Knihy Samuelove

Knihy Samuelove[1] (skratky 1 Sam, 2 Sam alebo 1S, 2S) sú dve knihy Starého zákona. Tieto 2 knihy opisujú dejiny Izraela od vytvorenia kráľovstva až do konca Dávidovej vlády. Vo Vulgáte boli knihy pomenované Prvá kniha kráľov a Druhá kniha kráľov; pričom terajšie Knihy kráľov boli označené ako Tretia kniha kráľov a Štvrtá kniha kráľov.

Pôvodne to bola jedna kniha, dnes sa však člení na dve časti. Židia pripisujú tieto knihy Samuelovi, ale pri konci sa hovorí aj o veciach, ktoré sa stali až po jeho smrti.

V knihe sa nachádza materiál pochádzajúci z rôznych prameňov čo spôsobuje niektoré nezrovnalosti v texte.

Aleppo-HighRes2-Neviim3a-Samuel1.pdf
Text Samuelových kníh z Aleppského kódexu

Prehľad tém

Kniha celkovo obsahuje:

  • raný príbeh Samuela (1 Sam 1-7)
  • príbeh Samuela a Šaula (Saula) (1 Sam 8-15)
  • príbeh vzostupu Dávida (1 Sam 16 - 2 Sam 5)
  • príbeh Archy zmluvy (1 Sam 4-6; 2 Sam 6)
  • Nátanovu veštbu, ktorá z Dávida spravila zakladateľa významnej dynastie (2 Sam 7)
  • príbeh ako sa Šalamún stal Dávidovým nástupcom (2 Sam 9-20; 1 Kr 1-2)

Prvá kniha Samuelova

Prvá časť (1 Sam 1-7) hovorí o príprave zriadenia kráľovstva, o narodení Samuela, jeho výchove v chráme u veľkňaza Héliho (Eliho) a o jeho povolaní až po víťazstvo nad Filištíncami. Samuel je postava z dejín Izraela v 11. stor. pred Kr. Bol synom Elkánu a jeho ženy Anny z Rámy (Ramy). Jeho matka ho zasvätila službe svätyni v Šíle (Sile) (1 Sam 1-3). Nebol síce sudcom[2], ale mal vraj prorocké a kňazské vlastnosti a vlastnosti sudcu Izraela.

Druhá časť (1 Sam 8-12) pojednáva o zavedení inštitúcie kráľovstva, ktoré nasledovalo po období Sudcov. Ľud chcel kráľa. Samuel odmietol so slovami, že nad Izraelom vládne Boh, ale pomazal z Božej vôle Šaula (Saula).

Tretia časť (1 Sam 13 - 2 Sam 2,7) je príbehom, prvého kráľa, Šaula (Saula) a zoznamuje s vzťahom medzi Šaulom (Saulom) a Dávidom. Šaul (Saul) sa niekoľkokrát za život spreneveril Bohu, a preto ešte za jeho života poslal Boh Samuela, aby pomazal Dávida. Dávid sa stal na istý čas Šaulovým zbrojnošom i „zaháňačom“ zlej nálady. Po porážke Goliáša v ňom však Šaul (Saul) začali vidieť hrozbu a Dávid sa musel 7 rokov ukrývať na púšti. Stal sa zbojníkom a dokonca uzavrel dočasné prímerie s Filištíncami. V boji proti Filištíncom zomreli Šaulovi traja synovia a on sa prepichol vlastným mečom.

Druhá kniha Samuelova

Tretia časť sa končí v Druhej knihe Samuelovej smútkom za Šaulom a Jonatánom a tým ako Dávid oplakal ich smrť v žalospeve.

Štvrtá časť (2 Sam 2,8-24,25) hovorí o Dávidovom kráľovstve až po jeho posledné roky (1013-973 pred Kr.). Šaul bol z kmeňa Benjamín na severe a Dávid z kmeňa Júdu na juhu. Vládol v Hebrone, ale svoje sídlo čoskoro preniesol aj s archou zmluvy do Jeruzalema, aby sa priblížil severným kmeňom.

