Karviná

Karviná (nem. Karwin, poľ. Karwina) je sliezske štatutárne mesto v Moravskosliezskom kraji. Leží na hraniciach s Poľskom, 18 km východne od Ostravy na rieke Olše.

Po druhej svetovej vojne bola dnešná Karviná projektovaná ako piata česká metropola pre 120 000 obyvateľov. Dnes (2018) tu žije 53 522 obyvateľov s významnou slovenskou a poľskou menšinou. Je univerzitným, turistickým, kúpeľným a ekonomickým centrom česko-poľskej aglomerácie s viac ako 400 000 obyvateľmi a najväčším mestom na rieke Olši. Jadrom dnešného mesta Karviná je pôvodné kniežacie mesto Fryštát. Karviná vznikla v roku 1949 premiestnením obyvateľov pôvodnej baníckej Karvinej na fryštátske Horné Předměstí, ktoré sa silne rozvíjalo už od konca 19. storočia. Úradným spojením týchto dvoch miest a pripojením Rája, Darkova a Starého Města vzniklo nové mesto s názvom Karviná, ale s historickým základom Fryštátu na ktorého katastri nové mesto stojí.

Úrad primátora mesta Karviná vykonáva od 8. januára 2018 Jan Wolf (ČSSD), bývalý prvý námestník, ktorý na čele mesta nahradil svojho straníckeho kolegu Tomáša Hanzela.[2]

Karviná
štatutárne mesto
Masarykovo náměstí v Karviné
Masarykovo náměstí v Karviné-Fryštátě
Karwina flag
Karwina herb
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1) Karviná (CZ0803)
Historická krajina Slezsko
Rieka Olše
Nadmorská výška 221 m n. m.
Súradnice 49°51′15″S 18°32′34″V / 49,854167°S 18,542778°V
Rozloha 57,49 km² (5 749 ha)
Obyvateľstvo 56 848 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 988,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Jan Wolf (ČSSD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 733 01, 733 24, 735 06, 734 01
Miestne časti 9
Katastrálne územie 6
LAU 2 (obec) CZ0803 598917
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Karviné
Fryštátská 72/1
733 24 Karviná
E-mailová adresa podatelna@karvina.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.karvina.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Portal.svg Český portál

Poloha a význam

Význam Karvinej (predtým Fryštátu) v minulosti predurčovala jej strategicky výhodná poloha na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia, ktorá z nej urobila obchodné, hospodárske a kultúrne centrum celej tunajšej oblasti. Od konca 13. storočia do roku 1572 tunajší zámok Fryštát bol sídelným miestom sliezskych kniežat z kráľovského rodu Piastovcov. Prvkom, ktorý významne ovplyvnil ďalší rozvoj mesta, bol nález čierneho uhlia v 2. polovici 18. storočia a rozvoj železiarenského priemyslu na začiatku 20. storočia. Naďalej bol význam mesta daný rastúcou ťažbou čierneho uhlia, rozvojom ťažkého priemyslu a železnice, ktoré predurčili ako stavebný, tak demografický vývoj mesta v druhej polovici 20. storočia.

Moderná Karviná vznikla v roku 1949 zlúčením mesta Fryštát (nemecky Freistadt; dnešná Karviná 1, centrum starého Fryštátu je mestskou pamiatkovou zónou), pôvodnej Karvinej (vďaka intenzívnej ťažbe uhlia dnes už neexistuje; je to predmestská časť Karviná-Doly), Darkova (Karviná 3), Rája (Karviná 4) a Starého Města (Karviná 5).[3] Neskôr ešte boli pripojené Louky nad Olší. Novo vzniknuté mesto sa začalo budovať na katastri fryštátského Horného Předměstí v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, ktoré sa rozvíjalo už od doby, kedy Severná dráha cisára Ferdinanda priviedla do Fryštátu železnicu.

Karvinské dominanty
Panoráma s budovami Trojčatá v centre novej Karvinej (Fryštátu)

Karviná leží na hranici s Poľskom a priamo v meste sú dva hraničné prechody (z toho jeden iba pre osobné vozidlá) v miestnej časti Karviná-Ráj. Mesto sa rozprestiera na severnom okraji predhoria Beskýd. Karviná leží v údolí rieky Olše a od krajského mesta Ostravy je vzdialená 18 km východným smerom.

