Karol Martel

Karol Martel (* 23. august 686, Herstal, Belgicko – † 22. október 741, Quierzy, Francúzsko) bol majordómus, vládca Franskej ríše, otec Pipina Krátkeho a starý otec Karola Veľkého.

Slabosť merovejovských kráľov umožnila vysokým kráľovským úradníkom, majordómom (správcom dvora), aby začali vládnuť úplne samostatne. Karol Martel, nemanželský syn majordóma Pipina Herstalského (niekde uvádzaný tiež ako Pipin Prostredný) si zabezpečil titul majordóma a vojvodu Austrázie na úkor legitímnych potomkov svojho otca. Nad Frankami začal vládnuť r. 714. Usiloval sa o zachovanie jednoty merovejovského štátu. Porazil Sasov a Frízov, podrobil si znovu Bavorsko a Durínsko. Veľký význam má víťazstvo Karola Martela nad Maurami, ktoré vybojoval pri Poitiers (25. október 732). Zastavil tak expanziu Arabov zo Španielska do Galie.

Po dvoch vojenských výpravách r. 737 a 739 pripojil k Franskej ríši Akvitánsko a Provensalsko, ktoré mu boli zaviazané za účinnú pomoc v boji proti Maurom. Aby posilnil bojaschopnosť svojej ríše proti maurskej jazde a získal prevahu aj v tomto spôsobe boja, poskytoval Karol Martel svojim bojovníkom léna za jazdeckú službu v armáde. Pre nedostatok voľnej pôdy prinútil kláštory a biskupstvá, aby prepožičali ako léna pre kráľovských bojovníkov veľkú časť tej pôdy, ktorú im predtým udelili merovejovskí králi. Karol Martel tak položil základný kameň pre zrod lénneho práva, typického pre európsky stredovek.

Majordómus vládol pevnou rukou a rozhodne, takže ani cirkevní hodnostári nemohli klásť proti týmto opatreniam účinný odpor. Súčasníci nazvali majordóma Karla Martelom, čo značí Kladivo. Vyjadrili tak dojem, ktorý v nich zanechal tento bojovník a politik kujúc základy pre budúcu ríšu Karlovcov.

Karol Martel
Karol Martel
Narodenie23. august 686
Herstal, Belgicko
Úmrtie22. október 741 (55 rokov)
Quierzy, Francúzsko
Odkazy
 Biografický portál

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Martel
22. október

22. október je 295. deň roka v gregoriánskom kalendári (296. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 70 dní. Meniny má Sergej.

Medzinárodný deň porozumenia koktavosti

Svetový deň misií

23. august

23. august je 235. deň roka v gregoriánskom kalendári (236. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 130 dní. Meniny má Filip.

celoeurópsky deň spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov

Arabská ríša

Arabská ríša alebo Arabský kalifát alebo len Kalifát bol stredoveký islamský štát v rokoch 622 až 945. V 8. stor. zahŕňal aj severnú Afriku, Blízky východ, Stredný východ, Pyrenejský polostrov a zasahoval aj do Indie a Číny. Jej územím viedla dôležitá obchodná trasa - Hodvábna cesta.

Bazilika Saint-Denis

Bazilika Saint-Denis je gotický kostol v Saint-Denis (dnes na severe metropolitnej oblasti Paríža) a historické sídlo rovnomenného opátstva. Po stáročia slúžil ako pohrebisko francúzskych kráľov. V roku 1966 sa kostol stal sídlom biskupa a získal tak štatút katedrály. Budova má veľký historický a architektonický význam.

Bitka pri Poitiers

Bitka pri Poitiers môže byť:

Bitka pri Tours (732) v ktorej Karol Martel zastavil arabskú inváziu do Európy

Bitka pri Poitiers (1356) počas storočnej vojny

Bitka pri Tours

Bitka pri Tours (známa aj ako bitka pri Poitiers) je jedna z najdôležitejších bitiek 8. storočia.

Odohrala sa v októbri (pravdepodobne niekedy medzi 10. a 25. októbrom 732 neďaleko Tours a Poitiers a vojsko Frankov vedené Karolom Martelom v nej porazilo arabskú armádu emira Abd ar-Rahmána. Zdroje sa rozchádzajú v tom, či šlo o veľkú bitku, ktorá je často heroizovaná, alebo len likvidáciu arabských prieskumných oddielov. Bitka je považovaná za koniec arabskej invázie do Európy.

Franská ríša

Franská ríša (regnum Francorum) bol včasnostredoveký štát, ktorý vznikol koncom 5. storočia po obsadení rímskej provincie Galie germánskym kmeňom salických Frankov (nazývaných aj sálski Frankovia).

