Iónske more

Iónske more je časť Stredozemného mora medzi Balkánskym polostrovom a Apeninským polostrovom. Plocha 169 000 km², max. hĺbka 5 121 m.

Jeho hranice tvorí na severe Jadranské more oddelené Otrantským prielivom, na západe pobrežie Talianska vrátane Salenta, Kalábrie a Sicílie. Medzi Sicíliou a Talianskom spája Messinský prieliv Iónske more s Tyrrhenským morom.

Na východe tvorí hranicu juhozápadné pobrežie Albánska a veľké množstvo gréckych ostrovov, ako napr. Ithaki, Lefkada, Kefalonia, Korfu a Zakynthos, spoločne nazývaných aj Iónske ostrovy.

Oblasť Iónskeho mora patrí medzi oblasti so zvýšenou seizmickou aktivitou.

Ionian Sea map
Iónske more

Významné miesta

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iónske more

Súradnice: 38°39′04″S 19°12′15″V / 38,651198°S 19,204102°V

Albánsko

Albánsko (albán. Shqipëria), dlhý tvar Albánska republika je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.

Jej západné prímorské teritórium v priestore polostrova Karaburun a ostrovov Sazan a Ksamil vlastne oddeľuje Iónske more od Jadranského mora. Na severe susedí so Srbskom (provincia Kosovo), Čiernou Horou, na juhu a juhovýchode s Gréckom, východnú hranicu tvorí Severné Macedónsko. Územie južného Albánska, obývané početnou gréckou menšinou sa tradične nazýva Severný Epirus (gr. Βόρειος Ήπειρος- Vorios Ipiros, albán. Epiri i Veriut).

Basilicata

Basilicata je región na juhu Talianska. Na západe susedí s Kampániou, na severe a východe s Apúliou a na juhu s Kalábriou. Územie regiónu zasahuje aj k moru, na západe je to krátky úsek pobrežia Tyrrhenského mora a na východe zasa Iónske more (Tarentský záliv).

Grécko

Grécko (novogr. Ελλάδα – Ellada alebo Ελλάς – Ellas; starogr. Έλλάς – Hellas), dlhý tvar Grécka republika (novogr. Ελληνική Δημοκρατία – Elliniki Dimokratia) je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Väčšina jazykov používa pre túto krajinu latinské meno, z latinského Graecia.

Grécko na severe hraničí s Albánskom (282 km hraníc), Severným Macedónskom (246 km) a Bulharskom (494 km) a na východe s Tureckom (206 km). Medzi Gréckom a Tureckom leží Egejské more, zo západu Grécko obklopuje Iónske more a z juhu Stredozemné more. Celková dĺžka pobrežia je 13 676 km. Ku Grécku patrí okolo 2 000 ostrovov, ležiacich prevažne v Egejskom mori. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä Kréta, Eubója a Rodos. Grécko je členskou krajinou Európskej únie a NATO.

Grécko sa z hľadiska kultúrnych pomerov už od staroveku rozdeľuje na Makedóniu (sever), Tráciu (severovýchod), Epirus (severozápad), Tesáliu (stredovýchod), Ruméliu (juh, okrem Peloponézu), Peloponéz, Krétu, Egejské ostrovy a Iónske ostrovy.

Najväčším mestom sú Atény s počtom obyvateľov 4 000 000. Druhé najväčšie mesto je Solún (Thessaloniki) s počtom približne 1 000 000. Iné významné mestá sú napríklad Patra, Pireus, Larisa, Volos, Ioannina, Arta, Preveza, Trikala, Karditsa, Kozani, Grevena, Kavala, Edessa, Drama, Xanthi, Lamia, Messolongi, Livadia, Tripoli, Kalamata, Nafplio, Argos, Iraklio, Korint, Ermupoli, Rodos či Mytilini.

Helenidy

Helenidy (Albánsko-grécke pohoria alebo Šarsko-pindská horská sústava) sú rozsiahly horský systém v južnej časti Balkánskeho polostrova. Najvyšším vrchom je olympský Mytikas (2 917 m n. m.) a horstvo je provinciou Alpsko-himalájskej sústavy.

