Hebrejčina

Hebrejčina (עברית) (ak sa chápe ako 1 jazyk) alebo hebrejské jazyky (ak sa chápe ako skupina jazykov) je označenie nasledujúcich semitských jazykov/nárečí:

  • z časového hľadiska:
    • starohebrejčina (klasická hebrejčina, biblická hebrejčina)
    • mišnaická hebrejčina
    • stredoveká hebrejčina
    • novohebrejčina (moderná hebrejčina čiže ivrit)
  • špeciálne varianty (nárečia) v dôsledku veľkého geografického rozšírenia:
    • jemenská hebrejčina
    • mizrachijská hebrejčina
    • sefardská hebrejčina
    • aškenázska hebrejčina
    • samaritánska hebrejčina
    • tiberiadska hebrejčina

Najčastejšie sa slovo vzťahuje buď na novohebrejčinu, alebo na starohebrejčinu. Dnes slovo hebrejčina označuje spravidla novohebrejčinu, jazyk umelo vytvorený na základe starohebrejčiny.

Hebrejčina patrí do rodiny semitských jazykov do severozápadnej skupiny a do tzv. kanaánskych jazykov. Jej pôvod siaha zrejme do neskorej kanaánčiny. Najstaršie stopy kanaánskej reči s hebrejskými idiómami objavili archeológovia v Ras Šamra (Ugaritu) a pochádzajú z 20. storočia pred Kr.

Hebrejčina
(עברית‎, Ivrit)
ŠtátyIzrael, Spojené štáty a ďalšie krajiny židovskej diaspóry
RegiónBlízky východ
Počet hovoriacichvyše 9 miliónov (5 miliónov rodených hovoriacich v Izraeli)
KlasifikáciaAfroázijské jazyky
PísmoHebrejské písmo
Postavenie
Úradný jazykIzrael Izrael (ako novohebrejčina)
RegulátorAkadémia hebrejského jazyka
Jazykové kódy
ISO 639-1he
ISO 639-2heb
ISO 639-3heb – novohebrejčina
hbo – starohebrejčina
Wikipédia
Adresahe.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
 Jazykový portál
Idioma hebreo
Rozšírenie hebrejčiny
Židia a judaizmus
Star of David.svg Lukhot Habrit.svg Menora.svg
Židia · Judaizmus · Kto je žid











Alphabet Hebrew
Hebrejčina alfabeta

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Akadémia hebrejského jazyka

Akadémia hebrejského jazyka (hebr. האקדמיה ללשון העברית‎, ha-Akademija la-Lason ha-ivrit) je najvyššia inštitúcia moderného hebrejského jazyka. Bola založená v roku 1890 ako Hebrejský jazykový výbor v Jeruzaleme. V roku 1953 bola nahradená Akadémiou hebrejského jazyka pri Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme v komplexe Giv'at Ram.

Akkadčina

Akkadčina alebo akadčina alebo asýrsko-babylonský jazyk bol semitský jazyk používaný najmä v starovekej Mezopotámii, Iráne, Malej Ázii a severnej Sýrii, okrem iných Asýrčanmi a Babylončanmi. Je to spolu s ebajčinou najstarší písomne zachovaný semitský jazyk a jediný zástupca severovýchodnej vetvy semitských jazykov.

Akkadčina bola ovplyvnená sumerčinou od 3. tisícročia, od ktorej prevzala aj písmo, a v prvom tisícročí aramejčinou, ktorá sa stala hovoreným jazykom, kým akkadčina ostala len jazykom písma.

Akkadčina v širšom zmysle začína v 27. stor. pred Kr. vlastnými menami v sumerských textoch. Akkadčina v užšom zmysle, t. j. aj ucelené texty, začína v 24. stor. pred Kr. a je rozdelená na viacero dialektov podľa času používania a miesta rozšírenia:

2500 - 1950: staroakkadčina

1950 - 1530: starobabylončina/staroasýrčina

1530 - 1000: stredobabylončina/stredoasýrčina

1000 - 600: novobabylončina/novoasýrčina

600 pred Kr. - 100: neskorá babylončina

Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)

Svätá Alžbeta (hebrejsky אֱלִישֶׁבַע / אֱלִישָׁבַע (Môj Boh prisahal), štandardná hebrejčina Elišéva / Elišáva, tiberská hebrejčina Ĕlîšéḇa / Elisabete; arabsky: إشاع) bola podľa Nového zákona a Koránu matkou Jána Krstiteľa a manželkou kňaza Zachariáša.

