Gospić

Gospić (nem. Gospitsch, maď. Goszpics) je mesto v Chorvátsku, administratívne centrum Licko-senjskej župy. V samotnom meste žilo v roku 2001 okolo 6 000 obyvateľov, v celom chotári mesta 12 980 obyvateľov.

Gospić
mesto
Gospic panorama s novog mosta
Gospić
Oficiálny názov: Gospić
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Licko-senjská župa
Okres Gospić
Rieka Lika
Súradnice 44°32′48″S 15°22′20″V / 44,54667°S 15,37222°V
Rozloha 967 km² (96 700 ha)
Obyvateľstvo 12 980 (2001)
starosta Milan Kolić (HDZ)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 53000
Croatia location map
Red pog.svg
Webová stránka: www.gospic.hr
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gospić

Externé odkazy

Brinje (obec)

Brinje je obec v Chorvátsku v Licko-senjskej župe. V roku 2001 tu žilo 4 081 obyvateľov, z toho bolo 92 % Chorvátov a 8 % Srbov.

Cestná infraštruktúra v Chorvátsku

Cestná infraštruktúra v Chorvátsku pozostáva z diaľnic, štátnych, župných a lokálnych ciest. Rýchlostné cesty nemajú zvláštny štatút, sú stavané v rámci štátnych ciest.

Diaľnica A1 (Chorvátsko)

Diaľnica A1 (chorv. Autocesta A1, hovor. Dalmatina, Croatica, Jadranska autocesta, Autocesta Zagreb – Split – Dubrovnik, pôvodne aj Autocesta Kralja Tomislava) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.

Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova. Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb – Bosiljevo a Žuta Lokva – Vrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).

Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 480,7 km medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý 10,3 km, ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli – Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami. Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur.

Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice.

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny. Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).

Európska cesta 71

Európska cesta 71 (E71) je 967 km dlhá európska cesta, ktorá vedie z Košíc do Splitu v Chorvátsku.

Incident na Plitvických jazerách

Incident na Plitvických jazerách (chorvátsky: Krvavi Uskrs na Plitvicama alebo Plitvički krvavi Uskrs, oba názvy v preklade „Plitvická krvavá Veľká Noc“) bola prestrelka na začiatku Chorvátskej vojny o nezávislosť. Bol to boj medzi chorvátskou políciou a ozbrojenými zložkami chorvátskych Srbov SAO Krajiny na Plitvických jazerách 31. marca 1991.

Boj sa odohrával v národnom parku Plitvické jazerá, keď sa chorvátske jednotky snažili znovu obsadiť túto oblasť. Výsledkom bol jeden mŕtvy na každej strane a vyostrenie etnických nepokojov. Prestrelka vyústila v príchod jednotiek Juhoslovanskej ľudovej armády (Jugoslovenska Narodna Armija – JNA) na zabránenie streľby medzi dvoma znepriatelenými stranami. JNA vstúpila na scénu a chorvátskej strane dala ultimátum na zastavenie streľby. Chorvátske policajné jednotky, stávajúce z 90 dôstojníkov, boli jednotkami JNA obkľúčené. JNA políciu obkľúčila na 3 mesiace a úplne obsadila policajnú stanicu v auguste 1991.

Jiří Brožek

Jiří Brožek (* 11. marec 1947, Roudnice nad Labem) je český filmový strihač.

Licko-krbavská župa

Licko-krbavská župa (po chorvátsky: Ličko-krbavska županija, po maďarsky: Lika-Krbava vármegye, po nemecky: Komitat Lika-Korbaw) je názov komitátu, stolice a župy v Chorvátsko-Slavónsku, v súčasnosti jej územie leží v juhozápadnom Chorvátsku. Hlavným mestom bolo mesto Gospić (maď. Goszpics).

Licko-senjská župa

Licko-senjská župa (chorv. Ličko-senjska županija) je župa na severe Dalmácie v Chorvátsku. Jej hlavné mesto je Gospić.

Lika

Lika (chorv. Lika, Ličko polje) je horský región nachádzajúci sa v západnom Chorvátsku, zhruba ohraničený pohorím Velebit z juhozápadu a pohorím Plješevica zo severovýchodu. Prevažná časť tohto regiónu je v súčasnosti súčasťou Licko-senjskej župy, malé časti spadajú aj pod Karloveckú a Zadarskú župu.

Medzi najvýznamnejšie mestá patria Gospić, Otočac a Gračac, ktoré ležia na krasových poliach rieky Gacka. Súčasťou regiónu je aj známy Národný park Plitvické jazerá.