Io (mytológia)

Io alebo Ió (starogr. Ἰώ – Io, iný prepis: Ió) je postava gréckej mytológie, v staroveku niekedy stotožňovaná s egyptskou bohyňou Isis.Io bola dcérou Inacha, prvého kráľa Argu, a oceanidy Melie (alebo Laodiky). Bola kňažkou bohyne Héry a zamiloval sa do nej najvyšší boh Zeus. Aby ju ochránil pred Hérinym hnevom, premenil ju na kravu, a keď ho potom pri nej aj tak pristihla, predstieral, že ju dojí. Héra sa však nenechala oklamať. Obratnými rečami ho prinútila, aby jej kravu daroval, že ako poriadna manželka sa o ňu postará a postavila k nej stookého pastiera Arga, aby ju strážil. Na Diov príkaz ho však Hermes tónmi svojej flauty uspal a odťal mu hlavu. Héra pozbierala oči svojho služobníka a ozdobila nimi chvost páva, ktorý sa odvtedy stal vtákom zasväteným Argovi.Héra potom za Io poslala ovada, ktorý ju neustále sužoval. Io zo strachu pred jeho cuciakom utiekla k západnému moru, ktoré dostalo po nej meno (Iónske more) a odtiaľ na Kaukaz, pod skalu, kde bol prikovaný Prometeus. Ten jej poradil, aby sa pokúsila dostať do Egypta, kde sa ovada zbaví a opäť nadobudne ľudskú podobu. Po dlhých útrapách sa jej to nakoniec podarilo a pri brehoch Nílu porodila Diovi syna Epafa, ktorý sa stal egyptským kráľom. Podľa jedného mýtu bola Io v Egypte uctievaná ako Isis a Epafos stotožňovaný s egyptským bohom Apidom.

Ithaka

Ithaka (gr. Ιθάκη – Ithaki) je ostrov v Iónskom mori s rozlohou 96 km² a 5 000 obyvateľmi. Je nezávislým ostrovom patriacim k väčšiemu ostrovu Kefalonia, pri ktorého severovýchodnom pobreží leží. Hlavné mesto Ithaky je mesto Vathy (Hlboká), jeden z najväčších svetových prírodných prístavov.

Ithaka je obľúbeným cieľom návštevníkov, ktorí sem prichádzajú aj z ostatných Iónskych ostrovov. Britský korunný princ Charles a jeho prvá manželka Diana tu strávili svoje medové týždne.

Iónske ostrovy

Iónske ostrovy sú skupina 5 veľkých (Korfu, Leukas, Ithaké, Kefallénia, Zakynthos) a asi 35 menších ostrovov v Iónskom mori pri západnom pobreží Grécka. Ráta sa k nim často aj ostrov Kythira a Andikythira južne od Peloponézu.

Časté zemetrasenie, často turistické strediská.

Zoznam hlavných Iónskych ostrovov:

Andikythira (Adikythira)

Andipaxos (Adipaxos, A(n)dipax(o)i)

Ithaki (asi nie je identický s Odyseovou Itakou, tou je pravdepodobne Lefkada !)

Kefalonia

Korfu = Kerkyra

Kythira

Lefkada

Paxos (Pax(o)i)

Zakynthos

Kalábria

Kalábria (taliansky Calabria, kalábrijský dialekt Calàbbria, griko Calavrìa, grécky Καλαβρία-Kalavria), je jeden z administratívnych regiónov a historických krajov Talianska.

Hlavné mesto je Catanzaro, najväčšie mesto je Reggio di Calabria

Kefalonia

Kefalonia (novogr. Κεφαλονιά – Kefalonia/ľudovo Κεφαλλονιά – Kefallonia; staršie aj Kefallinia alebo Keffalónia; tal. Cefalonia, staršie tal. Cefalogna) resp. v staroveku Kefallénia či po slovensky aj Kefalénia (starogr. Κεφαλληνία – Kefallénia) je najväčší ostrov v Iónskom mori a šiesty najväčší ostrov patriaci Grécku; administratívne je to krajská jednotka. Má rozlohu približne 780 km² (v závislosti na zdroji 688 8 km² až 904 km²).

Korfu

Korfu (po novogrécky Κέρκυρα – Kerkyra, po starogrécky Κέρκυρα – Kerkyra alebo Κόρκυρα – Korkyra, po latinsky Corcyra, po taliansky Corfù) je jeden z Iónskych ostrovov v Grécku.

Nachádza sa pri Albánsku, na rozhraní Iónskeho a Jadranského mora. Má rozlohu 613 km² a 107 879 obyvateľov. Ostrov je zároveň rovnomenným okresom (nomos) v kraji Iónske ostrovy s hlavným mestom Kerkyra s takmer 40 000 obvyvateľmi.

Hospodárstvo ostrova je založené na turistickom ruchu, no dôležitým zdrojom príjmov sú výnosy z predaja olív a kumkvatov – trpasličích pomarančov.

Korintský prieplav

Korintský prieplav je jeden z najznámejších prieplavov sveta. O dátume jeho založenia svedčí gravírovaný monument s názvom „Canal Maritime de Corinthe“, umiestnený v areáli prieplavu. Tento historický dokument, orámovaný ozdobným okrajom, je doplnený mapou Stredozemného mora a vlastnoručnými podpismi administrátorov projektu. Bol vybudovaný v rokoch 1882 – 1893. Približne na rovnakom mieste však už v staroveku existovala vozová prepravná cesta zvaná Diolkos.

