Kniha žalmov

Kniha žalmov[pozn 1] (iné názvy: Žalmy[pozn 2], Žaltár[1][2], žaltár[3][pozn 3]; skratka Ž) patrí medzi poučné knihy Starého zákona (kethubím/ketubím – Spisy). Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí (6. storočie pred Kr.) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za apokryfný.) Žalmy boli pôvodne napísané v hebrejčine a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi Dávidovi a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich Bibliu, žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.

Psalms scroll
Zvitok Žalmov

Žalmy v latinskej cirkvi

Štefan Šubic - David

Latinská cirkev má žalmy od gréckych veriacich, a to v doslovnom preklade z gréčtiny do latinčiny. Preklad sa postupne opravoval a očisťoval najmä zásluhou sv. Hieronyma, ktorý bol pokladaný za najväčšieho učenca pri vykladaní Svätého písma. Lenže tieto opravy neodstránili chyby pôvodného gréckeho textu, ktoré boli príčinou toho, že sa skutočný zmysel žalmov na niektorých miestach nedal pochopiť. Preto sa sv. Hieronym rozhodol vytvoriť nový preklad priamo z hebrejského originálu. No tento jeho preklad sa v cirkvi nezaužíval, ale prevládlo používanie upravenejšieho starého latinského prekladu. Dokonca pápež Pius V. ho uviedol do rímskeho breviára – každodennej kňazskej modlitby.

Nejasnosti a chyby toho latinského prekladu, ktoré sv. Hieronym celkom neodstránil, podnietili viacerých prekladateľov, v novšej dobe lepšie ovládajúcich hebrejský jazyk, jeho zákony časomiery a rytmiky, že pristúpili k prekladom priamo z hebrejčiny do ľudových rečí.

Z týchto dôvodov sa pápež Pius XII. rozhodol zveriť profesorom Pontificio Istituto Biblico prácu na novom latinskom preklade, ktorí „po starostlivom použití všetkých prostriedkov modernej vedy vytvorili taký preklad, ktorý by jasne podal obsah a zmysel žalmov“, ako napísal vo svojom Apoštolskom liste, vydanom 24. marca 1945, kde „nariadil a rozhodol“, aby kňazi používali tento preklad pri odriekaní breviára.

Žaltár v byzantskom obrade

V byzantskom obrade sa Žaltár, teda Kniha žalmov, delí na dvadsať zhruba rovnako dlhých častí, ktoré sa nazývajú katismy. Každá katisma je ešte rozdelená na tri časti, tzv. antifóny alebo statije či slávy.[4] Pri kompletnej modlitbe časoslova sa celý Žaltár postupne po katismách prečíta za jeden týždeň, v období Veľkého pôstu sa dokonca za týždeň prečíta kompletne dva razy. Gréckokatolíci a pravoslávni používajú číslovanie žalmov podľa Septuaginty.

Žalmy sú základom modlitby časoslova (dennej modlitby cirkvi), každá bohoslužba dňa má predpísané stále žalmy, na niektorých bohoslužbách sa okrem toho čítajú aj katismy. V rámci svätej božskej liturgie sa žalmy používajú ako antifóny (zväčša len výber) a vybrané verše zo žalmov tvoria prokimeny, alelujové verše a pričasteny. Žalmy sú základom aj mnohých hymnov a modlitieb v byzantskej tradícii (napr. Veľkého slávoslovia na utierni, hymnu Ráč nás, Pane na večierni a pod.)

Sedem žalmov pokánia je výberom žalmov s kajúcim obsahov. Ide o nasledovné žalmy: 6, 31, 37, 50, 101, 129, 142 (podľa číslovania Septuaginty).

Preklady do slovenčiny

V slovenčine vyšlo viacero prekladov Knihy žalmov, niektoré v básnickej úprave. Napr. v roku 1948 vydal Dr. Mikuláš Stanislav samostatný Žaltár (preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom). Inokedy bola vydávaná Kniha žalmov v rámci kompletného vydania Biblie. Naposledy v roku 2000 vyšiel preklad prof. Dr. Karola Gábriša, ktorý prebásnil slovenský básnik Milan Rúfus. Svoje dielko uviedol slovami: „Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha“. Milan Rúfus

Číslovanie žalmov

Chludov david
IX

Pri označení žalmov existujú medzi rôznymi verziami textu tieto rozdiely[5]:

Hebrejský text a Nová Vulgáta Septuaginta a Vulgáta
1 – 8 1 – 8
9 a 10 9
11 – 113 10 – 112
114 a 115 113
116,1 – 9 114
116,10 – 19 115
117 – 146 116 – 145
147,1 – 11 146
147,12 – 20 147
148 – 150 148 – 150

Zvyčajne sa používa číslovanie z hebrejského textu a do zátvorky sa pridáva označenie podľa Septuaginty.[5]

Poznámky

  1. Názov Kniha žalmov je používaný v slovenskom rímskokatolíckom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Ž.
  2. Názov Žalmy je používaný v slovenskom evanjelickom a ekumenickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Ž.
  3. Etymológiu pozri v článku žaltár.

Literatúra

  1. Žaltár. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 818.
  2. Biblia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 89.
  3. žaltár. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. 1350 s. (Biblica; zv. 4.) S. 1092.
  4. Kompletný žaltár s delením na katismy.
  5. a b žalmy [počítanie]. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. 1350 s. (Biblica; zv. 4.) S. 1091.
  • Žalmy [Kniha]. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 1088 – 1090.
  • Žalmy 51 – 75. Ed. Bohdan Hroboň. Trnava : Dobrá kniha, 2017. 691 s. (Komentáre k Starému zákonu; zv. 5.) ISBN 978-80-8191-066-1.
  • Žalmy 76 – 100. Ed. Bohdan Hroboň. Trnava : Dobrá kniha, 2018. 659 s. (Komentáre k Starému zákonu; zv. 6.) ISBN 978-80-8191-135-4.
  • Žalmy I. : komentovaný překlad řecké septuagintní verze žaltáře. Preklad Veronika Černušková, Jana Plátová, Ladislav Tichý. Praha : Vyšehrad, 2019. 208 s. (Septuaginta; zv. 3.)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Anton Botek

Mons. ThDr. Anton Botek (* 8. február 1911, Svederník - † 9. február 1992, Pezinok) bol rímskokatolícky kňaz a pápežský prelát. Bol členom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a pôsobil aj ako prekladateľ a publicista.

Dávid (biblická postava)

Dávid, syn Izaiho (* 2729 – † 2799 (židovského kalendára) / * 1040 pred Kr. – † 970 pred Kr.) bol druhý kráľ zjednoteného Izraela. Nastúpil po Iš-bošetovi, jednému zo synov kráľa Saula, ktorý bol z trónu zosadený pre svoje správanie a neposlušnosť voči Bohu. Je predstavovaný ako spravodlivý, nie však dokonalý panovník; rovnako tiež ako uznávaný bojovník, básnik a hudobník (je považovaný za autora mnohých žalmov). Jeho život a vláda je v Biblii zaznamenaná v Prvej a Druhej knihe Samuelovej a Prvej knihe kráľov.

František Trstenský

Prof. PaedDr. ThDr. SSLic. František Trstenský, PhD. (* 13. marec 1973, Trstená) je katolícky kňaz Spišskej diecézy, vysokoškolský profesor, odborník na biblické vedy, teológ a publicista. V súčasnosti prednáša v Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí. V Spišskej diecéze je členom Liturgickej komisie a Komisie pre posvätné rády a ministériá. Je autorom množstva literatúry predovšetkým s biblickým zameraním. Je hosťom v reláciách katolíckej televízie Lux a katolíckeho rádia Lumen najmä s biblickou tematikou.

Ján Lajčiak

Ján Lajčiak (* 25. júl 1875, Pribylina – † 28. október 1918, Vyšná Boca) bol slovenský filológ a teoretik kultúry.

Katisma

Katisma alebo kafizma (gr. κάθισμα, csl. каѳисма) je časť Žaltára pozostávajúca z niekoľkých žalmov a používaná v cirkvách byzantského obradu. Názov je odvodený od gréckeho καθίζειν (sedieť), pretože počas čítania katismy sa môže sedieť.

Celý Žaltár je rozdelený na 20 katisiem. Tie sa ešte delia každá na 3 antifóny alebo statije (gr. στάσεις) alebo slávy. Rozdelenie žalmov do katisiem je urobené tak, aby bol každá katisma zhruba rovnako dlhá, takže niektoré katismy obsahujú viacej žalmov, iné menej. V cirkvách byzantského obradu sa používa počítanie žalmov podľa Septuaginty a rozdelenie žaltára na katismy je nasledujúce:

Kvôli ľahšej orientácii sú v uvedenej tabuľke žalmy očíslované aj hebrejským číslovaním v hranatých zátvorkách [], a to pri žalmoch, kde sa hebrejské číslovanie líši od číslovania Septuaginty.

