Juhoslovanská zväzová republika

Juhoslovanská zväzová republika[1] alebo Zväzová republika Juhoslávia[1] (srb. Савезна Република Југославија) bola federáciou Čiernej Hory a Srbska, ktorá vznikla na zvyšku územia Juhoslávie 12. februára 1992 po odtrhnutí Slovinska, Chorvátska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny a po prijatí novej ústavy. Jej hlavným mestom bol Belehrad. Federácia bola transformovaná 4. februára 2003 do voľnejšieho súštátia Srbsko a Čierna Hora. Toto súštátie potom zaniklo 3. júna 2006 rozpadom na dva samostatné štáty Srbsko a Čierna Hora.

Juhoslovanská zväzová republika bola cieľom leteckých útokov Severoatlantickej aliancie na jar roku 1999. Ich cieľom bolo zastaviť vyháňanie Albáncov z Kosova. Nasledoval ekonomický prepad a buldozérová revolúcia, ktorá zvrhla doterajšieho prezidenta Slobodana Miloševića a nastolila vládu Vojislava Koštunicu.

Juhoslovanská zväzová republika
Савезна Република Југославија
 Socialistická federatívna republika Juhoslávia 1992 – 2003 Srbsko a Čierna Hora 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
102 350 km²
Najvyšší bod
Djeravica (2 656 m)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
10 832 545 (2006)
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Srbský dinár
euro (v Čiernej Hore)
Predchádzajúce štáty:
Socialistická federatívna republika Juhoslávia Socialistická federatívna republika Juhoslávia
Nástupnícke štáty:
Srbsko a Čierna Hora Srbsko a Čierna Hora

Referencie

  1. a b Juhoslovanská zväzová republika. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 579.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svazová republika Jugoslávie na českej Wikipédii.

Juhoslovanské národné vodnopólové družstvo mužov

Juhoslovanské národné vodnopólové družstvo mužov bolo národné družstvo mužov, ktoré reprezentovalo Juhosláviu v rokoch 1927 až 1992 v medzinárodných vodnopólových súťažiach a priateľských zápasoch. Fungovalo pod záštitou Vaterpolo savez Jugoslavije (VSJ). Od roku 1947, kedy získalo svoju prvú medailu na niektorom z vrcholných podujatí FINA, patrilo medzi najsilnejšie vodnopólové družstvá na svete. Za jeho najväčšie úspechy možno považovať 3 zlaté medaily z Olympijských hier, zlaté medaily z Majstrovstiev sveta a Európy či víťazstvá vo Svetovom pohári.

Nástupníckymi reprezentáciami juhoslovanského družstva sa v roku 1992 stali Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko a Juhoslovanská zväzová republika.

Juhoslávia

Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.

Juhoslávia (1943 – 1992)

Juhoslávia bola mnohonárodnostná federatívna ľudová a od roku 1963 socialistická republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v rokoch 1943/1945 až 1992. Hlavné mesto a najväčšie mesto Juhoslávie bol Belehrad.

Národné futbalové mužstvo Srbska a Čiernej Hory

Národné futbalové mužstva Srbska a Čiernej Hory reprezentovalo štát Srbsko a Čierna Hora (od roku 1994 do roku 2003 pod názvom Juhoslovanská zväzová republika) na medzinárodných futbalových akciách, ako sú Majstrovstvá sveta alebo Majstrovstvá Európy, než sa v roku 2006 rozdelilo na samostatné reprezentácie oboch štátov.

Občianska vojna v Juhoslávii

Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii je súhrnný pojem pre skupinu ozbrojených konfliktov, ktoré v rokoch 1991 až 2001 - či už vo vzájomnej súvislosti alebo na sebe relatívne nezávisle - prebiehali na územiach republík čí autonómnych oblastí Juhoslávie. V užšom zmysle sa ako občianska vojna v Juhoslávii (a obdobné názvy) označuje konflikt v rokoch 1991 - 1995.

Spoločným menovateľom týchto konfliktov bolo bezpečnostné vákuum, ktoré vzniklo na území juhoslovanskej federácie po páde centrálnej komunistickej moci a ktoré išlo ruka v ruke s jednorazovým uvoľnením politickej energie, ktorá do pádu komunizmu nemohla byť ventilovaná.