Cieľom Samuelových kníh je odvodiť inštitúciu kráľovstva od Božej vôle, zdôvodniť odmietnutie Šaula (Saula) a predstaviť Dávida ako ideálneho kráľa aj keď nebol taký ideálny.

Referencie

  1. V slovenskom rímskokatolíckom a evanjelickom vydaní je používaný názov Prvá/Druhá kniha Samuelova, ako skratka sa v rímskokatolíckom vydaní uvádza 1 Sam/2 Sam a v evanjelickom vydaní 1S/2S; v slovenskom ekumenickom vydaní je používaný názov Prvá/Druhá Samuelova kniha, ako skratka sa tam uvádza 1Sam/2Sam.
  2. O Samuelovi sa píše aj ako o sudcovi, že súdil Izrael - pozri 1 Sam 7,6.15-17. O Hélim sa tiež píše ako o sudcovi - že súdil Izrael 40 rokov - pozri. 1 Sam 4,18.

Pozri aj

Literatúra

Iné projekty

Externé odkazy

Batšeba

Batšeba (iné názvy: Betsabe, Bat-Šeba, zriedkavo: Bat-šúa, Batšua, Betsabé; hebr. בת שבע Bat-ševac) je biblická postava, dcéra Eliama, manželka Hetejca (Chetitu) Uriáša, neskôr jedna z manželiek kráľa Dávida. Podľa Druhej knihy Samuelovej ju Dávid zviedol, aby s ním spala. Keď otehotnela, Dávid nechal rafinovaným spôsobom zomrieť jej manžela Uriáša, aby zahladil stopy svojho činu. Na zásah proroka Nátana však bol usvedčený. Dieťa narodené zo smilstva nakoniec zomrelo, avšak Šalamún, jeden zo synov, ktorého Betsabe Dávidovi porodila, sa stal kráľom. O jeho nástupníctvo sa Betsabe spolu s prorokom Nátanom osobne pričinila.

Betsabe sa ako Dávidova manželka a matka jeho syna Nátana, dostala aj do rodokmeňa Ježiša Krista, kde je jednou zo štyroch žien, ktoré sú tam spomenuté (Betsabe však nie je menovaná, je označená len ako „Uriášova žena“). Ďalšími ženami sú Tamar, Rachab a Rút. Sú charakterické tým, že buď neboli z izraelského ľudu (Rachab, Rút) alebo boli poškvrnené smilstvom (Rachab, Tamar, Betsabe).

Betsabe porodila Dávidovi ešte ďalších synov: Samua (Simaa, Šima), Sobab (Šobáb), Nátan.

Eliam

Eliam alebo Elíam alebo Ellíám alebo Amiel bol otec biblickej postavy Betsabe manželky kráľa Dávida a starý otec kráľa Šalamúna (podľa Druhej knihy Samuelovej).

Knihy kroník

Knihy kroník alebo Knihy kronické alebo Knihy Paralipomenon (skratky 1 Krn/2 Krn, 1Kron/2Kron) sú dve knihy Starého zákona. Vznikli v 4. stor. pred Kr. pôvodne ako jedna kniha. Pri preklade do gréčtiny v Septuaginte boli rozdelené na dve knihy. Spolu s knihami Ezdráš a Nehemiáš tvoria podľa svojej koncepcie jednotné dejepisné dielo (tzv. kronistické). Knihy Ezdráš a Nehemiáš boli preto pravdepodobne vyčlenené až neskôr. Autor Kníh kroník je stotožňovaný s autorom Knihy Ezdrášovej a Knihy Nehemiášovej.

Pomenovanie Kroniky pochádza od Hieronymovho pomenovania týchto kníh: "Kronika celej božskej histórie" (Chronicon totius divinae historiae).