Pri kompletnej modlitbe časoslova sa celý Žaltár postupne po katismách prečíta za jeden týždeň, v období Veľkého pôstu sa dokonca za týždeň prečíta kompletne dva razy.

Nasleduje prehľad čítania katisiem na bohoslužbách v rôznych obdobiach roka.Mimo Veľkého pôstu:

1., 2., 3., 4., a 6. týždeň Veľkého pôstu:

5. týždeň Veľkého pôstu:

Keď Zvestovanie pripadne na štvrtok Veľkého kánona, katismy pre 5. týždeň sú nasledujúce:

Veľký týždeň:

Mnoho optinských mníchov čítalo každý deň súkromne mimo bohoslužieb okrem iného aj zaradom po jednej katisme zo Žaltára.

Novgorodský kódex

Novgorodský kódex (rus. Новгородский кодекс) alebo Novgorodská kniha žalmov (rus. Новгородский псалтырь) je najstaršia zachovaná ruská kniha. Bola objavená 13. júla 2000 v Novgorode. Ide o palimpsest, pozostávajúci z troch zviazaných drevených tabuliek, obsahujúci štyri stránky pokryté voskom.

Na základe údajov získaných pomocou stratigrafie, dendrochronológie a rádiouhlíkovej metódy datovania a analýzou samotného textu (viackrát sa v ňom spomína rok 999), sa usudzuje, že kódex bol používaný v prvej štvrtine 11. storočia a možno aj v posledných rokoch 10. storočia. Je teda starší ako Ostromirov evanjeliár, ktorý bol do objavenia Novgorodského kódexu považovaný za najstaršiu východoslovanskú knihu.

Sela (slovo)

Sela (hebr. סֶלָה‎, v Septuaginte starogr. diapsalma, iný prepis: diápsalma) je židovský hudobno-liturgický v‎ýraz s nejasným v‎ýznamom, ktor‎ý sa v Starom zákone nachádza 74-krát.

Slovenský ekumenický preklad

Slovenský ekumenický preklad je preklad celej Biblie do slovenčiny, ktorý bol pripravený viacerými kresťanskými cirkvami.

Na tomto preklade sa podieľali nasledujúce cirkvi (v abecednom poradí): Apoštolská cirkev na Slovensku, Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike, Cirkev adventistov siedmeho dňa – Slovenské združenie, Cirkev bratská v Slovenskej republike, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, Evanjelická cirkev metodistická – Slovenská oblasť, Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, Pravoslávna cirkev na Slovensku, Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, Rímskokatolícka cirkev na Slovensku. Preklad podporuje aj Svetová biblická spoločnosť v Londýne.

Príprava prekladu sa začala v roku 1988. Nová zmluva a Kniha žalmov boli vydané v roku 1995.Preklad Starej zmluvy bol dokončený po 19-tich rokoch práce. Jeho text odovzdali členovia prekladateľskej komisie predstaviteľom cirkví 30. januára 2007. Prekladateľská komisia sa riadila smernicami Vatikánu a Spojenej biblickej spoločnosti v Londýne pre interkonfesijný preklad. Preklad Starej zmluvy sa opieral o hebrejský text a preklad Novej zmluvy o grécky text.Kompletný preklad vyšiel roku 2007. Bol vydaný v dvoch verziách. Prvá vyšla s deuterokánonickými knihami a druhá verzia bez deuterokánonických kníh. Prvé opravené vydanie vyšlo v roku 2008.Vo vreckovom formáte vyšiel preklad v roku 2011. V roku 2012 vyšlo vo vreckovom formáte 4. vydanie (2. opravené).Biblia bola schválená aj Konferenciou biskupov Slovenska. Avšak tento preklad sa nestane textom používaným pri liturgii. Autorizáciu majú totiž v kompetencii jednotlivé cirkvi.

V rokoch 2013-2015 prebehol preklad a spracovanie textov NIV Study Bible z vydavateľstva Zondervan. V roku 2015 Slovenská biblická spoločnosť a vydavateľstvo Porta libri vydali prvú slovenskú študijnú Bibliu: Študijná Biblia. Banská Bystrica; [Bratislava] : Slovenská biblická spoločnosť; Porta libri, 2015. 2516 s. ISBN 978-80-8156-052-1. v náklade 3000 kusov.

