Jadranské more

Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom. Na juhu je Otrantský prieliv, široký 71 km, ktorý spája Jadran s Iónskym morom. More je dlhé asi 800, široké 150 až 200 km a zaberá plochu asi 144 000 km². Najväčšiu hĺbku 1 589 m dosahuje v južnej časti, no prevažujú hĺbky do 200 m. Teplota povrchových vrstiev vody v lete 24 – 26 °C, v zime 7 – 13 °C, slanosť 35 – 38 ‰.

Adriatic Sea map
Jadranské more
Adriatic Sea
Satelitný pohľad
Hvar grad
Hvar

Ostrovy

Pobrežie Jadranu je veľmi odlišné: v južnej talianskej časti je nízke a piesčité, v severnej balkánskej časti je skalnaté s mnohými ostrovmi a útesmi. Oceánografický a rybársky ústav v Splite uvádza v Jadranskom mori 1 246 ostrovov, z toho 69 trvalo osídlených. Najväčšími ostrovmi sú: Krk, Cres, Brač, Hvar, Pag a Korčula.

Krajiny a mestá

Jadranské pobrežie zdieľa:

Fotogaléria

Letecké zábery ostrova Hvar

Letecké zábery ostrova Hvar

Letecké zábery ostrova Rab

Letecké zábery ostrova Rab

Letecké zábery Primoštenu

Letecké zábery Primoštenu

Souostroví Pakleni otoci

Súostrovie Pakleni otoci - letecké zábery

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaderské moře na českej Wikipédii.

Súradnice: 43°00′17″S 15°17′35″V / 43,004647°S 15,292969°V

Ancona (provincia)

Ancona (Provincia di Ancona) je provincia v talianskom regióne Marche.

Na severozápade susedí s provinciou Pesaro e Urbino, na juhu s provinciou Macerata a na západe s provinciou Perugia. Jej brehy obmýva Jadranské more.

Benátsky záliv

Benátsky záliv (tal. Golfo di Venezia, slovin. Beneški zaliv, chorv. Venecijanski zaljev) je plytký záliv v severnej časti Jadranského mora. Benátsky záliv je obklopený pobrežím Talianska, Slovinska a Chorvátska. Jeho hranica v rámci Jadranského mora je vedie od delty rieky Pád na východnom pobreži Talianska k južnému výbežku Istrijského polostrova (mys Kamenjak). Súčasťou Benátskeho zálivu je tiež lagúna Veneta so svetoznámymi Benátkami. Do zálivu sa vlievajú okrem Pádu aj rieka Tagliamento, Soča, Brenta a Piava.

Do Benátskeho zálivu patrí aj Terstský záliv v jeho severovýchodnej časti či Benátska lagúna s Benátkami.

Dalmácia

Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke. V mori je lemované početnými ostrovmi.

Drač (kraj)

Drač (alb.: Qarku i Durrësit) je kraj v Albánsku. Pozostáva z okresov Drač a Krujë a jeho hlavné mesto je Drač.

Na západe obmýva kraj Durrës Jadranské more. Hraničí s krajmi:

Lezhë: sever

Dibër: východ

Tirana: juh

Iónske more

Iónske more je časť Stredozemného mora medzi Balkánskym polostrovom a Apeninským polostrovom. Plocha 169 000 km², max. hĺbka 5 121 m.

Jeho hranice tvorí na severe Jadranské more oddelené Otrantským prielivom, na západe pobrežie Talianska vrátane Salenta, Kalábrie a Sicílie. Medzi Sicíliou a Talianskom spája Messinský prieliv Iónske more s Tyrrhenským morom.

Na východe tvorí hranicu juhozápadné pobrežie Albánska a veľké množstvo gréckych ostrovov, ako napr. Ithaki, Lefkada, Kefalonia, Korfu a Zakynthos, spoločne nazývaných aj Iónske ostrovy.

Oblasť Iónskeho mora patrí medzi oblasti so zvýšenou seizmickou aktivitou.

Jadran

Jadran môže byť:

Jadranské more

pobrežie Jadranského mora

druh jemného zákuska, pozri jadran (zákusok)

Kornati

Kornati je súostrovie v Jadranskom mori pri pobreží Chorvátska, ktorému tiež patrí. Nachádza v severnej Dalmácii medzi mestami Zadar a Šibenik. Názov Kornati pochádza od starých moreplavcov a to od slova corona (koruna).

Na ostrovoch bol v roku 1980 zriadený Národný park Kornati. Park sa rozkladá na 218 km² a nachádza sa v ňom nad 89 ostrovov. Najväčším a hlavným ostrovom je Kornat s plochou takmer 33 km². Ostrov nie je trvalo osídlený, sú tu iba malá sídla, ktoré slúžia pre prechodný pobyt obyvateľov, ktorí tu chovajú ovce a pestujú olivy. Nachádza sa tu aj niekoľko nudistických pláží. Keďže na ostrovoch nie je pitná voda, je nutné ju dovážať z pobrežia. Elektrina je vyrábaná agregátmi.