2013 Karwina, Frysztat, Ratusz 01
Renesančnú radničnú vežu postavil knieža Kazimír II.
Universitní náměstí
Univerzitné námestie na triede 17. novembra

Karviná vždy patrila k oblastiam s vysokou koncentráciou priemyslu, najmä ťažobného, ​​na ktorý nadväzujú ďalšie výrobné odvetvia. Mesto dosiahlo európskeho významu aj vďaka kúpeľníctvu, keďže vďaka nálezom liečivej jódobrómovej soľanky boli už od konca 19. storočia budované kúpele Darkov. V posledných rokoch bol posilnený význam mesta ako obchodného a turistického centra. Vznikom Obchodno podnikateľskej fakulty Sliezskej univerzity v Opave sa Karviná stala univerzitným mestom.

História

Územie dnešnej Karvinej patrí v tunajšej oblasti k miestam s najstarším osídlením, o ktorého existencii svedčia nálezy kamenných nástrojov z obdobia mladšej doby kamennej.

Najstaršou zachovanou písomnou zmienkou o území dnešného mesta (o osade Solca) je z roku 1268. Fryštát však bol založený po rozpade Veľkomoravskej ríše v roku 906 a medzi rokmi 1024 – 1032 za vlády poľského kráľa Meška II. Lamberta je nositeľom mestských práv, ktoré mu boli v neskorších rokoch niekoľkokrát potvrdené. Na dnešné miesto bol Fryštát premiestnený po roku 1290 kniežaťom Meškom I. Tešínskym. Vratislavský desiatok z rokov 1302 – 1315 obsahuje pôvodné názvy niektorých tunajších lokalít ako Fryenstat (Fryštát), Roy (Ráj), Carwin (Karviná), Berthold Villa (Darkov) . Vzhľadom k strategicky výhodnej polohe Fryštátu na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia sa tu vytvorilo významné stredisko obchodu a remesiel, ktoré sa medzi rokmi 1290 až 1945 stalo sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Fryštát dal tiež základ pre vznik úplne nového mesta Karvinej, ktoré sa na jeho katastrálnom území začalo budovať od 50. rokov 20. storočia.

Těšínsko v roce 1888
Tešínsko v roku 1888

Zásadný obrat v rozvoji celej tunajšej oblasti znamenal nález čierneho uhlia v 2. polovici 18. storočia a začiatkom 20. storočia už bolo územie mesta svojím ekonomickým potenciálom významnou oblasťou v rámci celého Rakúsko-Uhorska. K rozvoju mesta prispela výstavba železničných tratí: Severná dráha cisára Ferdinanda v Petroviciach, Košicko-bohumínska železnica v dnešnej časti Doly a v roku 1898 aj Karvinská místní dráha KFNB so stanicou Fryštát, dnes Karviná – mesto, a tiež električková trať Karviná, nádraží – Karviná, sídliště.

Počas rokov 1918 – 1920 prebiehal medzi Československom a Poľskom spor o Tešínsko. Po krátkom vojenskom stretnutí bolo územie Těšínska v roku 1920 medzi oba štáty rozdelené arbitrážou víťazných mocností. Územie mesta pripadlo Československu. V roku 1938 Poľsko začalo voči Československu opäť vznášať územné požiadavky. Tie boli formulované poľskou vládou 21. septembra 1938 a vznesené ako súčasť Hitlerovho godesberského memoranda. 30. septembra 1938 poľská vláda zaslala československej vláde ultimátum o okamžitom vydaní požadovaných oblastí a 1. októbra 1938 poľské vojsko obsadilo požadované územia, vrátane územia dnešnej Karvinej. Obdobie poľského záboru však netrvalo ani rok. Po porážke Poľska Nemeckom na začiatku druhej svetovej vojny oblasť obsadil Wehrmacht a územie mesta s germánskym pôvodom bolo pričlenené k Nemecku. V roku 1944 došlo k zlúčeniu miest Karvinná (dve písmená N v názve mesta sa užívali od roku 1920[4]), Fryštát a obcí Staré Město, Ráj a Darkov v jeden územný celok s názvom Karwin-Freistadt. Po oslobodení mesta 3. mája 1945 sa dvojmestie rozpadlo a oblasť sa vrátila späť pod správu Československa.

