Kapusta obyčajná hlávková

Kapusta obyčajná hlávková alebo hlávková kapusta (lat. Brassica oleracea var. capitata; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Chou 1
Kapusta obyčajná hlávková

Názvy

Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná hlávková[1], kapusta hlávková[1], hlávková kapusta[1], kapusta[2][3]; zriedkavo: kapusta obyčajná (v užšom zmysle)[4][5]; ľudovo či nárečovo: zelé, zelie, zeľ[3][6][7], zastarano: hlavatá kapusta, hlavičková kapusta [8]. Výraz hlávková kapusta môže mať - ako vidno z textu tohto článku - tri významy: 1. kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata), 2. zriedkavo: Brassica olereacea convar. capitata (t.j. spravidla: kapusta obyčajná hlávková + hlávkový kel, čiže Brassica oleracea var. capitata + Brassica oleracea var. sabauda), 3. zriedkavo: biela hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata f. alba).


Vedecké názvy sú:

  • Brassica oleracea var. capitata[1]
  • Brassica oleracea skupina Capitata[1]
  • Brassica oleracea convar. capitata[9][10] (Týmto vedeckým názvom sa v širšom zmysle označuje zoskupenie tvorené (najmä) hlávkovou kapustou a kelom hlávkovým - pozri nižšie)
  • Brassica oleracea convar. capitata var. capitata[11]
  • Brassica oleracea ssp. capitata (convar. capitata) var. capitata [12][13],
  • Brassica oleracea cv. group White Headed Cabbage + cv. group Red Headed Cabbage[14]
  • Brassica oleracea Skupina Capitata + Skupina Rubra + Skupina Pyramidalis [15]
  • Brassica oleracea Skupina White/Green Cabbage + Skupina Red Cabbage [16]
  • Brassica oleracea capitata[17][11]
  • Brassica oleracea ssp. oleracea convar. capitata[1]
  • Brassica oleracea ssp. capitata laevis[11]
  • Brassica capitata ssp. capitata + ssp. orientalis, čiže Brassica capitata okrem ssp. costata[18]
  • Brassica oleracea ssp. (alebo var.) capitata podskupina alba + podskupina rubra [19]
  • Brassica capitata[20][11]

Pozor na zámenu s češtinou, kde "hlávková kapusta" či "kapusta hlávková" znamená hlávkový kel, čiže kapustu obyčajnú kelovú.[21]

Konvarieta capitata

Kapusta obyčajná hlávková/hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) v niektorých deleniach patrí spolu s hlávkovým kelom (Brassica oleracea var. sabauda) - a prípadne aj niektorým ďalším taxónom - do zoskupenia s vedeckým názvom Brassica oleracea convar. capitata. Toto zoskupenie sa úplne bežne v anglických textoch označuje ako (head) cabbage(s) a v nemeckých ako Kopfkohl(e), jeho slovenské meno hlávková kapusta (v najširšom zmysle) je naopak veľmi zriedkavé. Treba ale dodať, že v niektorých slovenských starších deleniach je názov "Brassica oleracea convar. capitata" (úplným) synonymom pre Brassica oleracea var. capitata, čiže len čisto pre kapustu obyčajnú hlávkovú bez hlávkového kelu. [11][22][23][24]

Tento článok je len o kapuste obyčajnej hlávkovej (Brassica oleracea var. capitata), o keli hlávkovom pozri článok kapusta obyčajná kelová, o systematike kapusty obyčajnej pozri kapusta obyčajná.

Delenie

Kapusta obyčajná hlávková sa tradične delí na [9][25][1][26][27][10][7][3][28][29]:

  • forma/odroda biela (=kapusta obyčajná hlávková biela, kapusta hlávková biela, kapusta biela, biela hlávková kapusta, hlávková kapusta biela, biela kapusta; nevhodne: kapusta biela hlávková; ľudovo zastarano: várová kapusta, hlávkovica, hlávková kapusta [v užšom zmysle]; lat. Brassica oleracea var. capitata f. alba, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. (alebo f.) alba) - má svetlozelené alebo biele listy
  • forma/odroda červená (=kapusta obyčajná hlávková červená, kapusta hlávková červená, kapusta červená, červená hlávková kapusta, hlávková kapusta červená, červená kapusta; nevhodne: kapusta červená hlávková; ľudovo zastarano: červenica; lat. Brassica oleracea var. capitata f. rubra, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. (alebo f.) rubra) - má fialovočervené alebo modrozelené listy

