Kniha proroka Barucha

Kniha proroka Barucha[pozn 1] alebo Baruch[pozn 2] alebo Proroctvo Baruchovo (skratka Bar) je kniha Starého zákona.

Patrí medzi deuterokánonické spisy. Zaraďuje sa medzi prorocké knihy - medzi veľkých prorokov. Pripisuje sa Baruchovi, ktorý bol pisárom Jeremiáša.

Kniha bola pôvodne napísaná v hebrejčine ale zachovala sa iba v prekladoch (gréckom, starolatinskom ktorý bol prebratý aj do Vulgáty a sýrskom).

Obsah

Knihu možno rozdeliť nasledovne:

  1. Úvodná časť
  2. Kajúcne vyznanie
  3. Spev o múdrosti
  4. Spev o Jeruzaleme

Poslednú - šiestu hlavu knihy proroka Barucha v Novej Vulgáte tvorí Jeremiášov list.

Poznámky

  1. Názov Kniha proroka Barucha je používaný v slovenskom rímskokatolíckom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Bar.
  2. V slovenskom ekumenickom vydaní je používaný názov Baruch (a Jeremiášov list), ako skratka sa tam uvádza Bar.

Literatúra

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Apokryf (kresťanstvo)

Apokryf je:

u katolíkov (a pod.): židovský a kresťanský náboženský text, ktorý nebol zahrnutý do biblického kánonu, tak ako ho definoval Tridentský koncil (1546) (protestanti taký text, ak je starozákonný, nazývajú pseudoepigraf)

u protestantov: (to čo katolíci označujú ako) deuterokánonická kniha Starého zákona príp. všeobecnejšie kniha, o ktorej zaradení do kánonu nepanovala svojho času zhodaRozlišujú sa starozákonné (starozmluvné) a novozákonné (novozmluvné) apokryfy. Ich počet sa u jednotlivých cirkví líši.

Baruch

Baruch môže byť:

Baruch (prvé meno)

Baruch (prorok)

Kniha proroka Barucha

Baruch (prorok)

Baruch je jeden z prorokov a zároveň hlavný predstaviteľ Knihy Baruch(ovej) (resp. Knihy proroka Barucha), ktorá je deuterokánonickou knihou Starého zákona. Protestanti túto knihu radia medzi apokryfy. Židia ho však za proroka nepovažujú.

Niektoré Baruchove texty boli vylúčené z Biblie a šírili sa starožidovským písomníctvom. Týkali sa asi roku 586 pred Kr. a volali sa „Zvyšok slov Baruchových“ alebo „Dodatok k prorokovi Jeremiášovi“.

Baruch bol sekretárom proroka Jeremiáša. Nepredpokladá sa, že spis napísal celý on, lebo má 4 časti z rôznych období a asi od rôznych autorov. Hovorí zvlášť o pokání. Konštatuje, že hriechy zrušili vzťah k Bohu. V exile sa Izraeliti vzdialili od Boha a nabáda ich, aby sa vrátili, nabáda k láske a vernosti Bohu. Keď zachovávame zákon, dosiahneme múdrosť. Sú tu zaznamenané aj modlitby exilantov, meditácie o múdrosti. Múdrosť sa zjavila na zemi a prebývala medzi nami.

Biblia

Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Svätá Biblia; z gr. biblia = knihy, príbehy) je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté. Kresťania o Biblii veria, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. Ústrednou témou samotnej Biblie je Boh a Jeho vzťah k ľuďom, k celému ľudstvu a svetu.

Knihy prvej časti Biblie (Starého zákona) boli zväčša ustálené už v 5. storočí pred Kr., ale definitívna podoba Biblie sa ustálila až v 9. stor. po Kr.

Biblia je napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Názov „Biblia“ jej dal cirkevný otec svätý Ján Zlatoústy (zomrel roku 407).

Deuterokánonický spis

Deuterokánonický spis je taký biblický spis, ktorý je súčasťou kánonu Svätého písma v Katolíckej cirkvi (spolu s protokánonickými spismi), ale ktorého kánonickosť nebola od začiatku a všade uznávaná. Medzi katolícke deuterokánonické spisy patria niektoré spisy Starého zákona a aj niekoľko spisov Nového zákona.

Jeremiášov list

Jeremiášov list je spis zo Starého zákona.

V židovskom kánone sa nenachádza. V Septuaginte sa nachádza za Nárekmi. Vo Vulgáte a v Novej Vulgáte sa nachádza v Knihe proroka Barucha ako jej šiesta hlava.

Rukopisy Mŕtveho mora

Rukopisy Mŕtveho mora (iné názvy: Zvitky od Mŕtveho mora, Kumránske zvitky, Kumránske rukopisy, qumránske rukopisy, Rukopisy od Mŕtveho mora) sú nálezy starovekých zvitkov a ich zlomkov nájdených neďaleko Mŕtveho mora, najmä v Kumráne. Zvitky obsahujú biblické a ďalšie náboženské texty.