Vídeňská kašna v Karviné
Špica Viedenskej studne v historickom centre Karvinej (Fryštátu)
Karviná 10
Najvyššie karvinské obytné budovy

Prvú výstavbu budúceho nového mesta, ulicu Zakladateľskú, otvoril predseda Benešovej vlády Klement Gottwald slávnostným výkopom v roku 1946. Roku 1949 nasledovalo opätovné zlúčenie okolitých obcí v jeden územný celok pomenovaný Karviná. Na území zlúčeného mesta nastal veľký stavebný rozvoj, ktorý trval až do 80. rokov 20. storočia. Svoj vrchol dosiahla Karviná na konci 80. rokov 20. storočia s počtom obyvateľov takmer 90. tisíc. Stavebný vývoj mesta, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou s počtom obyvateľov 120 000 zastavili až novembrové udalosti roku 1989. Moderná mestská zástavba leží predovšetkým na katastrálnom území historického mesta Fryštát (Karviná-město) a bývalej obce Ráj.

Metropola Karviná

V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa realizoval projekt na výstavbu nového, moderného centra Karvinej v architektúre bruselského štýlu, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou. Hlavnou cestnou tepnou sa mala stať centrálna trieda, dnes tr. 17. novembra, ktorá mala plniť úlohu mestského bulváru a vďaka prítomnosti kúpeľov v meste navodiť atmosféru pohodového a príjemného miesta. Na tejto centrálnej triede sa mali vyskytovať voľné priestory plné mestskej zelene s dominantnými budovami. To sa naozaj podarilo. Aj keď je na tejto triede hustá cestná premávka, stále láka k prechádzke po nej, a to v celej jej dĺžke. A to platí obzvlášť v čase kvitnutia sakurovej aleje, ktorá tu bola vysadená a je dodnes vzorne udržiavaná. Centrálna trieda sa však počas rokov dočkala na niektorých miestach necitlivých zásahov:

  • Mestská zeleň sa rozrástla do nežiaducich rozmerov
  • Módna dlažba bola zakrytá nevkusným asfaltom
  • Dominantné budovy dostali nevhodnú fasádu, alebo ich prerástla zeleň
Karviná 04
Slezská univerzita ako jedna z dominánt centrálnej triedy 17. novembra

Vyvrcholením centrálnej triedy je priestor medzi križovatkami pri VšZP a OD Prior. Tento priestor, ktorému dominuje vzdialenejšia skupina výškových budov, pôsobí zanedbaným dojmom. Prítomnosť nevkusne situovaných autobusových zastávok ešte viac vytvára dojem periférneho miesta než centra mesta. Všade prítomný asfalt a zeleň zatieňujúca dominantné budovy tento dojem ešte viac umocňuje. Pritom tento centrálny priestor môže aj naďalej byť centrálnym parkom bez toho, aby kazil dojem centra mesta. Na tomto centrálnom priestore je totiž za bujnou zeleňou schovaný rad architektonických slohov, ktoré po vyrúbaní časti zelene vytvoria dominantné prvky celého centra. Ide predovšetkým o nádhernú prvorepublikovú budovu Jiráskovej školy, roh takisto prvorepublikovej budovy Magistrátu, modernu zastupujúci OD Prior a reštauráciu s obytným blokom alebo funkcionalistické trojpodlažné obytné domy. Hlavnou dominantou celého tohto centrálneho priestoru je potom už spomínaná vzdialená skupina výškových domov (Trojčata). Centrálnemu priestoru takisto chýba výškový solitér, napr. v podobe hodinovej veže, pomníka či sochy alebo fontány. V posledných rokoch sa vyskytlo množstvo urbanistických štúdií na dotvorenie mestského centra. Pre finančnú náročnosť nikdy nebola realizovaná. Nie je potreba stavať nové budovy, stačí celej triede a predovšetkým centrálnemu priestoru vrátiť zašlý lesk šesťdesiatych rokov:

  • Vyrúbať zeleň, ktorá zatieňuje dominantné prvky
  • Dominantným budovám dať reprezentatívnu fasádu
  • Verejný priestor zbaviť asfaltu
  • Inštalovať dominantnú výškovú solitéru
  • Rekonštruovať autobusové zastávky do vzhľadu hodného centra mesta
  • Inštalovať informačné tabule o zaujímavostiach mesta, nový mobiliár a reprezentatívne verejné osvetlenie

Povesti

Karviná 06
Jiráskova škola z 20. rokov 20. storočia je dominantou centrálneho priestoru na triede 17. novembra

