihy kroník

Knihy kroník[pozn 1] alebo Knihy kronické[pozn 2] alebo Knihy Paralipomenon (skratky 1 Krn/2 Krn, 1Kron/2Kron) sú dve knihy Starého zákona. Vznikli v 4. stor. pred Kr. pôvodne ako jedna kniha. Pri preklade do gréčtiny v Septuaginte boli rozdelené na dve knihy. Spolu s knihami Ezdráš a Nehemiáš tvoria podľa svojej koncepcie jednotné dejepisné dielo (tzv. kronistické). Knihy Ezdráš a Nehemiáš boli preto pravdepodobne vyčlenené až neskôr. Autor Kníh kroník je stotožňovaný s autorom Knihy Ezdrášovej a Knihy Nehemiášovej.

Pomenovanie Kroniky pochádza od Hieronymovho pomenovania týchto kníh: "Kronika celej božskej histórie" (Chronicon totius divinae historiae).

Sú podobné Deuteronómiu. Tiež je to také zhrnutie histórie. Obsah v podstate sa opisuje obdobie od Adama a Evy až po babylonský exil.

Knihy Kroník sú dejepisné knihy ale majú iný štýl ako Knihy Samuelove a Knihy kráľov. Chcú nájsť ponaučenie z chýb minulosti. Ich obsah je paralelný s obsahom Kníh kráľov, ale Knihy kráľov sú skôr morálnym zákonom. Pri posudzovaní každého kráľa je normou jeho vzťah k Jahveho kultu. Pochvalne sa vyjadruje o Dávidovi a Šalamúnovi, ako staviteľovi chrámu. V knihách sa zdôrazňuje Božie pôsobenie v dejinách izraelského národa. Králi sú v Knihách kroník hodnotení podľa ich vzťahu k náboženskému kultu.

Prvá kniha kroník

V prvých deviatich hlavách/kapitolách (1 Krn 1-9) sú uvedené rodokmene. Po krátkom náčrte Šaulovej (Saulovej) vlády (1 Krn 10) prechádza k podrobnému objasňovaniu a idealizovaniu Dávidovho panovania.

Druhá kniha kroník

V druhej knihe Kroník (2 Krn 1-9) sa opisuje a idealizuje pôsobenie Šalamúna.

Záverečná časť (2 Krn 10-35) zhŕňa dejiny kráľov Judska a vyzdvihuje vládu Jozafata (Jósafáša), Ezechiáša a Joziáša (Josiáša) za ich kultové reformy.

Poznámky

  1. Názov Prvá/Druhá kniha kroník je používaný v slovenskom rímskokatolíckom a ekumenickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza 1 Krn/2 Krn.
  2. Názov Prvá/Druhá kniha kronická je používaný v slovenskom evanjelickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza 1Kron/2Kron.

Pozri aj

Literatúra

Iné projekty

Externé odkazy

Fredegarova kronika

Fredegarova kronika alebo Kronika takzvaného Fredegara alebo (najmä spolu s rozšírením pridaným v roku 751 zriedkavo aj) Historia Francorum alebo Chronicarum quae dicuntur Fredegarii Scholastici libri IV („Štyri knihy kroník takzvaného Fredegara scholastika“) je franská kronika spísaná v 7. storočí v Burgundsku. Má šesť častí.

Ako Fredegarova kronika sa označuje od 16. storočia, aj keď je zrejmé, že autorov diela bolo viac. Nie je známe ani presné meno údajného autora, môže to byť Fredegar alebo Fredegart.

Je najstarším dôveryhodným zdrojom informácií o Slovanoch na území Strednej Európy v období Samovej ríše.

Slovenský preklad obsahuje, český.

Kráľovná zo Sáby

Kráľovná zo Sáby (hebrejsky מלכת שבא, arabsky ملكة سبأ, ge'ez ንግሥተ ሳባ) bola vládkyňou starovekého kráľovstva spomínaného v Starom zákone. Vyskytuje sa v hebrejskom Starom zákone, konkrétne v Prvej knihe kráľov a Druhej knihe kroník, ale tiež v Novom zákone, Koráne a etiópskych legendách (napr. dielo Nádhera kráľov napísaná v jazyku Ge'ez v 12. storočí), kde ju Etiópania nazývajú menom Makeda (Ge'ez ማክዳ mākidā), ale jej meno bolo v rôzných krajinách a rôzných dobách iné. V islamskej tradícii je známa ako Bilkis.

V starozákonnej genealógii národov sú Saba, Šaba (Šeba) a Dadan (Dedán) uvedení ako syn a vnuci Chusa (Kúša), ktorý je synom Noemovho (Noachovho) syna Chama. V Biblii sa územie dnešnej Etiópie, Saudskej Arábie, Eritrey, Jemenu a Somálska nazýva Kúš.

Podľa Biblie kráľa Šalamúna navštívila v Jeruzaleme africká kráľovná zo Sáby, ktorá prišla s početným sprievodom na ťavách a priniesla kráľovi množstvo darov, napr. vonné oleje, zlato a drahokamy.

Iná teória pramení z legendy o kráľovnej zo Sáby z kanaánskeho náboženského rituálu Hieros gamos. To by vysvetľovalo, prečo kresťanský etiópsky cisársky rod odvodzoval svoj pôvod od nemanželského syna kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby Menelika I.. Posledný etiópsky cisár Haile Selassie mal údajne pochádzať z 225. generácie potomkov kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby.

Rechabeám

Rechabeám alebo Roboam alebo Roboám (hebrejsky:רחבעם Rehav'am) bol prvý kráľ Judského kráľovstva. Vládol v rokoch okolo 931 – 913 pred Kr.

