Glukóza

Glukóza alebo hroznový cukor (D-glukóza aj dextróza alebo škrobový cukor) je monosacharid patriaci medzi aldohexózy.

V chemických vzorcoch oligosacharidov a polysacharidov sa značí symbolom Glc. V čistom stave je glukóza biela kryštalická látka so sladkou chuťou.

D-glukóza
Vzorec

Hemiacetálová α-forma (v Haworthovej projekcii):
 

Schéma molekuly glukózy

Systematické meno 6-(hydroxymetyl) oxan-2,3,4,5-tetrol (hemiacetálová forma)
Registračné číslo CAS 50-99-7 (D-glukóza)
921-60-8 (L-glukóza)
Sumárny vzorec C6H12O6
Molárna hmotnosť 180,155 g/mol
Teplota topenia 146 °C (bezvodá, α-D-anomér)
150 °C (bezvodá, β-D-anomér)
83 °C (monohydrát)
Teplota varu (rozklad)
Hustota 1,56 g/cm3
Rozpustnosť vo vode 1200 g/l
Špecifická otáčavosť +106º (α-anomér)
+22.5º (β-anomer)
+52.5º (anoméry v rovnováhe)
(D, 20 °C)

Výroba

D-glukóza sa môže pripraviť kryštalizáciou z rastlinných štiav, najmä z hrozien viniča hroznorodého, ale hlavnou metódou jej výroby je kyslá alebo enzymatická hydrolýza rastlinného škrobu, na Slovensku predovšetkým zemiakového.

Chemické vlastnosti

Glukóza existuje v dvoch enantioméroch a to ako D-glukóza (vyskytujúca sa v prírode), nazývaná aj dextróza a jej zrkadlový obraz, L-glukóza. Tie sa svojimi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami nelíšia, s výnimkou toho, že ich vodný roztok otáča rovinu polarizovaného svetla opačným smerom. V živých organizmoch sú však nezameniteľné.

Vzhľadom na prítomnosť aldehydickej skupiny patrí glukóza k redukujúcim sacharidom, čiže napr. redukuje soli dvojmocnej medi na jednomocné, čo sa v minulosti používalo na kvalitatívne aj kvantitatívne stanovenie cukru v roztoku (napr. v moči). Pritom sa aldehydická skupina D-glukózy mení na karoboxylovú a vzniká kyselina D-glukonová. Pri použití silnejších oxidačných činidiel, ako napr. kyseliny dusičnej, sa oxiduje aj primárna alkoholická skupina na opačnom konci molekuly tiež na karboxylovú skupinu za vzniku kyseliny D-glukarovej. Ak sa zoxiduje len primárna alkoholická skupina na poslednom uhlíku (s lokačným číslom 6), vzniká kyselina D-glukurónová.

Redukciou glukózy napr. hydrogenáciou vodíkom za prítomnosti katalyzátorov sa naopak redukuje aldehydická skupina na primárnu alkoholickú skupinu a vzniká D-glucitol, známejší pod názvom sorbitol (sorbit), používaný ako umelé sladidlo pre diabetikov.

V roztoku prechádza glukóza do cyklickej hemiacetalovej formy so šesťčlenným kruhom (pyranosa), ktorá v rovnovážnom stave za laboratórnej teploty 20 °C obsahuje dva anoméry, líšiace sa orientáciou hemiacetalového hydroxylu: 36 % α-glukopyranózy a 64 % β-glukopyranózy.