Okolnosti nálezu nie sú príliš jasné. Zvitky objavili v roku 1947 (niekedy je uvádzaný rok 1946) traja beduíni – pašeráci, ktorí chceli svoj nález dobre speňažiť. Zvitky boli zverejnené v roku 1948. Metropolita Samuel, ktorý časť zvitkov odkúpil (druhú časť kúpil krátko nato Eleazar Sukenik), ich v roku 1949 dal preskúmať a odviezol ich do USA. V roku 1954 sa zásluhou jeruzalemského docenta Jigaela Jadina vrátili do Izraela a boli umiestnené do Svätyne knihy. Druhá dôležitá zbierka spisov je v Rockefellerovom múzeu – archeologickom múzeu v Jeruzaleme. Múzeum v roku 1966 znárodnilo Jordánsko a po Šesťdňovej vojne ho získal Izrael.

Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie

Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie je preklad celej Biblie do slovenčiny. Autorom tohto prekladu je rímskokatolícky kňaz Anton Botek.

Tento preklad Biblie bol pripravený z originálnych hebrejských a gréckych textov a prihliadalo sa pri ňom na Jeruzalemskú Bibliu a iné verzie. Okrem samotného textu Biblie boli preložené aj úvody a poznámky podľa francúzskej Jeruzalemskej Biblie. Preklad obsahuje na okraji aj krížové odkazy na miesta v Svätom písme, ktoré súvisia s daným textom. Pripojené sú aj mapy a chronologické tabuľky.

Text prekladu bol vydávaný postupne. Najprv vyšli niektoré jeho časti osobitne v zahraničí napr v knihách Za svetlom, Posolstvo, Múdrosť a iné. Kompletný bol vydaný až 20 rokov po smrti prekladateľa Antona Boteka. Najprv boli vydané komentáre a marginálie k Pentateuchu (1998). Potom k nim bol pridaný text Mojžišových kníh. Následne vychádzali ďalšie časti: historické, múdroslovné a prorocké knihy Starého zákona, nakoniec bol vydaný aj Nový zákon. V roku 2012 vyšiel kompletný text vo vreckovom vydaní. Toto vydanie obsahuje aj monografiu autorov prof. ThDr. Cyrila Vasiľa SJ, doc. ThDr. Jozefa Kyselicu SJ a ThDr. Jána Ďuricu SJ, PhD.Tento preklad obsahuje knihy Svätého písma rozčlenené takto:

Starý zákon:

Pentateuch: Kniha Genezis (Prvá kniha Mojžišova), Kniha Exodus (Druhá kniha Mojžišova), Kniha Levitikus (Tretia kniha Mojžišova), Kniha Numeri (Štvrtá kniha Mojžišova), Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova)

Historické knihy: Kniha Jozue, Kniha Sudcov, Kniha Rút, Prvá kniha Samuelova, Druhá kniha Samuelova, Prvá kniha Kráľov, Druhá kniha Kráľov, Prvá kniha Kroník, Druhá kniha Kroník, Kniha Ezdrášova, Kniha Nehemiášova, Kniha Tobiáš, Kniha Judita, Kniha Ester, Prvá kniha Makabejcov, Druhá kniha Makabejcov

Múdroslovné knihy: Kniha Jób, Kniha Žalmov, Kniha Prísloví, Kniha Kazateľ, Pieseň piesní, Kniha Múdrosti, Kniha Sirachovho syna

Prorocké knihy: Kniha proroka Izaiáša, Kniha proroka Jeremiáša, Kniha Náreky, Kniha proroka Barucha, Kniha proroka Ezechiela, Kniha proroka Daniela, Kniha proroka Ozeáša, Kniha proroka Joela, Kniha proroka Amosa, Kniha proroka Abdiáša, Kniha proroka Jonáša, Kniha proroka Micheáša, Kniha proroka Nahuma, Kniha proroka Habakuka, Kniha proroka Sofoniáša, Kniha proroka Aggea, Kniha proroka Zachariáša, Kniha proroka Malachiáša

Nový zákon: Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša, Evanjelium podľa Jána, Skutky apoštolov, List Rimanom, Prvý list Korinťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list Solúnčanom, Druhý list Solúnčanom, Prvý list Timotejovi, Druhý list Timotejovi, List Títovi, List Filemonovi, List Hebrejom, Jakubov list, Prvý Petrov list, Druhý Petrov list, Prvý Jánov list, Druhý Jánov list, Tretí Jánov list, Júdov list, Zjavenie apoštola Jána (Apokalypsa)

Zoznam kníh Biblie

Kánonický zoznam jednotlivých kníh Biblie (čiže spisov Biblie) je iný u židov, katolíkov, protestantov a pravoslávnych kresťanov, hoci sa do veľkej miery prekrýva. Židia tiež používajú iné poradie kníh ako kresťania. Dolu uvedená tabuľka porovnáva kánony uvedených náboženstiev.

Treba poznamenať, že zoznamy platné pre jednotlivé východné pravoslávne (=gréckopravoslávne/grécko-ortodoxné) a staroorientálne (napr. Kopti) cirkvi sa môžu trocha odlišovať od dolu uvedených. Zoznam uvedený pre tieto náboženstvá je vždy najširšou verziou, čiže ak čo i len jedna z východných cirkví knihu akceptuje, je v zozname zahrnutá. Knihy akceptované Katolíckou cirkvou sú vo východných kánonoch vždy zahrnuté.

Pentateuch
Dejepisné knihy
Poučné knihy
Prorocké knihy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.