Kamenná doba

Kamenná doba alebo lingvisticky nesprávne doba kamenná (cca. 2,6/2,5 miliónov rokov až cca. 3000/2000/1500 pred Kr.) je najstaršie obdobie ľudských dejín a praveku. Nazvané je podľa hlavnej suroviny používanej na výrobu pracovných nástrojov – kameňa.

Kamenná doba predchádza bronzovej dobe resp. podľa niektorých delení medenej dobe (potom sa kamenná doba končí o niekoľko storočí skôr).

Podľa opracovania kameňa toto obdobie delíme na:

  • paleolit = ľahko štiepateľné nerasty (pazúrik, rohovec, kremeň), štiepaním a otĺkaním získavajú pästné kliny, rozličné hroty, škrabky, čepeľovité nástroje
  • mezolit = drobné, štiepaním jemne opracované kamene (mikrolity), používané na zhotovenie zložených nástrojov, ďalej hroty, harpúny, motyky, nástroje z kostí a parohov
  • neolit = brúsením vyhladené, prevŕtané, početné predmety, sekery, kliny, dláta, kladivá, motyky, tkanie z vlny, ľanu, konope, vyrábanie hlinených nádob
  • eneolit
Arrowhead
Hrot z obsidiánu

Periodizácia na Slovensku

Iné projekty

Archeológia

Archeológia (z gr. ἀρχαῖος (archaios) = pradávny; λόγος (logos) = slovo, prejav, systém) je spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom ľudskej minulosti vyhľadávaním, odkrývaním, dokumentáciou, analýzou a interpretáciou artefaktov a ekofaktov, architektúr, ľudských pozostatkov a historického reliéfu.

Cieľom archeológie je dokumentovať a objasňovať pôvod a vývoj ľudskej kultúry, kultúrnej histórie, kultúrnej evolúcie, ľudského správania a skúmať interakciu človeka s jeho prírodným prostredím, ako aj skúmať špecifické sociálne, kultúrne a kultové javy a vzťahy.

Archeológia je jedinou disciplínou s vypracovanou metodológiou, teóriou a terminológiou na získavanie a interpretáciu ľudskej minulosti cez skúmanie materiálnych pozostatkov (artefaktov, ekofaktov). Je tak najvýznamnejšou vedou informujúcou o ľudskej minulosti v obdobiach pred vynájdením písma, pričom v starovekých, stredovekých aj novovekých spoločnostiach disponujúcich písmom výrazne pomáha k dokresleniu širšieho obrazu, prípadne umožňuje sledovať prejavy ľudskej kultúry, ktorým v písomnostiach nie je venovaná pozornosť (každodenný život, odievanie, bývanie, nástroje, výstroj a výzbroj, príprava a spracovávanie potravy, pochovávanie, zásahy do krajiny a zmeny prírodného prostredia, demografia).

Bratislava

Bratislava ( slovenská výslovnosť, nem. Pressburg, maď. Pozsony, do roku 1919 Prešporok/Prešporek, iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska. Podľa Štatistického úradu tu na konci roka 2017 žilo približne 430-tisíc obyvateľov, iný zdroj však hovorí, že tu reálne žije až približne 666-tisíc obyvateľov a ďalších 100-tisíc sem dochádza za prácou.Nachádza sa na úpätí pohoria Malé Karpaty, medzi Záhorskou a Podunajskou nížinou. Mestom preteká rieka Dunaj, mimo centra aj rieka Morava. Bratislava leží na hranici s Rakúskom a Maďarskom, čím sa stáva jediným hlavným mestom na svete ležiacim na hranici troch suverénnych štátov.

Je sídlom prezidenta, parlamentu i vlády; samosprávneho kraja. Od októbra 2019 bude Bratislava sídlom nového Európskeho orgánu práce ELA. Bratislava je tiež sídlom niekoľkých miestnych centrál medzinárodných organizácií, ako aj viacerých divadiel, múzeí, galérií, univerzít a ďalších inštitúcií.

Dominantou mesta je Bratislavský hrad s charakteristickými štyrmi vežičkami a Dóm svätého Martina. Spomedzi moderných stavieb je najvýraznejší Most SNP na Dunaji. V historickom centre je vyhlásená pamiatková rezervácia. V mestskej časti Devín leží zrúcanina rovnomenného hradu.

Bronzová doba

Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa. Je to teda obdobie medzi eneolitom (medenou dobou) a všeobecným rozšírením železa (v Európe teda železnou dobou).

Christian Jürgensen Thomsen

Christian Jürgensen Thomsen (* 29. december 1788, Kodaň, Dánsko – † 21. máj 1865, Kodaň) bol dánsky numizmatik, riaditeľ Staroseverského múzea.

Považujú ho za hlavného tvorcu rozdelenia pravekých dejín do troch periód:

kamenná doba,

bronzová doba

železná doba.Toto členenie anonymne uviedol v roku 1836 rámci sprievodcu po múzeu.