Glucose Fisher to Haworth
Glc od Fischerovej projekcie po Haworthovu projekciu

Tieto anoméry sú v dynamickej rovnováhe a procesom mutarotácie prechádzajú s polčasom rádu hodín jeden v druhý. V obidvoch prípadoch priestorové usporiadanie šesťčlenného heterocyklu zodpovedá stoličkovej konformácii (Z-forma). Čisté anoméry v pevnej fáze môžeme získať kryštalizáciou za určitých podmienok. Pri kryštalizácii z metanolu sa vytvárajú kryštály α-D-glukopyranózy, kým pri kryštalizácii z kyseliny octovej kryštály β-D-glukopyranózy. Pri kryštalizácii z vodného roztoku zvyčajne dostávame monohydrát D-glukózy. V zelených rastlinách vzniká procesom fotosyntézy z oxidu uhličitého a vody za prítomnosti chlorofylu a dodávky energie vo forme svetelných kvánt podľa sumárnej rovnice

6 CO2 + 6 H2O + → C6H12O6 + 6 O2,

pričom vzniká kyslík. Presne opačným procesom je proces, ktorým organizmy rastlín a živočíchov odbúravajú („spaľujú“) D-glukózu na pôvodné látky a získavajú tak potrebnú energiu.

Výskyt v prírode

Čistá D-glukóza sa nachádza v rastlinách ako jeden z produktov fotosyntézy a predstavuje pre rastliny zásobu energie. Hromadí sa predovšetkým v plodoch. Okrem toho je podjednotkou veľa prírodných oligosacharidov, napr. maltózy, sacharózy, galaktózy a. i. a polysacharidov, napr. škrobu. Je aj súčasťou mnohých heteroglykozidov, vyskytujúcich sa v rastlinách.

Je prítomná aj v krvi a lymfe živočíchov, aj v niektorých živočíšnych produktoch, najmä v mede.

Fyziologický význam

D-Glukóza je pre existenciu ľudského organizmu nevyhnutná. Je to najrýchlejší a najzákladnejší zdroj energie pre ľudské telo, najmä pri športe alebo inej pohybovej aktivite; glukóza je de facto liek na hypoglykémiu. Pre niektoré ľudské orgány, najmä pre mozog a červené krvinky, je glukóza úplne nevyhnutná. Je to ich jediný zdroj energie, bez ktorého sa nezaobídu. Tieto tkanivá spotrebujú za 24 hodín približne 150 g glukózy. To je teda minimum, ktoré musí zdravý človek (ale aj diabetik) prijať, aby zabránil rozvoju katabolizmu (čiže rozkladaniu zložitejších látok na látky jednoduchšie) – získavanie glukózy glukoneogenézou alebo ketogenézou (získavanie energie za rozkladu mastných kyselín; pri tomto deji vznikajú ako odpadové látky ketolátky, v prvom rade acetón). Pri poklese hladiny glukózy (hypoglykémiou) sa v žľazách s vnútorným vylučovaním (pankreasa a nadobličkách) začnú ihneď uvoľňovať kontraregulačné hormóny (glukagón a adrenalín), ktoré mobilizujú jej tvorbu zo zásobného glykogénu (obsiahnutého prevažne v pečeni a v svalstve) procesom glykogenolýzy. Organizmus nemá schopnosť vytvoriť glukózu z tukov okrem veľmi malého množstva, ktoré vzniká z glycerolu. Ako energetický zdroj sa glukóza využíva aj v umelej výžive (infúzia) a jej roztoky sa podávajú do žily na zavodnenie chorých alebo ako nosiče pre iné lieky. Kaloricky je glukóza rovnako výdatná ako repný cukor, má však nižšiu sladivosť, približne o 20 %.

Aktívnou formou glukózy je z biochemického hľadiska D-glukóza-6-fosfát, vznikajúci pôsobením hexokinázy za spotreby adenozín trifosfátu (ATP).

Nutričné hodnoty
(na 100 g)
Využiteľná energia 1 670 kJ
Sacharidy 100 g
Bielkoviny 0 g
Lipid 0 g

Koncentrácia (hladina) D-glukózy v krvi sa nazýva glykémia.

Za bežných fyziologických podmienok získava organizmus glukózu:

  • prísunom z vonkajšieho prostredia – potravou, v podobe buď samotnej glukózy, alebo z disacharidov, prípadne polysacharidov (škrob)
  • z vlastných zásob – glykogénu, je uložený hlavne v pečeni, ale aj priečne pruhovanom svalstve. Tieto zásoby su obmedzené, činia od 150 do 400 g, podľa situácie, v ktorej sa organizmus nachádza.
  • glukoneogenéziou z aminokyselín.

