Franská ríša

Franská ríša (regnum Francorum) bol včasnostredoveký štát, ktorý vznikol koncom 5. storočia po obsadení rímskej provincie Galie germánskym kmeňom salických Frankov (nazývaných aj sálski Frankovia).

Franská ríša
 Západorímska ríša
← Neustria
 Syagriova ríša
5. storočie843 Západofranská ríša 
Stredofranská ríša →
Východofranská ríša 
Geografia
Mapa štátu
Tournai (431 - 508), Paríž (508 - 768)
Rozloha
1 000 000 km²
Obyvateľstvo
germánske, slovanské, taliančina
Štátny útvar
Byzantské mince, denár
Vznik
5. storočie
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Západorímska ríša Západorímska ríša
Neustria Neustria
Syagriova ríša Syagriova ríša
Nástupnícke štáty:
Západofranská ríša Západofranská ríša
Stredofranská ríša Stredofranská ríša
Východofranská ríša Východofranská ríša

Dejiny

Za vlastného zakladateľa Franskej ríše (486) sa považuje Chlodovik I. (481511), súčasne zakladateľ dynastie Merovejovcov. Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi sebou jeho synovia (Neustria, severozápadná časť Galie s Parížom; Austrázia, severovýchodná časť Francúzska; Burgundsko).

V prvej polovici 6. storočia sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného Francúzska a západnej časti Nemecka. V 7. storočí stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali Majordómovia.

V roku 687 majordóm Austrázie Pipin II. opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie Karolovcov, ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre pápeža územie Ravenského exarchátu. Majordóm Karol Martel (714 - 741) porazil moslimov v bitke medzi mestami PoitiersTours, a (732), tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z Pyrenejského polostrova. Jeho syn Pipin III. Mladší, Krátky poslal pápežovi Zachariášovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku 751 získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol Karol Veľký (768 - 814), ktorý od r. 800 prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj feudalizmu, lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala atribútom pozemkového vlastníctva. Takisto prispel ku kultúre reformou písma - mních Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.

Po smrti Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta Pobožného (840) sa verdunskou zmluvou rozdelila (r. 843) Franská ríša na Východofranskú (Ľudovít Nemec; Nemecko) a Západofranskú ríšu (Karol Holý; Francúzsko) a na Talianske kráľovstvo (Lothar; spolu s Burgundskom).

K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici 7. storočia, keď kráľ Austrázie Dagobert I. († 638) prenikol až na územie naddunajských Slovanov, kde vtedy vládol Samo, ktorý bol franským kupcom. Stretli sa v bitke pri Vogastisburgu v roku 631. Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše: Fredegarova kronika.

Pozri aj

Austrázia

Austrázia (iné názvy: zastarano Austrasia, zriedkavo Východná ríša; latinsky Auster, Austrasia; nem. Austrien, Austrasien, zriedkavo Ostreich, Österreich, Osterreich) bol územný celok na severovýchode Franskej ríše v 6. až 8. storočí počas vlády Merovejovcov.

Austrázia sa rozprestierala na území dnešného Luxemburska a častiach Belgicka, Holandska, severovýchodného Francúzska a západného Nemecka. Centrum ležalo pri riekach Rýn a Mosela, kde sa pôvodne nachádzali kmene Frankov pred ich zjednotením Chlodovikom I. V roku 567 sa stala samostatným kráľovstvom v rámci ríše so Sigibertom I. ako jej prvým vládcom. Svoju územnú samostatnosť stratila počas vlády Karolovcov v 8. storočí.

Bitka pri Tours

Bitka pri Tours (známa aj ako bitka pri Poitiers) je jedna z najdôležitejších bitiek 8. storočia.

Odohrala sa v októbri (pravdepodobne niekedy medzi 10. a 25. októbrom 732 neďaleko Tours a Poitiers a vojsko Frankov vedené Karolom Martelom v nej porazilo arabskú armádu emira Abd ar-Rahmána. Zdroje sa rozchádzajú v tom, či šlo o veľkú bitku, ktorá je často heroizovaná, alebo len likvidáciu arabských prieskumných oddielov. Bitka je považovaná za koniec arabskej invázie do Európy.