Bol synom kráľa Šalamúna a amonskej princeznej Námy (Naamy). Začal kraľovať keď mal 41 rokov a kraľoval 17 rokov. Jeho tvrdosť voči nárokom severných kmeňov o zmiernenie daní a nútených prác spôsobila hneď na začiatku jeho vlády rozdelenie Izraela na Severné kráľovstvo (Izraelské) a južné Judsko (Južné kráľovstvo). Verné kráľovi zostali len kmene Júda, Benjamín a Simeon a časom sa pridali aj Leviti (Lévijci) (kmeň kňazov, kmeň bez územia), ktorí v dôsledku zavádzania pohanských obradov v Severnom Izraeli utekali do Jeruzalema a jeho chrámu. Izraelský kráľ Jeroboam I. (Jeroboám I.) vtedy zriadil vzdorosvätyne v Beteli (Bét-eli) a Dane (Dáne) na území severných kmeňov.

Okolo roku 926 zaútočil na Judsko faraón Sesak (Šišak), úplne ho vyplienil a vydrancoval aj Jeruzalem a Pánov (Hospodinov) chrám. Potom kráľ Rechabeám (Roboam) opevnil mestá na hraniciach s Filištínskom (dnešná Gaza) a Egyptom. Rechabeám (Roboam) mal 18 manželiek a 60 konkubín. Rechabeámove (Roboamove) manželky boli napr. Mahalata (Machalata) (dcéra Dávidovho syna Jerimota/Jerimóta a Abihaily/Abichaiľ, dcéry Izaiho syna Eliaba/Eliába) a Maácha/Maacha (dcéra Dávidovho syna Absolóna). Rechabeám (Roboam) splodil 28 synov a 60 dcér.

Biblia hodnotí jeho vládu slovami: „Páchal zlo, lebo sa nestaral o to, aby hľadal Pána.“

Za vlády Rechabeáma (Roboama) pôsobil v Judsku prorok Semeiáš (Šemaiáš).

Starý zákon

Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré židovské náboženstvo (pod názvom Tanach alebo Tenach) pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k Novému zákonu).

Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj knihami zmluvy (hebr. sifrej ha-berit); pozri zmluva (náboženstvo). Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).

Tanach

Tanach (alebo Tenach, hebr. תנ״ך) je akronym, ktorým Židia označujú kánon hebrejskej Biblie. Je nazývaný tiež Mikra (hebr. מקרא), čiže Písmo. V kresťanskom ponímaní predstavuje knihy Starého zákona. Tanach je rozdelený na tri časti - Tóra, Nevi'im, Ketuvim (čo znamená Zákon, Proroci, Spisy), pričom prvé písmená týchto slov (hebrejské spoluhlásky T-N-K) tvoria samotné slovo Tanach.

Tanach sa ďalej člení na 24 kníh:

Päť kníh Mojžišových, Pentateuch (Tóra, hebr. תורה - Zákon):Genesis (Be-rešit, hebr. בראשית)

Exodus (Šmot, hebr. שמות)

Leviticus (Va-jikra, hebr. ויקרא)

Numeri (Be-midbar, hebr. במדבר)

Deuteronómium (Dvarim, hebr. דברים)Prorocké knihy (Nevi'im, hebr. נביאים - Proroci):Skorší proroci (Nevi'im rišonim, hebr. נביאים ראשונים):Jozue (Jehošua, hebr. יהושע)

Sudcovia (Šoftim, hebr. שופטים)

Samuel (Šemuel, hebr. שמואל)

Kniha kráľov (Melachim, hebr. מלכים)Neskorší proroci (Nevi'im acharonim, hebr. נביאים אחרונים):Izaiáš (Ješajahu, hebr. ישעיהו)

Jeremiáš (Jirmijahu, hebr. ירמיהו)

Ezechiel (Jechezkel, hebr. יחזקאל)

Malí proroci (Trej Asar, hebr. תרי עשר - Dvanásť): Hozeáš, Jóel, Ámos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Haggeus, Zachariáš, Malachiáš (Hošea, Joel, Amos, Ovadja, Jona, Micha, Nachum, Chavakuk, Cefanja, Chaggaj, Zecharja, Malachi)Spisy (Ketuvim, hebr. כתובים):Žalmy (Tehilim, hebr. תהלים)

Jób (Ijov, hebr. איוב)

Príslovia (Mišlej, hebr. משלי)

Rút (Rut, hebr. רות)

Pieseň Šalamúnova, Pieseň piesní, Veľpieseň (Šir ha-širim, hebr. שיר השירים)

Kazateľ (Kohelet, hebr. קהלת)

Žalospevy, Plač Jeremiášov (Ejcha, hebr. איכה)

Ester (Ester, hebr. אסתר)

Daniel (Daniel, דניאל)

Ezdráš, Nehemiáš (Ezra ve-Nechemja, hebr. עזרא ונחמיה)

Knihy kroník, Paralipomenon (Divrej ha-jamim, hebr. דברי הימים)

Tretia kniha Ezdrášova

Tretia kniha Ezdrášova (lat. Tertius liber Esdrae, skratka 3 Esd) je nekanonická kniha (apokryf) Starého zákona. Kniha bola pridaná do Septuaginty a prešla aj do jej prekladov. Napísaná bola v hebrejskom alebo aramejskom jazyku.

Zoznam literárnych článkov/K

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 233 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Pentateuch
Dejepisné knihy
Poučné knihy
Prorocké knihy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.