Použitie

Okrem už spomenutého použitia v lekárstve je surovinou pre fermentačnú výrobu etanolu a alkoholických nápojov (pivo, víno ap.) alkoholovým kvasením pôsobením kvasiniek rodu Saccharomyces. Pôsobením iných mikroorganizmov možno vyrábať aj iné dôležité organické zlúčeniny, ako butan-1-ol, glycerol, acetón, kyselinu mliečnu, kyselinu citrónovú a. i.

Enzymaticky sa z nej vyrába oveľa sladší monosacharid fruktóza, používaný v potravinárskom priemysle.

Pozri aj

Portal Chemický portál
  • aldóza

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Glukóza
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Glukóza
Chloramfenikol

Chloramfenikol (2,2-dichlór-N-[(aR,bR)-b-hydroxy-a-hydroxymetyl-4-nitrofenetyl]acetamid) je antibiotikum, ktoré bolo izolované z baktérie Streptomyces venezuelae. V súčasnosti je vyrábané synteticky. Účinkuje bakteriostaticky v štádiu množenia mikroorganizmov, zasahuje do syntézy bielkovín. Chloramfenikol je účinný proti širokému spektru mikroorganizmov, no pre jeho vážne nežiaduce účinky (napr. poškodenie kostnej drene, vyvoláva nechutenstvo, zvracanie, alergie, u detí tzv. sivý syndróm-neschopnosť detoxikácie chloramfenikolu až s možným rizikom vzniku aplastickej anémie) u ľudí, je obyčajne rezervované na liečbu vážnych a život ohrozujúcich infekcii (napr. brušný týfus, bakteriálna meningitída, čierny kašeľ).

V praxi sa používa pri stanovení kvasiniek a vláknitých húb. V GKCh (glukóza + kvasničný autolyzát + chloramfenikol) kultivačnom médiu inhibuje rast baktérií.

Chloristan draselný

Chloristan draselný, soľ chloristanu s chemickým vzorcom KClO4, je silné oxidovadlo. Je to bezfarebná kryštalická látka, ktorej teplota topenia je okolo 610 °C. Je to jedno z najpoužívanejších oxidovadiel používaných v ohňostrojoch a rozbuškách a je rôzne používaný aj v strelivinách, zápalných práškoch a prskavkách. Chloristan draselný má najmenšiu rozpustnosť zo všetkých chloristanov (1,5 g na 100 g vo vode s teplotou 25°C).

Diagnóza

Diagnóza (skr. Dg. alebo dg.; gr. dia- = skrz, cez; gnosis = poznanie) v lekárstve znamená rozpoznanie choroby a jej pomenovanie. Diagnostika je proces určovania choroby (diagnózy). Choroby je možné rozlíšiť vďaka špecifickým príznakom - symptómom pomocou diagnostických metód. Niekedy sa názov diagnóza používa skrátene pre kód Medzinárodnej klasifikácie chorôb.

Vo všeobecnosti sa slovo diagnóza používa vo význame určenie (napríklad diagnóza problému).

Glykolýza

Glykolýza (z gréckeho glykos – cukor a lysis – štiepenie) je súbor chemických reakcií, v priebehu ktorých sa jedna molekula glukózy zmení na dve molekuly pyruvátu. Slúži na získavanie energie pre bunku a prebieha v cytoplazme väčšiny buniek. Glykolýzu používajú tak aeróbne, ako aj anaeróbne organizmy, pretože prebieha aj za neprítomnosti kyslíka. Čistý výťažok glykolýzy na jednu molekulu glukózy predstavujú dve molekuly adenozíntrifosfátu (ATP) a dve molekuly NADH.

Inzulín

Inzulín je peptidový hormón produkovaný Langerhansovými ostrovčekmi podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Umožňuje, aby sa glukóza získaná z potravy dostala do vnútra bunky a tam bola premenená na energiu.

Názov pochádza z latinského slova insula znamenajúceho „ostrov“.