Na ostrovoch platia veľmi prísne pravidlá obmedzujúce pohyb ako lodí, tak i chodcov. Nie je tu dovolené zakladanie ohňa, zber akýchkoľvek kameňov, mušlí, platí tu zákaz rekreačného rybolovu. Každá loď si pred vplávaním do parku musí zaobstarať vstupnú kartu podľa dĺžky lode. Na ostrove Piškera je vystavaná Marina ACI.

Kotorská boka

Kotorská boka (po srbsky Boka kotorska) je najväčší prírodný záliv na juhu Jadranského mora a často býva mylne považovaný za najjužnejší európsky fjord. V týchto miestach však ľadovec (súvislý ľad) nikdy nebol, ide len o zatopené ústie rieky. Pod hladinou sú dodnes riečne naplaveniny a zvyšky niekdajšieho koryta. Nachádza sa v Čiernej Hore, názov má podľa mesta Kotor a delí sa na štyri menšie zálivy – Hercegnovský, Risanský, Kotorský a Tivatský. Celková dĺžka je 28 km a šírka je v najužšom mieste, zvanom Verige (reťaze), 350 m. Je to najdaždivejšie miesto Európy – 4 600 mm na jednotku plochy[chýba zdroj]. Okrem Kotoru ležia na pobreží zálivu mestá Perast, Risan, Herceg Novi a Tivat.

Kvarner

Kvarner (chorv. Kvarnerić) je región v severnej časti Jadranského mora, medzi Istriou a severnou Dalmáciou v Chorvátsku.

Oblasť zahŕňa pobrežie a ostrovy Krk, Rab, Pag, Cres a Lošinj v Kvarnerskom zálive. Na severnom okraji leží významný prístav Rijeka, kde môžu kotviť aj veľké lode a ropné tankery.

Kvarner má stredomorskú klímu s miernou zimou bez snehu a horúcimi letami. Jadranské more v zime ohrieva a v lete ochladzuje ostrovy i pobrežie, čím prispieva k výborným

podmienkam pre letnú dovolenku. Častý zimný vietor na jar postupne ustáva a v letnom období fúka väčšinou len slabý vánok.

Kvarnerský záliv

Kvarnerský záliv (chorv. Kvarnerski zaljev, tal. Golfo del Quarnero/Quarnaro/Carnaro, angl. Kvarner Bay/Kvarner gulf) je záliv v severnej časti Jadranského mora, medzi Istriou a severným Chorvátskom.

Lezhë (okres)

Lezhë (alb.: Rrethi i Lezhës) je okres v Albánsku. Počet obyvateľov je 68 000 (2004 odhad), a rozloha 479 km². Nachádza sa na severozápade krajiny, jeho hlavné mesto je Lezhë. Okrem hlavného mesta je v tomto okrese už len jedno mesto, a to Shëngjin.

Lezhë je v severnom Albánsku v regióne s tisícročnou históriou.

V okrese Lezhë sa nachádza niekoľko vysokých vrchov. Oblasť vrchov Kashnjeti alebo Malsise, Rubik. Sú národnou pýchou podobne ako oblasť polí Lezhe-Shkoder (Zadrime, Kallmeti, Torovice), a Lezhe-Mat (Manati, Spiten, Zejmen, Tale). Na západe omýva pobrežie jadranské more. V tomto okrese sa nachádza jeden z troch najväčších prístavov v Albánsku Shëngjin. V okrese Lezhë sa do Jadranského mora vlieva najväčšia rieka Drin.

Limský záliv

Limský záliv (chorv. Limski zaljev) alebo Limský fjord (Limski fjord) alebo Limský kanál (Limski kanal), je úzky, do pevniny hlboko zarezaný záliv na západnom pobreží polostrova Istria v Chorvátsku. Pri jeho ústí do mora ležia mestá Vrsar na severe a Rovinj na juhu.

Vznikol v dobe ľadovej zatopením časti krasového údolia. Geomorfologicky to teda nie je fjord, hoci sa tak často nazýva.

Zasahuje do pobrežia do hĺbky viac ako 10 km, v najširšom mieste je jeho šírka takmer 600 m. Po oboch stranách je lemovaný strmými skalami, ktoré presahujú výšku 100 m. V skalách sú početné jaskyne. Archeologické nálezy odkryli stopy po človeku z doby neolitu.

Názov je odvodený z latinského slova limes, ktoré znamená hranica. V antickej dobe bol záliv prirodzenou hranicou medzi dvoma rímskymi provinciami, Dalmáciou a Talianskom.

Turisticky významná je Romualdova jaskyňa, pomenovaná po sv. Romualdovi, zakladateľovi benediktínskeho kláštora sv. Michala neďaleko od Limského zálivu.

Záliv a jeho okolie je prírodnou rezerváciou. Plávajú sem výletné lode, pre športové a rybárske lode je záliv uzatvorený.

