Fridtjof Nansen

Fridtjof Wedel-Jarlsberg Nansen (10. október 1861, Store Frøen pri Osle13. máj 1930, Lysaker) bol nórsky prieskumník, vedec a diplomat.

Fridtjof Nansen
nórsky prieskumník, vedec a diplomat

nórsky prieskumník, vedec a diplomat
Narodenie10. október 1861
Store Frøen pri Osle, Nórsko
Úmrtie13. máj 1930 (68 rokov)
Lysaker, Nórsko
Podpis
Fridtjof Nansen, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Fridtjof Nansen
(plné texty diel autora)
 Biografický portál

Životopis

Fridtjof Nansen bol pôvodným zameraním zoológ a postupne rozšíril svoj záujem aj na oceánografiu, matematiku, astronómiu a ďalšie odbory. Od mladosti sníval o polárnych výskumoch a pripravoval sa na ne predovšetkým vedeckým štúdiom a pravidelným telesným cvičením.

Polárna „kariéra“ tohoto muža začala v lete roku 1882, kedy sa dal ako dvadsaťjeden ročný najať na veľrybársku loď, loviacu medzi Špicbergami a Grónskom, aby sa zoznámil s tamojšími ľadovými podmienkami. O niečo neskôr ho zaujal Nordenskjöldov pokus prejsť naprieč Grónskom a zaumienil si, že sám zdolá nekonečnú pustinu ľadového príkrovu ostrova na lyžiach. Napriek tomu že ho mnohí znalci varovali pred dobrodružným podnikom, získal nakoniec finančné prostriedky z Dánska a Nórska a starostlivo výpravu naplánoval a zaistil.

V máji 1888 vyrazil spolu s ďalšími tromi Nórmi (jedným bol kapitán Sverdrup) a dvoma Laponcami z východného pobrežia a počas 40 dní zdolali na 650 km k západnému pobrežiu pozdĺž 64. rovnobežky. Čelili snehovým búrkam a celé týždne vliekli nákladné sane pri teplote až −50 °C cez terén, dosahujúci niekde výšky aj 2 700 metrov. Museli prezimovať medzi Eskimákmi a do vlasti sa vrátili až v roku 1889.

Nansen priviezol výsledky početných meteorologických meraní a oproti doterajším názorom preukázal, že celé grónske vnútrozemie pokrýva ľadový príkrov. Vzápätí po návrate z Grónska začal neúnavný Nór plánovať ďalšiu, oveľa odvážnejšiu výpravu. Tentokrát hodlal dôjsť k severnému pólu, alebo sa mu čo najbližšie priblížiť na špeciálnej lodi, ktorú by (aj zamrznutú k ľadu) unášal morský prúd, smerujúci podľa niektorých zistení od východo-sibírskeho pobrežia cez centrálnu Arktídu k východnému Grónsku – teda „využiť pohyb ľadových krýh ako dopravný prostriedok“.

No-nb bldsa q3c062
Fridtjof Nansen pri lodi Fram

Roku 1890 sa obrátil so svojou myšlienkou na Nórsku zemepisnú spoločnosť, ale plán mal mnoho odporcov, ktorí pochybovali, či je nejaká loď schopná vydržať tak dlho v ľadovom zajatí. S „najdobrodružnejším programom, aký bol kedy predložený Kráľovskej zemepisnej spoločnosti“, neuspel ani o dva roky neskôr v Londýne. Nakoniec poskytla väčšinu potrebných prostriedkov nórska vláda a snem a zvyšok „sponzori“ v čele s kráľom Oskarom II. Zakrátko bola skonštruovaná špeciálna 400-tonová loď Fram (Vpred) s vystuženým oblým trupom, ktorého tvar zaručoval, že ju strašlivý tlak ker nerozdrví, ale pozdvihne na ľad.

Dňa 24. júna 1893 opustila Fram s Nansenom na palube Kristianiu (dnes Oslo) a zamierila do Arktídy. Plávali niekoľko mesiacov na rozbúrenom mori až konečne došli k pevnine, ale ďalej kvôli tvrdému ľadu museli ísť na lyžiach. Potraviny na sto dní ťahali ťažné psy, ale pred nimi ešte bolo 400 km cesty do cieľa. Došli asi za 60 dní a museli sa vrátiť späť, čo bolo ešte horšie kvôli nedostatku potravín. V lete 1896 sa všetci vrátili do vlasti od tej doby bol Nansen veľmi uctievaný, nielen obyvateľstvom, ale tiež vládou.

Nansen usporiadal ešte niekoľko menších plavieb alebo výprav do nebezpečných terénov a vždy ich zdolal. V roku 1922 Nansen získal Nobelovu cenu za mier a v roku 1930 zomrel.

Iné projekty

10. október

10. október je 283. deň roka v gregoriánskom kalendári (284. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 82 dní. Meniny má Slavomíra.

13. máj

13. máj je 133. deň roka v gregoriánskom kalendári (134. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 232 dní. Meniny má Servác.

Nóri

Nóri (Norweger) sú germánsky národ, ktorý tvorí väčšinu obyvateľstva Nórska, ďalej žijú v USA (630 tis.), Kanade (170 tis.), malá skupina vo Švédsku. Spolu asi 4,8 mil.

Nóri sú jedným z najstarších severských národov v Európe, jeho etnogenéza začala už pred začiatkom nášho letopočtu, keď jeho územie začali osídľovať najprv Sánovia a germánske kmene Gótov a neskôr Vikingov (Normanov), Nórov a Dánov.

Koncom 8. storočia začali nórski Normani svoje objavné plavby, v 9. stor. došlo r. 872 k zjednoteniu krajiny a vytvoreniu Nórskeho kráľovstva.

Paneurópska únia

Paneurópska únia je najstaršie európske hnutie za zjednotenie Európy.