Messinský prieliv

Messinský prieliv je prieliv medzi východným výbežkom Sicílie a južným výbežkom Kalábrie v Taliansku. Spája Tyrrhenské a Iónske more a v budúcnosti jeho oba brehy prepojí most.

Základné údaje

dĺžka: 42 km

najmenšia šírka: 3,5 km

najväčšia hĺbka: 258 m

More

More je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.Rozlišuje sa vnútrozemské more, okrajové more a medziostrovné more. More je časť oceánu, ktorá má odlišný vodný režim od svojho oceánu. Moria na okrajoch oceánov, čiastočne ohraničené pevninou (napríklad ostrovmi, súostroviami alebo polostrovmi), sa nazývajú okrajové moria (Severné more) alebo medziostrovné moria (Karibské more). Okrajové a medziostrovné moria sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu. Ak obklopuje pevnina takmer celé more, tak sa to more označuje ako vnútrozemské more (Stredozemné more, Baltské more, Červené more). Vnútrozemské moria mávajú z dôvodu nadmerného vyparovania alebo naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť ako je zvyčajných 35 ‰ a aj v mnohých ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú.

Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) jazerá, ktoré nemajú prirodzený odtok (napr. Kaspické more alebo Mŕtve more). Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú súčasťou oceánu.

Moria a oceány pokrývajú celkom 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty Zem a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m.

Otrantský prieliv

Otrantský prieliv je prieliv v Stedozemnom mori medzi Talianskom a Albánskom.

Pomenovaný je podľa talianskeho mesta Otranto a spája Jadranské a Iónske more. Prielivom vedú plavebné cesty z Jadranu do Stredomoria, severným okrajom prielivu už v rímskom období viedla plavebná časť významnej cesty Via Egnatia. Tá bola pokračovaním Appiovej cesty, končiacej v prístavnom meste Brindisi a viedla cez albánsky Drač gréckym vnútrozemím cez Solún do mesta Byzantion.

Základné údaje

dĺžka: 120 km

najmenšia šírka: 75 km

najväčšia hĺbka: 978 m

Stredozemné more

Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie. Obmýva brehy 18 krajín. Gibraltárskym prielivom sa spája s vlastným Atlantickým oceánom, cez Dardanely s Marmarským morom, cez Bospor s Čiernym morom a cez Suezský prieplav s Červeným morom.

Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.

Taliansko

Taliansko, dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica Italiana), je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove. Na severe hraničí s Francúzskom (488 km), Švajčiarskom (740 km), Rakúskom (430 km) a Slovinskom (232 km). Vnútri Talianska ležia dva samostatné mestské štáty: Vatikán (0,44 km²) a San Maríno (39 km²). Taliansku navyše patrí územie obklopené Švajčiarskom zvanej Campione d’Italia. Z východu Taliansku obmýva Jadranské more, z juhu Iónske more a zo západu Tyrrhenské more a ligúrske more. Celková dĺžka pobrežia je 7600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy vo Stredozemnom mori: Sardínia a Sicília. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku 1870 Rím. Taliansko je členom Organizácie Spojených národov (OSN), Severoatlantickej aliancie (NATO), Rady Európy, Európskej únie (EÚ), Eurozóny a Schengenského priestoru.

Taliansko patrí do skupiny siedmich najbohatších a najrozvinutejších štátov sveta (G7) a je jej zakladateľom. Spoločne s Holandskom, Belgickom, Luxemburskom, Francúzskom a Nemeckom bola zakladateľským štátom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), čo bol predchodca EÚ, a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Tieto nadštátnej organizácie vznikli na základe dvoch Rímskych zmlúv, ktoré boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnosti 1. januára 1958.

Tarentský záliv

Tarentský záliv (taliansky Golfo di Taranto, latinsky Sinus Tarentinus) je záliv v Iónskom mori pri juhovýchodnom pobreží Talianska.

Záliv má približne štvorcový tvar so stranami dlhými 140 km a je ohraničený mysmi Santa Maria di Leuca na východe (Apúlie) a Colonna (staroveký názov Cape Lacinium) na juhu pri severnom pobreží Kalábrie. Pobrežie zasahuje do troch talianskych oblastí – Apúlie, Basilicaty a Kalábrie. Najvýznamnejšie mestá na pobreží sú Tarent a Gallipoli.

Celá plocha zálivu patrí vďaka jeho geografickej polohe a rozlohe do talianskych výsostných vôd.

Zoznam geovedných článkov/I

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 96 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Moria
Zálivy
Prielivy
Prúdy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.