Karol I. (Neapolsko)

Karol I. (* 21. marec 1226 – † 7. január 1285, Foggia, Neapolské kráľovstvo) bol sicílsky, jeruzalemský a neapolský kráľ z rodu Kapetovcov, mladší brat francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Zúčastnil sa na dvoch križiackych výpravách a stal sa zakladateľom staršej línie kapetovsko-anjouovskej dynastie.

Karol I. (Uhorsko)

Karol I. Róbert z Anjou (* 1288, Neapol – † 16. júl 1342, Vyšehrad) bol uhorský kráľ v rokoch 1301/1307/1308 – 1342. Korunovaný bol v máji 1301, 15./16. júna 1309 a 27. augusta 1310.

Uhorskí magnáti mu prvýkrát odovzdali korunu v roku 1301, ale aj napriek tomu bol korunovaný viackrát, pretože svätoštefanskú korunu mali jeho protivníci. Až v roku 1308 ho Uhorský snem vyhlásil za kráľa a v 1309 ho korunovali náhradnou korunou a v roku 1310 v Stoličnom Belehrade už svätoštefanskou korunou. Aj tak ho ale uznala za kráľa len časť šľachty, tí najmocnejší veľmoži ho nepodporovali. Začalo obdobie sporov s Matúšom Čákom Trenčianskym (viacnásobným uhorským palatínom) a Omodejovcami ale aj inými. Po ich porážke získal podporu mnohých ďalších šľachticov, ale až smrť Matúša Čáka roku 1321 mu otvorila bránu k zjednoteniu Uhorska pod svojou vládou, čo dosiahol v roku 1323.

Karol I. uskutočnil veľa politických a ekonomických reforiem. Obnovil správu krajiny, jeho dvor sa preslávil v Európe ako škola rytierstva, zaviedol pevnú menu a stále dane, dal raziť nové mince. Karolova zahraničná politika sa z veľkej časti zakladala na spojenectvách. Medzi jeho najväčšie úspechy, okrem zjednotenia krajiny pod svojou vládou, patrila spoločná obrana s Poľskom a Českom proti Habsburgovcom (v tej dobe pripojil k Uhorsku Bratislavu). Uhorsko za jeho vlády sa stalo jednou z najvýznamnejších európskych mocností.

Karolovci

Karolovci alebo Karolovská dynastia bola šľachtická a neskôr panovnícka dynastia, ktorá vládla vo Franskej ríši v rokoch 751 – 987. Svoj názov odvodzuje od svojho najvýznamnejšieho člena, cisára Karola Veľkého, ktorý vládol ako kráľ Frankov (768 – 814) a cisár Západu (800 – 814).

Klementína Habsburská

Klementína Habsburská (1262, Viedeň – † 1295 Neapol) bola dcéra rímskeho kráľa Rudolfa I. z prvého manželstva s Gertrúdou z Hohenbergu. Ako manželka neapolského princa Karola Martela bola titulárnou uhorskou kráľovnou. Dante Alighieri ju vo svojej Božskej komédii umiestnil do Raja.

Klementína z Anjou

Klementína z Anjou alebo Klementína Uhorská (* 1293 – † 12. október 1328, Paríž, Francúzsko), bola francúzska a navarrská kráľovná, druhá manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta X.; dcéra Karola Martela z Anjou, titulárneho kráľa Uhorska a Klementíny Habsburskej; neter Karola z Valois prostredníctvom jeho prvej manželky Margaréty z Anjou.

Keď Filip IV. zomrel, trón zdedil jeho najstarší syn Ľudovít. Jeho prvá manželka Margaréta, uznaná vinnou z cudzoložstva, bola od roku 1314 uväznená na hrade Gaillard. Keďže sa formálne nerozviedli, Margaréta sa stala francúzskou kráľovnou, no naďalej zostala vo väzení. Zomrela 14. augusta 1315 a údajne bola zavraždená, aby sa Ľudovít mohol znova oženiť. Za novú manželku si zvolil Klementínu – svadba sa konala 19. augusta 1315 a korunovácia v Remeši sa uskutočnila 24. augusta 1315.

Ľudovít zomrel v júni 1316 a zanechal po sebe tehotnú Klementínu. Do narodenia dieťaťa bol za regenta prehlásený švagor Filip, gróf z Poitiers. V novembri Klementína porodila syna Jána, ten však po niekoľkých dňoch zomrel. Novým kráľom sa stal Ľudovítov mladší brat Filip V.