Burgundsko

Burgundsko, po francúzsky Bourgogne, po nemecky Burgund, môže byť:

francúzsky administratívny región od roku 1956, pozri Burgundsko (región)

francúzska vinárska oblasť, pozri Burgundsko (vinárska oblasť)

ríša Burgundov 443 – 532, pozri Burgundi

franská čiastková ríša Burgundsko 533 – 879, pozri Burgundsko (Franská ríša)

Burgundské kráľovstvo 879 – 1378, pozri Burgundské kráľovstvo

Burgundské vojvodstvo 887 – 1790, ktorého územie približne zodpovedalo dnešnému administratívnemu regiónu Burgundsko, pozri Burgundsko (región)

Slobodné grófstvo Burgundsko 1169 – 1789, ktoré je dnes francúzskym administratívnym regiónom Franche-Comté, pozri Franche-Comté

krajiny ovládané rodom Burgundovcov v čase 1364 – 1477, pozri Dynastia Burgundovcov

ríšsky kraj (okres) Svätej rímskej ríše 1500 – 1806, pozri Burgundský ríšsky kraj

Childerich I.

Childerich I. (*okolo 436 - † 481 alebo 482 Tournai Franská ríša) bol kráľ Salských Frankov z dynastie Merovejovcov. Začiatok jeho panovania sa datuje na roky 457 alebo 458. Childerich je meno pozostávajúce z dvoch franských slov „hild“ = bitka a „rīk“ = mocný, latinizované bolo na Childericus. Childerik I. bol otcom kráľa Chlodovika I.

Bol prvým historicky doloženým kráľom dynastie Merovejovcov. Literárne zdroje a archeologické výskumy ho definujú zároveň ako „rex francorum“- kráľa Frankov a zároveň ako guvernéra rímskej provincie „Gallia Belgica“. Childerik I. preferoval v politike fúziu germánsku, rímsku a podunajských pohanských germánskych kmeňov. Ako kráľ pohanského kmeňa mal politickú výhodu v tom, že nebol arián, čo mu umožnilo uchádzať sa o kresťanský krst nikejského vyznania a kráľovské pomazanie episkopátu.

Durinkovia

Durinkovia alebo Durynkovia bol germánsky kmeňový zväz, ktorý žil v 5.-6. storočí v povodí riek Sála, Ihna a Unstrut.Rozvinuli sa najmä po páde Hunov. Zachovali sa po nich bohato vybavené pohrebiská. Kmeňový zväz sa rozpadol po porážke Frankami: južnú časť územia Durinkov ovládla Franská ríša a sever Sasi.

Dóm svätého Bartolomeja (Frankfurt nad Mohanom)

Dóm svätého Bartolomeja (nem. Kaiserdom St. Bartholomäus – tzn. Cisársky dóm) je veľká nemecká katedrála vo Frankfurte nad Mohanom, najväčšia a najstaršia v tomto meste. Začiatky tohto chrámu siahajú do čias, kedy bola na území Nemecka Franská ríša. Tento dóm však nie je skutočnou katedrálou – nikdy nebol sídelným chrámom biskupa, ale len obyčajným farským kostolom.

Frankovia

Frankovia sú starý germánsky kmeň, ktorý sa presídlil do Galie. Od 3. storočia sídlili na pravom brehu rieky Rýn, pri pobreží Severného mora (salskí Frankovia, salum = lat. more) a pozdĺž stredného toku (ripuárski Frankovia, ripa = lat. breh). Niekedy viedli boje s Rímskou ríšou alebo sa stávali jej spojencami (po porážke cisárom Juliánom Apostatom). Počas 5. storočia postupne rozšírili svoju vládu v Galii, kde za panovania kráľa Chlodovika (481 – 511) založili svoju ríšu.

Fredegunda

Fredegunda (okolo *545/550 – † 597) bola pôvodne milenka kráľa Neustrie Chilpericha I., od roku 570/571 (po zavraždení jeho prvej ženy Gailswinthy) jeho manželka (kráľovná), od roku 584 (po Chilperichovej smrti) regentka.

Dala zavraždiť kráľa Sigiberta I. a dvoch synov jej manžela z jeho prvého manželstva. Od roku 584 vykonávala regentskú vládu za neplnoletého syna Chlotara II., vládla v spojení so šľachtou.