Srbsko a Čierna Hora

Srbsko a Čierna Hora bol názov zväzu (spoločenstva, voľnej federácie) republík Srbska a Čiernej Hory. Tieto republiky do 3. februára 2003 tvorili bývalú (zvyšnú) Juhosláviu. Štát sa nachádzal na Balkánskom polostrove. 21. mája 2006 sa v Čiernej Hore uskutočnilo referendum, v ktorom sa 55,4 % zúčastnených voličov vyslovilo za samostatnosť. Únia zanikla po vyhlásení nezávislosti Čiernou Horou 3. júna 2006 a prevzatím nástupníctva a medzinárodno-právnej subjektivity Srbskou republikou 5. júna 2006.

Vojna v Kosove

Vojna v Kosove bol ozbrojený konflikt v Kosove, ktorý trval od 28. februára 1998 do 11. júna 1999. Boje prebiehali medzi silami Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktoré Kosovo kontrolovali pred vojnou a povstaleckou skupinou kosovských Albáncov známou ako Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK), so vzdušnou podporou Severoatlantickej aliancie (NATO) a pozemnou podporou zo strany albánskej armády.

UÇK sa vytvorila v roku 1991 a začal svoju prvú ozbrojenú kampaň v roku 1995 kedy začal útoky na srbské bezpečnostné sily v Kosove a v júni 1996 sa skupina prihlásila za sabotáže zamerané na policajné stanice v Kosove. V roku 1997 organizácia získala veľké množstvo zbraní vďaka ich pašovaniu z Albánska a po povstaní z vyplienených policajných a armádnych budov v krajine. V roku 1998 UÇK začala útoky proti juhoslovanským úradom v Kosove čo viedlo k zvýšeniu prítomnosti srbských polovojenských a pravidelných síl ktoré začali kampaň na odplatu proti UÇK. Po zlyhaní diplomatických riešení, NATO začalo v Kosove "humanitárnu vojnu". Toto urýchlilo masové vyháňanie kosovských Albáncov, ako juhoslovanské vojská postupovali aj počas bombardovania (marec - jún 1999). Do roku 2000 vyšetrovanie našlo takmer 3000 obetí bombardovania zo všetkých etnických skupín.

Vojna skončila podpísaním Kumanovskej zmluvy, kde juhoslovanské sily súhlasili ustúpiť z Kosova aby vytvorili cestu pre medzinárodnú prítomnosť. Po tomto bola Kosovská oslobodzovacia armáda rozpustená a niektorí jej členovia išli bojovať pre UÇPMB v údolí Preševo, ďalší sa pripojili k Národnej oslobodzovacej armáde (NOA) a Albánskej národnej armáde počas ozbrojeného etnického konfliktu v Macedónsku, zatiaľ čo iní sa stali členmi Kosovskej polície.

Bombardovacia kampaň NATO zostáva veľmi kontroverzná, pretože nebol získaný súhlas Bezpečnostnej rady OSN a preto, že spôsobili najmenej 488 juhoslovanských civilných obetí, vrátane značných počtov kosovských utečencov.

Zoznam geografických článkov/J

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 385 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam historických článkov/J

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 498 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Čierna Hora

Čierna Hora (čiernohor. Crna Gora/Црна Гора, tal. Montenegro [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po špa. Montenegro, angl. Montenegro, nem. Montenegro a pod.)[chýba zdroj] je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodená od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora.

Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.

Čiernohorská republika (1992–2006)

Čiernohorská republika alebo Republika Čierna Hora (po srbsky Republika Crna Gora) bola federatívna republika Juhoslovanskej zväzovej republiky od roku 1992. V období 1943 - 1992 sa volala Socialistická republika Čierna Hora. V roku 2003 sa Juhoslovanská zväzová republika premenovala na Srbsko a Čiernu Horu. Súčasťou tohto útvaru bola Čiernohorská republika do roku 2006, keď sa 21. mája uskutočnilo referendum o nezávislosti Čiernej Hory. V referende sa 55,5 % voličov uznieslo na nezávislosti (kvórum bolo 55 %). Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 a vznikla nezávislá Čierna Hora, ktorej prvým prezidentom sa stal Filip Vujanović.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.