Amharčina

Amharčina je semitský jazyk používaný Amharmi na severe strednej Etiópie, kde to je oficiálny jazyk. Mimo Etiópie amharčinu používa 2,7 milióna emigrantov (najmä v Egypte, Izraeli a Švédsku). Po arabčine je druhý najpoužívanejší semitský jazyk na svete.

Arabčina

Arabčina je semitský jazyk. Kedysi ňou nehovorili iba Arabi, ale slúžila ako medzinárodný jazyk, podobne ako latinčina v stredovekej Európe. Arabčina je predmetom štúdia arabistiky.

Babylončina

Babylončina je mŕtve nárečie akkadčiny, ktoré sa používalo od polovice 20. storočia pred Kr. do 2. stor. pred Kr. Na zápis babylončiny sa používalo predovšetkým klinové písmo.

Fázy:

1950 – 1530 pred Kr.: starobabylončina

1530 – 1000 pred Kr.: stredobabylončina

1000 – 600 pred Kr.: novobabylončina

600 – 100 pred Kr.: neskorá babylončina

Filozofická fakulta Karolovej univerzity

Filozofická fakulta Karolovej univerzity (po česky Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, skratka FF UK) je jedna zo štyroch pôvodných fakúlt Karolovej univerzity a tesne druhá najväčšia fakulta v Česku.

Ghil'ad Zuckermann

Ghil'ad Zuckermann (* 1. jún 1971 ve Tel Aviv, Izrael)

(D.Phil., Univerzita v Oxforde; Ph.D., Cambridgeská univerzita) je lingvista a profesor jazykovedy na univerzitě v Adelaide (Južná Austrália), Austrália.

Hebraizmus

Hebraizmus alebo hebrejizmus je hebrejský jazykový prvok v inom jazyku.

Hebrejci

Hebrejci (v hebr. = pôvodní, dávni ľudia) sú staroveký národ pochádzajúci zo semitskej skupiny na uzemí Kanánu. Starí hebrejci sa považujú za praobyvateľov tohto územia a odvodzujú svoj pôvod od patriarchu Abraháma. O ich kultúre informuje Starý zákon. Neskoršie príbuzné kmene Izraelitov si po príchode na územie Kanánu podrobili Hebrejcov, avšak osvojili si ich písmo a reč ( hebrejčina). Etnicky a jazykovo boli navyše príbuzní s Kananejcami.

Hebrejský kalendár

Hebrejský kalendár (hebr. הלוח העברי - ha-luach ha-ivri) alebo židovský kalendár je lunisolárny kalendár používaný v judaizme a v Izraeli. Podľa hebrejského kalendára sa stanovujú dátumy židovských sviatkov, určujú sa čítania z Tóry počas šabatových bohoslužieb, jarcajt (výročný deň smrti blízkeho príbuzného) a náležité žalmy pre každodennú recitáciu. Pravidlá určovania hebrejského kalendára definitívne stanovil v roku 359 patriarcha Hilel II.

Mesiace sa v hebrejského kalendári počítajú podľa mesačného cyklu, počítanie rokov je prispôsobené slnečnému cyklu. Líši sa teda od lunárneho islamského kalendára aj od solárneho gregoriánskeho kalendára. Roky sa počítajú od tradičného dátumu stvorenia sveta (AM - anno mundi).

Judaizmus

Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam). Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich (podľa údajov z roku 2005 ). Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov. Judaizmus preto býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov.

Raši (písmo)

Raši písmo alebo (správnejšie) rabínska (polo)kurzíva je druh hebrejskej tlačenej polokurzívy, ktorý sa vyvinul z hispánsko-africkej rukopisnej kurzívy a presadil sa hlavne v tlačiach biblických a talmudických komentárov, preto pomenovanie po komentátorovi Rašim, ktorý však s týmto typom písma nemal nič spoločné ani ním nikdy nepísal.

Raši písmo slúži na grafické odlíšenie jednotlivých častí textu a takisto zdôrazňuje jeho hierarchickú štruktúru. Raši písmom sú spravidla vysádzané tie časti textu, ktoré majú charakter komentáru, alebo sú nejakým spôsobom podriadené (závislé) na hlavnom texte (napr. biblické komentáre v rabínskych bibliách, tosafot vo vydaniach Talmudu apod.). Medzi výhody Raši písma patrí jeho lepšia čitateľnosť, predovšetkým v drobnej sadzbe – tvary jednotlivých písmen Raši písma sú menej zameniteľné ako tvary tlačeného kvadrátneho písma.