Slovenský ekumenický preklad obsahuje knihy Biblie rozčlenené v tomto poradí:

Stará zmluva:

knihy protokánonické: Genezis – Prvá Mojžišova kniha, Exodus – Druhá Mojžišova kniha, Levitikus – Tretia Mojžišova kniha, Numeri – Štvrtá Mojžišova kniha, Deuteronómium – Piata Mojžišova kniha, Jozua, Kniha sudcov, Rút, Prvá Samuelova kniha, Druhá Samuelova kniha, Prvá kniha kráľov, Druhá kniha kráľov, Prvá kniha kroník, Druhá kniha kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Ester, Jób, Žalmy, Príslovia, Kohelet – Kazateľ, Veľpieseň, Izaiáš, Jeremiáš, Náreky, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš

knihy deuterokánonické: Tobiáš, Judita, Ester (grécka verzia), Kniha múdrosti, Kniha Sirachovca, Baruch (a Jeremiášov list), Prídavky k Danielovi, Prvá kniha Makabejcov, Druhá kniha Makabejcov

Nová zmluva: Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša, Evanjelium podľa Jána, Skutky apoštolov, List Rimanom, Prvý list Korinťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list Tesaloničanom, Druhý list Tesaloničanom, Prvý list Timotejovi, Druhý list Timotejovi, List Títovi, List Filemonovi, List Hebrejom, Jakubov list, Prvý Petrov list, Druhý Petrov list, Prvý Jánov list, Druhý Jánov list, Tretí Jánov list, Júdov list, Zjavenie Jána

Svätá Biblia (Roháček)

Svätá Biblia v preklade Jozefa Roháčka je Biblia preložená z pôvodných jazykov do slovenčiny.

Autorom tohto prekladu je protestantský farár Jozef Roháček. V čase, keď pôsobil v Maďarsku, vyšiel jeho preklad Nového zákona do slovenčiny. V roku 1910 vyšiel preklad Evanjelia podľa svätého Marka a v roku 1924 Nový zákon aj s knihou žalmov. V prekladaní Biblie do slovenčiny pokračoval na Slovensku a jej prvé vydanie (obsahujúce Starý aj Nový zákon) vyšlo v roku 1936. Roháček sa k prekladu počas svojho života (zomrel v roku 1962) stále vracal a opravoval ho. Nasledovali ďalšie vydania a dotlače. Napriek Roháčkovej snahe preklad nebol prijatý evanjelickou cirkvou. Prijali ho však menšie protestantské cirkvi.V preklade išlo o to, aby bol čo najvernejšie podaný pôvodný zmysel sv. Písma. Autor preferoval až otrockú presnosť pred štylistickou uhladenosťou. Na miesta, kde by mohol byť preklad nezrozumiteľný, vložil prekladateľ do textu slová pre lepšie porozumenie textu, ale odlíšil ich kurzívou. V prípade, že v slovenčine nenašiel vhodné slovo, vymyslel si vlastné, aby dokonale vyjadril zmysel originálu. Keďže preklad bol robený v prvej polovici 20. storočia, dnes sa môže miestami zdať zastaraný až nezrozumiteľný.

Roháčkov preklad Biblie obsahuje knihy Biblie rozčlenené v tomto poradí:

Starý zákon: Prvá kniha Mojžišova, Druhá kniha Mojžišova, Tretia kniha Mojžišova, Štvrtá kniha Mojžišova, Piata kniha Mojžišova, Kniha Jozuova, Kniha Sudcov, Kniha Rutina, Prvá kniha Samuelova, Druhá kniha Samuelova, Prvá kniha Kráľov, Druhá kniha Kráľov, Prvá kniha Paralipomenom, Druhá kniha Paralipomenom, Kniha Ezdrášova, Kniha Nehemiášova, Kniha Esterina, Kniha Jobova, Kniha Žalmov, Kniha Príslovia, Kniha Kazateľova, Pieseň Šalamúnova, Prorok Izaiáš, Prorok Jeremiáš, Plač Jeremiášov, Prorok Ezechiel, Prorok Daniel, Prorok Hozeáš, Prorok Joel, Prorok Ámos, Prorok Obadiáš, Prorok Jonáš, Prorok Micheáš, Prorok Náhum, Prorok Habakuk, Prorok Sofoniáš, Prorok Haggeus, Prorok Zachariáš, Prorok Malachiáš