Zvon v tunajšom kostole mal najsilnejší a najlahodnejší hlas v Sliezsku, lebo vraj do zvonoviny pri odlievaní vhodili diel striebra. Bol starší ako samotné mesto, pri zániku pôvodnej obce sa stratil, až po rokoch ho na poli vyhrabala sviňa. Zvon bolo počuť až do Těšína a jeho hlasu načúvala tešínska kňažná s takou obľubou, že sa rozhodla zvon kúpiť. Avšak fryštátčania ho nechceli predať, a preto jej povedali, že by za neho musela vysadiť toľko dukátov, že by to dosiahlo po ceste z Těšína až do Fryštátu. Lenže kňažná na obchod pristúpila, a tak jej radní museli zvon vydať. Kňažná si zvon zavesila na svojom hrade, ale zvon cez noc uletel späť do Fryštátu. Kňažná vidiac ten zázrak to vzdala a nechala Fryštátu ako zvon, tak i peniaze. Len okná kostolnej veže smerom k Těšínu nechala zamurovať, aby ju hlas zvonu nelákal.

Mestské pamiatky

Historická pamiatková zóna

Mesto bolo založené ako nové mesto fryštátské jeho prvým kniežaťom Meškom I. Piastovským v roku 1290. Najstaršou stavbou nového mesta, povýšeného na Sliezske kniežacie mesto, je areál zámku s kostolom, ktorý pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a po celú dobu svojej existencie bol sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Priľahlé mesto pochádza z počiatku 14. storočia. V druhej polovici 19. storočia boli na fryštátskom predmestí objavené jódobrómové pramene, vďaka ktorým tu vznikli známe kúpele. Za dobu svojej existencie sa v nich liečil celý rad významných osôb. Roku 1992 tu bola vyhlásená mestská pamiatková zóna. Podrobný zoznam pamiatok je uvedený v článku Fryštát, Lázně Darkov, Doly a Staré Město.

Karviná-nádražní-hala2015
Vestibul hlavnej stanice v bruselskom štýle

Sliezske kniežacie mesto

2012 Karwina, Frysztat, Pałac 01
Sliezsky kniežací zámok Fryštát, pohľad z juhu
  • Sliezsky kniežací zámok s kostolom a parkom
  • Stará radnica s vežou a bývalým kniežacím pivovarom
  • Kniežací dom
  • Viedenská fontána
  • Kostol sv. Marka
Panelový dům
Výškových domov "Brusel" je na triede 17. novembra niekoľko

Staré kúpele

  • Kúpeľný most
  • Sanatorium
  • Spoločenský dom Kurhaus

Ostatné historické pamiatky

  • Kostol sv. Petra z Alkantara
  • Zámocký dvor grófa Taafa

Metropolitná pamiatková zóna

Rehabilitační sanatorium v Karviné
Výškový blok rehabilitačného Sanatória

Predovšetkým v 60. rokoch 20. storočia bol vybudovaný základ pre výstavbu piatej českej a najväčšej sliezskej metropoly. Mesto malo dosiahnuť počet obyvateľov 120 000. Jeho novovzniknuté centrum, tvorené triedou Osvobození a triedou 17. listopadu bolo doplnené radou významných stavebných dominánt, postavených v architektúre "Bruselský štýl". Tieto budovy dodnes pripomínajú pôvodný zámer vytvoriť z Karvinej novú metropolu.

Oblasť triedy Oslobodenia

  • Dom Pionýrů a mládeže
  • Administratívna výšková budova na tr. Osvobození
  • Námestie Budovatelů
  • Mestský dom kultúry
  • Administratívna výšková budova Kovona
  • Spoločenské centrum Kovona
2013 Karwina, Stare Miasto, Dwór Olszyny 02
Zámocký dvor grófa Taafa

Oblasť triedy 17. listopadu

  • Zimný štadión
  • Obchodný dom PRIOR
  • Magistrát mesta Karvinej
  • Slezská univerzita
  • Bytový výškový blok s tlačiarňou Hutník
  • Výškové budovy Brusel
  • Sakurová alej
  • Nemocnica v Ráji
Karviná, důl Barbora (1)
Banícka pamiatka – baňa Barbora

Oblasť Horného okruhu

  • Námestie Jurija Gagarina
  • Bytový výškový blok s kaviarňou U Slunka
  • Kino Centrum
  • Obchodné stredisko JAS
  • Výškové bloky Sanatória Lázní Darkov
  • Administratívna výšková budova na tr. Havířská
  • Hala hádzanej
  • Hlavná stanica
Technické muzeum v Brně, depozitář MHD v Líšni (18)
Vlečný voz karvinskej električky č. 117