Niekedy sa ako samostatná skupina vydeľuje ešte kapusta špicatá (=špicatá kapusta, kapusta hlávková špicatá, špicatá hlávková kapusta; lat. Brassica oleracea var. capitata f. pyramidalis), ktorá má zašpicatený tvar (ostatné dve skupiny kapusty obyčajnej hlávkovej sú potom teda guľaté). [30][31][32][33][34]. Helm (1963) zas rozdeľuje kapustu obyčajnú hlávkovú na dve neguľaté formy (f. subacuta a f. conica) a na guľatú formu (f. capitata). [35]

Okrem toho sa občas biela hlávková kapusta a červená hlávková kapusta (a prípadne aj špicatá kapusta) považujú za úplne samostatné taxóny, t. j. namiesto taxónu kapusta obyčajná hlávková daný systém obsahuje spomenuté dva (resp. tri) taxóny (napríklad pod názvom Brassica oleracea var. alba a Brassica oleracea var. rubra). [15][36][37]

Charakteristika

Pestuje sa ako listová zelenina vo viacerých kultivaroch. Je to dvojročná (na Slovensku jednoročná) nízka bylina. Stonka je zdužnatená a na vrchole má guľovitú kompaktnú hlávku tvorenú husto nakopenými listami. Okraje listov sú ploché, prekrývajú sa a sú pritlačené na seba. Listy sú pri kapuste bielej belasozelené, pri kapuste červenej modrozelené alebo fialovočervené.[1]

Zloženie

Hlavné zložky jedlej časti kapusty červenej sú: voda (92 %), bielkoviny (1,5 %), sacharidy (3,5 %), balastné látky (2,5 %), minerálne látky (0,7 % -draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok a železo) a tuky (0,2 %). Z vitamínov obsahuje vitamín E, B2, B1, B9, karotén a vitamín C.[38]

Referencie

  1. a b c d e f g h GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 688 (a nasl.). .
  2. kapusta. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka H – L. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  3. a b c MARTINKA, Jozef. Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty. Slovenská reč (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská), október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 66-67. Dostupné online [cit. 2017-12-05]. ISSN 1338-4279.
  4. Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb 14 dostupné online S. 14
  5. Školský lexikón. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144
  6. zelie. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka V v – ž. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1965. 848 s. Dostupné online. S. 591.
  7. a b kapusta. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 229.
  8. kapusta. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  9. a b ČERVENKA, Martin et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986. S. 134-135
  10. a b Biolib - Profil taxonu [online]. biolib.cz, [cit. 2017-11-18]. Dostupné online.
  11. a b c d e HANELT, Peter; Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1444.
  12. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [1]
  13. JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  14. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 dostupné online
  15. a b Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [2] a [3], prístup 11. 12. 2017
  16. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114
  17. PUBLICATIONS, Derwent. Thesaurus of Agricultural Organisms. [s.l.] : CRC Press, 1990. 2368 s. ISBN 978-0-412-37290-2. S. 176.
  18. BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 50
  19. RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [4] , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [5])
  20. kapustovité. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 216.
  21. https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39221/
  22. FRANKE, Elsa; LIEBEREI, Reinhard; REISDORFF, Christoph. Nutzpflanzen. [s.l.] : Georg Thieme Verlag, 2012. 488 s. ISBN 978-3-13-151638-1. S. 246.
  23. UNECE STANDARD FFV-09 concerning the marketing and commercial quality control of HEADED CABBAGES 2017 EDITION [online]. unece.org, [cit. 2017-12-14]. Dostupné online.
  24. NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005. pozri Čast B 0242020 (en, de, sk)
  25. kapustovité. In: Pyramída. s. 1826.
  26. nariadenie 470/2008 Z. z.
  27. nariadenie vlády č. 315/2007 Z. z.
  28. kapustovité. In: Encyclopaedia Beliana 8, S. 151
  29. KOLEK, J. et al. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. S. 411, 551.
  30. https://urgi.versailles.inra.fr/siregal/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl
  31. Nariadenie Komisie (ES) č. 634/2006 z 25. apríla 2006 , ktorým sa stanovuje obchodná norma pre hlávkovú kapustu a hlávkový kel a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1591/87
  32. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1119/2014 zo 16. októbra 2014 , ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí benzalkóniumchloridu a didecyldimetylamóniumchloridu v určitých produktoch alebo na nich Text s významom pre EHP
  33. bejo.sk, [cit. 2017-12-19]. Dostupné online.
  34. Kapusta hlávková MURDOC F1 20s. SEMO [online]. zahradkarskyobchod.sk, [cit. 2018-01-15]. Dostupné online.
  35. HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 dostupné online, prístup 13. 12. 2017
  36. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 dostupné online
  37. FAO: Codex Alimentarius, Vol. 2, Pesticide Residues in Foods, 1993
  38. Kohl. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
Kapusta