Karamelizácia

Karamelizácia je oxidácia cukru. Oxidácia prebieha pri zahriatí cukru na teplotu vyššiu než 110 °C (zavisí od druhu cukru). Tento proces sa často používa v gastronómii.

Kyanid draselný

Kyanid draselný alebo cyankáli je draselná soľ kyseliny kyanovodíkovej. Chemický vzorec je KCN.

Makromolekula

Makromolekula je veľká molekula skladajúca sa z mnohonásobne sa opakujúcich štruktúrnych

jednotiek, t. j. z niekoľko sto až tisíc atómov spojených kovalentnými väzbami. Spravidla sa udáva, že makromolekula je molekula s molekulovou hmotnosťou väčšou ako 10000, zložená z viac ako 1000 atómov.

Makromolekuly môžu tvoriť nízkomolekulové až vysokomolekulové zlúčeniny. K vysokomolekulovým zlúčeninám patria napr. polyméry, bielkoviny a iné.

Monosacharid

Monosacharidy sú jednoduché sacharidy, ktoré môžu vytvárať polymérne zlúčeniny zvané polysacharidy.

V ich molekulách je niekoľko hydroxylových skupín (funkčných skupín alkoholov) a buď aldehydová alebo ketónová funkčná skupina. Na základe toho sa rozdeľujú na aldózy a ketózy.

Aldózy a ketózy s rovnakým počtom atómov uhlíka v molekule majú rovnaký molekulový vzorec, preto sa používajú na ich zobrazenie štruktúrne vzorce (Tollensova projekcia). V roztoku okrem toho pentózy a vyššie monosacharidy vytvárajú vnútromolekulovú kovalentnú väzbu za vzniku furánového alebo pyránového heterocyklu. Ide o vnútromolekulovú reakciu medzi karbonylovou skupinou a hydroxylovou skupinou na poslednom chirálnom uhlíku molekuly, pričom vzniká hemiacetál alebo hemiketál.

V prírode sú najrozšírenejšie monosacharidy so šiestimi atómami uhlíka (hexózy) glukóza a fruktóza.

Moč

Moč je kvapalný odpad vylučovaný obličkami a po nahromadení sa v močovom mechúre je odvedený z tela procesom zvaným močenie. Vylučovanie moču slúži najčastejšie na vyplavenie odpadných molekúl zobraných z krvi obličkami a pre homeostázu telesných kvapalín, ale mnoho druhov používa moč i pre čuchovú komunikáciu.

Odvodnenie (choroba)

Odvodnenie organizmu alebo dehydr(at)ácia organizmu alebo exsikóza je proces alebo stav zníženia množstva vody v organizme. Môže sa tak stať jej nedostatočným prívodom alebo vysokými stratami (potenie, zvracanie, hnačka). Následkom je porušenie vnútornej rovnováhy organizmu, ktoré môže viesť až k smrti.

Oligosacharid

Oligosacharidy sú sacharidy zložené z dvoch až desiatich monosacharidových podjednotiek. Tie sú medzi sebou spojené O-glykozidovou väzbou (niekedy nazývanou tiež vodíkový mostík), ktorá vzniká medzi poloacetálovým hydroxidom prvého uhlíka jedného monosacharidu a ďalšou -OH skupinou druhej podjednotky. Pri vzniku tejto väzby sa vylúči voda, preto môžeme oligosacharidy hydrolýzou štiepiť spätne na monosacharidy.

Spomedzi všetkých oligosacharidov špeciálne odlišujeme disacharidy a trisacharidy.

Polysacharid

Polysacharidy sú sacharidy zložené z veľkého počtu molekúl jednoduchých cukrov, spojených navzájom kyslíkovými mostíkmi. Relatívna molekulová hmotnosť je vysoká (až niekoľko tisíc) a prejavuje sa zmenou niektorých vlastností v porovnaní s mono- alebo disacharidmi. Polysacharidy sa zvyčajne nerozpúšťajú vo vode, len napučiavajú, nemajú sladkú chuť. Pre organizmy sú to látky zásobné alebo stavebné. Stavebnou jednotkou polysacharidov býva väčšinou glukóza. Ich molekulový vzorec je (C6H10O5)n.