Fuldské letopisy

Fuldské letopisy alebo Fuldské anály (po lat. Annales Fuldenses) sú letopisy, ktoré opisujú dejiny Východofranskej ríše v rokoch 714 až 882 (s pokračovaniami až do roku 901).Je to najobsiahlejšie dielo k dejinám Veľkej Moravy a informujú aj o dejinách iných Slovanov, napr. Čechov a Srbov. Napriek svojej tendenčnosti ide o základný prameň k dejinám Veľkej Moravy. Pri použití ich treba porovnávať s inými prameňami, najmä s Bertinskými análmi.Staršie názory považovali za autorov:

časť rokov 714-838 životopisca Karola Veľkého Einharda

časť rokov 838-863 mních Ruodolf z Fuldy

čast 864-882 mních Meginhard z FuldyTieto názory sú prekonané a novšie výskumy sa považujú za autora neznámeho z Mainzu.Pomenované sú podľa kláštora vo Fulde v Nemecku.K základnej časti, ktorá opisuje roky 714-882 existuje pripojených niekoľko pokračovaní, ktoré sa líšia podľa rukopisnej skupiny. Sú to:

rukopisy skupiny 0 - mohučské pokračovanie, obsahuje navyše roku 882-887 a pochádza od autora základnej časti

rukopisy skupiny B

rezenské pokračovanie - obsahuje roky 882-897

altaišské pokračovanie - nadväzuje na rezenské pokračovanie a obsahuje roku 897-901Niektorí bádatelia predpokladajú, že existovala verzia, ktorá obsahovala aj udalosti roku 902.

Germáni

Germáni sú príslušníci indoeurópskej skupiny kmeňov sídliacich v severnej, západnej a strednej Európe. Spomedzi týchto kmeňov sa sformovali dnešní Angličania, Flámi, Holanďania, Nemci, Islanďania, Faerčania, Nóri, Dáni a Švédi. Výrazom Germáni, ktorý pochádza z keltčiny sa označujú jazykovo príbuzné staroveké kmene doložené od železnej doby (od 6. storočia pred Kr.) na severe strednej Európy a v Škandinávii.

V dobe rímskych výbojov (1. storočie pred Kr.) sa zaoberali chovom dobytka, poľnohospodárstvom a lovom.

Do polovice 1. storočia pred Kr. sa postupne presunuli na rieku Vislu, horný tok Labe, Dunaja a Rýna. Tu narazili na Keltov a na hranice Rímskej ríše.

Počas sťahovania národov vytvárali na území Západorímskej ríše od 5. storočia barbarské štáty, z ktorých najvýznamnejším sa stala Franská ríša.

Gregor Toursky

Gregor Toursky alebo Gregor z Tours alebo (fr.) Grégoire de Tours [greguar dtúr] lat. Georgius Florentius Gregorius; (* 538 Urbs Arverna /dnes Clermont-Ferrand/ Galia – † 17. november 594, Tours, Franská ríša) bol biskup v Tours, cirkevný historik a historik Frankov a špeciálne dynastie Merovejovcov a kraja Auvergne.

Karol Veľký

Karol I. Veľký (* 2. apríl 742/747/748 – † 28. január 814, Aachen, Franská ríša) bol kráľ Frankov (768 – 814) a cisár Západu, tzn. Rímskej ríše, (800 – 814) z rodu Karolovcov.

Letopisy kráľovstva Frankov

Letopisy kráľovstva Frankov alebo Anály Franskej ríše (po lat. Annales regni Francorum, občas tiež: Annales Francorum) sú letopisy (čiže anály) opisujúce obdobie 741 až 829 u Frankov, najmä činy Karola Veľkého.Ich pokračovaním boli:

Fuldské letopisy (pokračovanie pre Východofranskú ríšu)

Bertinské anály (pokračovanie pre Západofranskú ríšu)

Rímska ríša

Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť:

predovšetkým a pôvodne staroveký Rím, najmä po ovládnutí Stredomoria (okolo 146 pred Kr.)

názov Rímsko-nemeckej ríše do cca roku 1250, pozri pod Rímsko-nemecká ríša

Rímsko-nemecká ríša vôbec

dnes nepoužívané označenie, ktoré – popri iných – sama pre seba používala Byzantská ríša (právna pokračovateľka starovekého Ríma)

zriedkavo: Franská ríša za Karola Veľkého (mal titul rímsky cisár)

Róbertovci

Róbertovci, franskí predchodcovia rodu Kapetovcov. Patrili medzi najvyššiu šľachtu počas éry Karolovcov, dokonca uzatvárali manželstvá s členmi kráľovskej rodiny. Časom sa niektorí príslušníci rodu sami stali franskými kráľmi – Odo, Róbert I. a Hugo Kapet. Títo Róbertovci vládli v Západofranskej ríši. Hugo Kapet je známy ako „posledný franský kráľ“ a prvý „kráľ Francúzska“. Je zakladateľom rodu Kapetovcov, ktorí vládli vo Francúzsku až do Francúzskej revolúcie.