Od roku 1832 pôsobil ako inšpektor a od 1842 ako riaditeľ kráľovskej zbierky mincí a medailí v Kodani.

Dejiny Bratislavy

Tento článok obsahuje prehľad dejín Bratislavy.

Archeologické nálezy svedčia o kontinuite osídlenia veľmi vhodne umiestneného územia mesta od nepamäti.

Lokality Bratislava a hrad, Devín a hrad, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Vydrica (zhruba pri vjazde na Most Slovenského národného povstania pod hradom), Rača a Vajnory sú nepretržite osídlené buď už od paleolitu, alebo aspoň od neolitu. Trnávka je prerušene osídlená od halštatskej doby, Záhorská Bystrica od laténskej doby, Podunajské Biskupice a Rusovce od rímskej doby, iba Čunovo má nálezy až od slovanskej doby. Jarovce, Prievoz, Vrakuňa, Komárov (obec v polovici 20. stor. pričlenená k Podunajským Biskupiciam) a severná Petržalka sú zatiaľ doložené najskôr stredovekými listinami.

Od najstarších čias sa na území Bratislavy – tam, kde sa dnes križujú Ventúrska a Panská – križovali dve v stredoveku dôležité obchodné cesty: Jantárová (spojnica Baltské more – Jadranské more) a Podunajská (pri Dunaji; spojnica západná Európa – západná Ázia). Tieto dve cesty v stredoveku vyhranili budúci tvar zakladajúceho sa osídlenia pod Bratislavským hradom.

Dejiny Slovenska

Tento článok je o dejinách Slovenska a Slovákov.

Dejiny počítačov

Dejiny počítačov je možné definovať ako obdobie, od kedy sa začal vývoj počítacích strojov až do súčasnosti.

Počítač sa dnes vďaka svojmu výkonu považuje za univerzálne použiteľné zariadenie na automatické spracovanie údajov. V minulosti však slúžil na to, aby človeku pomohol zrealizovať výpočty.

Dolný Ohaj

Dolný Ohaj je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol Svätej rodiny a sv. Imricha z roku 1873.

Eneolit

Eneolit (iné názvy: neskorá kamenná doba, konečný neolit, neskorý neolit, rané metalikum (neskorý neolit môže byť aj synonymum pre mladý neolit); čiastočné synonymá: chalkolit, medená doba, medenokamenná doba) je v dejinách praveku a archeológii časový úsek medzi neolitom a bronzovou dobou.

Názov medená doba (chalkolit, medenokamenná doba) sa používa buď ako synonymum (najmä pre určité oblasti, napríklad Predný východ), alebo ako mierne inak definované prechodné obdobie medzi neolitom a bronzovou dobou (k tomu pozri nižšie periodizáciu a článok medená doba).

Fiľakovo

Fiľakovo (maď. Fülek, nem. Fileck) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji v okrese Lučenec.

Halštatská doba

Halštatská doba (lingvisticky nevhodne: doba halštatská) je názov starej železnej doby (najmä) v širokej strednej Európe. Na Slovensku trvala od 850/800/750/700 pred Kr. do 450/400 pred Kr.

Pomenovaná je podľa halštatskej kultúry, ktorá ovplyvnila vtedy aj okolité kultúry, ale pojem halštatská doba je širší ako pojem halštatská kultúra, pretože zahŕňa aj iné kultúry.

Laténska doba

Laténska doba (lingvisticky nevhodne: doba laténska) je názov mladej železnej doby v oblastiach Európy, kde sa ako hlavná kultúra vyskytovala laténska kultúra.

Mezolit

Mezolit alebo stredná kamenná doba (alebo lingvisticky nesprávne stredná doba kamenná) alebo konečný paleolit je v dejinách praveku a archeológii obdobie medzi paleolitom a neolitom.

Neolit

Neolit alebo mladá kamenná doba alebo mladšia kamenná doba (alebo lingvisticky nesprávne:[chýba zdroj] …doba kamenná) je historická epocha v dejinách praveku, v archeológii a vo vývoji ľudskej spoločnosti, ktorá nahradila ekonomiku

predchádzajúcich období – paleolitu a mezolitu – založenú na love a zberačstve produktívnym hospodárstvom.