Industriálne pamiatky

  • Priemyselná zóna Kovona a Jäkl
  • Železničná stanica Karviná-mesto
  • Vodárenská veža
  • Důl Gabriela
  • Důl Barbora
  • Železničná stanica Karviná – Lúky nad Olší
  • Úzkorozchodné električky
  • Automobil Škoda 100 MB

Pamätná miesta mesta Karvinej

  • Kostol sv. Petra z Alkantara
  • Kaplnka Anjelov strážnych
  • Nádraží Severnej dráhy cisára Ferdinanda
Kostel sv. Petra z Alkantary, Karviná (1)
Kostol sv. Petra z Alkantara v Karvinej-Doly
Nádraží Karviná - Louky
Historická budova Košicko-bohumínskej dráhy na karvínskom predmestí Lúky

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

Vývoj počtu obyvateľov pôvodnej Karvinej[5]
1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930
3 384 5 488 7 746 14 326 16 808 19 229 22 317
Vývoj počtu obyvateľov súčasnej Karvinej[5]
1950 1961 1970 1980 1991 2001 2011
36 172 46 883 76 014 78 334 68 405 65 141 56 897

Štruktúra populácie

Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2001 sa 8,5% obyvateľov mesta hlásilo ku slovenskej a 8% obyvateľov k poľskej národnosti.[6] Zaujímavosťou mesta je vysoký podiel obyvateľov bývajúcich v panelových domoch, ktorý dosahuje 92%.[7]

Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, věková struktura

Veková štruktúra obyvateľov obce Karviná roku 2011

Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, rodinný stav

Rodinný stav obyvateľov obce Karviná roku 2011

Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, vzdělání

Vzdelanie obyvateľov obce Karviná roku 2011

Členenie mesta

Katastrální mapa Karviné
Katastrálne územie Karvinej

Karviná sa člení na 6 katastrálnych území, na ktorých leží 9 miestnych častí:

Miestne časti sú niekedy číslované:

Správne územie

Karviná bola predtým okresným mestom, v súčasnosti je obcou s rozšírenou pôsobnosťou a povereným obecným úradom. Okres Karviná ale stále existuje a skladá sa zo 17 obcí, obvod obce s rozšírenou pôsobnosťou Karviná zo 4 obcí – Dětmarovic, Karvinej, Petrovic u Karviné a Stonavy. Stále tu však pôsobí okresný súd, okresné štátne zastupiteľstvo i okresný archív.

Šport

Najznámejším športovým klubom v meste je bezpochyby HCB Karviná. Tento hádzanársky klub, založený už v roku 1955, v poslednom čase pravidelne zbiera tituly majstra republiky (je desaťnásobným majstrom samostatného Česka - naposledy v sezóne 2017/2018) a od roku 2000 do roku 2006 bol každoročným účastníkom najprestížnejšej európskej klubovej súťaže - Ligy majstrov. Ďalším významným klubom je futbalový klub MFK Karviná, ktorý od sezóny 2016/2017 hrá najvyššiu českú futbalovú súťaž. Za zmienku stojí tiež ľadový hokej, ktorý sa hrá v Karvinej už od 50. rokov, ale súčasný klub SK Karviná bol založený roku 1993. V meste sa tiež nachádzajú basketbalový klub TJ Sokol Karviná, kde jeho juniori patria medzi špičku v Česku; muži však hrajú iba 3. najvyššiu súťaž. Karviná má tiež zastúpenie v extralige hokejbalu (HBK Karviná), džuda, športovej streľby a v meste sa tiež hrá florbal. V poslednej dobe je veľmi obľúbená nová športová disciplína workout. V meste tak vyrastajú nové workoutové ihriská, na ktorých trénuje jeden z najlepších svetových pretekárov Marek Matis.