Nový zákon: Evanjelium podľa svätého Matúša, Evanjelium podľa svätého Marka, Evanjelium podľa svätého Lukáša, Evanjelium podľa svätého Jána, Skutky svätých apoštolov, Epištola čiže list svätého Pavla Rimanom, Prvá epištola svätého Pavla Korinťanom, Druhá epištola svätého Pavla Korinťanom, Epištola svätého Pavla Galaťanom, Epištola svätého Pavla Efežanom, Epištola svätého Pavla Filipänom, Epištola svätého Pavla Kološanom, Prvá epištola svätého Pavla Tesaloničanom, Druhá epištola svätého Pavla Tesaloničanom, Prvá epištola svätého Pavla Timoteovi, Druhá epištola svätého Pavla Timoteovi, Epištola svätého Pavla Títovi, Epištola svätého Pavla Filémonovi, Epištola svätého Pavla Židom, Epištola svätého Jakoba, Prvá epištola svätého Petra, Druhá epištola svätého Petra, Prvá epištola svätého Jána, Druhá epištola svätého Jána, Tretia epištola svätého Jána, Epištola svätého Júdu, Zjavenie svätého Jána

Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie

Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie je preklad celej Biblie do slovenčiny. Autorom tohto prekladu je rímskokatolícky kňaz Anton Botek.

Tento preklad Biblie bol pripravený z originálnych hebrejských a gréckych textov a prihliadalo sa pri ňom na Jeruzalemskú Bibliu a iné verzie. Okrem samotného textu Biblie boli preložené aj úvody a poznámky podľa francúzskej Jeruzalemskej Biblie. Preklad obsahuje na okraji aj krížové odkazy na miesta v Svätom písme, ktoré súvisia s daným textom. Pripojené sú aj mapy a chronologické tabuľky.

Text prekladu bol vydávaný postupne. Najprv vyšli niektoré jeho časti osobitne v zahraničí napr v knihách Za svetlom, Posolstvo, Múdrosť a iné. Kompletný bol vydaný až 20 rokov po smrti prekladateľa Antona Boteka. Najprv boli vydané komentáre a marginálie k Pentateuchu (1998). Potom k nim bol pridaný text Mojžišových kníh. Následne vychádzali ďalšie časti: historické, múdroslovné a prorocké knihy Starého zákona, nakoniec bol vydaný aj Nový zákon. V roku 2012 vyšiel kompletný text vo vreckovom vydaní. Toto vydanie obsahuje aj monografiu autorov prof. ThDr. Cyrila Vasiľa SJ, doc. ThDr. Jozefa Kyselicu SJ a ThDr. Jána Ďuricu SJ, PhD.Tento preklad obsahuje knihy Svätého písma rozčlenené takto:

Starý zákon:

Pentateuch: Kniha Genezis (Prvá kniha Mojžišova), Kniha Exodus (Druhá kniha Mojžišova), Kniha Levitikus (Tretia kniha Mojžišova), Kniha Numeri (Štvrtá kniha Mojžišova), Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova)

Historické knihy: Kniha Jozue, Kniha Sudcov, Kniha Rút, Prvá kniha Samuelova, Druhá kniha Samuelova, Prvá kniha Kráľov, Druhá kniha Kráľov, Prvá kniha Kroník, Druhá kniha Kroník, Kniha Ezdrášova, Kniha Nehemiášova, Kniha Tobiáš, Kniha Judita, Kniha Ester, Prvá kniha Makabejcov, Druhá kniha Makabejcov

Múdroslovné knihy: Kniha Jób, Kniha Žalmov, Kniha Prísloví, Kniha Kazateľ, Pieseň piesní, Kniha Múdrosti, Kniha Sirachovho syna

Prorocké knihy: Kniha proroka Izaiáša, Kniha proroka Jeremiáša, Kniha Náreky, Kniha proroka Barucha, Kniha proroka Ezechiela, Kniha proroka Daniela, Kniha proroka Ozeáša, Kniha proroka Joela, Kniha proroka Amosa, Kniha proroka Abdiáša, Kniha proroka Jonáša, Kniha proroka Micheáša, Kniha proroka Nahuma, Kniha proroka Habakuka, Kniha proroka Sofoniáša, Kniha proroka Aggea, Kniha proroka Zachariáša, Kniha proroka Malachiáša