Myšlienkový obsah tohto hnutia formuloval Dr Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi na svojom panstve Poběžovice na Domažlicku.

Medzi členov Paneurópskej únie patrili alebo patria okrem iného Albert Einstein, Thomas Mann, Sigmund Freud, Franz Werfel, Fridtjof Nansen, Otto von Habsburg, Charles de Gaulle, Benedetto Croce, Aristide Briand, Konrad Adenauer, Franz Josef Strauss, Bruno Kreisky, Léon Blum, Georges Pompidou.

Severný pól

Severný pól je najsevernejšie miesto na každej planéte. Miesto, ktoré spĺňa túto požiadavku pri pohľade na mapu (alebo glóbus) je zemský alebo geografický severný pól, čo je miesto v ktorom zemská os pretína na severe zemský povrch. Leží v Severnom ľadovom oceáne. Zemepisný severný pól je na 90° severnej zemepisnej šírky a spolu s Južným pólom a Greenwichský poludníkom je základom zemskej súradnicovej sústavy. Existujú aj ďalšie definície severného pólu (magnetický pól (severný na južnej pologuli a naopak) a pod.)

Severný ľadový oceán

Severný ľadový oceán (zastarano Severné ľadové more/Severné Ľadové more), ktorého väčšina sa nachádza za severným polárnym kruhom, je najmenším aj najplytším z piatich oceánov Zeme.

Severný ľadový oceán má viac-menej okrúhly tvar s rozlohou približne 14 090 000 km² (o niečo menšou ako 1,5 násobok veľkosti USA). Dĺžka pobrežia je 45 389 km. Oceán je skoro úplne obklopený pevninou - pobrežím Eurázie, Severnej Ameriky, Grónska a početnými ostrovmi.

Severný ľadový oceán zahŕňa aj Baffinovo more, Barentsovo more, Beaufortovo more,

Čukotské more, Východosibírske more, Grónske more, Hudsonov záliv, Hudsonov prieliv, Karské more, More Laptevovcov, Biele more a ďalšie priľahlé vodné plochy.

Je prepojený s Tichým oceánom, Beringovou úžinou a s Atlantickým oceánom cez Grónske more a Barentsovo more a Baffinov záliv.

Lomonosovov stredooceánsky chrbát rozdeľuje oceán na dve panvy: Eurázijskú (alebo Nensenovu) s hĺbkou medzi 4 000 až 4 500 m a Severoamerickú, ktorá má hĺbku okolo 4 000 m. Priemerná hĺbka oceánu je 1 038 m, čiastočne pre veľkú rozlohu pevninového šelfu na eurázijskej strane (siaha približne do 1/3 oceánu).

Najväčší prílev vody pochádza z Atlantického oceánu cestou Nórskeho prúdu, ktorý prúdi okolo eurázijského kontinentu. Voda taktiež prúdi z Tichého oceánu Beringovou úžinou. Východogrónskym prúdom naopak najviac vody z oceánu odteká.

Teplota a soľnatosť vody sa mení podľa sezóny spolu s topením ľadu alebo mrznutím vody.

Ľad pokrýva väčšinu plochy oceánu po celý rok (v zime až 90 % plochy).

Maximum zaľadnenia býva dosahované v mesiacoch február a marec, minimum v septembri.

Arktída je hlavný zdroj studeného vzduchu, ktorý sa nevyhnutne pohybuje smerom k rovníku. V stredných zemepisných šírkach sa stretáva s teplým vzduchom, pričom spôsobuje dažde a sneženie.

University of St Andrews

University of St Andrews je najstaršia univerzita v Škótsku a tretia najstaršia v anglicky hovoriacom svete, po Oxforde a Cambridge. Bola založená v rozpätí rokov 1410 až 1413 sériou pápežských búl a dekrétov. Nachádza sa v meste St Andrews, v okrese Fife, na východnom pobreží Skotska.

V súčasnosti je hodnotená po Cambridge ako druhá najlepšia univerzita v Spojenom kráľovstve, najlepšia v Škótsku a jedna z najlepších na svete. Podľa rebríčka The Times Higher Education World Universities Ranking patrí medzi 20 najlepších univerzít v spoločenských vedách na svete. V národnom študentskom prieskume dosiahla najvyššie hodnotenie spokojnosti študentov spomedzi všetkých univerzít v Škótsku.Počas školského roka tvoria študenti a zamestnanci univerzity viac ako tretinu obyvateľstva mestečka St Andrews. Viac ako 30% študentov je zo zahraničia, zastúpených je viac ako 100 krajín, pričom 15% študentov pochádza zo Severnej Ameriky. Univerzitné športové tímy súťažia v ligách a pohároch BUCS. Študentská komunita je známa zachovávaním množstva tradícii a zvykov. Od septembra 2016 je rektorka (Principal and Vice-Chancellor) prof. Sally Mapstone, odborníčka na škótsku literatúru.

Zoznam kráterov na Marse

Na Marse sa nachádzajú stovky kráterov, ale iba niektoré z nich dostali pomenovanie. Toto je zoznam pomenovaných kráterov planéty Mars. Marťanské krátery sú pomenované po známych vedcoch a autoroch sci-fi žánrov, alebo ak majú priemer menší ako 60 km tak sú pomenované po pozemských mestách.

Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier

Nobelova cena mieru je jednou z piatich Nobelových cien. Udeľuje sa osobe alebo organizácii (čo cenu mieru robí výnimočnou), ktorá „vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporadúvanie a propagáciu mierových kongresov“.

Udeľuje sa podľa Nobelovho závetu: "osobe, ktorá urobí väčšinu práce pre priateľstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo redukciu stálych vojsk a pre vytváranie a podporu mierových kongresov".

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.