Životné prostredie

Darkov celkovy pohled
Komplex bane Darkov v Karvinej

Znečistenie ovzdušia

V súvislosti s vysokou koncentráciou ťažkého priemyslu v oblastí patrí ovzdušie v Karvinej medzi najviac znečistené v Česku.[8] V znečistení rakovinotvorným benzopyrénom patrí podľa Štátneho zdravotného ústavu k najzamorenejším oblastiam. V roku 2005 priemerná celoročná koncentrácia benzo-a-pyrénu predstavovala 5,1 ng.m-3.[9] Podľa výskumu vykonávaného spoločným laboratóriom Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied Českej republiky a Zdravotného ústavu Stredočeského kraja na vzorke 23 mestských stanovištiach v Karvinej bolo vo vzduchu namerané 6,6 ng.m-3 benzo-a-pyrénu, pokým napr. Prahe to bolo iba 0,8 ng.m-3.[10]

Následky ťažby

Niektoré časti mesta sa tiež stretávajú s dôsledkami hlbinnej ťažby uhlia, najmä s poddolovaním, ktoré narušuje statiku budov, z ktorých mnohé museli byť opustené a strhnuté. Postupne tak ťažbe padla za obeť pôvodná Karviná, vrátane radu pozoruhodných stavebných pamiatok. Ťažba si následne vyžiadala likvidáciu ďalších prímestských lokalít. Zlikvidovaná a poddolovaná bola prevažná väčšina miestnych častí Louky alebo Darkov. Ďalej sa uvažuje o ťažbe pod štvrťou Staré Město alebo Starý Ráj. Keďže sa však uhoľné sloje nachádzajú pod prevažnou časťou mesta, je jeho budúci rozvoj značne limitovaný.[11]

Ekonomika

V minulosti patrila Karviná k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim priemyselným mestám u nás. Počet obyvateľov rástol súčasne s objemom ťažby a svoj vrchol dosiahol koncom 70. rokov (vtedy tu žilo bezmála 80 tisíc obyvateľov). Základom prosperity bola ťažba kvalitného kamenného uhlia, ktoré sa stalo základom rozvoja priemyslu na celom Ostravsku. Na katastri mesta postupne vzniklo zlučovaním niekdajších menších šácht niekoľko veľkobaní – Důl ČSA, Důl Darkov, Důl ČSM. Obrat v tomto vývoji nastal v 90. rokoch v súvislosti s útlmom ťažby (v ostravskej časti revíru bola ťažba úplne zastavená). V posledných rokoch klesol počet obyvateľov mesta o bezmála 20 tisíc, vzrástla naopak nezamestnanosť.

Okrem uhoľných baní sídli v meste rad ďalších podnikov. Sídlila tu Kovona Karviná – niekdajší najväčší producent bytových jadier a sklolaminátových materiálov v Česko-Slovensku. Po roku 2000 vznikla v meste priemyselná zóna Nové Pole. Svoje výrobné haly tu majú firmy ako Robe lighting, Shimano, Sejong, Gates, Mölnlycke Health Care a ďalšie.

Plán na výstavbu spaľovne odpadov

Do mestskej časti Karviná-Doly naplánoval krajský úrad výstavbu veľkokapacitnej spaľovne odpadu, do ktorej by sa zo širokého okolia mohlo ročne zvážať 200 tisíc ton komunálneho odpadu. So zámerom nesúhlasia miestni obyvatelia, ktorí sa obávajú, že by spaľovňa odpadov zhoršila kvalitu už dnes značne znečisteného ovzdušia.[12]

Školstvo

Karviná je mimo iného tiež univerzitným mestom. V meste sídli Obchodno podnikateľská fakulta Sliezskej univerzity v Opave. Ďalej sa tu nachádza niekoľko stredných škôl: gymnázium, stredná priemyselná škola, obchodné akadémie, stredná zdravotnícka škola a i. Okrem stredných škôl tiež základné a materské školy.

Osobnosti

Partnerské mestá

Pozri aj

Referencie

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. Novým primátorem Karviné se stal dosavadní první náměstek Jan Wolf z ČSSD [online]. zpravy.aktualne.cz, 2018-01-08, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  3. TUREK, Adolf. Místopisný rejstřík obcí českého Slezska a severní Moravy. Opava : Zemský archiv v Opavě, 2004. 979 s. ISBN 80-86388-23-9. S. 321-322.
  4. WOJNAR, Petr. Hornická historie: Od krav k dolům aneb Jak se měnila a přesouvala Karviná. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2016-08-05. Dostupné online [cit. 2019-02-09].
  5. a b Oficiální stránky Českého statistického úřadu [online]. czso.cz, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  6. http://vdb.czso.cz/vdbtab/tabnahledzdr.jsp?cislotab = OB006_OK.27 & amp; verzia = 2 & amp; zdr_cislotab = OB006_OK & amp; kapitola_id = 20 & amp; kontext = t & amp; radené = tá & amp; stranka = 1 & amp; uroven =
  7. Ministerstvo pre miestny rozvoj, Vestník, 1 - 2000, BYTOVÁ POLITIKA, Súčasný stav a rozsah panelovej bytovej výstavby
  8. Najhorší vzduch dýchajú v ČR obyvatelia Ostravsko-Karvinska
  9. Miroslav Šuta: Účinky výfukových plynů z automobilů na lidské zdraví, Děti Země 2008, ISBN 80-86678-10-5
  10. Preukázané: Ľudia na Karvinsku dýchajú jedy
  11. Andrea Canova: Karviná a ťažba uhlia, 23. júna 2008
  12. Nikola Klimšova: Ľudia spaľovňu nechcú, 25. februára 2010