Najvýznamnejšie polysacharidy sú škrob a celulóza. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravý koloidový roztok. Pôsobením minerálnych kyselín alebo enzýmov sa štiepia na glukózu.

Sacharid

Sacharid alebo glycid (v staršom názvosloví uhľohydrát, uhľovodan, karbohydrát, ľudovo cukor) je spoločný názov pre skupinu opticky aktívnych polyhydroxyderivátov karbonylových zlúčenín, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch a vírusoch (niektoré však boli pripravené aj synteticky). Patria preto medzi takzvané primárne metabolity.

Zoznam diagnostík

Nasledujúci zoznam obsahuje kategórie ATC klasifikačného systému, prípadne do nich zaradené lieky. Ďalšie informácie pozri v článku Anatomicko-terapeuticko-chemický klasifikačný systém.

V04A RTG kontrastné látky

V04AA Síran bárnatý

V04AA01 Síran bárnatý so suspendujúcou látkou

V04AA02 Síran bárnatý bez suspendujúcej látky

V04AB Alifatické jódované zlúčeniny

V04AB01 Etylestery jódovaných mastných kyselín

V04AB02 Metiodal

V04AC Deriváty dijódpyridonu

V04AC01 Dijodon

V04AC02 Propyljodon

V04AC03 Jopydol

V04AD Deriváty trijódbenzénu

V04AD01 Kyselina jocetamová

V04AD02 Kyselina jopanová

V04AD03 Nátriumjopodát

V04AD04 Kyselina tyropanová

V04AE Deriváty kyseliny trijódbenzoovej

V04AE01 Jodipamid

V04AE02 Kyselina diatrizoová

V04AE03 Kyselina joglykamová

V04AE04 Kyselina metrizoová

V04AE05 Metrizamid

V04AE06 Jódamid

V04AE07 Kyselina jobenzamová

V04AE08 Kyselina jotroxová

V04AE09 Kyselina jodoxamová

V04AE10 Kyselina acetrizoová

V04AF Deriváty kyseliny trijódftalamovej

V04AF01 Kyselina jotalamová

V04AF02 Kyselina jokarmová

V04AF03 Joxitalamová kyselina

V04AF04 Johexol

V04AF05 Kyselina joxaglová

V04AF06 Jopamidol

V04AF07 Jopromid

V04AF09 Kyselina joglyková

V04AF10 Jotrolan

V04AF11 Jopentol

V04AF12 Joversol

V04AX Iné kontrastné látky

V04AX01 Jofendylát

V04AX02 Kyselina gadopentetová

V04AX03 Kyselina gadoterováV04B Močové testy

V04C Iné diagnostiká

V04CA Testy na diabetes

V04CA01 Tolbutamid

V04CA02 Glukóza

V04CB Testy na rezorpciu tukov

V04CB01 Koncentráty vitamínu A

V04CC Testy na priechodnosť žlčovodov

V04CC01 Sorbitol

V04CC02 Síran horečnatý

V04CC03 Sinkalid

V04CC04 Ceruletid

V04CD Testy pre hypofyzárnu funkcie

V04CD01 Metyrapon

V04CD03 Sermorelín

V04CD04 Kortikorelín

V04CD05 Somatorelín

V04CE Testy na stanovenie funkčnej kapacity pečene

V04CE01 Galaktóza

V04CE02 Sulfobromoftaleín

V04CF Diagnostiká tuberkulózy

V04CF01 Tuberkulín

V04CG Testy na žalúdočnú sekréciu

V04CG01 Živicový menič katiónov (katexy)

V04CG02 Betazol

V04CG03 Histamín

V04CG04 Pentagastrín

V04CG05 Metyltioniumchlorid

V04CG30 Kofeín s nátriumbenzoátom

V04CJ Testy tyreoidálnych funkcií

V04CJ01 Tyrotropín

V04CJ02 Protirelín

V04CK Testy pankreatickej funkcie

V04CK01 Sekretín

V04CK02 Pankreozymín (cholecystokinín)