Semitské jazyky

Semitské jazyky sú vetva semitsko-hamitskej jazykovej rodiny v Prednej Ázii a severnej Afrike.

Mnohé zo semitských jazykov už vyhynuli a patria k jazykom, ktoré v kultúrnej histórii Európy a Ázie zohrali nezastupiteľnú úlohu. Semitské jazyky študuje semitológia.

Talmud

Talmud (po hebrejsky תלמוד - učenie, štúdium) je spolu s Tanachom (hebrejskou Bibliou) najdôležitejším náboženským textom judaizmu.

Primárne ide o komentár k Mišne, do ktorého však boli začlenené rozličné ďalšie látky ako naratívneho, tak náboženskoprávneho charakteru, akademické debaty, diskusie a výklady biblického textu. Talmud je nesmierne rozsiahle kolektívne dielo, navyše existujú dve verzie Talmudu - rozsiahlejší babylonský a kratší palestínsky (jeruzalemský).

Zoznam jazykov

Zoznam jazykov nachádzajúcich sa v ISO 639-1 (uvedený je neoficiálny preklad do slovenčiny; štandard neobsahuje všetky známe jazyky sveta):

abcházština

acehčina

ačoli

adangme

adygčina; adygejčina

afarčina

afrihili

afrikánčina

afroázijské jazyky (iné)

ainčina

akančina

akkadčina

albánčina

aleutčina

algonkinské jazyky

altajské jazyky

amharčina

angika

angličtina

angličtina, stará (ca. 450 – 1100)

angličtina, stredná (1100 – 1500)

apačské jazyky

arabčina

aragónčina

arapaho

araukánčina; mapudingun; mapuche

arawačtina

arménčina

arumunčina; macedónska rumunčina

ásámčina

astúrčina; bable

athabaské jazyky

austrálske jazyky

austronézske jazyky (iné)

avadhčina

avarčina

avestčina

aymarčina

azerbajdžančina

balijčina

baltské jazyky (iné)

balúčtina

bambara

bamileke

banjarčina

bantuské jazyky (iné)

barmčina

basa

baskičtina

baškirčina

batacké jazyky

bedža

bemba

bengálčina

berberské jazyky (iné)

bhódžpurčina

bieloruština

bihárske jazyky

bikol

bini; edo

bislama

blin; bilin

bosniačtina

bradžčina

bretónčina

bugiština

bulharčina

buriatčina

cebuánčina

cirkevná slovančina; slovienčina; staroslovenčina; staroslovienčina

čagatajčina

čamaské jazyky

čamorčina

čečenčina

čejenčina

čerokí

čeština

čibča

čičewa; čewa; ňandža

čínština

činucký žargón

čipevajčina

čoktavčina

čuangčina; šuongčina

čuvaština

čwančina

dakotčina

dánčina

darginčina

delawarčina

dinka

divehi; maldivčina

dógrí

dogribčina

dolná nemčina; dolná saština; nemčina, dolná; saština, dolná

dolnolužická srbčina

drávidské jazyky (iné)

duala

ďula

dzongkä

efik (ibibio)

egyptčina (staroveká)

ekadžuk

elamčina

erzjančina

esperanto

estónčina

etiópčina

ewe

ewondo

faerčina

fangčina

fanti

feničtina

fidžijčina

filipínčina

filipínske jazyky (iné)

fínčina

fončina

francúzština

francúzština, stará (842 – ca. 1400)

francúzština, stredná (ca. 1400 – 1600)

friulčina

fulbčina

ga

gaelčina; škótska gaelčina

gálibská karibčina

galícijčina

gamilaraay

ganda

gayo

gbaja

germánske jazyky (iné)

góndčina

gorontalo

gótčina

grebo

grónčina

gruzínčina

guaraní

gudžarátčina

gwich'in

haida

haitská francúzska kreolčina

hauština

havajčina

hebrejčina

hererčina

hiligajnončina

himačalské jazyky

hindčina

hiri motu

holandčina, stredná (ca. 1050 – 1350)

holandčina; flámčina

hornolužická srbčina

hupčina

chantyjčina

chetitčina

chorvátčina

ibančina

ido

igboština

ilokánčina

inariská sámčina

indiánske jazyky južnej Ameriky (iné)

indiánske jazyky severnej Ameriky

indiánske jazyky strednej Ameriky (iné)

indické jazyky (iné)

indoeurópske jazyky (iné)

indonézština

inguština

interlingua (International Auxiliary Language Association)

interlingue

inuktitut

inupiaq

iránske jazyky (iné)