Kapusta môže byť:

rod rastlín (lat. Brassica), pozri kapusta (rod)

kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata)

zastarano: kapusta obyčajná (Brassica oleracea)

nesprávne (bohemizmus): kel

jedlo z kapusty obyčajnej hlávkovej, pozri pod kapusta obyčajná hlávková

súčasť ľudových názvov nasledujúcich rastlín:

žabia kapusta (=ohnica obyčajná, Raphanus raphanistrum)

zajačia kapusta (=kyslička obyčajná, Oxalis acetosella)

historicky u J. Babilona (1870) aj :

kapustnica (ako polievka), srvátky z kapusty, pozri kapustnica

prívarok (zo sladkej čerstvej hlávkovej kapusty alebo zo sudovej kyslej kapusty), pozri pod prívarok

voňavé bylinky (sušené alebo čerstvé — ako korenie)

súčasť ľudových názvov nasledujúcich rastlín/korení: voňavá kapusta (=trebuľka voňavá), železná kapusta (=železník), španielska kapusta (= dúška tymiánová )

priezvisko, pozri Kapusta (priezvisko), napr.:

Dušan Kapusta – slovenský hokejový tréner

Marián Kapusta (*1956) – slovenský a česko-slovenský politik, poslanec FZ za KDH a SKDH po roku 1989

Pavel Kapusta (*1962) – slovenský novinár

Tomáš Kapusta (viacero osôb)

Kapusta obyčajná

Kapusta obyčajná môže byť zriedkavo aj označenie hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata), pozri kapusta obyčajná hlávková.Kapusta obyčajná (v dávnej slovenčine aj: kapusta, kel, kapusta obecná ; lat. Brassica oleracea, synonymné vedecké názvy pozri nižšie) je druh z rodu kapusta (Brassica) z čeľade kapustovité (Brassicaceae). Patria doň okrem divej kapusty rôzne známe pestované druhy – najmä hlávková kapusta, kely (hlávkový kel, kučeravý kel a ružičkový kel), karfiol, brokolica a kaleráb. Jednotlivé druhy kapusty obyčajnej sú z poľnohospodárskeho hľadiska hlavnými zástupcami tzv. hlúbovej zeleniny.

Kŕmna kapusta

Kŕmna kapusta alebo kapusta kŕmna :

kapusta obyčajná kŕmna (Brassica oleracea var. ramosa)

hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) ako krmovina , pozri pod kapusta obyčajná hlávková

kŕmny kel

Sladká kapusta

Sladká kapusta môže byť:

spôsob prípravy kapusty hlávkovej bielej, pozri pod kapusta obyčajná hlávková

čerstvá kapusta hlávková, pozri pod kapusta obyčajná hlávková

ľudovo: kel hlávkový

Zoznam biologických článkov/K

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 491 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Červenica

Červenica môže byť:

obec na Slovensku:

obec v okrese Prešov, pozri Červenica (okres Prešov)

skrátene: Červenica pri Sabinove

dolina pri Plaveckom Podhradí a názov viacerých jaskýň v nej, pozri Červenica (Plavecké Podhradie)

v zoológii:

rod rýb z čeľade kaprovité, lat. Scardinius, pozri červenica (rod rýb)

staršie alebo nárečovo: červenica ostrobruchá (=červenica obyčajná; lat. Scardinius erythrophthalamus)

v botanike ľudovo zastarano: kapusta obyčajná hlávková červenáČervenica alebo červenic môže byť:

nárečovo alebo v dávnej slovenčine:

tmavoružová odroda hrozna, pozri červenica (hrozno)

(obyčajne v množnom čísle) odroda červenkastých veľkých okrúhlych slivák, pozri červenice (slivka)

červenkastá hlinitá pôda, pozri pod hlinitá pôda

hrdzavočervená voda na močaristej pôde

nárečovo aj:

žena s červenými lícami alebo s červenými vlasmi, pozri pod žena, líca a vlasy

červená krojová sukňa, pozri pod kroj a sukňa

v dávnej slovenčine aj:

odroda červených hrušiek

červená krava, pozri pod krava

červená vŕba, t.j. vŕba Salix x rubra

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.