Literatúra

  • Wenig, Adolf. České povesti. Praha: Olympia, 1975.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karviná

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karviná na českej Wikipédii.
Mestá a obce okresu Karviná

AlbrechticeBohumínČeský TěšínDětmaroviceDolní LutyněDoubravaHavířovHorní BludoviceHorní SucháChotěbuzKarvináOrlováPetrovice u KarvinéPetřvaldRychvaldStonavaTěrlicko

Albrechtice (okres Karviná)

Albrechtice (poľ. Olbrachcice) je obec v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 3 928 obyvateľov, z toho 1 952 mužov a 1 976 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,8 roka (muži 39,9 roka, ženy 41,6 roka).

Bohdan Warchal

Bohdan Warchal (* 27. január 1930, Orlová – † 30. december 2000, Bratislava) bol slovenský huslista, dirigent, zakladateľ Slovenského komorného orchestra, s ktorým interpretoval hudbu všetkých slohových období s ťažiskom interpretácie barokovej hudby. Verejnosť poznala toto hudobné teleso pod menom „Warchalovci“.

Bohumín

Bohumín (poľ. Bogumin, nem. Oderberg) je sliezske mesto v českom v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 1. 1. 2013 tu žilo 21 726 obyvateľov na rozlohe 31 km².

Diaľnica D1 (Česko)

Diaľnica D1 (čes. Dálnice D1, Brněnská dálnice, D1) je najstaršia a najdlhšia česká diaľnica, ktorá spája Prahu s Brnom a v budúcnosti bude pokračovať cez Ostravu na poľské hranice pri Bohumíne a Wodzislawiu.

Je súčasťou IV. paneurópskeho koridoru Berlín/Norimberg - Praha - Bratislava - Budapešť - Konstanca/Solún/Istanbul. História diaľnice siaha až do 30. rokov 20. storočia (niektoré mosty a časti diaľničného telesa sú použité z nedostavanej protektorátnej diaľnice), v časoch normalizácie mala byť hlavnou osou vtedajšieho Česko-Slovenska, v súčasnosti je jej hlavný a najvýznamnejší úsek z Prahy do Brna najvyťaženejší v Česku.

Projektovaná dĺžka diaľnice je 376,487 km, v súčasnej dobe je v prevádzke 334,661 km (260,800 km v úseku Praha – Kroměříž-východ a 74,039 km v úseku Lipník nad Bečvou - Bohumín).

Dolní Lutyně

Dolní Lutyně, (poľ. Lutynia Dolna, nem. Deutsch Leuten) je obec v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 5 053 obyvateľov, z toho 2 469 mužov a 2 584 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,1 roka (muži 40,0 roka, ženy 42,2 roka).

Doubrava (okres Karviná)

Doubrava (poľ. Dąbrowa) je obec v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 1 273 obyvateľov, z toho 635 mužov a 638 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,5 roka (muži 39,5 roka, ženy 41,6 roka).

Ernest Bokroš

Ernest Bokroš (* 25. august 1959, Karviná) je bývalý slovenský hokejový obranca, v súčasnosti tréner. Má synov Lukáša a Tomáša, ktorí sú tiež hokejisti.

Horní Suchá

Horní Suchá (poľ. Sucha Górna) je obec v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 4 511 obyvateľov, z toho 2 265 mužov a 2 246 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 39,0 roka, ženy 42,3 roka).

Košicko-bohumínska železnica

Košicko-bohumínska železnica (čes. Košicko-bohumínská dráha, nem. Kaschau-Oderberger Bahn, maď. Kassa-Oderbergi Vasút) bola železničná trať, vedúca medzi Bohumínom a Košicami. Vznikla na konci 19. storočia ako trať vybudovaná a prevádzkovaná súkromnou železničnou spoločnosťou. V roku 1955 úradný názov Košicko-bohumínska železnica zanikol, ale po zoštátnení sú jej trate využívané dodnes.