Sú podobné Deuteronómiu. Tiež je to také zhrnutie histórie. Obsah v podstate sa opisuje obdobie od Adama a Evy až po babylonský exil.

Knihy Kroník sú dejepisné knihy ale majú iný štýl ako Knihy Samuelove a Knihy kráľov. Chcú nájsť ponaučenie z chýb minulosti. Ich obsah je paralelný s obsahom Kníh kráľov, ale Knihy kráľov sú skôr morálnym zákonom. Pri posudzovaní každého kráľa je normou jeho vzťah k Jahveho kultu. Pochvalne sa vyjadruje o Dávidovi a Šalamúnovi, ako staviteľovi chrámu. V knihách sa zdôrazňuje Božie pôsobenie v dejinách izraelského národa. Králi sú v Knihách kroník hodnotení podľa ich vzťahu k náboženskému kultu.

Knihy kráľov

Knihy kráľov (skratky 1 Kr, 2 Kr alebo 1Krľ, 2Krľ) sú dve knihy Starého zákona.

Tieto knihy pokračujú tam, kde skončili Knihy Samuelove. Opisujú teda dejiny Izraela od smrti Dávida (965/964 pred Kr. ) až po prepustenie judského kráľa Joachina (Jehohachina) babylonským kráľom z väzenia (561 pred Kr.). Sú prisudzované Jeremiášovi, ktorý zažil posledné udalosti.

Prameňom textu boli kráľovské anály, zoznamy, prorocké legendy a menšie dejepisné diela. Rozdelenie na dve časti pochádza zo Septuaginty.

Samuel

Samuel môže byť:

mužské krstné meno, pozri Samuel (prvé meno)

staroizraelský sudca a prorok, pozri Samuel (prorok)

knihy Starého zákona, pozri Knihy Samuelove

priezvisko, pozri Samuel (priezvisko), napr.:

Charles Samuel (1862 – 1939), belgický sochár

Ľubomír Samuel, slovenský právnik

Pierre Samuel (1921 – 2009), francúzsky matematik

Ondrej Samuel (1931- 2002), slovenský geológ a paleontológ

Xavier Samuel (* 1983), austrálsky herec

Jamile Samuelová (* 1992), holandská šprintérka

Starý zákon

Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré židovské náboženstvo (pod názvom Tanach alebo Tenach) pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k Novému zákonu).

Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj knihami zmluvy (hebr. sifrej ha-berit); pozri zmluva (náboženstvo). Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).

Tamar (biblická postava)

Tamar (hebr. תָּמָר) je biblická postava. Biblia uvádza tri ženy, ktoré sa volajú Tamar. O prvých dvoch sa vie pomerne viac, o tretej Biblia skoro nič neuvádza. Sú to Júdova nevesta, Dávidova dcéra a Dávidova vnučka.

Zoznam kníh Biblie

Kánonický zoznam jednotlivých kníh Biblie (čiže spisov Biblie) je iný u židov, katolíkov, protestantov a pravoslávnych kresťanov, hoci sa do veľkej miery prekrýva. Židia tiež používajú iné poradie kníh ako kresťania. Dolu uvedená tabuľka porovnáva kánony uvedených náboženstiev.

Treba poznamenať, že zoznamy platné pre jednotlivé východné pravoslávne (=gréckopravoslávne/grécko-ortodoxné) a staroorientálne (napr. Kopti) cirkvi sa môžu trocha odlišovať od dolu uvedených. Zoznam uvedený pre tieto náboženstvá je vždy najširšou verziou, čiže ak čo i len jedna z východných cirkví knihu akceptuje, je v zozname zahrnutá. Knihy akceptované Katolíckou cirkvou sú vo východných kánonoch vždy zahrnuté.

Zoznam literárnych článkov/K

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 233 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Pentateuch
Dejepisné knihy
Poučné knihy
Prorocké knihy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.