írčina

írčina, stará (do 900)

írčina, stredná (900 – 1200)

irokézske jazyky

islandčina

jakutčina

jao

japčina

japončina

jávčina

jazyky banda

jazyky idžo

jazyky kru

jazyky manobo

jazyky tupi

jidiš

jorubčina

juitsko-jupické jazyky

južná altajčina

južná sámčina

kabardčina

kabylčina

kačjinčina

kaddo

kalmyčtina; ojračtina

kamba

kambodžská khmérčina

kannadčina

kanurijčina

karačajevsko-balkarský jazyk

karakalpačtina

karelčina

karenské jazyky

kašmírčina

kašubčina

katalánčina; valencijčina

kaukazské jazyky (iné)

kawi

kazaština

kečuánčina

keltské jazyky (iné)

khasijčina

khoisanské jazyky (iné)

kikuju

kimbundu

kirgizština

kiribatčina

klasická nevárčina; stará nevárčina

klingónčina; tlhIngan-Hol

komijčina

kónkánčina

konžština

koptčina

kórejčina

kornčina

korzičtina

kotčina

kpelle

kreolské jazyky a pidžiny (iné)

kreolské jazyky a pidžiny na základe angličtiny (iné)

kreolské jazyky a pidžiny na základe francúzštiny (iné)

kreolské jazyky a pidžiny na základe portugalčiny (iné)

krí

kríkčina

krymská tatárčina; krymská turečtina

kuaňama

kumyčtina

kurdčina

kurukhčina

kusaie

kušitské jazyky (iné)

kutenajčina

lahandčina

lamba

laoština

latinčina

lezginčina

limburčina

lingalčina

litovčina

lojban (umelý jazyk)

lotyština

lozi

luba-katančina

luba-luluánčina

luiseňo

luleská sámčina

lunda

luo (Keňa a Tanzánia)

lušáí

luxemburčina

lužickosrbské jazyky

macedónčina

maďarčina

madurčina

magadhčina

maithilčina

makasarčina

malajálamčina

malajčina

malgaština

maltčina

mančina

mandarčina

mandingo

mandžuština

manípurčina

mansijčina

maorčina

maráthčina

marawari

marijčina

maršalčina

masajčina

mayské jazyky

meänkieli

mendi

miaočina

mikmakčina

minangkabaučina

mirandčina

mohawk

mokšiančina

moldavčina

mongo

mongolčina

monsko-khmérske jazyky (iné)

mossi

mundské jazyky

N'ko

nahuaské jazyky

ňamwezi

ňankole

nauruština

navajo; navaho

ndebelčina, južná; južná ndebelčina

ndebelčina, severná; severná ndebelčina

ndonga

neapolčina

nemčina

nemčina, stará horná (ca. 750 – 1050)

nemčina, stredná horná (ca. 1050 – 1500)

nepálčina

nevárčina

niasánčina

nigersko-kordofánske jazyky (iné)

nílsko-saharské jazyky (iné)

niueština

nogajčina

nórčina

nórčina, stará

ňoro

nórsky bokmål; bokmål, nórsky

nórsky nynorsk; nynorsk, nórsky

novogréčtina (po 1453)

núbijské jazyky

nzima

odžibwa

okcitánčina (po roku 1500); provensalčina

oromčina

osagčina

osetčina

oto-pameské jazyky okrem pameských jazykov

pahlaví

palaučina

pálí

pampangančina

pandžábčina

pangasinančina

papiamento

papuánske jazyky (iné)

paštčina

perzština

pohnpeičina

poľština

portugalčina

posunkové reči

prakrity

provensalčina, stará (do 1500)

radžastančina

rapanujčina

rarotongská maorijčina; maorijčina Cookových ostrovov

románske jazyky (iné)

romanši

rómčina

rumunčina

rundčina

ruština

rwandčina

s’čchuanská ioština

saamske jazyky (iné)

sališské jazyky

samaritánska aramejčina

samojčina

sandawe

sango

sanskrit

santalčina

sardínčina

sasačtina

selkupčina

semitské jazyky (iné)

serer

severná frízština

severná sámčina

severná sothčina, pedi; sepedi

sicílčina

sidamo

siksika

sindhčina

sinhalčina

sino-tibetské jazyky (iné)

siouské jazyky

skoltská sámčina

slavejčina (athabaský jazyk)

slovanské jazyky (iné)

slovenčina

slovinčina

sogdčina

somálčina

songhajské jazyky

soninke

sothčina, južná

sranan

srbčina

starogréčtina (do 1453)

staroperzština (ca. 600 – 400 pred Kr.)