Omán

Omán (arab. عُمان – Umán ), dlhý tvar Ománsky sultanát (arab. سلطنة عُمان – Sultana Umán ) je arabský štát v juhozápadnej Ázii, presnejšie v juhovýchodnej časti Arabského polostrova, ležiaci na pobreží pri Arabskom mori a Ománskom zálive. Na severe susedí so Spojenými arabskými emirátmi (dĺžka hranice 410 kilometrov), na juhozápade s Jemenom (288 kilometrov) a na západe so Saudskou Arábiou (676 kilometrov). Celková rozloha krajiny je 309 500 km². Súčasťou Ománu sú tiež exklávy Madháʾ a Musandam. Tie boli súčasťou nezhôd medzi Ománom a Spojenými arabskými emirátmi, ale v roku 2003 obidva štáty údajne ratifikovali a podpísali zmluvu o konečnom ustanovení spoločných hraníc. Podrobnosti ohľadne dohody však neboli dosiaľ zverejnené.V krajine žije približne tri milióny obyvateľov. Početne najzastúpenejším etnikom sú Arabi, nasledujú prisťahovalci pôvodom z Južnej Ázie – Bangladéša (Bengálci), Indie, Pakistanu (Balúčovia) a Srí Lanky a tiež Afriky. Valná väčšina obyvateľov sú moslimovia, najrozšírenejšia je ibádíjovská veteva islamu. Najvyznávanejšie náboženstvo mimo islamu je hinduizmus. Medzi dorozumievacie jazyky patria úradná arabčina a hojne používaná angličtina.

Omán je monarchiou. Súčasným sultánom a zároveň predsedom vlády je Kábús bin Saíd z dynastie al-Saídov. Titul monarchu je dedičný.

Výsledky prieskumu austrálskej organizácie Vision of Humanity, zostavujúcej zoznam krajín podľa svetového mierového indexu, označili Omán 21. najbezpečnejšou krajinou sveta za rok 2009. V predchádzajúcich dvoch rokoch obsadil 25. (2008) a 22. (2007) pozíciu.V novembri 2010 program OSN pre rozvoj vydal správu o dlhodobom rozvoji 135 krajín sveta za posledných 40 rokov. Omán sa v zozname umiestil na prvom mieste.

Paleolit

Paleolit (z lat. palaeo- < starogr. πάλαιος palaios – „starý“ + λίθος lithos – „kameň“; iné názvy: staršia kamenná doba, stará kamenná doba[chýba zdroj], lingvisticky nesprávne staršia doba kamenná) je označenie najstaršieho a najdlhšieho obdobia dejín ľudstva. Začal sa na rozhraní terciéru a kvartéru, v presne nedatovateľnom období počiatku antropogenézy, kedy človek (Homo) začal cieľavedome zhotovovať pracovné nástroje na zabezpečenie vlastnej existencie. Skončil sa s poslednou ľadovou dobou (podľa moderného datovania koniec Dryasu 3, čiže začiatok holocénu, t. j. 9600 pred Kr./11 550 BP), ale na mnohých miestach ešte doznieva v poľadovej dobe (postglaciáli).[chýba zdroj]Na paleolit nadväzuje mezolit (niekedy označovaný aj ako konečný paleolit[chýba zdroj]), ktorý sa odlišuje adaptáciou človeka na klimatické podmienky v podstate súčasného rázu.

Pravek

Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.

Niekedy sa rozlišujú pojmy:

pravek: končí vznikom štátov (v marxizme so začiatkom „triednej spoločnosti“) na danom území resp. so začiatkom staroveku/stredoveku

prehistória (preddejinná doba): končí so začiatkom bohatých písomných správ alebo začiatkom akýchkoľvek písomných správ (v prvom prípade zahŕňa aj tzv. protohistóriu)Vedecky skúma pravek napríklad prehistória a prehistorická archeológia.

Rímska doba

Rímska doba (linvgisticky nevhodne: doba rímska) je časový úsek prvých štyroch storočí po Kr. v krajinách strednej a severnej Európy, ktoré neboli priamo súčasťou Rímskej ríše. Niekedy sa používa termín doba rímskeho cisárstva, a to aj pre oblasti, ktoré Rimania prechodne vojensky obsadili (napr. Slovensko).Po rímskej dobe nasleduje doba sťahovania národov.

Ľadová doba

Ľadová doba (lingvisticky nevhodne: doba ľadová; iné názvy: glaciál, glaciálne obdobie) môže byť:

všeobecne: rôzne krátko či dlho definované obdobie v dejinách Zeme vyznačujúce sa (relatívne) väčším znížením teploty (a s tým spravidla spojeným rozšírením plôch pokrytých ľadom a ľadovcami)

špecificky:

najčastejšie: opak medziľadovej doby, jeden zo (v závislosti od definície štyroch/piatich/šiestich alebo viacerých) hlavných chladných úsekov obdobia štvrtohorného zaľadnenia, pozri ľadová doba (časť štvrtohôr)

opak poľadovej doby, štvrtohory bez holocénu (ale podľa niektorých autorov vrátane holocénu[chýba zdroj]), synonymum štvrtohorné zaľadnenie, pozri štvrtohorné zaľadnenie

dlhé obdobie (trvajúce minimálne niekoľko desiatok miliónov rokov), napr. obdobie posledných 40 miliónov rokov, pozri ľadová doba (veľká)

relatívne krátke chladné obdobie v dejinách, napr. tzv. malá ľadová doba (približne v rokoch 1300/1550/1650 – 1850/1900)

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.