Moravsko-sliezsky kraj

Moravsko-sliezsky kraj (čes. Moravskoslezský kraj; v rokoch 2000 – 2001 Ostravský kraj) je kraj na severovýchode Česka. Z väčšej časti leží v Českom Sliezsku, menšia časť zaberá sever Moravy. Jeho hlavným mestom je Ostrava, ktorá má necelých 300 000 obyvateľov, spolu v kraji žije približne 1 200 000 obyvateľov.

Na juhu susedí so Zlínským krajem, na západe s Olomouckým krajom, na severe s Opolským vojvodstvom, na severovýchode so Sliezskym vojvodstvom a na juhovýchode so Žilinským krajom.

Okres Karviná

Okres Karviná je okresom v Moravskosliezskom kraji. Jeho sídlom je mesto Karviná. Rozloha okresu je 356,24 km², počet obyvateľov je 276 660 osôb, hustota zaľudnenia je 777 obyvateľov na km². V okrese Karviná je 17 obcí, z toho 7 miest.

Na severozápade susedí s okresom Opava, na západe s okresom Ostrava-mesto a na juhu s okresom Frýdek-Místek, všetky v Moravskosliezskom kraji. Z východu a zo severu je okres vymedzený štátnou hranicou s Poľskom.

Petrovice u Karviné

Petrovice u Karviné (poľ. Piotrowice koło Karwiny) je obec v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 5 259 obyvateľov, z toho 2 834 mužov a 2 425 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,6 roka (muži 40,7 roka, ženy 42,6 roka).

Petřvald (okres Karviná)

Petřvald (poľ. Pietwałd) je mesto v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji. 28.6.2006 tu žilo 6994 obyvateľov.

Prvá písomná zmienka o obci je v roku 1305.

Radek Štěpánek

Radek Štěpánek (* 27. november 1978, Karviná) je bývalý český profesionálny tenista. Počas svojej kariéry vyhral 5 turnajov ATP v dvojhre a 18 turnajov vo štvorhre.

17. júla 2010 si v Prahe zobral českú tenistku Nicole Vaidišovú.

Velké doly

Velké doly je prírodná rezervácia ev. č. 1338 neďaleko obce Český Těšín v okrese Frýdek-Místek a Karviná. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.

Zoznam miest v Česku

Tento článok obsahuje kompletný zoznam miest v Česku.

Zoznam najväčších českých miest podľa počtu obyvateľov k 1. januáru 2017

Abecedný zoznam 602 českých miest k 1. 1. 2013

Česko-slovenská interliga hádzanárov 2000/01

Česko-slovenská interliga hádzanárov alebo HIL v sezóne 2000/01 bol 1. ročník spoločnej česko-slovenskej hádzanárskej súťaže mužov, spravovanej Českým zväzom hádzanej (ČSH) a Slovenským zväzom hádzanej (SZH). Z českej aj slovenskej extraligy predchádzajúcej sezóny postúpilo najlepších 6 družstiev. Víťazom sa stal HC Baník OKD Karviná, ktorý sa stal zároveň aj majstrom Česka. Slovenským majstrom sa stali ŠKP Sečovce.

Česko-slovenská interliga hádzanárov 2001/02

Česko-slovenská interliga hádzanárov alebo HIL v sezóne 2001/02 bol 2. ročník spoločnej česko-slovenskej hádzanárskej súťaže mužov, spravovanej Českým zväzom hádzanej (ČSH) a Slovenským zväzom hádzanej (SZH). Víťazom súťaže sa druhýkrát stal HC Baník OKD Karviná, ktorý sa stal zároveň aj majstrom Česka. Slovenským majstrom sa stal MŠK SIRS Považská Bystrica.

Český Těšín

Český Těšín (po česky Český Těšín, poľ. Czeski Cieszyn, nem. Tschechisch Teschen) je sliezske mesto v Česku v okrese Karviná v Moravskosliezskom kraji v blízkosti hraníc s Poľskom.

Má rozlohu 3 381 ha a žije tu 25 106 obyvateľov, významná je poľská menšina, ktorá tvorila v roku 2001 16,1 %. Mesto patrí medzi najvýznamnejšie a najfrekventovanejšie hraničné prechody do Poľska.

100 000+
70 000+
30 000+

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.