V04CK03 Bentiromid

V04CL Testy na alergické ochorenia

V04CM Testy na poruchy fertility

V04CM01 Gonadorelín

V04CX Iné diagnostikáV04D Diagnostické radiofarmaceutiká+d5297+d5258

V04CH Testy renálnych funkcií Ro

Zoznam krvných náhrad a perfúznych roztokov

Nasledujúci zoznam obsahuje kategórie ATC klasifikačného systému, prípadne do nich zaradené lieky. Ďalšie informácie pozri v článku Anatomicko-terapeuticko-chemický klasifikačný systém.

B05A Krv a krvné deriváty

B05AA Náhrada plazmy a frakcie plazmatických bielkovín

B05AA01 Albumín

B05AA02 Iné frakcie plazmatických bielkovín

B05AA03 Fluorokarbónové krvné náhrady

B05AA05 Dextran

B05AA06 Želatínové prípravky

B05AA07 Hydroxyetylškrob

B05AA08 Hemoglobín krosfumaril

B05AA09 Hemoglobín rafimer

B05AA10 Polymerizát degradovanej želatínyB05B Intravenózne roztoky

B05BA Roztoky na parenterálnu výživu

B05BA01 Aminokyseliny

B05BA02 Tukové emulzie

B05BA03 Sacharidy

B05BA04 Hydrolyzáty bielkovín

B05BA10 Kombinácie

B05BB Roztoky ovplyvňujúce rovnováhu elektrolytov

B05BB01 Elektrolyty

B05BB02 Elektrolyty so sacharidmi

B05BB03 Trometamol

B05BC Roztoky vyvolávajúce osmotickú diurézu

B05BC01 Manitol

B05BC02 UreaB05C Irigačné roztoky

B05CA Antiinfektíva

B05CA01 Cetylpyridín

B05CA02 Chlórhexidín

B05CA03 Nitrofural

B05CA04 Sulfametizol

B05CA05 Taurolidín

B05CA06 Kyselina mandľová

B05CA07 Noxytiolín

B05CA08 Etakridíniumlaktát

B05CA09 Neomycín

B05CA10 Kombinácie

B05CB Roztoky solí

B05CB01 Chlorid sodný

B05CB02 Citrát trisodný

B05CB03 Magnéziumcitrát

B05CB04 Hydrogenuhličitan sodný

B05CB10 Kombinácie

B05CX Iné irigačné roztoky

B05CX01 Glukóza

B05CX02 Sorbitol

B05CX03 Glycín

B05CX04 Manitol

B05CX10 KombinácieB05D Peritoneálne dialyzačné roztoky

B05DA Izotonické roztoky

B05DB Hypertonické roztokyB05X Aditíva k intravenóznym roztokom

B05XA Roztoky elektrolytov

B05XA01 Chlorid draselný

B05XA02 Hydrogenuhličitan sodný

B05XA03 Chlorid sodný

B05XA04 Chlorid amónny

B05XA05 Síran horečnatý

B05XA06 Fosforečnan draselný, vrátane kombinácií s inými draselnými soľami

B05XA07 Chlorid vápenatý

B05XA08 Octan sodný

B05XA09 Fosforečnan sodný

B05XA10 Fosforečnan horečnatý

B05XA11 Chlorid horečnatý

B05XA12 Chlorid zinočnatý

B05XA13 Kyselina chlorovodíková

B05XA14 Nátriumglycerofosfát

B05XA15 Káliumlaktát

B05XA16 Kardioplegické roztoky

B05XA30 Kombinácie elektrolytov

B05XA31 Elektrolyty v kombinácií s inými liečivami

B05XB Amínokyseliny

B05XB01 Arginíniumchlorid

B05XB02 Alanylglutamín

B05XB03 Lyzín

B05XC Vitamíny

B05XX Ostatné intravenózné roztoky

B05XX02 TrometanolB05Z Hemodialyzačné roztoky a hemofiltráty

B05ZA Hemodialyzačné roztoky, koncentráty

B05ZB Hemofiltráty

Zoznam prípravkov na celkovú výživu

Nasledujúci zoznam obsahuje kategórie ATC klasifikačného systému, prípadne do nich zaradené lieky. Ďalšie informácie pozri v článku Anatomicko-terapeuticko-chemický klasifikačný systém.