More

More je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.Rozlišuje sa vnútrozemské more, okrajové more a medziostrovné more. More je časť oceánu, ktorá má odlišný vodný režim od svojho oceánu. Moria na okrajoch oceánov, čiastočne ohraničené pevninou (napríklad ostrovmi, súostroviami alebo polostrovmi), sa nazývajú okrajové moria (Severné more) alebo medziostrovné moria (Karibské more). Okrajové a medziostrovné moria sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu. Ak obklopuje pevnina takmer celé more, tak sa to more označuje ako vnútrozemské more (Stredozemné more, Baltské more, Červené more). Vnútrozemské moria mávajú z dôvodu nadmerného vyparovania alebo naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť ako je zvyčajných 35 ‰ a aj v mnohých ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú.

Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) jazerá, ktoré nemajú prirodzený odtok (napr. Kaspické more alebo Mŕtve more). Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú súčasťou oceánu.

Moria a oceány pokrývajú celkom 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty Zem a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m.

Piranský záliv

Piranský záliv (slov. Piranski zaliv, chorv. Piranski zaljev alebo Savudrijska vala, tal. Baia di Pirano) je záliv na severe Jadranského mora a súčasť Terstského zálivu. Pomenovaný je podľa slovinského mesta Piran a jeho brehy zdieľajú Slovinsko a Chorvátsko. Rozdelený je líniou prepájajúcou Cape Savudrija (Savudrijski rt) na juhu a Cape Madona (Rt Madona) na severe a zaberá asi 19 km².

Záliv je predmetom sporov medzi Slovinskom a Chorvátskom.

Pádska nížina

Pádska nížina (tal. Pianura Padana) je rozsiahle rovinaté územie severného a západného Talianska. Rozprestiera sa v dĺžke 650 km od Álp po Jadranské more v povodí rieky Pád a zaberá plochu okolo 46 000 km². V širšom ponímaní zahŕňa i nížiny v regióne Benátsko a Emilia-Romagna.

Z geomorfologického hľadiska je provinciou Alpsko-himalájskej sústavy. Územie ohraničujú na západe a severe Alpy a na juhu Apeniny. Jeho nadmorská výška sa pohybuje od 2 100 m n. m. v provincii Cuneo, po cca 4 m pod hladinou mora v subregióne Polesine.

Stredozemné more

Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie. Obmýva brehy 18 krajín. Gibraltárskym prielivom sa spája s vlastným Atlantickým oceánom, cez Dardanely s Marmarským morom, cez Bospor s Čiernym morom a cez Suezský prieplav s Červeným morom.

Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.

Taliansko

Taliansko, dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica Italiana), je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove. Na severe hraničí s Francúzskom (488 km), Švajčiarskom (740 km), Rakúskom (430 km) a Slovinskom (232 km). Vnútri Talianska ležia dva samostatné mestské štáty: Vatikán (0,44 km²) a San Maríno (39 km²). Taliansku navyše patrí územie obklopené Švajčiarskom zvanej Campione d’Italia. Z východu Taliansku obmýva Jadranské more, z juhu Iónske more a zo západu Tyrrhenské more a ligúrske more. Celková dĺžka pobrežia je 7600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy vo Stredozemnom mori: Sardínia a Sicília. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku 1870 Rím. Taliansko je členom Organizácie Spojených národov (OSN), Severoatlantickej aliancie (NATO), Rady Európy, Európskej únie (EÚ), Eurozóny a Schengenského priestoru.

Taliansko patrí do skupiny siedmich najbohatších a najrozvinutejších štátov sveta (G7) a je jej zakladateľom. Spoločne s Holandskom, Belgickom, Luxemburskom, Francúzskom a Nemeckom bola zakladateľským štátom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), čo bol predchodca EÚ, a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Tieto nadštátnej organizácie vznikli na základe dvoch Rímskych zmlúv, ktoré boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnosti 1. januára 1958.

Terstský záliv

Terstský záliv (tal. Golfo di Trieste, slovin. Tržaški zaliv, chorv. Tršćanski zaljev) je plytký záliv v severovýchodnej časti Jadranského mora.

Terstský záliv je obklopený pobrežím Talianska, Slovinska a Chorvátska. Jeho pobrežná línia vedie od Grada cez Terst, Koper, Piran (Slovinsko) až po Savudriju (Chorvátsko). Vo východnej časti sa nachádza mesto Terst s veľkým prístavom, o niečo južnejšie je najvýznamnejší slovinský prístav Koper.

V Terstskom zálive sa nachádzajú 4 menšie zátoky:

Panzanská zátoka

Muggská zátoka

Koperská zátoka

Piranská zátoka

Tuleň mníšsky

Tuleň mníšsky alebo tuleň mníší (zriedkavo tuleň stredomorský; lat. Monachus monachus) patrí do neveľkej skupiny morských vodných cicavcov – plutvonožcov.

Jeho domovom bolo mimo iných aj Jadranské more, okolie ostrova Mljet, patriace Chorvátsku. Tamojší rybári sa však domnievali, že im tulene požierajú ryby, a tak ich začali hubiť. Tulene strieľali alebo ich ubíjali palicami jedného po druhom. Aj po druhej svetovej vojne bolo ničenie tuleňov zábavou pre tamojšie obyvateľstvo. Dnes je tuleň mníšsky na pokraji vyhynutia. Posledné žijúce tulene sú roztrúsené po celej oblasti Stredozemného mora.

Moria
Zálivy
Prielivy
Prúdy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.