sukuma

sumerčina

sundčina

susu

svahilčina

swati

sýrčina

šančina

škótčina

šona

španielčina; kastílčina

švajčiarska nemčina; alemančina

švédčina

tadžičtina

tagalčina

tahitčina

taliančina

tamašek

tamilčina

tatárčina

telugčina

temne

tereno

tetumčina

thajčina

thajské jazyky (iné)

tibetčina

tigrejčina

tigriňa

tiv

tlingitčina

tok pisin

tokelaučina

tongčina (Malawi)

tongčina (Zambia)

tongčina (Tongské ostrovy)

truk

tsimshijské jazyky

tsonga

tumbuka

turečtina

turečtina, osmanská (1500 – 1928)

turkménčina

tuvalčina

tuviančina

twi

udmurtčina

ugaritčina

ugrofínske jazyky (iné)

ujgurčina

ukrajinčina

umbundu

umelé jazyky (iné)

urdčina

uríjčina

uzbečtina

vajčina

valónčina

venda

viaceré jazyky

vietnamčina

vnútrozemská dajačtina

vodčina

volapük

východná frízština

wakašské jazyky

walamčina

waleština

waray

washo

wolof

xhosa

zandské jazyky

západná frízština

zapotéčtina

zázá; dimili; dimli; kirdki; kirmančki; zazak

zenaga

zuluština

zuniština

židovská arabčina

židovská perzština

židovská španielčina

Šva (hebrejčina)

Šva (iné názvy: ševa, šwa, šewa; hebr. שְׁוָא - prepis z novohebrejčiny: šva/šwa, prepis z klasickej hebr.: šawá/šewá/šawó/šewó, výslovnosť IPA podľa klas. heb.: [ʃɐ̆wɔː]/[ʃɐwɔː]/[ʃəwɔː]) je názov znaku v podobe dvoch bodiek pod písmenom, ktorý sa používa v hebrejskej vokalizácii. Výslovnosť šva v klasickej a novohebrejčina sa líši (a to tak foneticky, ako aj z hľadiska viazanosti istej konkrétnej výslovnosti na isté polohy v slove).

Šva (neurčitý vokál)

Šva je neutrálna samohláska, ktorá sa vyskytuje v mnohých jazykoch. V medzinárodnej fonetickej abecede sa označuje symbolom ə, číselné označenie IPA je 322, ekvivalentným symbolom v SAMPA je @.

Označenie šva pochádza z hebrejčiny שְׁוָא (starohebrejská výslovnosť: [ʃɐ̆wɔː]) - "prázdnota".

Židia

Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu. Okrem označenia Židia sú nazývaní tiež ako Izrael (hebr. Jisra’el) alebo Synovia Izraela, Izraeliti (hebr. Bnej Jisra’el). Občas sa pre Židov používa aj označenie Hebrejci (hebr. עברי, Ivri, sg. עברים, Ivrim; rus. Еврей – Jevrej). Najstaršie záznamy o existencii izraelského národa spadajú do 2. tisícročia pred Kr. Počas 3 000 rokov sa Židia zo svojej pravlasti – Izraela – rozšírili do celého sveta. Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria Židia aj skupinu náboženskú.

V slovenčine platí, že pokiaľ sa pomenovanie píše s veľkým začiatočným písmenom, označuje slovo Žid príslušníka židovského národa, teda Žida v etnickom slova zmysle, zatiaľ čo žid (s začiatočným malým písmenom) je vyznávačom judaizmu, židovského náboženstva. Oba významy sa do veľkej miery prekrývajú, pretože židovské náboženstvo je pôvodne náboženstvom národným a bolo jedným z určujúcich rysov príslušnosti k židovskému národu. Ďalšími národnými rysmi bolo územie štátu dnešného Izraela a Palestíny a jazyk (hebrejčina).

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.