V06A Dietné prípravky pre liečbu obezity

V06AA Nízkoenergetická diétaV06B Bielkovinové doplnky

V06C Detská výživa

V06CA Výživa bez fenylalanínuV06D Ostatná výživa

V06DA Sacharidy, proteíny, minerály, vitamíny, kombinácie

V06DB Tuky, sacharidy, proteíny, minerály, vitamíny, kombinácie

V06DC Sacharidy

V06DC01 Glukóza

V06DC02 Fruktóza

V06DD Aminokyseliny, vrátane kombinácii s polypeptidmi

V06DE Aminokyseliny, sacharidy, minerály, vitamíny v kombinácii

V06DF Náhrady mlieka

V06DX Iné kombinácie prípravkov pre výživu

Zoznam vazoprotektív a venofarmák

Nasledujúci zoznam obsahuje kategórie ATC klasifikačného systému, prípadne do nich zaradené lieky. Ďalšie informácie pozri v článku Anatomicko-terapeuticko-chemický klasifikačný systém.

C05A Antihemoroidália na vonkajšie použitie

C05AA Prípravky s kortikoidmi

C05AA01 Hydrokortizón

C05AA04 Prednizolón

C05AA05 Betametazón

C05AA06 Fluorometazón

C05AA08 Fluokortolón

C05AA09 Dexametazón

C05AA10 Fluocinolónacetonid

C05AA11 Fluocinonid

C05AB Prípravky obsahujúce antibiotiká

C05AD Prípravky obsahujúce lokálne anestetiká

C05AD01 Lidokaín

C05AD02 Tetrakaín

C05AD03 Benzokaín

C05AD04 Cinchokaín

C05AD05 Prokaín

C05AD06 Oxetakaín

C05AD07 Pramokaín

C05AX Iné antihemoroidália pre vonkajšie použitie

C05AX01 Prípravky obsahujúce hliník

C05AX02 Prípravky s bizmutom, kombinácie

C05AX03 Iné prípravky, kombinácie

C05AX04 Prípravky so zinkom

C05AX05 TribenozidC05B Antivarikózna terapia

C05BA Heparíny a heparinoidy pre vonkajšie použitie

C05BA01 Organo-heparinoid

C05BA02 Nátriunapolát

C05BA03 Heparín

C05BA04 Nátriumpentozanpolysulfát

C05BA51 Heparinoidy, kombinácie

C05BA53 Heparín, kombinácie

C05BB Sklerotizujúce látky pre lokálnu injekciu

C05BB01 Monoetanolamínoleát

C05BB02 Polidokanol (Lauromakrogol 400)

C05BB03 Invertný cukor (Invertóza)

C05BB04 Nátriummyristylsulfát

C05BB05 Fenol

C05BB56 Glukóza, kombinácie

C05BX Iné sklerotizujúce látky

C05BX01 Kalciumdobesilát

C05BX51 Kalciumdobesilát, kombinácieC05C Látky stabilizujúce kapiláry

C05CA Bioflavonoidy

C05CA01 Rutozid

C05CA02 Monoxerutín

C05CA03 Diosmin

C05CA04 Troxerutín

C05CA05 Hidrosmín

C05CA51 Rutozid, kombinácie

C05CA53 Diosmín, kombinácie

C05CA54 Troxerutín, kombinácie

C05CX Iné kapiláry stabilizujúce liečivá

C05CX01 Tribenozid

Škrob

Škrob (amylum) je makromolekulárna látka syntetizovaná rastlinami. Je to biely prášok bez chuti a vône, nerozpustný v studenej vode. Ide o konečný produkt fotosyntézy rastlín.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.