Medzi známych rodákov patrí svetoznámy fyzik Nikola Tesla, politik Ante Starčević a maliar Miroslav Kraljević.

Nikola Tesla

Nikola Tesla (* 10. júl 1856, Smiljan, Rakúske cisárstvo (dnes Chorvátsko) – † 7. január 1943, New York) bol srbský vynálezca a konštruktér mnohých elektrických strojov a prístrojov. Jeho patenty a teoretická práca formovali základ moderných systémov na striedavý prúd (elektrická energia), vrátane polyfázových energeticko-distribučných systémov a motorov na striedavý prúd, ktoré umožnili začiatok etapy zvanej Druhá priemyselná revolúcia. Známy je tiež vďaka svojim príspevkom k fyzike elektriny a magnetizmu koncom 19. a začiatkom 20. storočia, bol vynálezcom rádia.

Na jeho počesť je pomenovaná jednotka merania magnetickej indukcie – Tesla (T).

Po jeho verejnom predvedení bezdrôtovej telekomunikácie v roku 1893 a po výhre v tzv. „Vojne prúdov“ bol široko rešpektovaný ako najvýznamnejší elektrotechnický inžinier v Amerike a svojho času bol v USA pravdepodobne slávnejší ako ktorýkoľvek iný vynálezca alebo vedec v histórii. Mnoho z jeho predošlej práce zaviedlo moderné elektrotechnické inžinierstvo a mnoho jeho objavov malo základný význam pre budúcnosť. Teslov odkaz môže byť viditeľný v modernej civilizácii kdekoľvek, kde je použitá elektrina. Popri jeho práci na elektromagnetizme a inžinierstve, Tesla rôznou mierou prispel k odvetviam ako robotika, balistika, počítačová veda, jadrová fyzika a teoretická fyzika.

Hoci bol Tesla veľký vedecko-technický génius, nemal výraznejšie podnikateľské schopnosti, často sa zadlžoval a mal právnické problémy v uznaní viacerých svojich patentov, pričom sa dostal do konfliktov s inými vynálezcami a podnikateľmi, predovšetkým s Thomasom Alva Edisonom a s Guglielmom Marconim. Neskôr sa navyše zaoberal vizionárskymi, no ťažko zrealizovateľnými a drahými projektmi, ako bola napr. bezdrôtová distribúcia elektriny. Kvôli všetkým týmto faktorom sa dostal do finančných problémov, utiahol sa do ústrania a 7. januára 1943 zomrel pomerne chudobný a zabudnutý v jednom z newyorských hotelov vo veku 86 rokov.

Ružomberok

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji. Je okresné mesto na severe Slovenska a centrum dolného Liptova. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.

Senj

Senj je mesto a obľúbené letovisko v južnej časti Kvarnerského zálivu, v Chorvátsku. Nachádza sa 60 km juhovýchodne od Rijeky, v severozápadnej časti Licko-senjskej župy, priamo na úpätí pohoria Velebit. Mesto tvorí 27 osád, v ktorých žije 8 132 obyvateľov (2001).

Sieradz

Sieradz (výslovnosť: /'ɕɛrat​͡s/) je mesto v strednom Poľsku na rieke Varta. Sídlo powiatu a gminy. Leží v Lodžskom vojvodstve. Má 44 326 obyvateľov (2004). Textilný a potravinársky priemysel, dopravná križovatka.

Zoznam miest v Chorvátsku

Tento článok obsahuje zoznam niektorých miest v Chorvátsku.

Zoznam štátnych ciest v Chorvátsku

Toto je zoznam štátnych ciest v Chorvátsku.

Štátna cesta 534 (Chorvátsko)

Štátna cesta 534 (chorv. Državna cesta 534, D534) je 2,4 kilometra dlhá chorvátska cesta, ktorá plní funkciu diaľničného privádzača z mesta Gospić na diaľnicu A1.

Župa (Uhorsko po roku 1849)

Župa (maď. vármegye, lat. comitatus, nem. Gespanschaft/Komitat) je v modernej slovenskej historiografii slovenský názov územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 - 1918.

Išlo o štátne jednotky, ktoré nahradili dovtedajšie šľachtické stolice. Územne však na ne nadviazali. V tej dobe sa tieto jednotky po slovensky spravidla naďalej označovali ako stolice. Starý slovanský výraz župa bol „znovu objavený“ v 19. storočí. Spojenie maďarského názvu „(vár)megye“ [komitát/stolica/župa] so starým slovanským „župa“ vyplýva najmä z maďarského slova „ispán“ označujúceho župana.

Časti mesta Gospić
Mestá a obce v Licko-senjskej župe
Mestá (gradovi)
Obce (općine)

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.