Klementína potom opustila dvor a odišla na juh do Avignonu. Tu sa v roku 1318 utiahla do dominikánskeho kláštora v Aix-en-Provence. O niekoľko rokov neskôr sa vrátila znovu do Paríža a zomrela 12. októbra 1328 vo veku 35 rokov. Pochovali ju v kostole Jakobínov.

Merovejovci

Merovejovci boli dynastia kráľov, ktorá vládla na väčšej časti územia súčasného Francúzska a Belgicka, takisto aj Nemecka a Švajčiarska od 5. do polovice 8. storočia, presnejšie od 481 – 751. Táto línia pochádzala zo Salských Frankov, ktorí sa usídlili v 5. storočí v regióne Cambrai a Tournai v Belgicku. Dejiny Merovejovcov sú poznačené prenikaním silnej kresťanskej kultúry do prostredia šľachty a progresívnym prienikom kresťanskej cirkvi na ich územie. Merovejovci boli zakladatelia Franskej ríše.

Názov dynastie pochádza od mýtického Salského Franka Merovecha (slov. nom. Merovech), (franc. Merovée), predka kráľa Chlodovika I., o ktorom sa nedochovali historické písomné záznamy.

Poitiers

Poitiers je mesto na rieke Clain na západe centrálneho Francúzska, hlavné mesto prefektúry, ktorá je súčasťou departementu Vienne v regióne Poitou-Charentes. Je známe svojimi malebnými uličkami plnými stredovekých domov postavených v románskom slohu a veľkými historickými udalosťami, ktoré sa tu odohrali. Za starostlivosť o 78 pamiatok patriacich do historického dedičstva Francúzska dostalo mesto ocenenie "Mesto umenia a dejín" udeľované od roku 1985 francúzskym ministerstvom kultúry.

Obyvatelia Poitiers si hovoria Pictaviens (muži) a Pictaviennes (ženy). Každý štvrtý obyvateľ je študent. Celkový počet obyvateľov je mesta je asi 85 000 na celkovej rozlohe 42,11 km² v priemernej nadmorskej výške 75 m n. m.

Umajjovci

Umajjovci (arab. بنو أمية Banú Umajja, الأمويون al-Umavijún) bola arabská dynastia, ktorá vládla v Arabskej ríši, presnejšie Umajjovskom kalifáte v rokoch 661 – 750 so sídlom v Damasku. Rozloha 13 000 000 km2 v roku 750.

Zakladateľom Umajjovskej dynastie bol Mu’ávia, ktorý dal zavraždiť kalifa Alího ibn Abí Táliba a sám nastúpil na jeho miesto. Vládu dal preniesť do Damasku. V roku 711 Arabi dobyli Pyrenejský polostrov a v roku 732 zastavil ďalšie ich ťaženie do Európy franský majordóm Karol Martel. Koniec vlády Umajjovcov sa spája s krvavým povstaním, keď boli vyvraždení všetci Umajjovci až na Abd-al Rahmána I. (v roku 750 založil Córdobský emirát) a nastúpila dynastia Abbásovcov.

Od roku 756 po Abbásovskej revolúcii vládli Umajjovci v Córdobskom emiráte (neskoršom Cordóbskom kalifáte).

Zoznam panovníkov Francúzska

Tento zoznam obsahuje len panovníkov (monarchov) Francúzska, čiže neobsahuje ani obdobie prvej republiky (1792 – 1804), ani druhej republiky (1848 – 1852), ani obdobie ostatných republík od roku 1871 dodnes (pre to obdobie pozri Zoznam prezidentov a predsedov vlád Francúzska).

Tento zoznam obsahuje tak kráľov, ktorí vládli len v časti vtedajšieho Francúzska (sú písaní kurzívou),ako aj kráľov, ktorí vládli na celom území.

Poznámka:

V čase Merovejovcov a Karolovcov bolo kráľovstvo po smrti kráľa rozdeľované medzi všetkých jeho synov. Štátna pokladňa a súkromné statky sa fakticky miešali, čo bolo najmä dôsledkom faktu, že pojem štátu, ktorý u Germánov neexistoval, sa stratil spolu s pádom Rímskej ríše. Až neskôr sa toto pravidlo zmenilo a bol stanovený len jeden dedič, zatiaľ čo došlo k návratu k písanému právu a znovu vznikol štát.

Zoznam politických článkov/K

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 230 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Merovejovci
Karolovci
Kapetovci
Valoisovci
Bourbonovci
Bonapartovci
Bourbonovci
Orleánska dynastia
Bonapartovci

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.