Východofranská ríša

Východofranská ríša (lat. Regnum Francorum orientalium – doslova "Kráľovstvo východných Frankov") je v historiografii označenie pre štát, ktorý vznikol rozdelením Franskej ríše v roku 843 (a ďalšími zmluvami v roku 870 a 880), a ktorého koniec sa spravidla symbolicky udáva k roku 911 (koniec vlády Karolovcov) či 919 (nástup Saskej dynastie), odkedy už hovoríme o Nemeckom kráľovstve.

V súdobých textoch sa však:

označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) vyskytuje až od roku 920 (pozri nižšie)

označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) používalo až do začiatku 12. storočia

označenie Nemecké kráľovstvo (teda presnejšie Regnum Teutonic(or)um = doslova "Kráľovstvo Nemcov", ale v nemeckej literatúre prekladané ako "Reich der Deutschen" – Ríša Nemcov alebo zjednodušene ako "Deutsches Reich" – Nemecká ríša alebo ako "deutsches Regnum" – nemecké regnum) používalo až od 11. storočia.Nemecké kráľovstvo tvorilo od roku 962, teda od pripojenia Talianskeho kráľovstva, jadro tzv. Rímsko-nemeckej ríše a zaniklo spolu s touto ríšou v roku 1806. V roku 1032 bolo k nemu pripojené Burgundské kráľovstvo (najprv voľne, od druhej polovice 11. storočia integrálne). O dejinách Nemeckého kráľovstva po roku 962 pozri článok Rímsko-nemecká ríša.

Zoznam kráľov dynastie Merovejovcov

Zoznam kráľov dynastie Merovejovcov podľa dátumu vládnutia:

Faramond - nedoložený, je to len legenda

Clodion Vlasáč - nedoložený

Merovech - † 463 nedoložený

Childerik I. - prvý historicky doložený, Franská ríša → 463 - 482

Ragnakar

Chararik

Chlodovik I. alias Clovis I. Franská ríša → 481 - 511

Thierry I.

Chlodomir

Childebert I.

Chlotar I., Neustria → (511-561), Orleans → (532-561), Burgundsko → (534-558), Austrázia → (555-561), Paríž a Burgundsko, Franská ríša → (558-561)

Thibert I.

Thibaut

Charibert I.

Gontran

Sigebert I.

Chilperik I.

Childebert II.

Chlotar II. - Austrázia → 584 - 613 a Franská ríša → 613 - 629

Thibert II.

Thierry II.

Sigebert II.

Dagobert I. - Franská ríša → 603 - † 19. január 639

Charibert II.

Sigebert III.

Clovis II.

Childebert III.

Chlotaire III.

Childerik II.

Thierry III.

Dagobert II.

Clovis III.

Clovis IV.

Childebert IV.

Dagobert III.

Chilperik II.

Chlotaire IV.

Thierry IV.

Childerik III. - bábkový kráľ

Západofranská ríša

Západofranská ríša je západná časť Franskej ríše, ktorú Verdunskou zmluvou roku 843 dostal Karol II. Holý. K Západofranskej ríši patrili: Neustria, Bretónsko, Flámsko, Burgundsko, Septimánia, Akvitánia a Katalánsko.

V roku 870 Meersenskou dohodou územne rozšírená o časť rozdelenej Lotaringie, 877 priznaná dedičnosť úradov a lén feudálom, úpadok ústrednej moci, územné straty (879 oddelenie Dolného Burgundska a Lotrinska). V polovici 9. storočia útoky Normanov, ktorých panovníkovi Rollovi pripadlo územie Normandie. Karolovskú dynastiu, ktorá vládla v Západofranskej ríši až do roku 987, vystriedali Kapetovci a s nimi formovanie a rozkvet stredovekého francúzskeho štátu.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.