Nový zákon: Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša, Evanjelium podľa Jána, Skutky apoštolov, List Rimanom, Prvý list Korinťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list Solúnčanom, Druhý list Solúnčanom, Prvý list Timotejovi, Druhý list Timotejovi, List Títovi, List Filemonovi, List Hebrejom, Jakubov list, Prvý Petrov list, Druhý Petrov list, Prvý Jánov list, Druhý Jánov list, Tretí Jánov list, Júdov list, Zjavenie apoštola Jána (Apokalypsa)

Zoznam literárnych článkov/K

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 233 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Žalm

Žalm (z gréckeho ψαλμός psalmos „spev sprevádzaný strunovými nástrojmi“) je literárny útvar známy predovšetkým z Biblie, najmä zo Starého zákona. Nájdeme ho však aj v mimobiblickej literatúre, napr. v textoch z Ugaritu. Ide o modlitbu písanú poetickou formou za pomoci klasických semitských jazykových nástrojov (prízvuky, paralelizmus, chiazmus, a pod.). Okrem modlitby viac súkromného charakteru môže ísť aj o modlitbu verejnú, napr. o spev pri kráľovskej intronizácii, pri národných slávnostiach a pod.

V Biblii sa najviac žalmov nachádza v Knihe žalmov, celkom 150 či 151 (rozdelenie niektorých žalmov sa v rôznych edíciách líši), ale aj ďalšie sú rozptýlené v celom Starom zákone: Deborina pieseň (Sdc 5), Jonášov žalm (Jon 2), Abakukov žalm (Abk 3) a pod.

Žalmy možno nájsť aj v Novom zákone: Kantikum Panny Márie (Magnificat), Zachariášove kantikum atď.

Žalm je zhudobnený verš svätého písma. Spieval sa sólovo, zborovo alebo sa striedal sólista s obcou.

Formy prednesu žalmu:

responzoriálna psalmódia

antifonálna psalmódiaŽalm, podobne ako lekcie, sa recitoval na jednom hlavnom tóne, ktorý sa nazýval tenor (reprekusa, recitanta).

V súvislosti s rozvrhom na dve veršové dvojice boli ustálené aj kadenčné formuly. Na začiatku bol krátky vzostupný vzorec inicio, na konci klesajúci – terminacio (finalis), medzi nimi vlastná recitácia na tenore, prerušená uprostred krátkym vzorcom – mediacio (metrum). V metru a vo finalis mohli byť krátke melizmy. Tenory neboli celkom otrockým recitovaním na jednom tóne, ale bolo možné ich melodické zvlnenie (tzv. flexa), ak si to vyžadovali textové prízvuky.

Žalmy

Žalmy môže byť:

plurál: žalm

Kniha žalmov, pomenovanie v slovenskom evanjelickom a ekumenickom vydaní Biblie

básnická zbierka:

Žalmy (1986) od Ivana Diviša

Žalmy (1965) od Josefa Peterku

Žaltár

Žaltár (< stará horná nemčina saltári < cirkevná lat. psalterium < gr. ψαλτήριον – psaltérion) alebo psaltérium môže byť:

všeobecne: kniha či zbierka (najmä starozákonných) žalmov , pozri pod žalm

zbierka žalmov v cirkevnoslovanskom jazyku

stredoveká liturgická textová (rukopisná) kniha obsahujúca žalmy a príslušné antifóny na recitáciu v rámci liturgie hodín, pozri žaltár (liturgická kniha)

oddiel knihy, ktorý obsahuje žalmy, napr. zvláštny oddiel breviára, pozri napr. pod breviár

stredoveký strunový brnkací nástroj, ktorý je druhom citary a pôvodne sprevádzal spev žalmov, pozri žaltár (hudobný nástroj)Žaltár môže byť aj:

Kniha žalmov (jedna z kníh Biblie)

spev žalmov

Mariánsky žaltár (čiže veľký ruženec, t. j. so 150 guľôčkami zdravasov)

Pentateuch
Dejepisné knihy
Poučné knihy
Prorocké knihy
Bohoslužobné knihy byzantského obradu
Biblické
Stále časti
Menlivé časti
Ďalšie knihy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.